Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3XEObd/5/2017 z 19. 4. 2017 Citácia: uznesenie Najvyššieho súdu SR z 19. apríla 2017, sp. zn. 3XEObd/5/2017, ECLI:SK:NSSR:2017:8305205873.1 Najvyšší súd | 3XEObd/5/2017 | ECLI:SK:NSSR:2017:8305205873.1 | 2017-04-19 | Uznesenie Oblasť práva: Obchodné právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 35 CSP, § 429 ods. 1 CSP, § 443 CSP, § 470 ods. 1 CSP, § 470 ods. 2 CSP, § 451 ods. 3 CSP, § 452 ods. 1 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/fa4d6ad4-7f24-4337-b464-3bedcfe5259b Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:8305205873.1 Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 3XEObd/5/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8305205873
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomíra Kúdelová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:8305205873.1

Uznesenie
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, proti povinnému: X. V., nar. XX. D. XXXX, bytom M.,
zastúpený opatrovníčkou W. U., pracovníčkou D., o vymoženie 477,99 eur s príslušenstvom, vedenej na
Okresnom súde Humenné pod sp. zn. 5Er/215/2005, o dovolaní a odvolaní oprávneného proti uzneseniu
Krajského súdu v Prešove z 24. októbra 2013, č. k. 19CoE/152/2013-90 a o návrhu oprávneného na
prerušenie dovolacieho konania, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolacie konanie z a s t a v u j e .
II. Návrh oprávneného na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a .
III. Dovolanie oprávneného o d m i e t a .
IV. Povinný m á proti oprávnenému n á r o k na náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Krajský súd v Prešove uznesením z 24. októbra 2013, č. k. 19CoE/152/2013-90 potvrdil uznesenie
Okresného súdu Humenné zo dňa 21. marca 2013, č. k. 5Er/215/2005-43, ktorým súd prvého stupňa
exekúciu vyhlásil za neprípustnú a následne ju zastavil. Odvolací súd zároveň návrh oprávneného na
prerušenie konania zamietol.

2. Toto uznesenie napadol oprávnený dovolaním zo dňa 18. decembra 2013 a zároveň navrhol konanie
prerušiť a predložiť Súdnemu dvoru EÚ dve prejudiciálne otázky.

3. Oprávnený podal proti uzneseniu odvolacieho súdu vo výroku o zamietnutí návrhu na prerušenie
konania odvolanie podaním zo dňa 17. decembra 2013, ktorým žiadal uvedené rozhodnutie zrušiť a vec
vrátiť tomuto súdu na ďalšie konanie.

4. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) najskôr skúmal, či sú dané procesné
predpoklady, za splnenia ktorých môže konať o odvolaní oprávneného.

5. Oprávnený v procesnom postavení, v ktorom sa nachádza v preskúmavanej veci, bol už účastníkom
konania vo viacerých iných, skutkovo a právne obdobných konaniach pred najvyšším súdom, v ktorých
- tak, ako aj v tomto prípade - podal odvolanie proti rozhodnutiu krajského súdu; najvyšší súd konanie
o jeho odvolaniach v týchto veciach zastavil (viď napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu z 29. apríla
2013 sp. zn. 3OboE/1/2013, ako aj z 18. júna 2013 sp. zn. 3OboE/25/2013) s tým, že: a) odvolaním
možno napadnúť len rozhodnutie súdu prvého stupňa, b) rozhodnutie krajského súdu, ktorým bol
v odvolacom konaní zamietnutý návrh na prerušenie konania a ktorým bolo potvrdené odvolaním
napadnuté rozhodnutie, nie je rozhodnutím krajského súdu ako súdu prvého stupňa (ale je rozhodnutím
odvolacieho súdu), c) najvyšší súd na rozhodnutie o odvolaní smerujúcom proti rozhodnutiu odvolacieho
súdu nie je funkčne príslušný (§ 9 ods. 1 a 2 O. s. p., § 10 ods. 1 a 2 O. s. p., resp. [§ 12 zákona č.
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“)] a § 34, § 35 C. s. p.). Najvyšší súd na



uvedené rozhodnutia v podrobnostiach poukazuje s tým, že aj v preskúmavanej veci sa stotožňuje s
právnymi závermi v nich vyjadrenými.

6. Vzhľadom na to, že funkčná príslušnosť najvyššieho súdu na prejednanie odvolania oprávneného nie
je daná, najvyšší súd konanie o odvolaní zastavil (§ 161 C. s. p.).

7. Následne najvyšší súd skúmal, či je dôvodný návrh oprávneného prerušenie dovolacieho konania
podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p. K podobnému návrhu oprávneného na prerušenie dovolacieho
konania sa už najvyšší súd vyjadril vo viacerých iných skutkovo a právne obdobných právnych veciach,
v ktorých ten istý oprávnený vystupoval v procesnom postavení dovolateľa. Ako príklad uvádza najvyšší
súd rozhodnutia z 29. apríla 2014 sp. zn. 3Oboer/75/2013, z 19. júna 2014 sp. zn. 3Oboer/179/2013, z
29. júla 2014 sp. zn. 3Oboer/147/2013, z 29. júla 2014 sp. zn. 3Oboer/139/2013 a zo 17. júna 2014 sp. zn.
3Oboer/165/2013, na ktoré v podrobnostiach poukazuje s tým, že s právnymi závermi v nich vyjadrenými
sa stotožňuje aj v preskúmavanej veci, pre účely ktorej opakuje, že Súdny dvor Európskej únie má
právomoc vydať rozhodnutie o prejudiciálnych otázkach, ktoré sa týkajú: a) výkladu zmlúv; b) platnosti a
výkladu aktov inštitúcií, orgánov alebo úradov alebo agentúr Európskej únie. Pokiaľ ale procesný postup
súdov vo veci, v ktorej sa navrhuje prerušenie konania, má podklad v aplikácii vnútroštátneho práva, nie
je žiadny dôvod pre prerušenie konania. Z určujúceho hľadiska teda išlo zo strany súdov nižších stupňov
o aplikáciu a interpretáciu vnútroštátnych právnych predpisov (Občianskeho zákonníka a Exekučného
poriadku). Dovolací súd vzhľadom na to nedôvodný návrh na prerušenie konania zamietol.

8. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 35 ods. 1 C. s. p.), po zistení, že dovolanie
podal včas účastník konania zastúpený v súlade s § 429 ods. 1 C. s. p., bez nariadenia dovolacieho
pojednávania (§ 443 C. s. p.) dospel k záveru, že dovolanie nie je dôvodné, preto dovolanie odmietol.

9. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“), ktorý
nadobudol účinnosť 1. júla 2016, platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté pred dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá C. s. p. (ale) právne účinky
úkonov, ktoré v konaní nastali pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

10. Najvyšší súd na stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 C. s. p.) uvádza, že v danom prípade ide
o obdobnú vec, ktorá už bola aspoň v piatich prípadoch predmetom konania pred dovolacím súdom
na základe skoršieho dovolania podaného tým istým dovolateľom (§ 452 ods. 1 C. s. p.). Išlo o
konania vedené na najvyššom súde pod sp. zn. 3Oboer/70/2013, sp. zn. 3Oboer/81/2013, sp. zn.
3Oboer/149/2013, sp. zn. 3Oboer/163/2013 a sp. zn. 3Oboer/229/2013, s odôvodneniami ktorých sa
najvyšší súd v celom rozsahu stotožňuje aj v preskúmavanej veci, preto už ďalšie dôvody neuvádza.

11. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods.
3 veta druhá C. s. p.). O výške náhrady trov konania žalovanej rozhodne súd prvej inštancie (§ 262
ods. 2 C. s. p.).

12. Oprávnený z procesného hľadiska zavinil, že sa konanie o jeho odvolaní muselo zastaviť a
povinnému teda vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči oprávnenému. (§ 396 ods. 1
C. s. p. v spojení s § 256 ods. 1 C. s. p.).

13. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.