Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/110/2017 z 29. 11. 2017
Citácia: uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29. novembra 2017, sp. zn. 2Cdo/110/2017, ECLI:SK:NSSR:2017:5111206318.1
Najvyšší súd | 2Cdo/110/2017 | ECLI:SK:NSSR:2017:5111206318.1 | 2017-11-29 | Uznesenie
Citované ustanovenia: CSP, § 449 ods. 1 CSP, § 450 CSP, § 420 CSP, § 357 CSP, § 453 ods. 3 CSP, OSP, § 159 ods. 3 OSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/3335b2be-81d0-4180-869b-b3dbc4b0e5b9
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:5111206318.1

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 2Cdo/110/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111206318
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Petríková
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:5111206318.1

Uznesenie
Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcov 1/ U. Z., bývajúceho v Q. a 2/ O. Z., bývajúcej
v Q., oboch zastúpených Advokátska kancelária JUDr. Ing. Martin Chlapík s.r.o., so sídlom v Žiline,
Sládkovičova č. 13, proti žalovanej E. K., bývajúcej v Q., zastúpenej Advokátska kancelária Hagara-
Hagarová, s.r.o., so sídlom v Žiline, Daniela Dlabača č. 35, o uznanie vlastníckych práv, vedenom na
Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 18 C 55/2011, o dovolaní žalobcov 1/ a 2/ proti uzneseniu Krajského
súdu v Žiline z 30. novembra 2016 sp. zn. 7 Co 336/2016, takto

r o z h o d o l :

Z  r  u  š  u  j  e  uznesenie  Krajského  súdu  v Žiline  z  30.  novembra  2016  sp. zn.  7 Co 336/2016
a uznesenie Okresného súdu Žilina zo 6. mája 2016 sp. zn. 18 C 55/2011, s výnimkou výroku, ktorým
súd prvej inštancie konanie o návrhu na zaplatenie nájomného zastavil a vec v rozsahu zrušenia vracia
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žilina (ďalej aj „súd prvej inštancie“) uznesením zo 6. mája 2016 č. k. 18 C 55/2011-583
rozhodol tak, že vo výroku I. konanie o návrhu na zaplatenie nájomného s  príslušenstvom  zastavil,
vo  výroku  II.  konanie  o  návrhu  na  určenie  vlastníckeho  práva zastavil. Žalobcov 1/ a 2/ zaviazal
spoločne a nerozdielne nahradiť žalovanej trovy konania titulom právneho zastúpenia vo výške 1 167,64
€ a nahradiť trovy štátu vo výške 25 €, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. V
odôvodnení uviedol, že žalobcovia 1/ a 2/  na pojednávaní konanom 6. mája 2016 zobrali návrh v časti
uloženia povinnosti žalovanej platiť nájomné za užívanie nehnuteľností späť; súd prvej inštancie preto
na základe dispozitívneho úkonu žalobcov 1/ a 2/ konanie o návrhu na zaplatenie nájomného s úrokmi
z omeškania,  so súhlasom žalovanej, zastavil. Ďalej uviedol, že konanie v časti určenia vlastníckeho
práva zastavil s prihliadnutím na namietanú prekážku právoplatne rozhodnutej veci v zmysle § 159 ods. 3
Občianskeho súdneho poriadku [účinného do 30. júna 2016, (ďalej len „O.s.p.“)] v spojení s § 103 O.s.p.
Poukázal na právoplatne skončené konanie vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 9 C 401/1998 medzi
žalobcom 1/ a žalovanou, predmetom ktorého bolo vypratanie garáže, ku ktorej určenie vlastníckeho
práva je predmetom vedeného konania. Súd prvej inštancie konštatoval, že v predchádzajúcom konaní
vedenom pod sp. zn. 9 C 401/1998 bola prejudiciálne riešená aj otázka vlastníckeho práva k predmetnej
garáži, v ktorom ako súd prvej inštancie, tak aj odvolací súd dospeli k záveru, že predmetná garáž je
súčasťou domu  so súp. č. X patriacemu žalovanej, teda súd prejudiciálne vyriešil otázku vlastníckeho
práva garáže, ktorej vlastníčkou je žalovaná. Na základe uvedeného mal tak súd prvej inštancie  za
preukázané, že návrh žalobcov 1/ a 2/ je totožný s riešenou prejudiciálnou otázkou v konaní vedenom
pod sp. zn. 9 C 401/1998. Požiadavku rovnakého okruhu účastníkov pre potreby prekážky právoplatne
rozhodnutej veci v danom prípade pokladal súd prvej inštancie za splnenú s prihliadnutím na charakter
bezpodielového spoluvlastníctva manželov (žalobcov 1/ a 2/). Súd prvej inštancie preto dospel k záveru,
že ide o prekážku res iudicata, pre ktorú nie je možné v konaní pokračovať, preto v danej časti konanie
zastavil. O trovách konania rozhodol v zmysle § 146 ods. 2 O.s.p.
2. Krajský súd v Žiline na odvolanie žalobcov uznesením z 30. novembra 2016 sp. zn. 7  Co  336/2016
uznesenie  súdu  prvej  inštancie  vo  výroku  o  zastavení  konania  o  určenie vlastníckeho  práva  a  vo



výrokoch  o  povinnosti  žalobcov  1/  a  2/  nahradiť  trovy  konania žalovanej a štátu  potvrdil. Uviedol, že v
odvolaním nenapadnutom výroku o zastavení konania o zaplatenie nájomného s príslušenstvom ostáva
uznesenie súdu prvej inštancie nedotknuté. Žalovanej priznal voči žalobcom 1/ a 2/ nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Odvolací súd uviedol, že s rozhodnutím súdu prvej inštancie
sa v plnom rozsahu stotožňuje a v konkrétnostiach poukazuje na jeho odôvodnenie v zmysle § 387 ods.
2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Zo spisu sp. zn. 9 C 401/1998 mal za preukázané,
že v rámci predchádzajúceho súdneho konania, ktorého predmetom bolo vypratanie garáže, bola ako
jedna z prejudiciálnych otázok dôležitých pre rozhodnutie vo veci riešená otázka vlastníckeho práva ku
garáži ako príslušenstva rodinného domu pod súp. č. X. Poznamenal, že konanie bolo vedené medzi
žalobcom zhodným so žalobcom 1/ v tomto konaní a žalovanou zhodnou so žalovanou v tomto konaní.
Odvolací súd uviedol, že žalobca 1/ spolu  so žalobkyňou 2/ boli už v čase podania návrhu na začatie
konania vo veci 9 C 401/1998 manželmi, a teda pokiaľ nie je upravené inak, je všetok majetok, s ktorým
zákon počíta, spoločným majetkom manželov zahrnutým do ich bezpodielového spoluvlastníctva (BSM).
Poznamenal, že súd prvej inštancie správne rozhodol o zastavení konania s prihliadnutím  na § 159 ods.
3 O.s.p., nakoľko rozhodnutie o prejudiciálnej otázke riešenej v konaní pod sp. zn. 9 C 401/1998, ktorou
bolo rozhodnuté o vlastníckom práve k domu súp. č. X, ktorého súčasťou je aj predmetná garáž, je s
prihliadnutím na osobný stav manželov, charakter inštitútu BSM a na samotné rozhodnutie prejudiciálnej
otázky vecou právoplatne rozhodnutou pre oboch manželov, t. j. ako pre žalobcu 1/, tak aj pre žalobkyňu
2/. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 2 CSP v spojení s §
396 ods. 1  CSP.
3. Proti uzneseniu odvolacieho súdu v spojení s uznesením súdu prvej inštancie podali žalobcovia 1/
a 2/ dovolanie, ktorého dôvodnosť odôvodnili v zmysle § 420 písm. f/ CSP tým, že súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Namietali, že súdy nesprávne zastavili predmetné
konanie z dôvodu prekážky právoplatne rozhodnutej veci s poukazom na konanie vedené pred
Okresným súdom Žilina pod sp. zn. 9 C 401/1998 nakoľko v tomto konaní nebola účastníčkou žalobkyňa
2/. V tejto súvislosti poukázali aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 MCdo
1/2010, podľa ktorého musia byť účastníkmi konania o určenie vlastníckeho práva všetci tí, ktorí sú v
katastri nehnuteľností aktuálne zapísaní ako vlastníci veci. Poznamenali, že žalobkyňa 2/ bola a stále aj
je spolu  so  žalobcom  1/  zapísaná  v  katastri  nehnuteľností  ako  vlastníčka  nehnuteľnosti  -  domu
súp. č. X a výlučnou vlastníčkou pozemku, na ktorom je dom spolu s garážou, ktorá je predmetom sporu,
postavený. Uviedli, že aj z tejto skutočnosti je zrejmé, že tu nie je daná prekážka  rozhodnutej  veci,
keďže  na  základe  rozhodnutia  vydaného  v  konaní  sp. zn.  9 C 401/1998  nedošlo  k  zmene  zápisu  v
katastri  nehnuteľností,  pretože  otázku  určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti - garáži, posudzoval
súd len ako predbežnú, ktorá sa nepremieta do záväzného výroku právoplatného rozhodnutia, ktoré
je navyše záväzné len pre účastníkov konania. Na základe uvedeného navrhli, aby dovolací súd zrušil
uznesenie odvolacieho súdu ako aj uznesenie súdu prvej inštancie v časti výroku II., ktorým súd prvej
inštancie konanie o návrhu na určenie vlastníckeho práva zastavil a vo výrokoch o trovách konania a
trovách štátu a vec v rozsahu zrušenia vrátil súdu prvej inštancie na nové prejednanie a rozhodnutie.
4. Žalovaná  v  písomnom  vyjadrení  k dovolaniu  žalobcov  1/  a  2/  uviedla,  že  sa jednoznačne
stotožňuje s rozhodnutiami súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu, ktorí sa dôsledne zaoberali
skúmaním neexistencie prekážky právoplatne rozhodnutej veci, ktorá je jednou z podmienok konania.
Rozhodnutím Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod  sp. zn. 9 C 401/1998, ktoré bolo potvrdené
rozhodnutím Krajského súdu v Žiline vedenom pod sp. zn. 6 Co 162/2006 došlo k vytvoreniu prekážky
res iudicata pre konanie o žalobe na určenie vlastníckeho práva žalobcov 1/ a 2/. Na základe uvedeného
má žalovaná za to, že dovolanie žalobcov 1/ a 2/ nie je dôvodné a preto navrhla, aby dovolací súd ich
dovolanie zamietol a priznal žalovanej náhradu trov dovolacieho konania.
5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací  (§ 35 CSP) po zistení, že
dovolanie podali v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strany zastúpené v súlade so zákonom (§ 429
ods. 1 CSP), v ktorých neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania
(§ 443 CSP), dospel k záveru, že dovolanie je nielen prípustné, ale tiež dôvodné.
6.  Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým
sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva  na spravodlivý proces (§ 420 písm. f/
CSP). Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať
sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred  ním  využívať  všetky  právne  inštitúty  a  záruky
poskytované  právnym  poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu
zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky.



7. Rozhodovacia prax najvyššieho súdu zaujala pred účinnosťou CSP záver, že o odňatie možnosti konať
pred súdom (vo význame znemožnenia realizácie procesných oprávnení účastníka občianskoprávneho
konania) ide tiež v prípade postupu súdu, ktorý sa z určitého dôvodu odmietne zaoberať meritom
veci (odmietne podanie alebo konanie zastaví alebo odvolací súd odmietne odvolanie), hoci procesné
predpoklady pre taký postup nie sú dané (viď napríklad R 23/1994 a R 4/2003, ale aj rozhodnutie
najvyššieho súdu publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 14/1996, prípadne ďalšie rozhodnutia
najvyššieho súdu, napríklad  sp. zn. 1 Cdo 41/2000, 2 Cdo 119/2004, 3 Cdo 108/2004, 3 Cdo 231/2008,
4 Cdo 20/2001,  5 Cdo 434/2012, 6 Cdo 107/2012, 7 Cdo 142/2013, 3 Cdo 98/2015).
8. Podľa právneho názoru dovolacieho súdu treba obdobne za účinnosti CSP dospieť k záveru, že
o nesprávny procesný postup znemožňujúci strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 písm. f/ CSP), ide tiež v prípade
procesného postupu súdu, ktorý konanie zastaví bez toho, aby boli pre taký procesný postup dané
zákonné predpoklady.
9. V danom prípade išlo o spor, v ktorom sa žalobcovia 1/ a 2/ domáhali určenia vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti - garáži, ktorá je súčasťou rodinného domu súp. č. X  na pozemku parc. č. XXX/X,
k. ú. Q.. Súd prvej inštancie konanie o určení vlastníckeho práva zastavil s prihliadnutím na prekážku
právoplatne rozhodnutej veci, nakoľko mal za to, že medzi žalobcom 1/ a žalovanou prebiehalo konanie
na Okresnom súde Žilina pod sp. zn.  9 C 401/1998, predmetom ktorého bolo vypratanie spornej garáže.
Súd prvej inštancie uviedol, že v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 401/1998 bola prejudiciálne riešená
aj otázka vlastníckeho práva k predmetnej garáži. Odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie súdu
prvej inštancie potvrdil a v odôvodnení uzavrel, že z pripojeného spisu sp. zn. 9 C 401/1998 jednoznačne
vyplýva, že v predchádzajúcom konaní, predmetom ktorého bolo vypratanie garáže, bola ako jedna z
prejudiciálnych otázok dôležitých pre rozhodnutie vo veci riešená otázka vlastníckeho práva ku garáži
ako príslušenstva rodinného domu súp. č. X, čím mal za splnenú prvú podmienku prekážky právoplatne
skončenej veci. Odvolací súd k totožnosti strán sporu uviedol, že konanie bolo vedené medzi žalobcom
zhodným so žalobcom 1/ v tomto konaní a žalovanou zhodnou so žalovanou v tomto konaní. K zhodnosti
v postavení žalobkyne 2/ odvolací súd poznamenal, že nakoľko žalobcovia 1/ a 2/ boli už v čase podania
návrhu  na začatie konania vo veci vedenej pod sp. zn. 9 C 401/1998 manželmi, čím s prihliadnutím
na osobný stav manželov, charakter inštitútu bezpodielového spoluvlastníctva manželov  a na samotné
rozhodnutie prejudiciálnej otázky je vecou právoplatnou pre oboch manželov,  t. j. ako pre žalobcu 1/ tak
aj pre žalobkyňu 2/. Na základe uvedeného preto odvolací súd uzavrel, že súd prvej inštancie správne
rozhodol o zastavení konania s prihliadnutím na § 159 ods. 3 O.s.p.
10. Prekážka  právoplatne  rozhodnutej  veci  (prekážka  res  iudicata)  a  prekážka  už začatého konania
(prekážka litispendencie) predstavujú procesnú prevenciu proti porušeniu základného právneho princípu
ne bis in idem (nie dvakrát o tej istej veci). Prekážka  právoplatne rozhodnutej veci vylučuje možnosť
vec znova prejednať, tvorí neodstrániteľnú vadu konania  a jej existencia (zistenie) vedie k zastaveniu
konania vo forme uznesenia, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 357 písm. a/ CSP). Prekážka
právoplatne rozhodnutej veci je vymedzená dvoma kritériami, a to totožnosťou osôb (sporových strán)
a totožnosťou predmetu konania.
11. O totožnosť strán ide vtedy, ak aj v novom konaní vystupujú tie isté strany sporu alebo ich právni
nástupcovia (či už z dôvodu univerzálnej alebo singulárnej sukcesie), pritom nie je významné, či rovnaké
osoby majú v novom konaní rovnaké alebo rozdielne postavenie (či  ten,  kto  bol  v  skoršom  konaní
žalobcom,  je  žalobcom  aj  v  novom  konaní  alebo  má postavenie  žalovaného  a  naopak).  Pre
tých,  ktorí  neboli  stranami  sporu,  právoplatné rozhodnutie nie je prekážkou res iudicata. Je to
napríklad vtedy, ak sa výrokom rozsudku určuje, že žalobca je vlastníkom nehnuteľnosti a aj keď je takýto
rozsudok podkladom na zápis  do evidencie nehnuteľností, nemá tento rozsudok všeobecnú záväznosť,
ale predstavuje rozhodnutie,  ktorým  bola  sporná  otázka  vyriešená  len  vo  vzťahu  k  účastníkom
konania  (viď Števček M., Ficová S., Baricová J., Mesiarkinová S., Bajánková J., Tomašovič M. a kol.,
Civilný sporový poriadok, Komentár, Praha: C. H. Beck, str. 1363).
12. Totožnosť veci dáva rámec objektívnej hranici právoplatnosti rozhodnutia a je charakterizovaná
totožnosťou nároku, o ktorom bolo už právoplatne rozhodnuté za podmienky, že sa opiera o ten istý
dôvod; ten je daný len vtedy, ak plynie z toho istého skutkového stavu. Pre posúdenie, či je daná prekážka
veci právoplatne rozhodnutej, nie je významné, ako súd  po právnej stránke posúdil skutkový dej, ktorý
bol predmetom pôvodného konania. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej je daná aj vtedy, pokiaľ
určitý skutkový dej bol po právnej stránke v pôvodnom konaní posúdený inak, nesprávne či neúplne.
13. V konaní vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 9 C 401/1998 išlo o žalobu, ktorou sa
žalobca 1/ domáhal voči žalovanej uloženia povinnosti vypratať garáž, ktorá je súčasťou rodinného
domu postaveného na pozemku KN parc. č. XXX/X v k. ú. Q.. Súd prvej inštancie žalobu zamietol a



prejudiciálne vyriešil otázku vlastníckeho práva predmetnej garáže tak, že dospel k záveru, že predmetná
garáž je súčasťou domu so súp. č. X patriacemu žalovanej,  teda súd prejudiciálne vyriešil otázku
vlastníckeho práva garáže, a to tak, že, garáž je súčasťou domu so súp. č. X patriacemu žalovanej a
teda za vlastníčku garáže považoval žalovanú. V konaní vedenom na súde prvej inštancie pod sp. zn.
9 C 401/1998 vystupoval na strane žalobcu, žalobca 1/ a na strane žalovanej, žalovaná. Žalobca 1/ v
podanom návrhu z 25. marca 1998 uvádzal, že je vlastníkom rodinného domu postaveného v obci Q.
na pozemku  KN parc. č. XXX/X. Žalovaná získala rodinný dom súp. č. X na parc. č. XXX/X spolu s
garážou darovacou zmluvou od svojich rodičov. Vzhľadom k tomu, že vlastnícke právo k spornej garáži
bolo priznané žalovanej, a teda vlastníčke rodinného domu súp. č. X, nie je predmetom BSM medzi
žalobcom 1/ a žalobkyňou 2/. Žalobkyňa 2/ v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 401/1998 nevystupovala
a nebola účastníčkou konania.
14. Podmienka právoplatného rozhodnutia o veci musí reálne existovať a musia byť kumulatívne splnené
obidve podmienky (totožnosť strán a totožnosť veci). V danom prípade je splnená iba jedna podmienka
a to totožnosť veci. So zreteľom na vyššie uvedené dospel dovolací súd k záveru, že dovolanie žalobcov
1/ a 2/ je procesne prípustné podľa § 420 písm. f/ CSP  a  že  žalobcovia  1/  a  2/  v  ňom  dôvodne
namietajú  nimi  uvádzanú  procesnú  vadu zmätočnosti.
15. Ak je dovolanie dôvodné, dovolací súd napadnuté rozhodnutie zruší (§ 449 ods. 1 CSP). Ak dovolací
súd zruší napadnuté rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie, zastaviť konanie, prípadne postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci patrí
(§ 450 CSP). Dovolací súd podľa týchto ustanovení  zrušil  uznesenia  odvolacieho  a  prvoinštančného
súdu  a  vec  vrátil  súdu  prvej inštancie na ďalšie konanie.
16. Ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania (§
453 ods. 3 CSP).
17. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.