Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 3CoE/16/2017 z 21. 2. 2017 Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 21. februára 2017, sp. zn. 3CoE/16/2017, ECLI:SK:KSBB:2017:6613210282.1 Krajský súd Banská Bystrica | 3CoE/16/2017 | ECLI:SK:KSBB:2017:6613210282.1 | 2017-02-21 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 58 ods. 1 EP, § 57 ods. 1 písm. h) EP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/a79700ca-caf7-4597-b9e7-cc341a2b36b5 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2017:6613210282.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3CoE/16/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6613210282
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alojz Palaj
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6613210282.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr.
Alojza Palaja a členov senátu JUDr. Jozefa Ryanta a JUDr. Slavoja Sendeckého, v exekučnej veci
oprávneného: SPOOL a.s., so sídlom Dr. Herza 23, 984 01 Lučenec, IČO: 31 586 392, zast. JUDr.
Róbertom Gombalom, advokátom, so sídlom AK P. Rádayho č. 14/A, 984 01 Lučenec, proti povinným:
1/ R. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. X, Z., 2/ X. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. X, Z., obaja zastúpení
Občianskym združením Marginal, so sídlom Mlynské Luhy 3, 821 05 Bratislava, IČO: 42 174 414,
vedenej pod sp. zn. EX 1536/2013 súdnym exekútorom JUDr. Janou Debnárovou, Exekútorský úrad
Lučenec, so sídlom T. Vansovej 2, 984 01 Lučenec, o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške
13.110,80 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec č.k.
13Er/461/2013-44 zo dňa 22.06.2016, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením okresný súd v zmysle § 58 ods. 1, § 57 ods. 1 písm. h/ zák. č. 233/1995 Z.
z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok) exekúciu zastavil.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že exekúcia sa vykonáva na základe návrhu oprávneného
na vykonanie exekúcie doručeného súdnej exekútorke dňa 22.05.2013. Podaním doručeným súdu
07.11.2013 pomenovaným ako „Odvolanie“ sa povinný 2/ domáha zastavenia exekúcie podľa § 57
ods. 1/ Exekučného poriadku z dôvodu, že neodkladná exekúcia by mohla spôsobiť povinnému a
jeho rodine zvlášť nepriaznivé následky. Následne dňa 15.11.2013 bolo súdu doručené podanie od
zvoleného zástupcu povinných pomenované ako „Odvolanie voči uzneseniu Okresného súdu Lučenec
č.k. 13Er/461/2013-24 zo dňa 18.10.2013“, v ktorom poukazuje na skutočnosť, že súd sa pri rozhodovaní
o námietkach povinných nezaoberal ich návrhom na zastavenie exekúcie, ani návrhom na odklad
exekúcie. Uvedené podania povinných súd posúdil v zmysle § 41 ods. 2/ O.s.p. podľa ich obsahu a
dospel k záveru, že predmetnými podaniami povinní podávajú návrh na zastavenie exekúcie pre ich
nemajetnosť. K podaniam povinných sa vyjadril oprávnený, ktorý uviedol, že nesúhlasí so zastavením
exekúcie, nakoľko povinní sa vzhľadom na vek môžu zamestnať, stať sa poberateľmi dôchodku, resp.
nadobudnúť majetok, z ktorého bude možné uspokojiť pohľadávku oprávneného. Taktiež nesúhlasí ani s
odkladom exekúcie, nakoľko odkladom by bol oprávnený vážne poškodený a povinní utvrdení, že môžu
dlhodobo bezplatne prijímať bývanie a služby poskytované s bývaním.

3. Súd prvej inštancie po preskúmaní exekučného spisu a správy súdneho exekútora o majetkových
pomeroch povinných zistil, že povinní nie sú vlastníkmi nehnuteľného majetku, nie sú vlastníkmi ani
držiteľmi motorového vozidla. V peňažných ústavoch nemajú finančné prostriedky, ktoré by pokryli
náklady na trovy exekúcie. Súčasne súdny exekútor skonštatoval nemajetnosť povinných. Vzhľadom
na uvedené mal súd dostatočne preukázanú nemajetnosť povinného, preto exekúciu v celom rozsahu
zastavil.



4. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie. Uviedol, že napadnuté
rozhodnutie považuje za nesprávne a nezákonné. Rozhodnutie nevychádza z podkladov, ktoré sa
nachádzajú v súdnom spise a súdny exekútor nevykonal všetky úkony, ktoré by dostatočne odôvodňovali
záver o tom, že majetok povinných nestačí ani na úhradu trov exekúcie a že povinní sú nemajetní.
Ďalej poukázal na to, že podaním zo dňa 09.03.2015 vyjadril svoj nesúhlas so zastavením exekúcie
a v tomto podaní sa vyjadril, z akých dôvodov so zastavením nesúhlasí. Povinní dlhodobo neplatia
nič za užívanie bytu, v ktorom bývajú a za obdobie od roku 2008 do roku 2014 uhradili len jednu
sumu vo výške 33,20 Eur a ich dlh v súčasnosti vysoko presahuje sumu 20.000,- Eur, pričom povinní
len zneužívajú existujúcu situáciu podávaním rôznych opravných prostriedkov. Podľa oprávneného
súdny exekútor neskúmal: 1.) či je možné viesť exekúciu zrážkami z iných príjmov, ktoré môžu mať
povinní od inej osoby ako zamestnávateľa, 2.) či exekúciu nie je možné viesť prikázaním pohľadávky
z účtu v banke (nie je preukázané, že povinní nemajú účet v banke- v napadnutom uznesení sa
hovorí len o tom, že v peňažných ústavoch nemajú finančné prostriedky, 3.) či v čase rozhodovania o
zastavení exekúcie povinní vlastnia nejaké hnuteľné veci- oprávnený má informáciu, že súdny exekútor
nevykonal u povinných súpis hnuteľných vecí, ktoré by mohli podliehať exekúcii. Oprávnenému je pritom
z exekučného konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 9Er/108/2009 známe, že povinní sa v
rámci návrhu na odklad exekúcie vyjadrili, že si intenzívne hľadajú prácu, preto sa dá reálne očakávať,
že dôjde k zlepšeniu ich majetkových pomerov. Podľa oprávneného preto nemal súd za preukázané, že
majetok povinných nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a teda nemal rozhodnúť o zastavení exekúcie.
Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil.

5. K odvolaniu oprávneného sa vyjadrili povinní. Uviedli, že skutkové zistenia súdneho exekútora
považujú za dostatočné. Povinní výslovne nesúhlasia s názorom oprávneného, že len zneužívajú
existujúcu situáciu podávaním rôznych opravných prostriedkov, naopak len využívajú svoje práva a
dostupné právne prostriedky. Ďalej uviedli, že sa nachádzajú v zlej životnej situácii, ktorá je vzhľadom
na ich vek blížiaci sa dôchodkovému veku, postavenie v spoločnosti- azylanti, zdravotný stav a najmä
vyživovaciu povinnosť voči svojim nezaopatreným deťom neodvratná a nezmeniteľná. Exekúcia u nich
nemôže byť vedená ani zrážkami z iných príjmov, keďže nie sú členmi družstva, nie sú zamestnaní na
dohodu o vykonaní práce a doposiaľ na území SR nesplnili požiadavky pre vznik nároku na vyplatenie PN
a dávok sociálneho poistenia, pričom je vysoký predpoklad, že im tieto príjmy nevzniknú ani v budúcnosti
vrátane dôchodkov starobného dôchodkového sporenia. Poukázali tiež na to, že v peňažných ústavoch
nemajú žiadne finančné prostriedky a sú dlhodobo poberateľmi dávok v hmotnej núdzi, momentálne vo
výške 236,- Eur mesačne a ďalší príjem tvoria už len prídavky na nezaopatrené deti vo výške 8 x 23.52
Eur, ktoré nemôžu byť predmetom exekúcie. Povinní majú vyživovaciu povinnosť voči 8 nezaopatreným
deťom, t.j. deťom, ktoré majú vek do 25 rokov a sústavne sa pripravujú na povolanie dennou formou
štúdia. Ak by pritom aj v budúcnosti získali prácu, vzhľadom na vek a vyživovaciu povinnosť voči
nezaopatreným deťom, ktorých viacerých je vek veľmi nízky, nedosiahli by také príjmy, ktoré by mohli byť
predmetom exekúcie. Čo sa týka vzniku nároku na dôchodok, tento im nevznikne, pretože naň nesplnia
zákonné podmienky a vždy budú len poberateľmi dávky v hmotnej núdzi. Na základe uvedeného preto
považujú napadnuté uznesenie za správne a odvolanie oprávneného za nedôvodné.

5. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, prejednal vec podľa § 379, § 380 ods. 1 a § 385 ods.
1/ zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) v rozsahu podaného odvolania,
bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

6. Podľa § 9a ods. 1/ Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona
sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

7. Podľa § 470 ods. 1/ CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Podľa § 470 ods. 2/ CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.



9. Oprávnený podal odvolanie proti napadnutému uzneseniu okresného súdu ešte za účinnosti zákona
č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol zrušený k 30.06.2016. Odvolací súd o
tomto odvolaní rozhoduje podľa zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku účinného od
01.07.2016, ktorý sa v zmysle vyššie uvedených prechodných a záverečných ustanovení, ako aj v
zmysle § 9a ods. 1/ Exekučného poriadku použije aj v tomto exekučnom konaní, pričom podľa § 470
ods. 2/ CSP zostávajú právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia jeho
účinnosti zachované.

10. Z predloženého spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie začalo dňa 22.05.2013, kedy bol
súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v predmetnej veci. Následne
súdny exekútor podaním zo dňa 23.05.2013 požiadal Okresný súd Lučenec o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu- platobného rozkazu Okresného súdu Lučenec č.k.
8Ro/409/2012-25 zo dňa 27.11.2012 a návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie pre vymoženie
pohľadávky vo výške 13.110,80 Eur s príslušenstvom. Okresný súd vydal dňa 05.06.2013 pre súdneho
exekútora poverenie na vykonanie exekúcie č. 5606 * 105973.
11. Dňa 13.08.2013 súdny exekútor doručil súdu námietky povinných voči exekúcii, súčasťou ktorých bol
aj návrh povinných na zastavenie exekúcie z dôvodov uvedených už vyššie. O námietkach súd rozhodol
uznesením č.k. 13Er/461/2013-24 zo dňa 18.10.2013. Následné podania povinných zo dňa 07.11.2013
a 14.11.2013 označené ako „Odvolanie“ súd prvej inštancie v zmysle § 41 ods. 2/ O.s.p. (teraz § 124
ods. 1/ CSP) posúdil podľa obsahu ako návrh povinných na zastavenie exekúcie, s čím sa aj odvolací
súd stotožnil.

12. Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

13. Podľa § 58 ods. 1/ Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

14. Odvolací súd po preskúmaní spisového materiálu dospel k záveru, že súdny exekútor vo veci
zákonným spôsobom vykonal šerenie majetkových a zárobkových pomerov povinných. V tomto smere
odvolací súd poukazuje na vyjadrenie súdneho exekútora zo dňa 31.08.2015 a obsah predloženého
exekučného spisu, z ktorých je zrejmé, že majetok povinných v súčasnosti nepostačuje ani na úhradu
trov exekúcie. Obaja povinní, ktorí sú manželia, poberajú dlhodobo len dávky v hmotnej núdzi a prídavky
na deti, ktoré nepodliehajú exekúcii. Jedná sa pritom o mnohopočetnú rodinu (vyživovaciu povinnosť
majú povinní voči 8 deťom), ktorá býva v dvojizbovom byte, na vypratanie ktorého je vedené ďalšie
exekučné konanie č. EX 1183/2009. Povinní sú dlhodobo nezamestnaní, ide o cudzincov, ktorým bol
na území SR udelený azyl. Nie sú vlastníkmi nehnuteľnosti, ani vlastníkmi alebo držiteľmi motorového
vozidla. Na účtoch v peňažných ústavoch nemajú finančné prostriedky a na tieto sú im pzasielané len
priznané dávky.

15. Pokiaľ oprávnený v tomto smere namietal, že u povinných nebol vykonaný súpis hnuteľných veci,
odvolací súd mu dáva do pozornosti skutočnosť, že určovanie spôsobu vykonávania exekúcie patrí do
právomoci súdneho exekútora okrem prípadov, ak Exekučný poriadok neustanovuje inak,. Exekútor je
tak pri určení spôsobu vykonávania exekúcie viazaný len základnými procesnými princípmi a zásadami
exekučného konania a primeranosť spôsobu exekúcie volí tak, aby pri plnom uspokojení pohľadávky
oprávneného v čo najmenšej možnej miere zaťažil povinného, ako aj podľa povahy judikovaného nároku
obsiahnutého v exekučnom titule. Oprávnený tak až na zákonné výnimky nedisponuje oprávnením
navrhovať súdnemu exekútorovi, ktorým zo spôsobov bude exekúciu realizovať. Z hnuteľných vecí v
danom prípade súdny exekútor zisťoval, či povinní nie sú vlastníkmi motorového vozidla, pričom toto
zisťovanie bolo negatívne. Pokiaľ potom aj bez súpisu hnuteľného majetku v domácnosti povinných
dospel k záveru, že exekúciu nie je možné realizovať predajom hnuteľných vecí, s uvedeným postupom
sa odvolací súd s prihliadnutím na výšku vymáhanej pohľadávky a osoby a postavenie povinných
stotožnil.

16. Výsledky zisťovania súdneho exekútora tak odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie považoval
za postačujúce na to, aby bola exekúcia zastavená pre nemajetnosť povinných. Pre úplnosť odvolací súd
poukazuje na skutočnosť, že exekučné konanie je samozrejme ovládané aj dispozičnou zásadou, ktorá
sa prejavuje aj v spôsobe skončenia exekúcie. V situácii, keď súdny exekútor konštatoval nemajetnosť
povinného a oprávnený trvá na jej pokračovaní, by však právo oprávneného „disponovať“ so zastavením



exekúcie mohlo prevážiť nad okolnosťami zistenými súdnym exekútorom iba vtedy, ak by tvrdenia
oprávneného mali reálny základ a v rozumnej miere by bolo možné očakávať, že povinný nadobudne
v budúcnosti majetok postačujúci na uspokojenie pohľadávky oprávneného. Oprávnený však neoznačil
žiadny konkrétny majetok alebo príjmy povinných, ktoré by odôvodňovali pokračovanie v exekúcii, a
ani vzhľadom na ostatné skutočnosti uvedené v spise objektívne nie je možné očakávať zlepšenie
ich životnej situácie. Za takéhoto stavu by preto pokračovaním exekúcie došlo len k zbytočnému a
neúčelnému rastu nákladov na trovách exekúcie.

17. Zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinných pritom oprávnenému nebráni, aby podal v
budúcnosti nový návrh na začatie exekúcie, ak sa ukáže, že povinní nadobudli majetok, z ktorého je
možné pohľadávku oprávneného uspokojiť.

18. Z uvedeného dôvodu odvolací súd považuje uznesenie exekučného súdu za vecne správne a podľa
ustanovenia § 387 ods. 1/ CSP ho potvrdil.

19. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie
sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1/ CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť
v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1/ CSP).