{"guid": "87c21e8d-e33b-4d65-b7b4-cbe117ccd232:fca3bd54-fee2-4777-98b4-af9af3886d13", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2016:5112225467.2", "spisova_znacka": "10Co/81/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 10Co/81/2016 z 27. 7. 2016", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Žilina z 27. júla 2016, sp. zn. 10Co/81/2016, ECLI:SK:KSZA:2016:5112225467.2", "identifikacne_cislo": "5112225467", "sud": {"guid": "sud_130", "nazov": "Krajský súd Žilina", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-zilina"}, "sudca": "JUDr. Viera Koscelanská", "sudca_id": 927, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-viera-koscelanska-927", "datum_vydania": "2016-07-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/fca3bd54-fee2-4777-98b4-af9af3886d13", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2016:5112225467.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2016:5112225467.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2016:5112225467.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/81/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112225467
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5112225467.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a
sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci žalobcu BL Telecom debt, s.r.o., so
sídlom Bratislava, Šoltésovej 14, IČO: 45 535 108, právne zastúpeného SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o.,
so sídlom tamtiež, proti žalovaným 1/ H. A., nar. XX.X.XXXX, bytom I. XX, 2/ I. P., nar. X.X.XXXX, bytom
L., Z. XXXX/XX, ako právnym nástupcom pôvodného žalovaného Z. P., nar. XX.X.XXXX, naposledy
bytom L., Y. XXXX/XX, ktorý zomrel XX.X.XXXX, o zaplatenie 248,95 eur s príslušenstvom, na základe
odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 13C/175/2012-38 zo dňa 9. apríla 2013
takto

r o z h o d o l :

Rozsudok  okresného  súdu   p o t v r d z u j e .

Žalovaným   p r i z n á v a   voči žalobcovi   n á r o k   na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom žalobu (v celom rozsahu) zamietol. Vychádzal zo záveru, že
uplatňovaný nárok na zmluvnú pokutu má základ v zmluvnej podmienke spotrebiteľského právneho
vzťahu, ktorá bola v inom súdnom konaní „právoplatne judikovaná\" ako neprijateľná, a teda neplatná.
Zdôraznil, že v konaní vedenom na tamojšom súde pod sp. zn. 4C/93/2012 bola zmluvná podmienka
týkajúca sa zmluvnej pokuty (dohodnutej totožným zmluvným dojednaním ako v súdenom prípade)
určená za neprijateľnú. Následne spoločnosť T-Mobile Slovensko, a.s., ako aj každý jej právny nástupca
(čo je i prípad súdenej veci), je povinný s poukazom na § 53a ods. 1 Obč. zák. sa nielen zdržať používania
takejto podmienky v zmluvách uzatváraných so spotrebiteľmi, ale aj uplatňovania si práv a nárokov z
nej vyvodzovaných.
2. O trovách konania rozhodol okresný súd v zmysle § 142 ods. 1 v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p. tak,
že v spore úspešnému (pôvodnému) žalovanému ich náhradu nepriznal, keďže tento procesný nárok
z jeho strany nebol uplatnený.

3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý sa domáhal jeho
zmeny tak, že žalobe bude vyhovené. Namietal, že okresný súd neuviedol žiaden konkrétny argument,
na základe ktorého považuje dojednanie o zmluvnej pokute za neprijateľnú zmluvnú podmienku, pričom
sa nevysporiadal so skutočnosťou, že zmluvná pokuta zabezpečovala benefity poskytnuté jeho právnym
predchodcom žalovanému. Tvrdil, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku možno dospieť k záveru,
že dojednanie akejkoľvek zmluvnej pokuty pre spotrebiteľa je absolútne neplatné a súd naň prihliada ex
offo. Zo žiadnych ustanovení relevantných právnych predpisov však nevyplýva, že by v spotrebiteľských
zmluvách zmluvné strany neboli oprávnené dohodnúť zmluvnú pokutu pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti spotrebiteľom.



4. Odvolateľ mal za to, že zmluvu, ktorú používal jeho právny predchodca, nemožno bezvýhradne
považovať za formulárovú. Zmluvná pokuta zabezpečovala jednak rozdiel štandardnej a akciovej ceny
mobilných zariadení, a jednak hodnotu benefitu, ktorý (pôvodný) žalovaný získal uzatvorením zmluvy
o pripojení na 24 mesiacov. Konkrétny druh mobilného telefónu si žalovaný mohol sám vybrať a podľa
toho bola rozdielna i výška zmluvnej pokuty. Nadväzne - podľa žalobcu - bola zmluvná pokuta dojednaná
individuálne v závislosti od plnenia poskytnutého žalovanému a od hodnoty zvýhodnenia týkajúceho sa
ceny mobilného telefónu.
5. V súvislosti s konštatovaním okresného súdu, že zmluvné podmienky, na základe ktorých si žalobca
v tomto konaní uplatňuje nárok, už boli vyhlásené za neprijateľné rozsudkom v inej veci, odvolateľ
uviedol, že závery (vrátane východiskových úvah a skutkových zistení) predmetného „iného rozsudku\"
musia byť obsiahnuté v odôvodnení rozsudku vydaného v prejednávanej veci. Na záver odvolateľ doplnil
argumentáciu týkajúcu sa  primeranosti výšky zmluvnej pokuty.

6. Právni nástupcovia pôvodného žalovaného zostali v odvolacom konaní nečinní.

7. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaní (§ 379
a § 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario v spojení s § 219 ods. 3
CSP) napadnutý rozsudok potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

8. Krajský súd východiskovo poukazuje na zodpovednosť odvolateľa za vymedzenie jeho odvolacích
námietok a s tým súvisiacu viazanosť odvolacieho súdu (§ 380 ods. 1 CSP) konkrétnymi odvolacími
dôvodmi. Nadväzne platí, že odvolací súd nemôže v sporovom/kontradiktórnom konaní nahrádzať
nevyhnutnú procesnú aktivitu strany/ /odvolateľa a formulovať namiesto neho odvolacie dôvody, resp.
preskúmavať rozhodnutie na základe iných, než stranou sporu vznesených odvolacích, námietok.

9. Je nepochybné, že podstatou napadnutého rozhodnutia okresného súdu bola aplikácia ustanovenia
§ 53a ods. 1 Obč. zák., v zmysle ktorého je dodávateľ povinný zdržať sa používania zmluvnej
podmienky, ktorá už (raz) súdom bola právoplatne vyhlásená za neprijateľnú. Vo vzťahu k správnosti
spôsobu použitia označenej právnej normy okresným súdom na prejednávaný prípad absentuje
akákoľvek protiargumentácia zo strany odvolateľa. Zároveň neobstojí námietka o nedostatočnosti
skutkových a právnych zdôvodnení záveru o totožnosti neprijateľnej zmluvnej podmienky. Okresný
súd (okrem iného) v odôvodnení napadnutého rozsudku doslovne odcitoval znenie oboch dotknutých
zmluvných podmienok, čo  bezpochyby umožňuje posúdiť správnosť záveru o ich totožnosti. Taktiež je
nedôvodná požiadavka odvolateľa, aby súd v konaní, v ktorom vychádza z už právoplatne judikovanej
neprijateľnosti určitej zmluvnej podmienky, opakovane uvádzal, resp. rozoberal úvahy a závery, ktoré
viedli (v predmetnom inom konaní) k vysloveniu neprijateľnosti. Rozhodujúcim je fakt, že v inom -
presne označenom - konaní bola neprijateľnosť zmluvnej podmienky vyslovená; ktorú skutočnosť v
konkrétnostiach súdeného prípadu odvolateľ ani nerozporuje.

10. Rovnako neobstojí argumentácia žalobcu, že uzavretú zmluvu (jej dodatok) nemožno považovať
za formulárovú, lebo výška zmluvnej pokuty sa líšila v závislosti od plnenia poskytnutého spotrebiteľovi
(od typu mobilného telefónu, prípadne ďalších benefitov).           V zmysle tejto argumentácie je totiž
rozdielnosť jednotlivých zmlúv len typová. Inými slovami, neexistuje iba jeden formulárový typ zmluvného
dojednania o zmluvnej pokute, ale existuje viacero formulárových typov takéhoto zmluvného dojednania
(líšiacich sa predovšetkým, či skôr výlučne, výškou zmluvnej pokuty). Individuálnosť dojednania
zmluvnej podmienky spotrebiteľskej zmluvy však znamená/vyžaduje jej osobitné dojednanie v každom
jednotlivom prípade; u každého individuálneho spotrebiteľa.

11. Zvyšnú odvolaciu argumentáciu žalobca sústredil na zdôvodnenie prijateľnosti zmluvného
dojednania o zmluvnej pokute, na základe ktorého uplatnil svoj nárok. Otázka prijateľnosti dotknutej
zmluvnej podmienky je však aktuálne, keď už bola identická zmluvná podmienka právoplatne vyhlásená
za neprijateľnú, bezpredmetná. Je neprípustné, aby konajúci súd, práve vzhľadom na hypotézu
aplikovanej právnej normy, ktorej zmyslom je ochrana spotrebiteľa voči opakovanému uplatňovaniu
(tej istej) nekalej zmluvnej podmienky,  opätovne posudzoval (už právoplatne určenú) neprijateľnosť
totožnej zmluvnej podmienky; uvedené platí i pre odvolacie štádium súdenej veci. Úlohou súdu je
v takýchto prípadoch iba zistiť, či zmluvná podmienka, na základe ktorej je nárok uplatňovaný, už
bola právoplatne vyhlásená za neprijateľnú; čo zjednodušene zodpovedá overeniu zhody dotknutých
zmluvných podmienok.



12. Nakoľko odvolacie dôvody žalobcu boli neopodstatnené a neboli zistené ani nedostatky v postupe
okresného súdu, na ktoré sa prihliada z úradnej povinnosti (§ 380 ods. 2 CSP), krajský súd potvrdil
napadnutý rozsudok v meritórnej časti ako vecne správny.

13. Odvolací súd ako vecne správny potvrdil aj odvolaním výslovne nenapadnutý, ale od rozhodnutia
vo veci samej závislý, výrok o trovách prvostupňového konania. Taktiež v tejto časti je významná
viazanosť odvolacieho súdu konkrétnymi dôvodmi odvolania. Odvolateľ vo vzťahu k predmetnému
výroku neposkytol žiadnu (proti)argumentáciu. Len na okraj krajský súd dopĺňa, že okresný súd v
otázke náhrady trov náležite aplikoval zásadu úspešnosti strán v spore/konaní a (v tom čase) návrhový
charakter rozhodovania o trovách konania.

14. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 255 ods. 1 v spojení       s § 396
ods. 1 CSP. Odvolateľ - žalobca nebol v tomto štádiu konania (vôbec) úspešný, preto majú žalovaní voči
nemu nárok na náhradu trov odvolacieho konania v (plnom) rozsahu - 100%.

15. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku   j e   p r í p u s t n é   dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 CSP.
Dovolanie môže podať strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov
od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa rozhodnutie napáda,        z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "13C/175/2012", "guid": "4360d6b4-e9cd-4712-b931-58f7b95e8cbd:167d10e3-c328-4805-b966-2b972d8ad387", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}