Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 7Co/94/2016 z 26. 10. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 26. októbra 2016, sp. zn. 7Co/94/2016, ECLI:SK:KSPO:2016:8610205163.1 Krajský súd Prešov | 7Co/94/2016 | ECLI:SK:KSPO:2016:8610205163.1 | 2016-10-26 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Bezdôvodné obohatenie Citované ustanovenia: OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/6bca43d0-89bd-4bfc-a8bf-19667208dfb8 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2016:8610205163.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Co/94/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8610205163
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8610205163.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr.
Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobkyne C. S., nar. XX.XX.XXXX,
bývajúcej vo B., na ulici B. č.XXX/X, proti žalovanému ExpresS Finance, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
na ulici Zámockej č.30, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalobkyne Združenie na ochranu
občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom v Prešove, na Námestí Legionárov č. 5, právne zastúpeného
JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, so sídlom vo Svidníku, na ulici Sovietskych hrdinov č.163/66, o
vydanie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Svidník zo
dňa 30.11.2015, č.k 7C/175/2010-156 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok s výnimkou výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a výroku o
zastavení konania v prevyšujúcej časti.

Žalobkyni a vedľajšiemu účastníkovi sa n e p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu
827,39 eur s 8,05 % úrokom z omeškania ročne od 07.11.2015 do zaplatenia. V prevyšujúcej časti
týkajúcej sa úroku z omeškania žalobu zamietol. Čo do zvyšku konanie zastavil. Účastníkom náhradu
trov konania nepriznal. Žalovaného zaviazal na náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi v sume
142,22 eur.

2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že účastníci dňa 11.12.2006 uzatvorili zmluvu o úvere.
Na jej základe poskytol žalovaný žalobkyni úver vo výške 10.000 Sk (331,94 eur) s tým, že žalobkyňa sa
zaviazala vrátiť žalovanému za poskytnutie úveru úroky vo výške 1.500 Sk (49,79 eur) za celú dohodnutú
dobu splácania úveru. Za správu zmluvy bola dohodnutá odplata vo výške 4.700 Sk (156,01 eur).

3. Rozsudkom Okresného súdu Svidník zo dňa 06.05.2014 č.k. 4C/104/2010-229, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 04.07.2014, bolo určené, že rozhodcovská doložka obsiahnutá v zmluve o úvere je
neplatná. Zároveň bol zrušený rozhodcovský rozsudok rozhodcu JUDr. Jána Senku zo dňa 13.11.2007.

4. V priebehu konania žalobkyňa zobrala svoju žalobu čiastočne späť a predmetom konania zostalo iba
vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 24.926 Sk (827,39 eur).

5. Žalovaný je obchodnou spoločnosťou, pričom jedným z predmetom jeho podnikania je poskytovanie
pôžičiek a úverov nebankovým spôsobom z vlastných zdrojov. Žalobkyňa konala pri uzatváraní zmluvy
ako fyzická osoba nepodnikateľ. Predmetná zmluva je preto v zmysle ustanovenia § 2 a § 3 Zákona
č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, ako aj v



zmysle ustanovenia § 52 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka zmluvou spotrebiteľskou. Na tom
nič nemení skutočnosť, podľa ktorej v bode 2.5 Zmluvy o úvere sa žalobkyňa zaviazala použiť
poskytnutý úver výlučne na kúpu, výstavbu alebo opravu nehnuteľnosti. Malo ísť o úver účelovo viazaný,
nepodliehajúci právnej úprave Zákona o spotrebiteľských úveroch. Týmto dojednaním sa ale žalovaný
snažil obísť Zákon o spotrebiteľských úveroch a obmedziť žalobkyňu ako spotrebiteľku na jej právach,
pretože výška poskytnutého úveru na kúpu, výstavbu alebo údržbu nehnuteľnosti je pomerne nízka.
Žiadnym spôsobom nebolo preukázané, aby žalobkyňa poskytnuté finančné prostriedky použila na kúpu,
výstavbu, prípadne opravu nehnuteľnosti.

6. Z obsahu zmluvy o úvere zo dňa 11.12.2006 vyplýva, že táto neobsahuje údaje o ročnej percentuálnej
miere nákladov, pričom ide o povinný zákonom vyžadovaný údaj, absenciu ktorého priamo Zákon č.
258/2001 Z.z v znení účinnom ku dňu uzatvorenie zmluvy v ustanovení § 4 ods. 2 písm. g) sankcionuje
bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru. V dôsledku toho je zmluva považovaná za bezúročnú a bez
poplatkov a žalovaný nemá právny nárok na žiadny úrok ani poplatky plynúce z úverovej zmluvy. Plnenie
prijaté nad rámec istiny je majetkovým prospechom získaným plnením bez právneho dôvodu.

7. Žalobkyni ako dlžníčke bol na základe zmluvy o úvere poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške
10.000 Sk (331,94 eur), za ktorý zaplatila spolu 34.926 Sk (1.159,33 eur). Žalobkyňa tak mala zaplatiť
žalovanému len istinu úveru, t.j. sumu 331,94 eur, a preto rozdiel medzi istinou a reálne zaplatenou
čiastkou 1.159,33 eur vo výške 827,39 tvorí bezdôvodné obohatenie žalovaného získané na úkor
žalobkyne.

8. Súd prvej inštancie preto žalobe o zaplatenie 827,39 eur vyhovel. Zároveň žalobkyni priznal i úrok z
omeškania od 07.11.2015. V prevyšujúcej časti týkajúcej sa úroku z omeškania žalobu zamietol.

9. Výrok o trovách odôvodnil ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p.

10. Proti tomuto rozsudku, s výnimkou nenapadnutých výrokov o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti
a o zastavení konania v prevyšujúcej časti, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný.
Navrhol rozsudok v napadnutej časti zrušiť a vrátiť na opätovné rozhodnutie. Ako dôvod uviedol, že
zmluva o úvere bola uzatvorená podľa ustanovenia § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, pričom
išlo o absolútny obchodnoprávny vzťah s tým, že z hľadiska účelu poskytnutia úveru nepodliehal
úprave Zákona o spotrebiteľských úveroch. Na predmetný vzťah tak nie je možné aplikovať Zákon o
spotrebiteľských úveroch. V zmysle zmluvy mal žalovaný nárok aj na vrátenie odplaty a úrokov od
žalobkyne, a teda plnenia poukázané žalobkyňou nie sú bezdôvodným obohatením.

11. Čo sa týka trov konania vedľajšieho účastníka, tieto nie sú dostatočne zdôvodnené. Vedľajší účastník
je združením založeným na ochranu spotrebiteľa, a preto musí byť sám z podstaty svojej existencie
schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach. Jeho zastupovanie advokátom je neúčelné a
nehospodárne vzhľadom na výsledok konania, ktorý by bol rovnaký aj vtedy, ak by sa vedľajší účastník
nedal zastupovať advokátom.

12. Odvolací súd v zmysle zásad ustanovení § 379, § 380 a § 381 CSP preskúmal rozsudok v jeho
napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, bez nariadenia pojednávania a zistil, že
odvolanie žalovaného nie je opodstatnené.

13. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia
prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

14. Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku je potrebné poukázať na skutočnosť, že
zmluvou o úvere zo dňa 11.12.2006 žalovaný poskytol žalobkyni úver vo výške 10.000 Sk (331,94 eur).
Podľa bodu 2.5 zmluvy sa žalobkyňa ako dlžníčka zaviazala použiť poskytnutý úver výlučne na kúpu,
výstavbu, opravu alebo údržbu nehnuteľnosti. S prihliadnutím na výšku poskytnutého úveru je len ťažko
predstaviteľné, ba až nemožné, za sumu 331,94 eur kúpiť, vystavať, opraviť nehnuteľnosť alebo vykonať
údržbu nehnuteľnosti. Záver, podľa ktorého toto dojednanie malo žalovanému slúžiť iba ako prostriedok
na obídenie Zákona č. 258 /2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch s cieľom obmedziť žalobkyňu na



jej právach, je správny a majúci oporu vo vykonanom dokazovaní. Zmluva o úvere sa preto správne
posudzovala podľa ustanovení Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku
dňu uzatvorenia zmluvy.

15. Podľa ustanovenia § 4 ods. 2 písmeno g) Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení
účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitosti
obsahuje najmä ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov.

16. Zmluva o úvere zo dňa 11.12.2006 vo svojich ustanoveniach údaj o ročnej percentuálnej miere
nákladov neobsahuje. Za takejto situácie žalovanému vznikol nárok iba na zaplatenie istiny poskytnutého
úveru bez akýchkoľvek úrokov a poplatkov. Čiastky prijaté nad sumu poskytnutého úveru v celkovej
výške 827,39 eur predstavujú bezdôvodné obohatenie žalovaného získané na úkor žalobkyne plnením
bez právneho dôvodu, ktoré musí vydať v zmysle zásad ustanovenia § 451 Občianskeho zákonníka.

17. Vo veci sa nedá stotožniť ani s argumentáciou o nemožnosti priznania náhrady trov konania
vedľajšiemu účastníkovi z dôvodu ich neúčelnosti a nehospodárnosti.

18. Vedľajší účastník mal v konaní rovnaké práva a povinností ako účastník, čo je zrejmé z ustanovenia
§ 93 ods. 4 O.s.p. v znení účinnom do 30.06.2016. Vstupom do konania mu vznikali i práva a povinnosti
súvisiace s náhradou trov konania upravenou v ustanovení § 142 a nasl. O.s.p. v znení účinnom do
30.06.2016. To znamená, že v prípade úspechu v spore mu mohla byť priznaná náhrada trov konania a
v prípade neúspechu mohol byť zase zaviazaný na náhradu trov konania.

19. V prejednávanej veci to bol žalovaný, ktorý v konaní o vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
úspech nemal, a preto pri rozhodovaní o trovách konania sa muselo vychádzať z ustanovenia 142 ods.
1 O.s.p. v znení účinnom do 30.06.2016 ,podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech,
súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi,
ktorý vo veci úspech nemal. S prihliadnutím na uvedené je preto žalovaný povinný nahradiť vedľajšiemu
účastníkovi vystupujúcemu na strane žalobkyne trovy konania.

20. Občiansky súdny poriadok v ustanovení § 24 a nasl. v znení účinnom do 30.06.2016 umožňoval
každému účastníkovi dať sa zastúpiť v konaní zástupcom, ktorého si zvolí. Takýmto zástupcom mohol
byť i advokát. Občiansky súdny poriadok vo svojich ustanoveniach pritom nevylučoval, aby účastník
odborne spôsobilý hájiť svoje záujmy v konaní pred súdom sa nemohol dať zastúpiť zástupcom a aby len
z tohto dôvodu mu nemala byť priznaná náhrada trov vzniknutých v súvislosti s právnym zastupovaním.
Náklady s tým spojené sú vždy potrebné. Vyššie uvedené sa v plnej miere vzťahovalo tiež na možnosť
vedľajšieho účastníka dať sa zastupovať v konaní advokátom. Právo každého na právnu pomoc v konaní
pred súdom je pritom základným ústavným právom upraveným v čl. 47 Ústavy Slovenskej republiky.
Právnu pomoc advokáti poskytujú za odmenu, a preto je na mieste, aby v prípade, ak vzniknú zákonné
predpoklady pre priznanie náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi, táto náhrada trov konania
vedľajšiemu účastníkovi aj priznaná bola. V opačnom prípade by ústavné právo vedľajšieho účastníka
na právnu pomoc pôsobilo odradzujúco, nakoľko všetky trovy s tým spojené by musel znášať zo svojich
prostriedkov.

21. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 CSP rozsudok
s výnimkou nenapadnutých výrokov o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a o zastavení konania v
prevyšujúcej časti ako vecne správny potvrdil.

22. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení s
ustanovením § 255 ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že žalobkyni
a vedľajšiemu účastníkovi v súvislosti s odvolacím konaním žiadne trovy nevznikli.

23. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:



Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).