{"guid": "8754e5c4-76cd-42c5-8e7e-eab0b71c7830:7bb3091c-8aab-4214-a8f5-6c45e18a95f6", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2013:3208899802.1", "spisova_znacka": "23CoE/436/2012", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 23CoE/436/2012 z 6. 3. 2013", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Trenčín z 6. marca 2013, sp. zn. 23CoE/436/2012, ECLI:SK:KSTN:2013:3208899802.1", "identifikacne_cislo": "3208899802", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Ladislav Cakoci", "sudca_id": 22, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-ladislav-cakoci-22", "datum_vydania": "2013-03-06", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo", "Občianske právo"], "podoblast": ["Exekúcia a výkon rozhodnutí", "Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-22.odsek-2", "nazov": "§ 22 ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-22.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-22"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-39", "nazov": "§ 39 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-39", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-39"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-58.odsek-1", "nazov": "§ 58 ods. 1 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-58.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-58"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "nazov": "§ 219 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-22", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-39", "/SK/ZZ/1995/233#paragraf-58", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/7bb3091c-8aab-4214-a8f5-6c45e18a95f6", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2013:3208899802.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2013:3208899802.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2013:3208899802.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23CoE/436/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3208899802
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 03. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Gáborík
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2013:3208899802.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova
25, Bratislava, IČO: 35807598, právne zast. Tomášom Kušnírom, advokátom, so sídlom Údernícka
5, Bratislava a advokátskou kanceláriou L. Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO:
36864421, proti povinnému: A. K. bytom Z. XXX/X, I. nad I., zastúpeného ustanoveným opatrovníkom:
Mgr. Tatiana Lachová, vyšší súdny úradník Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, o vymoženie
562,30 eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bánovce nad
Bebravou, č.k. 2Er/1353/2008-18 zo dňa 22. decembra 2011, takto

r o z h o d o l :

Návrh oprávneného na prerušenie konania   z a m i e t a .

Uznesenie súdu prvého stupňa v časti výroku I. a II.   p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju s poukazom
na § 57 ods. 1 písm. g/ Ex. por., § 53 ods. 5, vetu prvú § 54 ods. 1 a § 39  Občianskeho zákonníka.
Uviedol, že poverením č. 5301 003281 zo dňa 28.01.2004 poveril súdnu exekútorku vykonaním exekúcie
na vymoženie sumy 562,30 eur s príslušenstvom, a to na základe notárskej zápisnice č. N 3308/2003,
Nz 88181/2003 zo dňa 03.10.2003 notára JUDr. Ondreja Ďuriača. Notárskou zápisnicou sa osvedčilo
vyhlásenie povinného o uznaní právneho záväzku a jeho súhlas s exekúciou podľa § 41 ods. 1 Ex.
por. Povinného pri tomto úkone zastupoval ako splnomocnený zástupca Mgr. Bruno Žlnay, advokátsky
koncipient   Mgr. Tomáša Kušníra, ktorého plnomocenstvo je spísané v zmluve o úvere č. 3290133 zo dňa
02.07.2003 uzavretej medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom, ktorej predmetom bolo
poskytnutie úveru vo výške 398,33 eur. Zo spisu súdu prvého stupňa vyplynulo, že v exekúcii sa vymáha
plnenie, ktoré vyplýva zo spotrebiteľskej zmluvy uzatváranej v množstve prípadov v štandardnej forme
a na predtlačenom formulári, kde sa dopĺňajú len údaje o spotrebiteľovi a výške úveru, poplatku za úver
a počte, splatnosti a výške splátok úveru. Mal za to, že splnomocnenie na spísanie notárskej zápisnice
pre konkrétnu osobu vybranú veriteľom si povinný osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom
na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami zmluvy. Povinný mohol len zmluvu odmietnuť
ako celok alebo sa podrobiť všetkým obchodným podmienkam, teda aj splnomocneniu na spísanie
notárskej zápisnice ako exekučného titulu, ktoré bolo paušálnym spôsobom zakotvené v zmluve ešte
pred jej vznikom podpisom povinným. Je pritom zjavné, že oprávnený v predtlačenom splnomocnení
určil pre svojich dlžníkov ako ich zástupcu jemu známu osobu a možno dôvodne predpokladať, že medzi
oprávneným a touto osobou existoval obchodno-právny, či obdobný vzťah založený na vzájomnej dôvere
a závislosti. Povinný, ktorý k osobe splnomocnenca nemal žiadny vzťah a nevybral si ho, nemal možnosť
ovplyvniť vyhlásenie svojho zástupcu a vo vzťahu medzi nimi chýba akýkoľvek prvok dôvery, ba naopak,
ich záujmy sú práve s ohľadom na previazanosť osoby zástupcu s osobou oprávneného rozporné. Z
týchto dôvodov preto súd prvého stupňa považoval ustanovenia o splnomocnení advokáta Mgr. Tomáša
Kušníra za neprijateľnú zmluvnú podmienku, a tým splnomocnenie podľa § 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka za neplatné. Rovnako úrok z omeškania 0,25 % denne (t. j. 91,25 % ročne), ktorý je



vymáhaný, a ktorého zmluvné dojednanie vyplýva z predtlačených a oprávneným vopred formulovaných
všeobecných zmluvných podmienok, nemožno hodnotiť ako súladný so zákonom. Záväzkový vzťah zo
zmluvy o spotrebiteľskom úvere je vzťahom občianskoprávnym, a pre takýto vzťah nemožno dojednať
úroky z omeškania v inej ako v zákonnej výške, teda takej, ktorú stanovuje § 517 Občianskeho zákonníka
v spojení s nariadením vlády SR č. 87/1995 Z. z. Dojednanie úrokov z omeškania vo výške 0,25 %
denne v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je preto pre rozpor so zákonom podľa § 39 Občianskeho
zákonníka neplatné. Súd prvého stupňa uviedol, že v predmetnej zmluve o úvere je upravených viacero
neprijateľných podmienok, ktoré tvoria taký podstatný obsah celej zmluvy o úvere, že nie je možné ich v
zmysle § 41 Občianskeho zákonníka oddeliť od ostatného plnenia, a teda celá zmluva o úvere ako právny
úkon je neplatná v zmysle § 34 Občianskeho zákonníka práve z dôvodu nerešpektovania a odporovania
ustanoveniam Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Predložená notárska zápisnica
bola spísaná na základe splnomocnenia, ktoré súd prvého stupňa hodnotí ako neplatné dojednanie,
a teda ona sama neobsahuje vyhlásenie povinného ako dlžníka, a teda nie je spôsobilým exekučným
titulom podľa § 41 ods. 2 písm. c/ Ex. por. Vzhľadom k tomu, že vyhlásil exekúciu za neprípustnú a
rozhodol o jej zastavení v celom rozsahu, zamietol návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora.
Zmena osoby súdneho exekútora by v danom štádiu exekučného konania bola v rozpore so zásadou
hospodárnosti a účelnosti. Uviedol, že nakoľko z ustanovenia § 200 ods. 2 Ex. por. nevyplýva povinnosť
súdu rozhodnúť o zastavení exekúcie a o trovách exekúcie jedným rozhodnutím, môže rozhodnúť o
trovách exekúcie samostatne po vydaní, príp. po právoplatnosti rozhodnutia o zastavení exekúcie.

Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený s poukazom na § 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p.,
§ 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 221 ods. 1 písm. d/ O.s.p., § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. a z dôvodu,
že súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav, pretože nevykonal náležite dokazovanie. Mal
za to, že všeobecný súd, ktorý koná v pozícii exekučného súdu, nie je legitímne schopný vykonávať
úkony smerujúce k opätovnému komplexnému rozhodovaniu o veci s tým, že výsledkom takéhoto
rozhodovania je úplná nemožnosť vykonať právo pre veriteľa, teda vmanévrovanie veriteľa do situácie
ako by bol exekučný titul zrušený. K takémuto revíznemu postupu došlo v situácii, keď už exekučný
súd preskúmal súlad exekučného titulu so zákonom s výsledkom absolútnej nerozpornosti. Všeobecný
súd konajúci v pozícii exekučného súdu je v oblasti prieskumu exekučného titulu (notárskej zápisnice)
limitovaný § 36 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti, ktorý vyjadruje verejnoprávny
charakter výkonu notárskeho úradu a nadväzuje na generálne ustanovenie § 2 ods. 2 Notárskeho
poriadku. Nemôže dotvárať svoje rozhodovacie oprávnenia smerujúce k zamedzeniu účinkov notárskej
zápisnice na právne postavenie povinného tam, kde neexistujú a to preto, že z vôle zákonodarcu
existujú na inom mieste a v inom čase, a to tam, kde ich platné právo zaraďuje. Poukázal na nález
Ústavného súdu SR sp. zn.                    I. ÚS 331/09 zo dňa 11.11.2010. Povinnosťou všeobecných
súdov v situácii, keď právny predpis dovoľuje dvojaký výklad je vykladať právny predpis spôsobom
ústavne konformným. Notárskou zápisnicou obsahujúcou právny záväzok je exekučný súd viazaný
rovnako, ako je viazaný rozsudkom všeobecného súdu. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť
či meniť obsah notárskej zápisnice, ktorá je exekučným titulom. Exekučný súd vydal rozhodnutie
bez aplikácie relevantnej právnej normy, bez vykonania ústavne súladnej interpretácie aplikovaných
právnych noriem a bez vykonania dokazovania, čím porušil právo oprávneného na súdnu ochranu.
Súdne konanie neprebiehalo v duchu práva na spravodlivý súdny proces a osobitne s dodržaním zásady
rovnosti zbraní. Došlo k vylúčeniu akejkoľvek možnosti podania opravného prostriedku vo vzťahu k
meritu veci a úplným uskutočnením judiciálneho procesu v podmienkach exekučného konania tak bola
porušená zásada dvojinštančnosti súdneho konania. Exekučný súd vo veci dokazovanie nevykonával
a k záverom dospel len na základe domnienok, bez reálneho zistenia skutkového stavu. Uviedol,
že udelenie plnomocenstva tretej osobe na zastupovanie spotrebiteľa nie je možné považovať za
neprijateľnú podmienku, ktorá by z pohľadu spotrebiteľa spôsobovala značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach v jeho neprospech. Plnomocenstvo nie je zmluvným ustanovením a nemožno naň
preto aplikovať právnu úpravu neprijateľných zmluvných podmienok obsiahnutú v § 53 Občianskeho
zákonníka. Je určité a zrozumiteľné, z prejavu vôle povinného je zjavný jeho úmysel, jeho vôľa a
nemožno mať pochybnosti o obsahu jeho vôle. Pri náležitom posúdení, nie je možné dospieť k záveru
o neurčitosti udeleného plnomocenstva. Oprávnený mal za to, že právnym poriadkom nie je vylúčená
možnosť uznať dlh/záväzok v čase jeho vzniku, teda napr. súčasne s uzatvorením zmluvy, na základe
ktorej dlh/záväzok vzniká. Povinný tak mohol svoj dlh uznať už v čase uzatvorenia zmluvy o úvere s
oprávneným. Nešlo o budúce právo, t. j. právo, ktoré by povinnému vzniklo až v budúcnosti a ktorého
by sa nemohol platne vzdať s poukazom na § 574 ods. 2 Občianskeho zákonníka v nadväznosti na § 39



Občianskeho zákonníka. Oprávnený poukázal na absurdnosť záveru súdu prvého stupňa, že povinný
sa udelením plnomocenstva vzdal akéhokoľvek práva. Žiadne z ustanovení zmluvy neustanovuje,
že povinný nemôže po udelení plnomocenstva sám dlh uznať vo forme notárskej zápisnice ako
exekučného titulu. Toto právo mu ostalo v plnej miere zachované a mohol ho kedykoľvek platne
využiť. Udelenie plnomocenstva v žiadnom prípade neznamená stratu možnosti výkonu určitého práva,
ani slobody rozhodovania o výkone tohto práva. Sloboda rozhodovania je nepochybne zachovaná aj
prostredníctvom možnosti zastúpeného kedykoľvek odvolať udelené plnomocenstvo. Povinný toto právo
nevyužil. Ak udelil svojmu zástupcovi plnomocenstvo na zastupovanie vo veci uznania dlhu a spísania
notárskej zápisnice ako exekučného titulu, niet pochýb o tom, že mu udelil plnomocenstvo na to, aby
predmetné úkony urobil predpísaným, zákonným spôsobom, tak, aby mali všetky náležitosti platného
právneho úkonu, pričom to si vyžaduje aj určenie, do kedy bude dlh splatený. Nie je preto možné
dospieť k záveru, že zástupca nebol oprávnený v notárskej zápisnici uviesť do kedy povinný dlh splatí.
Zástupca povinného bol na základe udeleného plnomocenstva oprávnený vykonať len jediný úkon, a
to je uznať dlh vo forme notárskej zápisnice. Túto úlohu, ktorú mu povinný udelením plnomocenstva
zveril si zástupca riadne splnil. Žiadnym spôsobom neprekročil udelené plnomocenstvo, napr. spísaním
zápisnice nezaviazal povinného vo väčšom rozsahu než bola povinný plniť podľa zmluvy o úvere.
Záujmy zástupcu súd prvého stupňa považoval za rozporné so záujmami povinného, čo spôsobuje
neplatnosť zastúpenia pre rozpor so zákonom. V tejto otázke založil svoje konštatovanie a rozhodnutie
na dohadoch, domnienkach a vlastnom presvedčení. Nevychádzalo z dôsledne zisteného skutkového
stavu, pretože vo veci nebolo vykonané dokazovanie. Súd prvého stupňa vôbec neuviedol, aký záujem
zástupcu bol v rozpore s ktorým záujmom povinného. Záver súdu o tom, že notárska zápisnica ako
exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ Ex. por. musí byť spísaná nielen povinným, ale aj oprávneným
je v priamom rozpore so súdnou praxou, a to konkrétne uznesením Najvyššieho súdu vo veci sp. zn.
3 Co 7/2007. Rovnaký záver vyplýva aj z nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 5/2000. Oprávnený
zvýraznil skutočnosť, že otázku, či exekučný titul bol vydaný v súlade s právnym poriadkom, a teda či sa
predmetná exekúcia bude vykonávať v celom rozsahu alebo nie, súd prvého stupňa už raz posudzoval
a o nej už raz právoplatne rozhodol. Poverenie na vykonanie exekúcie vydal, teda zistil súlad žiadosti o
udelenie poverenia, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu so zákonom. Oprávnený zároveň
upozornil, že nie sú dané dôvody na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú. Od vydania exekučného titulu,
ani od vydania poverenia na výkon exekúcie nenastali žiadne nové právne ani skutkové okolnosti, ktoré
by mali viesť k zmene postoja súdu. Žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa
v celom rozsahu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Po podaní odvolania, oprávnený podaním zo dňa 26.07.2012, ktoré došlo súdu prvého stupňa dňa
09.08.2012, podal návrh na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a doplnenie
právnej argumentácie k podanému odvolaniu. Poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. I. ÚS 120/2012-12 zo dňa 14.03.2012. Uviedol, že exekučný súd vo svojom
rozhodnutí vôbec neuviedol, na základe čoho zistil značnú nerovnováhu v konkrétnych právach a
povinnostiach zmluvných strán. Podľa ustanovenia článku 3 ods. 3 smernice Rady 93/13/EHS možno
použiť jej prílohu, ako indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za
nekalé. Medzi týmito podmienkami sa splnomocnenie, ako jednostranný právny úkon, ktorým dlžník
dobrovoľne splnomocňuje fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu výslovne
nenachádza. Nemožno preto zistiť, prečo súd odkazuje na smernicu Rady 93/13/EHS, ako ju aplikoval v
konkrétnom prípade, a ako sa riadil jej ustanoveniami pri výklade pojmu neprijateľná podmienka, a ako ho
následne aplikoval na konkrétny skutkový stav. Jednotlivé ustanovenia smernice totiž nemožno aplikovať
vo vytrhnutom kontexte, izolovane, v prospech jednej zo zmluvných strán, resp. účastníkov následného
sporového konania, ale v celom jej znení, kontexte, nadväznosti a podmienenosti jednotlivých jej
ustanovení pri výklade a následnom aplikovaní na konkrétny právny vzťah. V každom prípade však platí,
že prejudiciálnu otázku môže podať ktorýkoľvek súdny orgán členského štátu v ktoromkoľvek štádiu
konania, ktoré pred ním prebieha a bez ohľadu na povahu súdneho rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí. Súdnemu dvoru Európskej únie by mala byť daná príležitosť posúdiť exekučné konanie týkajúce
sa záväzkových vzťahov v rámci spotrebiteľských zmlúv komplexne tak, aby účastníkov konania zbavilo
právnej neistoty vyplývajúcej z doterajšieho výkladu úniového práva a následnej aplikácie vnútroštátnymi
súdmi Slovenskej republiky. Je nepochybné, že v súlade s čl. 51 ods. 1 Charty základných práv EÚ
súd aplikuje v predmetnom spore právo EÚ, najmä musí eurokonformne vykladať vnútroštátne právo
v súlade so smernicou Rady 93/13/EHS. Podľa názoru oprávneného by ustanovenia vnútroštátneho
práva mali byť vykladané v rámci smernice Rady 93/13/EHS v súlade najmä s čl. 17 a čl. 47 Charty



základných práv EÚ, ktorá im je ako prameň primárneho práva Európskej únie aj nadradená. Navrhol,
aby odvolací súd exekučné konanie prerušil podľa       § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a položil Súdnemu
dvoru EÚ prejudiciálne otázky, a to či je za neprijateľnú podmienku považovať aj jednostranný právny
úkon spotrebiteľa, ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú
osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci
zmluvy o úvere dlh do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť
exekúciu pohľadávky plynúcej z tejto zmluvy a či je v súlade s čl. 17 a 47 Charty základných práv
EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne
ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči
spotrebiteľovi.

Podľa § 251 ods. 4 veta prvá O.s.p., na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného
predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p., súd konanie preruší, ak rozhodol, že požiada Súdny dvor Európskych
spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy.

Podľa § 36 ods. 5 Ex. por., ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekučné konanie nemožno prerušiť,
nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení exekučného konania nemožno podať návrh na obnovu
exekučného konania.

Citované ustanovenie § 36 ods. 5 Ex. por. reaguje na výnimku z pravidla o neprerušiteľnosti exekučného
konania, ktorá je obsahom právnej úpravy v § 14 ods. 5 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a
reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov.  Podľa citovaného ustanovenia začatie
konkurzného konania má, okrem iného, aj za následok, že na majetok patriaci dlžníkovi nemožno začať
konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie; už začaté konania o výkon rozhodnutia alebo
exekučné konania sa prerušujú. To sú aj účinky začatia reštrukturalizačného konania podľa § 114 zákona
č. 7/2005 Z. z. Z toho vyplýva, že na súdnu exekúciu netreba aplikovať § 47 cit. zákona, ktorý prerušenie
konaní spája s vyhlásením konkurzu. Dôsledkom vyhlásenia konkurzu je aj to, že už začaté konania
o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania sa dňom vyhlásenia konkurzu zastavujú. Ak v konaní o
výkon rozhodnutia alebo v exekučnom konaní už došlo k speňaženiu majetku podliehajúceho konkurzu,
avšak výťažok ešte nebol vyplatený oprávnenému, výťažok sa stáva súčasťou príslušnej podstaty a trovy
konania sú pohľadávkou proti príslušnej podstate; ak je oprávneným veriteľ zabezpečenej pohľadávky,
výťažok sa vyplatí veriteľovi zabezpečenej pohľadávky do výšky jeho zabezpečenej pohľadávky, akoby
konkurz nebol vyhlásený.

Nad rámec uvedeného je potrebné uviesť, že zo žiadneho ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku,
ako subsidiárneho právneho predpisu k Ex. por. nevyplýva, že všeobecný súd môže prerušiť konanie
a predložiť Súdnemu dvoru návrh na rozhodnutie o prejudiciálnej otázke o výklade právneho aktu
Európskej únie len na návrh účastníka konania, avšak predpokladom takéhoto procesného postupu nie
je len samotná skutočnosť, že sa v konkrétnej veci aplikujú ustanovenia zákona platného v Slovenskej
republike, do ktorého bol prenesený obsah úniových právnych noriem. Predpokladom povinnosti zahájiť
konanie o predbežnej otázke týkajúcej sa výkladu komunitárneho práva je v zmysle ustálenej judikatúry
Súdneho dvora predovšetkým skutočnosť, či otázka komunitárneho práva je pre riešenie daného
prípadu relevantná. Zmyslom riešenia predbežnej otázky nie je rozhodnúť konkrétny spor, ktorý je
vo výlučnej kompetencii súdu členskej krajiny, ale zabezpečiť jednotný výklad komunitárneho práva.
Rozhodnutie o otázke hraníc aplikovateľnosti úniového práva, teda musí mať bezprostredný súvis so
sporom prejednávaným vnútroštátnym súdom v tom zmysle, že ho determinuje po stránke právnej.
Zároveň prejudiciálna otázka nastolená Súdnemu dvoru EÚ nesmie byť zjavne neopodstatnená a
irelevantná vo vzťahu k prebiehajúcemu konaniu, jej potenciálne zodpovedanie musí mať reálny dosah
na prebiehajúci spor, a zároveň nesmie ísť o otázku akademickú v tom zmysle, že táto otázka nemá
reálny základ v prejednávanom spore.



Odvolací súd pre zdôraznenie vecnej správnosti svojho rozhodnutia v časti výroku, ktorým návrh
oprávneného na prerušenie konania zamietol, napriek ustanoveniu § 36 ods. 5 Ex. por., videl za
nevyhnutné zaoberať sa otázkami, ktoré oprávnený v predmetnom návrhu na prerušenie konania podľa
§ 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a doplnenie právnej argumentácie k podanému odvolaniu považoval za
prejudiciálne.

Prvá otázka je, či je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny
úkon spotrebiteľa, ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú
osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci
zmluvy o úvere dlh do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť
exekúciu pohľadávky plynúcej z tejto zmluvy. Odvolací súd uvádza, že exekúciu je možné vykonať aj
na základe notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená
osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej
zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila (§ 41 ods. 2 písm. c/ Ex. por.). Vyhlásenie povinného o uznaní
právneho záväzku a súhlase s vykonateľnosťou obsiahnuté v notárskej zápisnici (exekučnom titule
v preskúmavanej veci), bolo však za povinného vykonané jeho zástupcom, ktorého plná moc bola
udelená v zmluve o úvere zo dňa zo dňa 02.07.2003. Uvedená zmluva bola uzatvorená na vopred
pripravenom formulári, ktorého obsah povinný nemohol ovplyvniť, z čoho vyplýva, že samotného
splnomocnenca si nevybral slobodným výberom na základe vlastného uváženia, ale tento bol vopred
určený oprávneným. Záujmy takto určeného splnomocnenca sú v rozpore so záujmami povinného v
zmysle § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka a každý jeho právny úkon urobený za povinného, teda aj
vyhlásenie obsiahnuté v notárskej zápisnici, ktorá je exekučným titulom, je absolútne neplatný v zmysle §
39 Občianskeho zákonníka a notárska zápisnica zo dňa 03.10.2003 preto nie je spôsobilým exekučným
titulom. Tento právny názor vychádza z ustálenej praxe odvolacieho súdu vysloveného vo viacerých
svojich rozhodnutiach, ako aj z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.                     2 Cdo
263/2010 zo dňa 21.12.2011. Nakoľko je uvedená otázka doložená viacerými rozhodnutiami krajského
súdu, ako aj predmetným uznesením Najvyššieho súdu, nemá základ v prejednávanom spore.

Druhou otázkou, ktorá mala byť podľa oprávneného Súdnemu dvoru EÚ predložená, je otázka, či je v
súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc
vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS zabráni
vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi.

Súdny dvor EÚ už vo veci Elisa María Mostaza Claro proti Centro Móvil Milenium SL (C-168/05) a vo veci
Océano Grupo Editorial a Salvat Editores (C-240/98 až C-244/98) uviedol, že  systém ochrany zavedený
Smernicou vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom
nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti,
a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom alebo dodávateľom
bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah. Tento nerovný stav medzi spotrebiteľom a predajcom alebo
dodávateľom môže byť kompenzovaný iba pozitívnym zásahom, vonkajším vo vzťahu k samotným
účastníkom zmluvy. Možnosť súdu skúmať ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky predstavuje
prostriedok vhodný zároveň na dosiahnutie výsledku stanoveného v článku 6 Smernice, teda zabránenie
tomu, aby jednotlivý spotrebiteľ nebol viazaný nekalou podmienkou, a na prispenie k splneniu cieľa
stanoveného v jej článku 7, pretože takéto preskúmanie môže mať odradzujúci účinok prispievajúci k
ukončeniu používania nekalých podmienok v zmluvách uzavretých so spotrebiteľmi zo strany predajcov
alebo dodávateľov. Ustálená judikatúra Súdneho dvora EÚ pripúšťa aj vo fáze výkonu rozhodnutia
posudzovať nekalosť podmienok v spotrebiteľských zmluvách s tým, že v prípade, ak posudzujúci súd
dospeje k záveru o nekalosti takejto podmienky, je povinný vyvodiť z uvedeného posúdenia všetky
relevantné dôsledky, ktoré z toho vyplývajú z vnútroštátneho práva. Uvedeným následkom v zmysle
práva Slovenskej republiky je zamietnutie žiadosti o vydanie poverenia podľa § 44 ods. 2   Ex. por. alebo
zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1, 2 Ex. por., obe spočívajúce v tom, že pohľadávku veriteľa voči
spotrebiteľovi nie je možné v danom exekučnom konaní vymôcť. Na základe uvedeného možno dôjsť k
záveru, že nie je dôvod mať pochybnosti o tom, že vnútroštátny súd vo všeobecnosti (za predpokladu, že
postupuje zákonným spôsobom) môže svojím rozhodnutím zabrániť vymožiteľnosti pohľadávky veriteľa
voči spotrebiteľovi, a uvedené zabránenie potom nie je v rozpore s článkom 17 Charty základných práv
EÚ o ochrane vlastníckeho práva, a ani v rozpore s článkom 47 tejto Charty o práve na spravodlivý



proces. Uvedené posúdenie bol odvolací súd spôsobilý uskutočniť sám, na základe už existujúcej
konštantnej judikatúry Súdneho dvora EÚ, bez potreby predložiť prejudiciálnu otázku Súdnemu dvoru
EÚ, keď toto jeho posúdenie a zhodnotenie neexistencie potreby zahájiť prejudiciálne konanie je plne
v súlade s doktrínou acte éclaire ako aj s doktrínou acte clairé, ktoré stanovujú výnimky z povinnosti
predkladania predbežných otázok Súdnemu dvoru EÚ. Doktrína acte éclaire (konanie objasnené alebo
konanie už rozsúdené) je pritom založená na koherencii  a vnútornej konzistencii judikatúry Súdneho
dvora EÚ, teda na konštantnej judikatúre, judikatúre ustálenej, nemeniacej sa v čase. Predstavuje snahu
o to, aby sa neodpovedalo na už zodpovedané a neriešili sa „problémy“, ktoré už problémami v dôsledku
existencie konštantnej judikatúry vlastne nie sú. Doktrína acté clairé (konanie jasné alebo konanie
zrozumiteľné) je potom založená na postuláte, že začatie konania o predbežnej otázke nie je potrebné
v prípadoch, keď sú výklad a aplikácia úniového práva natoľko zrejmé, že nie je potrebné obracať sa
s predbežnou otázkou na Súdny dvor ES.

Vzhľadom na vyššie uvedené, dospel odvolací súd k záveru, že v preskúmavanej exekučnej veci nie
je potreba obrátiť sa s predbežnou otázkou (otázkami) týkajúcimi sa výkladu úniového práva na Súdny
dvor EÚ, a preto návrh oprávneného na prerušenie konania  zamietol.

Pokiaľ ide o odvolanie oprávneného, odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez
nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa
je potrebné v napadnutej časti výroku o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a zastavení exekúcie potvrdiť
podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne.

Vo všeobecnosti vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje
majetok (§ 41 ods. 1 Ex. por.). Ustanovenie § 41 ods. 2 Ex. por. ďalej taxatívne vymenúva, na
podklade akých rozhodnutí je možné vykonať exekúciu. Okrem iných, exekúciu je možné vykonať na
základe notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba
a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s
vykonateľnosťou súhlasila (§ 41 ods. 2 písm. c/ Ex. por.). Formálna stránka vykonateľnosti notárskej
zápisnice spočíva v dodržaní formy zápisnice tak, ako je upravená v ustanovení § 47 Notárskeho
poriadku a materiálna stránka spočíva v dodržaní obsahových náležitostí, ktoré predpisuje § 41 ods.
2 Ex. por.

Z obsahu spisu je nepochybne preukázané, že vyhlásenie povinného o uznaní právneho záväzku a
súhlase s vykonateľnosťou obsiahnuté v notárskej zápisnici                      č. N 3308/2003, NZ 88181/2003
zo dňa 03.10.2003, ktorá mala byť exekučným titulom v danej veci, bolo za povinného vykonané Mgr.
Brunom Žlnayom, advokátskym koncipientom advokáta Mgr. Tomáša Kušníra, ktorého plná moc bola
udelená povinným v zmluve o úvere č. 3290133 zo dňa 02.07.2003. Uvedená zmluva bola uzatvorená
na vopred pripravenom formulári, ktorého obsah povinný nemohol ovplyvniť, z čoho je zrejmé, že
samotného splnomocnenca si nevybral slobodným výberom na základe vlastného uváženia, ale tento bol
vopred určený oprávneným. Odvolací súd zastáva názor, že zástupca povinného v skutočnosti v danej
veci nehájil jeho záujmy v súvislosti s návratnosťou úveru do budúcna, ale hájil predovšetkým záujmy
oprávneného ako veriteľa. Záujmy takto určeného splnomocnenca sú v rozpore so záujmami povinného
v zmysle § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka a každý jeho právny úkon urobený za povinného, teda aj
vyhlásenie obsiahnuté v notárskej zápisnici, ktorá je exekučným titulom, je absolútne neplatný v zmysle §
39 Občianskeho zákonníka a notárska zápisnica zo dňa 03.10.2003 preto nie je spôsobilým exekučným
titulom.

Odvolací súd vzhľadom na rozsah a dôvody odvolania pre úplnosť uvádza, že neobstojí ani námietka
oprávneného, podľa ktorého súd prvého stupňa vydal pre súdnu exekútorku poverenie na vykonanie
exekúcie, čím už raz posudzoval vec o ktorej  právoplatne rozhodol. Je pravdou, že súd v zmysle
ustanovenia § 44 ods. 2 Ex. por. preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh
na vykonanie exekúcie a exekučný titul, a ak zistí ich súlad so zákonom, tak súdnu exekútorku poverí
vykonaním exekúcie, inak žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne.
Napriek tomu, že v preskúmavanej exekučnej veci súd prvého stupňa poveril súdnu exekútorku
vykonaním exekúcie, to ešte neznamená, že exekúciu skutočne vykoná. Exekučný súd, ktorý dohliada



na zákonnosť vedenia exekúcie totiž exekúciu zastaví na návrh alebo bez návrhu (§ 58 ods. 1  Ex. por.),
a to v každej fáze exekučného konania, ak zistí, že sú dané dôvody na jej zastavenie. Vydanie poverenia
na vykonanie exekúcie súdnej exekútorke preto v tomto prípade nie je dôvodom, ktorý by súdu prvého
stupňa nedovoľoval opätovne preskúmať exekučný titul pre jeho súlad so zákonom.

S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v časti výroku o vyhlásení
exekúcie za neprípustnú a jej zastavení potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p., ako vecne správne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2Er/1353/2008", "guid": "0e2bc290-3db3-4efe-b8d8-5a08bde1752d:436632bc-7fab-4439-b26a-bfd8d71f255c", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:f1e31726-44ee-4353-acb5-9b8b8700ac76", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 120/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 120/2012 z 14. 3. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-03-14", "citacie_n": 471, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f1e31726-44ee-4353-acb5-9b8b8700ac76"}, {"guid": "ussr:9ec6c88a-2f13-461f-bf4a-966e4b464a02", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 331/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 331/09 z 11. 11. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-11-11", "citacie_n": 457, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9ec6c88a-2f13-461f-bf4a-966e4b464a02"}], "citovane_v": []}