Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 16CoE/83/2011 z 19. 10. 2011
Citácia: uznesenie Krajského súdu Prešov z 19. októbra 2011, sp. zn. 16CoE/83/2011, ECLI:SK:KSPO:2011:8110202698.1
Krajský súd Prešov | 16CoE/83/2011 | ECLI:SK:KSPO:2011:8110202698.1 | 2011-10-19 | Uznesenie
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/5537bd57-957b-495e-8b39-dcafd85663b5
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2011:8110202698.1

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 16CoE/83/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8110202698
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Kovaľová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2011:8110202698.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného B. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. XX, právne
zastúpeného JUDr. Alojzom Naništom, advokátom so sídlom v Prešove, Sládkovičova 8 proti povinnej
M. O., rod. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom L., M. XX, právne zastúpenej JUDr. Petrom Cehelníkom,
advokátom so sídlom v Prešove, Konštantínova 6, v konaní o výkon rozsudku Okresného súdu Prešov
č. k. 8C 86/2009-108 zo dňa 12. 01. 2010, o odvolaní povinnej proti uzneseniu Okresného súdu Prešov
č. k. 27Em 2/2010-105 zo dňa 25. 07. 2011 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e  uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým uznesením uložil matke mal. detí M. O., rod. O. pokutu vo výške 30 Eur
a zaviazal ju uhradiť do 3 dní od právoplatnosti uznesenia na účet Okresného súdu Prešov.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že matka bezdôvodne neumožňuje otcovi styk s mal. deťmi v zmysle
právoplatného a vykonateľného rozsudku 8C 86/2009-108 zo dňa 12. 01. 2010. Otec oznámil súdu, že
matka mu neumožňuje stretnutia s deťmi v dňoch 13. 11. 2010, 25. 12. 2010 a 26. 12. 2010, 08. 01.
2011  a 09. 01. 2011, 22. 01. 2011 a 23. 01. 2011 a 26. 03. 2011 a 27. 03. 2011. Súd predvolal na
výsluch oprávneného a povinnú 23. 03. 2011. Obaja sa výsluchu zúčastnili, pričom matka mala uviesť,
že deti majú strach z otca, ona otcovi v styku s deťmi nebránili, ale deti ho odmietajú. Otec súhlasil
s tým, aby nasledujúce stretnutie bolo realizované za prítomnosti matky. Matka bola zároveň súdom
opätovne poučená o možnosti ukladania pokút v prípade nerešpektovania súdneho rozhodnutia. Otec
súdu oznámil, že mu matka v dňoch 09. 04. 2011 a 10. 04. 2011 opätovne neumožnila stretnutie s deťmi.
Preto súd následne vyzval matku, aby v lehote 15 dní oznámila, z akých dôvodov neumožňuje otcovi
styk s deťmi. Otec súdu oznámil, že ani v nasledujúcich dňoch 25. 06. 2011 a 26. 06. 2011 a 09. 07. 2011
a 10. 07. 2011 mu matka opäť znemožnila stretnutie s mal. deťmi. Preto súd prvého stupňa pristúpil k
tomuto opatreniu.

Proti tomuto rozhodnutiu v zákonom stanovenej lehote  podala odvolanie matka. Navrhla napadnuté
uznesenie zrušiť. Uviedla, že v deň, kedy jej bolo doručené napadnuté uznesenie dňa 03. 08. 2011
Okresný súd Prešov doručil jej advokátovi uznesenie sp. zn. 24P 98/2011-35 vydané dňa 26. 07. 2011
o návrhu matky na zákaz styku otca a o návrhu otca na zmenu úpravy styku, ktorým ustanovil znalca
z odboru psychológie. Podaním zo dňa 12. 04. 2011 bolo súdu oznámené, že obe deti sú často choré
a pre nemoc sa deti s otcom nestretli a že deti bez zásahu matky k otcovi prejaví nevôľu stretnúť sa
s ním, pričom navrhla pripojiť spis Okresného súdu Prešov sp. zn. 24P 98/2011. Poukázala na to, že
ani opatrovník nikdy neinformoval súd v tom zmysle, žeby matka svojvoľne proti záujmom mal. detí
znemožnila styk detí s otcom. Trpezlivo vyčká zistenia a závery znalca a bolo by vhodné, aby tak
postupoval aj otec, ktorý nielen v roku 2011 nejavil záujem o styk s deťmi, iba systematickú snahu
poškodiť matke. Poukázala na to, že otcovi vytkla požívanie alkoholu, pre deti nevhodné výchovné



postupy a agresívne správanie. Pre obe mal. deti stále nie je vhodné, aby podľa úpravy styku rozhodnutie
súdom mohli byť deti s otcom, pretože nemajú k nemu pozitívny vzťah.

K podanému odvolaniu sa vyjadril aj oprávnený. Tvrdil, že súd prvého stupňa dôsledne postupoval v
súlade so zákonom, ani výška jednorazovej pokuty nie je likvidačného charakteru. V posudzovanej veci
boli dôkazom správania sa povinnej, o čom svedčia aj početné oznámenia oprávneného adresované
okresnému súdu. Právo styku rodiča s mal. dieťaťom je zakotvené aj v Ústave a vyplývajú aj z viacerých
ustanovení v Dohovore o právach dieťaťa. Poukázal na ust. § 25 ods. 4 Zákona o rodine, podľa
ktorého ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s
dieťaťom upravený podľa ods. 1, 2, súd môže aj bez návrh rozhodnúť o osobnej starostlivosti zmeniť.
Z toho vyplýva teda aj úmysel zákonodarcu, ktorý spočíva v rešpektovaní práv dieťaťa na výchovu a
starostlivosť zo strany obidvoch rodičov. Odvolateľka svojím konaním evidentne marí výkon rozhodnutia
súdu, námietky odvolateľky neobstoja. Akékoľvek prisvojenie práva zo strany odvolateľky je dôvodom
na využitie procesných prostriedkov na zmenu tohto nesprávneho postoja, resp. na zmenu rozhodnutia
o zverení mal. detí do jeho starostlivosti. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne
správne potvrdil.

Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 212 O.s.p. preskúmal napadnuté uznesenie spolu s konaním, ktoré
mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a zistil,
že súd prvého stupňa správne vo veci zistil skutkový stav, správne vo veci rozhodol a správne sú aj jeho
právne závery, na ktorých sa nič nezmenilo ani v priebehu odvolacieho konania.

Len pre zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, odvolací súd poukazuje na to, že rozhodnutie
o zverení mal. dieťaťa jednému z rodičov do osobnej starostlivosti zachová všetky rodičovské práva a
povinnosti aj tomu z rodičov, ktorému mal. deti neboli zverené do osobnej starostlivosti. Úloha rodiča,
ktorému nebolo mal. dieťa zverené do výchovy je najmä to, aby pri styku s mal. dieťaťom svoju úlohu
vo výchove dieťaťa uplatňoval len pozitívnym spôsobom a úloha rodiča, ktorý má mal. dieťa v osobnej
starostlivosti, okrem iného aj to, aby so zreteľom na záujem dieťaťa vytváral priaznivé podmienky na
styk tohto rodiča s mal. dieťaťom, a to najmä vedeným dieťaťa k správnemu vzťahu k tomuto rodičovi.

V zmysle článku 41 ods. 4 Ústavy SR starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú
právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Rodič má právo sa s dieťaťom stýkať. Iba ak by styk s
rodičom negatívne vplýval na záujmy dieťaťa, po tomto zistení súd obligatórne môže styk s rodičom
obmedziť alebo ho aj zakázať.

Z obsahu spisu však vyplýva, že nateraz je právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu prvého stupňa
o tom, že po rozvode bol upravený styk otca s mal. deťmi tak, ako je špecifikované v tomto rozsudku,
ktorým sa styk otca s deťmi nepodmienil s prítomnosťou matky. Preto otec má oprávnenie s deťmi sa
v zmysle tohto vykonateľného rozsudku stretávať.

Z obsahu spisu a zo zistení súdu vyplýva, že tento styk bol zo strany matky marený, resp. nedošlo k
stretnutiu otca s deťmi z dôvodu, že toto stretnutie neumožnila matka, resp. deti na toto stretnutie s
otcom neboli pripravené.

Ustanovenie Občianskeho súdneho poriadku umožňuje súdu následne po tom čo učinil výzvu podľa
ust. § 272 ods. 2 O. s. p. uložiť tomu, kto neplní dobrovoľne súdne rozhodnutie alebo súdom schválenú
dohodu o výchove mal. detí alebo o úprave styku postupne pokuty. Preto odvolací súd konštatuje
správnosť postupu súdu prvého stupňa a jeho rozhodnutie považuje za zákonné a správne aj vzhľadom
na výšku uloženej pokuty povinnej.

S prihliadnutím na uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 219 O.s.p. uznesenie ako
vecne správne potvrdil.



Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.