Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžo/279/2015 z 15. 5. 2017
Citácia: uznesenie Najvyššieho súdu SR z 15. mája 2017, sp. zn. 7Sžo/279/2015, ECLI:SK:NSSR:2017:1014201898.1
Najvyšší súd | 7Sžo/279/2015 | ECLI:SK:NSSR:2017:1014201898.1 | 2017-05-15 | Uznesenie
Citované ustanovenia: § 35 ods. 1 písm. b) zákona č. 543/2002 Z. z., § 35 ods. 1 písm. e) zákona č. 543/2002 Z. z., § 104 OSP, § 89 ods. 3 písm. b) zákona č. 543/2002 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/7a8c703a-866c-4dda-b803-babed41cab20
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1014201898.1

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 7Sžo/279/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014201898
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Reisenauerová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:1014201898.1

Uznesenie
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Lesoochranárske zoskupenie VLK, občianske
združenie so sídlom Tulčík č. 26, IČO: 31 303 862, zastúpeného JUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátkou, so
sídlom Štúrova č. 20, Košice, proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky,
so sídlom Nám. Ľ. Štúra 1, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 27.
augusta 2014, č. 7061/2014-1.10 (10/2014-rozkl.), o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v
Bratislave zo dňa 10. septembra 2015, č.k. 1S 244/2014-66, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 10. septembra 2015,
č.k. 1S 244/2014-66   z r u š u j e   a konanie   z a s t a v u j e .

Žiaden z účastníkov   n e m á   právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd rozsudkom zo dňa 10. septembra 2015, č.k. 1S 244/2014-66, podľa § 250j ods.
1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zamietol žalobu o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného dňa 27. augusta 2014, č. 7061/2014-1.10 (10/2014-rozkl.), ktorým zamietol
rozklad žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Ministerstva životného prostredia Slovenskej
republiky, odboru štátnej správy ochrany prírody č. 4260/2014-2.3 zo dňa 25. marca 2014 (správne malo
byť uvedené 23. mája 2014), ktorým Poľovníckej spoločnosti O. ako príslušný orgán štátnej správy podľa
ustanovenia § 2 ods. 1 písm. c/ zákona č. 525/2003 Z.z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a podľa ustanovenia § 65 ods.
1 písm. h/ zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len
„zákona o ochrane prírody a krajiny“), v súlade s ustanovením § 40 ods. 2 a ods. 3 písm. b/ a c/ zákona
č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny a ustanovenie § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom
konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov povolilo výnimku zo zákazov ustanovených
v § 35 ods. 1 písm. b/ a e/ zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny, t.j. povolilo usmrtiť -
odstreliť - jedného jedinca medveďa hnedého v poľovnom revíri O., držať ho a prepravovať „Podmienky
rozhodnutia v zmysle § 82 ods. 12 zákona".

1. Odstrel možno zrealizovať od 01.06.2014 do 30.11.2014 posliedkou na lokalite Y., ponad horáreň O.
a postriežkou na lokalite O. - O.
a W. - N. (k.ú O. a T.).
2. Usmrtený bude jedinec, ktorého hmotnosť nepresiahne 100 kg alebo šírka jeho prednej laby je do 12
cm a zároveň dĺžka zadnej laby do 21 cm.
3. Odstrelu nebude predchádzať vnadenie mäsitou návnadou, s výnimkou možnosti použiť živočíšny
materiál v súlade s článkom 23 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1774/2002, ktorým
sa stanovujú zdravotné predpisy týkajúce sa živočíšnych vedľajších produktov neurčených pre ľudskú
spotrebu v platnom znení.



4. Plánovaný čas lovu bude vopred oznámený ministerstvom poverenej osobe - Štátnej ochrane prírody
Slovenskej republiky - Správe NP Malá Fatra (ďalej len „kontaktná osoba“).
5. Odstrel medveďa bude neodkladne oznámený kontaktnej osobe s cieľom kontroly dodržiavania
podmienok výnimky a vykonania prehliadky usmrteného jedinca.
6. Do príchodu zamestnanca kontaktnej osoby bude ulovený medveď ponechaný na mieste odlovu
(meranie vykonáva výhradne kontaktná osoba). Zástupca žiadateľa vopred zabezpečí možnosť
odváženia uloveného jedinca s presnosťou na 0,5 kg. Hmotnosť usmrteného jedinca sa posudzuje spolu
s vývrhom.
7. Žiadateľ umožní zamestnancovi kontaktnej osobe odber vzorky (zo srsti, svaloviny, vnútorných
orgánov, krvi a pod.) a zubu z usmrteného jedinca na účely analýz.
8. Formulár „Hlásenie o usmrtení medveďa hnedého“ s údajmi o usmrtenom medveďovi zašle žiadateľ
na ministerstvo do dvoch týždňov od realizácie usmrtenia.

Krajský súd z administratívneho spisu zistil, že dňa 3. februára 2014 doručila poľovnícka spoločnosť
O. žalovanému žiadosť o povolenie výnimky zo zákazov v ustanovení § 35 ods. 1 zákona o ochrane
prírody a krajiny spočívajúcej v usmrtení jedného jedinca medveďa hnedého v poľovnom revíri Kriváň
v záujme ochrany zdravia a bezpečnosti obyvateľov a v snahe o zníženie značných škôd spôsobených
na poľnohospodárskych kultúrach. Žiadateľ žiadosť odôvodňoval častými stretmi lesného personálu a
turistov s medveďmi a škodami na včelách a poľnohospodárskych plodinách.

K predloženej žiadosti žiadateľa a stanovenie podmienok na povolenie výnimky z podmienok ochrany
chráneného druhu živočícha - medveďa hnedého v roku 2014 vypracovala Štátna ochrana prírody
Slovenskej republiky (ďalej len „ŠOP SR“) stanovisko, v ktorom uviedla, že navrhované lokality odlovu
sa nachádzajú v 2. Stupni ochrany, v katastroch obcí O. a T., mimo SKUEV0252 Malá Fatra, predmetný
poľovný revír však do SKUEV0252 Malá Fatra zasahuje asi 3 svojej výmery a rovnako zasahuje
do vyšších stupňov ochrany a to do 3. - 5. stupňa, pričom navrhla povoliť výnimku na usmrtenie
jedného jedinca medveďa hnedého s hmotnosťou do max. 130 kg v období od 01.06.2014 do
30.11.2014 posiedkou a postriežkou v lokalitách O. - O., W. - N. a Y.. ŠOP SR tiež posúdila vplyv
povolenia tejto výnimky aj z hľadiska dopadu realizácie tejto výnimky na populáciu medveďa hnedého
v územiach európskeho významu (UEV0252 Malá Fatra, UEV0663 a UEV0251 Zázrivské lazy). ŠOP
SR listom zo dňa 17. marca 2014 doplnila svoje stanovisko o poznatky o správaní sa medveďov v
konfliktných oblastiach a fotodokumentáciu. Niektoré pripomienky žalobcu navrhla ŠOP SR zapracovať
do rozhodnutia, avšak upozornila na to, že niektoré z pripomienok žalobcu presahujú dlhodobý rámec
riešenia, ktorý nie je možno zabezpečiť v krátkom časovom rozsahu potrebnom na povolenie výnimky.

Krajský súd ďalej zistil, že prvostupňovým rozhodnutím zo dňa 23. mája 2014, č. 4260/2014-2.3 žalovaný
v zmysle § 40 ods. 2 a ods. 3 písm. b/ a c/ zákona o ochrane prírody a krajiny povolil výnimku zo zákazov
ustanovených v ustanoveniach § 35 ods. 1 písm. b/ a e/ zákona o ochrane prírody a žiadateľovi povolil
usmrtiť - odstreliť jedného jedinca medveďa hnedého v poľovnom revíri O., držať ho a prepravovať,
pričom stanovil podmienky realizácie výnimky v zmysle § 82 ods. 12 citovaného zákona.

Proti prvostupňovému rozhodnutiu žalovaného podal žalobca rozklad, ktorý bol rozhodnutím žalovaného
zo dňa 27. augusta 2014, č. 7061/2014-1.10 (10/2014-rozkl.), zamietnutý a bolo potvrdené prvostupňové
rozhodnutie o povolení výnimky na odstrel medveďa hnedého.

Krajský súd po preskúmaní veci dospel k záveru totožnému so správnymi orgánmi a konštatoval,
že preskúmavaným rozhodnutím žalovaného nedošlo k porušeniu zákona. Rozhodnutie žalovaného
vychádzalo zo spoľahlivo zisteného stavu veci, pričom správne orgány v konaní správne aplikovali
príslušné ustanovenia zákona o ochrane prírody, ktoré upravujú výnimky, resp. podmienky pre povolenie
výnimky z podmienok ochrany chránených druhov.

Vo vzťahu k žalobným námietkam žalobcu tieto krajský súd vyhodnotil ako nedôvodné, pričom uviedol,
že uplatnením postupu podľa zákona o ochrane prírody v uvedenom správnom konaní nedošlo k rozporu
s ustanoveniami Smernice o biotopoch, pretože aj táto pripúšťa povolenie výnimky z podmienok ochrany
druhov živočíchov európskeho významu uvedených v prílohe č. IV tejto smernice za predpokladu,
že neexistuje iná a uspokojivá alternatíva a výnimka nespôsobí zhoršenie stavu ochrany populácie
príslušného druhu na území jeho prirodzeného výskytu a že povolenie výnimky je v záujme zdravia a
bezpečnosti ľudí a v záujme predchádzania škôd na majetku ľudí, pričom tieto podmienky boli v konaní



v plnom rozsahu splnené. Taktiež krajský súd poukázal na to, že dokument vypracovaný Európskou
iniciatívou pre veľké šelmy vo svojej prílohe č. 2 žiadnym spôsobom nedáva do súvisu s ustanoveniami
Smernice o biotopoch ani s povoľovaním výnimiek z podmienok ochrany druhov európskeho významu.
Smernica o biotopoch nevyžaduje od členských štátov, aby mali schválené plány pre manažment veľkých
šeliem. Článok 6 ods. 1 tejto smernice vyžaduje prijatie manažmentových plánov len pre osobitné
územia ochrany, ktoré sú súčasťou sústavy Natura 2000. Taktiež uviedol, že konaním o povolení výnimky
na usmrtenie medveďa hnedého nebola dotknutá ochrana prírodných biotopov ani ochrana biotopov
medveďa hnedého, nebol dôvod, aby správne orgány v predmetnom konaní osobitne odôvodňovali
svoje rozhodnutia z hľadiska uplatnenia článku 3 ods. 1 Smernice o biotopoch.

O náhrade trov konania krajský súd rozhodol s poukazom na § 250k ods. 1 OSP s odôvodnením, že
žalobca v konaní nebol úspešný.

2.

Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca odvolanie. Namietal, že súd prvého stupňa dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Žalobca uviedol, že na internetovej stránke ŠOP SR v časti „Lokality Natura 2000“, vyplýva, že v
území európskeho významu Malá Fatra je medzi druhy, ktoré sú predmetom ochrany, zaradený aj
medveď hnedý a preto zastával názor, že bolo povinnosťou správnych orgánov skúmať, či nemožno
vylúčiť strety medveďa hnedého s obyvateľmi v území, ktoré bolo vyhlásené za chránené s cieľom
dosiahnuť priaznivý stav ochrany tohto chráneného živočícha v jeho prirodzenom biotope, je dôvod
na udelenie výnimky. Ďalej vytkol prvostupňovému súdu, že sa nijakým spôsobom nevyrovnal ani s
ďalšou zásadnou námietkou žalobcu, ktorou je nepreukázanie toho, akým spôsobom za neexistencie
akýchkoľvek preventívnych opatrení by mohla udelená výnimka viesť k naplneniu sledovaného cieľa.

Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe v celom
rozsahu vyhovie, napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové zruší a vec vráti žalovanému
na ďalšie konanie a prizná žalobcovi náhradu trov konania.

3.

Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žiadal rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť.

4.

Podľa ustanovenia § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“)
účinný od 01.07.2016 odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal rozsudok krajského
súdu a konanie mu predchádzajúce bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 250ja ods.
2 OSP v spojení s ustanovením § 492 ods. 2 SSP poriadku a dospel k záveru, že konanie je potrebné
zastaviť.

Podľa ustanovenia § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo
opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa ustanovenia § 244 ods. 3 OSP rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané
nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a
povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy
alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu
sa rozumie aj jeho nečinnosť.

Podľa ustanovenia § 246c ods. 1 OSP pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa
použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Opravný prostriedok je prípustný,



len ak je to ustanovené v tejto časti. Proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky opravný
prostriedok nie je prípustný.

Podľa ustanovenia § 247 ods. 1 OSP podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých
fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom
správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Podľa ustanovenia § 104 ods. 1 OSP veta prvá ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý
nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

Podľa ustanovenia § 82 ods. 9  písm. a/ zákona č. 543/2002 o ochrane prírody a krajiny, orgán ochrany
prírody konanie podľa tohto zákona zastaví, ak dôvod na konanie odpadol.

Podľa ustanovenia § 89 ods. 3 písm. b/ citovaného zákona, rozhodnutie vydané podľa tohto zákona
stráca platnosť uplynutím času, na ktorý bolo vydané.

Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje  na uvedené zákonné ustanovenia ako aj stanovisko
správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, č. Snj 72/2013 z 24. júna 2014, podľa
ktorého neplatnosť povolenej výnimky o povolení na odstrel chráneného živočícha - medveďa hnedého,
spôsobená uplynutím času, na ktorý bola výnimka povolená má za následok, že odpadol predmet
konania, lebo výnimka, ktorá bola obsahom rozhodnutia už zanikla a neexistuje. Správny orgán, resp.
súd preto môže (ba dokonca musí) zastaviť konanie o výnimke, a to v ktoromkoľvek štádiu konania.

V danej veci bol napadnutým rozhodnutím povolený odstrel medveďa hnedého v poľovnom revíri O. od
01.06.2014 do 30.11.2014 posliedkou na lokalite Y., ponad horáreň O. a postriežkou na lokalite O. - O.
a W. - N. (k.ú. O. a T.). Čas, do ktorého bola povolená realizácia výnimky na odstrel medveďa hnedého
v uvedenom poľovnom revíri uplynul už v čase rozhodovania krajského súdu (30. novembra 2014).

Neplatnosť povolenej výnimky o povolení na odstrel chráneného živočícha - medveďa hnedého
spôsobená uplynutím času, na ktorý bola výnimka povolená má za následok, že odpadol predmet
konania, lebo výnimka, ktorá bola obsahom rozhodnutia už zanikla a neexistuje.

V čase rozhodovania súdu prvého stupňa už uplynul čas, na ktorý bola povolená výnimka
preskúmavaným rozhodnutím žalovaného. V dôsledku toho žalobou napadnuté rozhodnutie správneho
orgánu stratilo platnosť (uplynutím času, na ktorý bolo vydané), preto sa ani nemôže jednať o
rozhodnutie, ktoré zakladá, mení alebo zrušuje oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických
osôb alebo, ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo
právnických osôb priamo dotknuté. To znamená, že v čase súdneho prieskumu už neexistovalo
rozhodnutie, ktoré by mohlo byť predmetom súdneho preskúmania. Podmienky pre postup podľa V. časti
druhej  hlavy OSP preto splnené neboli. Súd prvého stupňa rozhodol na základe nesprávneho právneho
posúdenia veci, keď žalobu na preskúmanie rozhodnutia, ktoré zo zákona stratilo platnosť zamietol.

Tento názor je v súlade s názorom Ústavného súdu SR prezentovanom v uznesení sp.zn. III. ÚS
502/2015, v ktorom vyjadril, že „Správne súdnictvo je primárne prostriedkom ochrany subjektívnych práv
adresáta výkonu verejnej správy v jej najrôznejších podobách. Len sekundárne je kritériom poskytovania
tejto ochrany zákonnosť verejno-mocenských aktivít verejnej správy. Inými slovami, správne súdnictvo
v systéme právneho štátu nemá slúžiť naprávaniu nezákonnosti vo verejnej správe bez akéhokoľvek
zreteľa na dopad eventuálne zistenej nezákonnosti na subjektívno-právnu pozíciu dotknutého. Účelom
správneho súdnictva nie je náprava nezákonnosti vo verejnej správe, ale účinná ochrana subjektívnych
práv fyzickej osoby alebo právnickej osoby, voči ktorej je verejná správa v jednotlivom prípade
vykonávaná“.

Odvolací súd preto podľa ustanovenia § 492 ods. 2 SSP v spojení s § 250ja ods. 3 veta druhá OSP v
spojení s ustanovením § 221 ods. 1 písm. h/ OSP rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a konanie podľa
ustanovenia § 104 OSP zastavil, lebo konaniu a rozhodnutiu vo veci bránila neodstrániteľná prekážka
konania, ktorou je nedostatok právomoci súdu na preskúmanie neexistujúceho rozhodnutia.



O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 246c OSP v spojení s ustanovením
§ 224 ods. 1 a s ustanovením § 146 ods. 1 písm. c/ OSP a s § 492 ods. 2 SSP. Vyslovil, že žiaden
z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pretože konanie bolo zastavené a u žiadneho z
účastníkov nezistil zákonný nárok na ich náhradu.

Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.
mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.