Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 2CoE/45/2013 z 6. 3. 2013 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 6. marca 2013, sp. zn. 2CoE/45/2013, ECLI:SK:KSTN:2013:3508898490.1 Krajský súd Trenčín | 2CoE/45/2013 | ECLI:SK:KSTN:2013:3508898490.1 | 2013-03-06 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 221 ods. 2 OSP, § 221 ods. 1 písm. f) OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/174039be-0315-4b1a-ae63-9e842b1ac3ff Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2013:3508898490.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2CoE/45/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3508898490
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 03. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tóth
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2013:3508898490.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: Ing. K. A. - K., H. XXX/X, K., proti povinnému:
NASAM, a.s., kpt. Uhra 57/3, Myjava, IČO: 36 306 932, t.č. vymazaný z obchodného registra, o
zaplatenie 7.167,42 Eur s príslušenstvom, na odvolanie súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného
súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 12. októbra 2012, č.k. 6Er/983/2008 - 17, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa uložil oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu
exekútorovi trovy exekúcie vo výške 154,50 Eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia, pričom
svoje rozhodnutie odôvodnil podľa § 200 ods. 2, § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a s poukazom
na vyhlášku Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. V odôvodnení svojho
rozhodnutia uviedol, že tamojší súd uznesením č.k. NM-6Er/983/2001-11 zo dňa 29.09.2006 exekúciu
zastavil z dôvodu nemajetnosti povinného v zmysle § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku. Podľa
zistenia súdu prvého stupňa povinný NASAM, a.s., Myjava bol ex offo vymazaný z obchodného registra
dňom 18.04.2012. Okresný súd v Trenčíne uznesením č.k. 28CbR/260/2009-27 zo dňa 28.09.2010 zrušil
uvedenú spoločnosť bez likvidácie. Na základe uvedeného O náhrade trov exekúcie rozhodol súd prvého
stupňa podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že
majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. Súdnemu exekútorovi
priznal v zmysle citovanej vyhlášky odmenu za výkon exekučnej činnosti vo výške 154,50 Eur, ktorá
spočívala v časovej odmene za 7 účelne vynaložených hodín na exekúciu á 6,64 Eur (§ 14 ods. 1 písm.
a/ citovanej vyhlášky) a to vo výške 46,48 Eur, v paušálnej odmene za 15 jednotlivých úkonov exekučnej
činnosti á 3,32 Eur (§ 15 ods. 1 písm. a/ x 1, b/ x 10, c/ x 1, e/ x 1, j/ x 2 citovanej vyhlášky) a to vo výške
49,80 Eur a v náhrade hotových výdavkov podľa § 22 citovanej vyhlášky vo výške 58,22 Eur.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie súdny exekútor JUDr. Pavel
Šajánek. Poukázal na znenie platnej právnej úpravy v ustanovení § 196 Exekučného poriadku.
Nesúhlasil s výškou priznanej časovej odmeny. Uviedol, že uplatnené úkony tak ako si ich vyčíslil,
sú zaevidované riadne v spise súdneho exekútora a je ich možné kedykoľvek skontrolovať. Je
nepochopiteľné na základe akej právnej úvahy dospel súd prvého stupňa k názoru, že priznal súdnemu
exekútorovi za výkon exekučnej činnosti odmenu za 7 hodín. Zastával názor, že posúdenie účelnosti
vynaložených procesných úkonov súdneho exekútora neprislúcha procesnému súdu absolútne, teda
v tom zmysle, aby vôbec nebol viazaný predloženou časovou špecifikáciou. Súd je v intenciách
Exekučného poriadku a vyhlášky viazaný predloženou špecifikáciou. Súd nemôže svojvoľne určovať
časový rozsah procesných úkonov podľa vlastnej úvahy. Nesprávny bol tiež podľa jeho názoru postup
súdu, v zmysle ktorého je pri vyčíslení hodinovej odmeny nutné čas potrebný na jednotlivé úkony zrátať
a až po zrátaní ohodnotiť každú i začatú hodinu sumou 6,64 Eur. Zároveň žiadal navýšiť trovy exekúcie o
DPH, pričom poukázal na skutočnosť, že je platiteľom DPH. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací
súd uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a zaviazal oprávneného uhradiť trovy exekúcie podľa už



predloženej špecifikácie vo výške 207,60 Eur navýšené o 1,60 Eur poštovné za podanie odvolania a
pripočítal i DPH vo výške 41,84 Eur, teda žiadal, aby odvolací súd priznal súdnemu exekútorovi trovy
exekúcie vo výške 251,04 Eur.

Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania
odvolacieho súdu podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je
potrebné podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. zrušiť a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vec vrátiť súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie z týchto dôvodov:

Odvolací súd konštatuje, že konanie a rozhodovanie všeobecných súdov sa uskutočňuje v predpísanom
ústavnom a zákonnom rámci, rešpektovanie ktorého vylučuje svojvôľu v ich postupe, pričom vylúčenie
svojvôle sa zabezpečuje viacerými prostriedkami, vrátane ich povinnosti svoje rozhodnutia náležite
odôvodniť. Odôvodnenie rozhodnutí dovoľuje účastníkom konania posúdiť, ako súd v ich veci vyložil
a aplikoval príslušné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní. Odôvodnenie
rozhodnutí súdov tvorí v tomto smere súčasť spravodlivého súdneho procesu a zodpovedá základnému
právu na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Podľa názoru odvolacieho súdu uznesenie súdu prvého stupňa nezodpovedá požiadavkám
vyplývajúcim z ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p. v spojení s ustanovením § 167 ods. 2 O.s.p. na riadne a
presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu. Odvolací súd uvádza, že súd prvého stupňa v odôvodnení
svojho rozhodnutia neuviedol, akými právnymi úvahami sa spravoval pri priznaní časovej odmeny v
rozsahu 7 hodín, zrejme a jasne neuviedol, na základe akých dôvodov krátil súdnym exekútorom
vyčíslenú a uplatnenú časovú odmenu. V tomto smere uviedol len, že nie je v rozpore s ustanovením §
14 ods. 1 písm. a/ vyhlášky č. 288/1995 Z. z. sčítanie časového trvania jednotlivých úkonov exekučnej
činnosti a na základe toho určenie odmeny vo výške podľa ustanovenia § 14 ods. 2 prvej vety citovanej
vyhlášky, s ktorým právnym názorom sa stotožňuje aj odvolací súd. Súd prvého stupňa v odôvodnení
svojho rozhodnutia tiež neuviedol, za aké konkrétne určené a kedy vykonané úkony exekučnej činnosti
priznal súdnemu exekútorovi paušálnu odmenu v zmysle 14 ods. 1 písm. b/ citovanej vyhlášky tak, aby
to bolo zrejmé aj účastníkom konania. Súd prvého stupňa tiež riadne nezdôvodnil priznanie náhrady
hotových výdavkov vo výške 58,22 Eur, keď nijakým spôsobom neuviedol o náhradu akého poštovného a
akých poplatkov sa jednalo a nezdôvodnil a nezhodnotil hospodárnosť, dôvodnosť a účelnosť priznaných
hotových výdavkov. Pri opätovnom rozhodovaní sa súd prvého stupňa musí vysporiadať aj s otázkou
navýšenia trov exekútora o daň z pridanej hodnoty (DPH).

Vzhľadom na vyššie uvedené je rozhodnutie súdu prvého stupňa nepreskúmateľné, súd týmto postupom
odňal účastníkovi konania možnosť konať pred súdom a preto odvolací súd podľa § 221 ods. 1 písm. f/
O.s.p. uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vec vrátil súdu na ďalšie konanie
a rozhodnutie. Po vrátení veci okresný súd opätovne rozhodne o náhrade trov exekúcie tak, aby jeho
rozhodnutie bolo preskúmateľné v inštančnom postupe.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .