{"guid": "86cb8801-401a-4eff-b3d7-5ae0cfaf1237:7a193fb2-0b3b-4d5b-9157-e80b900ae6a2", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2016:4115212525.1", "spisova_znacka": "15CoE/20/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 15CoE/20/2016 z 28. 2. 2016", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Nitra z 28. februára 2016, sp. zn. 15CoE/20/2016, ECLI:SK:KSNR:2016:4115212525.1", "identifikacne_cislo": "4115212525", "sud": {"guid": "sud_123", "nazov": "Krajský súd Nitra", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-nitra"}, "sudca": "JUDr. Beata Jurgošová", "sudca_id": 103, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-beata-jurgosova-103", "datum_vydania": "2016-02-28", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Exekúcia a výkon rozhodnutí"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1998/233", "nazov": "predpis č. 233/1998 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/233", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1998"}, {"iri": "/SK/ZZ/1998/233/#paragraf-44.odsek-2", "nazov": "§ 44 ods. 2 zákona č. 233/1998 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/233/#paragraf-44.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1998/paragraf-44"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1998/233#paragraf-44"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/7a193fb2-0b3b-4d5b-9157-e80b900ae6a2", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2016:4115212525.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSNR:2016:4115212525.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSNR:2016:4115212525.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15CoE/20/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115212525
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Bzdúšek
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4115212525.1

Uznesenie
Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25,
Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený advokátskou kanceláriou Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova
25, Bratislava IČO: 36 865 141, proti povinnému: A. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. H. XX/XX, R.,
o vymoženie sumy 72,00 eur, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k.
23Er/484/2015-15 zo dňa 25.09.2015, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Nitra č. k. 23Er/484/2015-15 zo dňa 25.09.2015    p o t v r
d z u j e  .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého,
so sídlom Exekútorského úradu: Záhradnícka 60, Bratislava, o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie.

Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z.
o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 45 ods. 1, 2 zákona č.
244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov, § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1, 2, 5
zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka.

Súd preskúmaním úverovej a rozhodcovskej zmluvy zistil, že tieto zmluvy boli už vopred pripravené
veriteľom pre veľký počet dlžníkov, a preto dlžník ani nemohol ovplyvniť ich obsah a zmluvné dojednania.
Ďalej je vzhľadom na dátum uzatvorenia a čísla oboch týchto formulárových zmlúv zrejmé, že po
uzatvorení Zmluvy s povinným bezprostredne nasledovalo aj uzatvorenie Rozhodcovskej zmluvy, v
ktorej povinný musel súhlasiť s riešením prípadného sporu v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská
zmluva bola veriteľom navrhnutá vopred, a teda ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu, ktorej
podstatu spotrebiteľ nemohol ovplyvniť. Takto formulovanú zmluvu nemožno považovať za individuálne
dojednanú. V čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy medzi účastníkmi neexistoval z uzavretej zmluvy
spor. Takýmto spôsobom sa povinný vopred vzdal svojich práv uplatniť svoje nároky alebo brániť
svoje práva pred všeobecným súdom. Podľa názoru súdu je uzatvorenie Rozhodcovskej zmluvy, ako
podmienky uzatvorenia Zmluvy o úvere, ktorú oprávnený používa v prípadoch rovnakého druhu a
neurčitého počtu, pre neurčitý okruh spotrebiteľov, neprijateľnou podmienkou. Samotná rozhodcovská
zmluva umožňuje dlžníkovi obrátiť sa v spore s veriteľom na všeobecný súd, avšak toto právo je
len formálne, pretože je obmedzené iba do doby, kým nepodá veriteľ návrh na prejednanie sporu na
rozhodcovský súd. Z rozhodovacej praxe exekučného súdu je zrejmé, že v prípade spotrebiteľských
úverov je to výlučne veriteľ, kto iniciuje rozhodcovské konanie proti dlžníkovi. V prípade, ak si veriteľ
vynúti od spotrebiteľa prijatie rozhodcovskej zmluvy (uzatvorená spolu so zmluvou o úvere v ten
istý deň), nadobudne tak voči spotrebiteľovi neprimeranú výhodu v tom, že sám môže určiť, kto s
konečnou platnosťou ich spor rozhodne. Rozhodcovský súd je pritom paušálnym spôsobom zakotvený
v Rozhodcovskej zmluve ešte pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy, a teda dodávateľ musí



mať istotu, že si ho môže do zmluvy uvádzať. Rozhodcovskú zmluvu uzavretú medzi dodávateľom a
spotrebiteľom, na podklade ktorej veriteľ iniciuje voči dlžníkovi rozhodcovské konanie a ktorá nebola
dojednaná individuálne po vzniku sporu medzi účastníkmi zmluvy, súd považuje za neprijateľnú
podmienku v spotrebiteľskej zmluve a z toho dôvodu za absolútne neplatnú, pretože poskytuje
veriteľovi neprimeranú a nedôvodnú výhodu voči dlžníkovi spočívajúcu v tom, že môže vopred určiť
súkromnoprávny subjekt, ktorý bude rozhodovať prípadný spor so spotrebiteľom a vylúčiť tak ochranu
práv spotrebiteľa všeobecným súdom. V zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka je
takáto rozhodcovská zmluva neplatná a teda bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský
rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora.
Vzhľadom na vyššie uvedené tunajší súd dospel k záveru o neprijateľnosti rozhodcovskej zmluvy,
pretože spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v
neprospech spotrebiteľa.

Na základe vyššie uvedených skutočností mal súd prvého stupňa za to, že boli splnené podmienky na
zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia.

Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie oprávnený v zákonom stanovenej lehote z dôvodu nesprávneho
právneho posúdenia veci. Namietal, že v danom prípade exekučný súd prekročil rámec svojej
preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril zákon č. 233/1995 Z. z. Uviedol, že formálne preskúmavanie
exekučného titulu sa obmedzuje iba na dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu tak,
ako ich vyžaduje ust. § 34 zákona o rozhodcovskom konaní. Tvrdil, že postupom súdu v tejto veci a jeho
výkladom ust. § 45 zákona o rozhodcovskom konaní dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o
zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona
o rozhodcovskom konaní. Namietal ďalej, že v konaní došlo k inej vade, ktorá má za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci. Touto vadou je podľa oprávneného nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia, pretože
súd neposudzoval danosť existencie podmienok spotrebiteľského vzťahu stanovených v hypotéze
príslušnej danej normy. V uvedenom odôvodnení podľa názoru oprávneného absentuje postup súdu, na
základe ktorého dospel k záveru o aplikácii zákona o spotrebiteľských úveroch. Na základe uvedeného
preto žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie.

Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 OSP), preskúmal napadnuté uznesenie ako aj postup
súdu prvého stupňa, ktorý mu predchádzal, v medziach podaného odvolania podľa § 212 ods. 1 OSP
a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné ako
vecne správne potvrdiť. Rozhodol tak, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že oprávnený, prostredníctvom právneho zástupcu, podaním
spísaným do zápisnice pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým dňa 5.3.2015 žiadal súdneho
exekútora o vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - rozsudku sp. zn. SR 14146/14 Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., IČO: 35922761,
Karloveské rameno 8, Bratislava (ďalej len \"rozhodcovský rozsudok\") zo dňa 4.12.2014.

Následne súd prvého stupňa vydal napadnuté uznesenie.

Rozhodcovským rozsudkom bol povinný zaviazaný zaplatiť oprávnenému sumu 72 eur, úrok v sume
15,45 eur, poplatok v sume 48,42 eur, úrok 39,15% ročne zo sumy 72 eur od 13.7.2013 do zaplatenia,
úrok z omeškania 5% ročne zo sumy 72 eur od 21.8.2013 do zaplatenia, nahradiť trovy rozhodcovského
konania vo výške 120,58 eur, poplatok za upomienky v sume 4,00 eur, to všetko v mesačných splátkach
50,00 eur splatných vždy k poslednému dňu v mesiaci na účet žalobcu s tým, že prvá splátka sa stáva
splatnou k poslednému dňu v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozhodnutia, až do úplného
zaplatenia dlhu pod následkom straty výhody splátok a výkonu rozhodnutia v prípade nezaplatenia čo
i len jednej splátky riadne a včas.

Podľa § 243d ods. 2 Exekučného poriadku účinného od 01.01.2015, na exekučné konania začaté
v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v
rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, a
ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.



Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie; ak ide o exekučné konanie vykonávané na
podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení
neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava.

Podľa ods. 3 citového ustanovenia, súd pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie na
podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom spore preskúma okrem súladu
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a návrhu na vykonanie exekúcie so
zákonom, či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva spĺňa podmienky ustanovené právnymi predpismi,
či bolo rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore vydané rozhodcom, ktorý bol v
čase spotrebiteľského rozhodcovského konania zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených
rozhodovať spotrebiteľské spory, a pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý v čase spotrebiteľského
rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory, rozhodcovské rozhodnutie
spĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu a či je vykonateľné. Ak súd dospeje k záveru, že nie je
splnená ktorákoľvek z podmienok podľa prvej vety, žiadosť o udelenie poverenia zamietne.

Podľa § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014, súd príslušný na
výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti
ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné
konanie zastaví
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví
výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom
konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia, proti rozhodnutiu súdu podľa odsekov 1 a 2 je prípustný opravný
prostriedok.

Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa 219 ods. 2 OSP , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a z takto zisteného
skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj dostatočne odôvodnil. Odvolací
súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého  rozhodnutia, a preto s poukazom na
ust. §  219 ods. 2 OSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie správnosti
dôvodov napadnutého rozhodnutia, bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia s ohľadom na dôvody uvádzané oprávneným
v podanom odvolaní, odvolací súd uvádza, že zmluva o úvere uzatvorená medzi oprávneným a
povinným je spotrebiteľskou zmluvou, uzatvorená štandardným formulárovým systémom. V ust. § 52
ods.1 OZ je stanovené, že spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Z úverovej zmluvy a z výpisu oprávneného z obchodného
registra  je zrejmé, že veriteľ, v tomto spore oprávnený, je osoba, ktorá pri uzatváraní predmetnej
zmluvy konala v rámci svojej podnikateľskej činnosti a dlžník, v tomto spore povinný, je osoba, ktorá pri
uzatváraní zmluvy vystupoval v pozícii spotrebiteľa, a to i napriek tomu, že v predmetnej zmluve o úvere
dlžník  prehlasuje, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon podnikania. Odvolací súd dodáva,



že uvedené nepostačuje na vyvodenie záveru, že daná zmluva nie je spotrebiteľská, keďže veriteľ
musí preukázať opodstatnenosť poukazu úveru na výkon povolania  a súvis poskytovaného úveru s
podnikaním povinného. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na ust. § 54 ods. 2 OZ, podľa ktorého
v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Z uvedených dôvodov súd prvého stupňa správne posúdil povinného ako spotrebiteľa, oprávneného
ako dodávateľa, úverovú zmluvu ako spotrebiteľskú zmluvu a správne aplikoval ustanovenia zákona o
spotrebiteľských úveroch.

V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že v danej právnej veci si rozhodcovský súd odvodil svoju
právomoc na rozhodnutie sporu medzi účastníkmi na základe rozhodcovskej zmluvy uzatvorenej medzi
oprávneným a povinným. S poukazom na uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo 122/2011 možno prijať záver,
že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského
súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo
na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy.

Odvolací súd zhodne ako súd prvého stupňa dospel k záveru, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia je potrebné v zmysle  § 44 ods.2 Exekučného poriadku zamietnuť, nakoľko uzatvorenie
Rozhodcovskej zmluvy, ako podmienka uzatvorenia Zmluvy o úvere, bolo v rozpore s dobrými mravmi,
vyššie citovanými ustanoveniami slovenského právneho poriadku ako aj právneho poriadku Európskeho
spoločenstva, a to najmä  s ustanoveniami smernice Rady č. 93/13EHS z 5.4.1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Výkon práv a povinností z takejto zmluvy odporuje dobrým
mravom, nakoľko takto dojednanou rozhodcovskou zmluvou bola odopretá ochrana spotrebiteľa, ktorú
mu poskytujú vyššie uvedené ustanovenia (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a ustanovenia smernice
rady č. 93/13/EHS). Dojednaná rozhodcovská zmluva spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán a to v neprospech spotrebiteľa. Preto súd postupujúc podľa ust. § 45
ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní rozhodol o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
správne žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia v zmysle  § 44 ods. 2 Exekučného poriadku
zamietol.

V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že  predmetný exekučný titul je v rozpore so zákonom, keďže celý
postup od rozhodcovskej zmluvy  až po rozhodcovský rozsudok je prejavom zneužitia práv dodávateľa,
ktorý si vlastne takýmto postupom zaobstaral ekvivalent  rozsudku súdu takmer na akékoľvek plnenie zo
zmluvy. Odvolací súd  výkon práv oprávneného - dodávateľa podľa predmetnej rozhodcovskej zmluvy
považuje za nezlučiteľný s dobrými mravmi a právnou úpravou ochrany spotrebiteľa, v dôsledku čoho
bolo dôvodné aplikovať ustanovenie § 45 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní už v štádiu
rozhodovania exekučného súdu o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, nakoľko súdny exekútor žiadal vykonať exekúciu na podklade exekučného titulu, ktorý
vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti (neplatnú rozhodcovskú zmluvu) ani nemal byť vydaný, pričom
rozhodcovský súd nemal ani právomoc rozhodovať spor účastníkov konania. Súd prvého stupňa preto
správne zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie ako celok.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa
§ 219 ods. 1 OSP potvrdil.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "23Er/484/2015", "guid": "77c0d754-e693-45e3-a454-4f123ba732a5:ff3ce8dc-b7a0-4d47-91d6-e3a6539d4e75", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}