Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 4Co/313/2011 z 27. 3. 2013 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 27. marca 2013, sp. zn. 4Co/313/2011, ECLI:SK:KSTN:2013:3811201858.1 Krajský súd Trenčín | 4Co/313/2011 | ECLI:SK:KSTN:2013:3811201858.1 | 2013-03-27 | Uznesenie Citované ustanovenia: § 218 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/5b5a58c1-e5ae-4cbd-a6ec-8f4850a4b056 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2013:3811201858.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/313/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3811201858
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2013:3811201858.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa: R., a.s., so sídlom K., A. 1, IČO: XX XXX XXX,
zastúpeného Advokátskou kanceláriou Q., s.r.o., so sídlom J. X/B, K., IČO: XX XXX XXX proti odporkyni:
B. K., bytom O., Z. XXX/XX, o zaplatenie 521,50 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti
rozsudku Okresného súdu Prievidza č.k. 4C/58/2011-29 zo dňa 24. júna 2011, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd odvolanie navrhovateľa o d m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 156,02
eur v 25 eur mesačných splátkach, pričom prvá splátka je splatná 20. dňa v mesiaci nasledujúcom
po právoplatnosti tohto rozhodnutia a ďalšie splátky do 20. dňa príslušného mesiaca až do úplného
vyrovnania, pod stratou výhody splátok. Návrh čo do zvyšku zamietol. Žiadnemu z účastníkov nepriznal
právo na náhradu trov konania. Po zhodnotení výsledkov dokazovania súd dospel k záveru, že návrh
navrhovateľa je dôvodný len sčasti. Nesporné v konaní bolo, že medzi veriteľom R., a.s. a odporkyňou
ako dlžníkom bola uzatvorená zmluva označená ako zmluva o revolvingovom úvere. Daný právny úkon
je dvojstranným právnym úkonom, z ktorého pre účastníkov vyplynuli príslušné práva a povinnosti.
Z predmetnej zmluvy vyplýva, že R., a.s. konala pri uzatvorení predmetnej zmluvy v rámci svojej
obchodnej činnosti, keď do predmetu jej činnosti patrí okrem iného poskytovanie úverov zo zdrojov,
na ktoré sa nevyžaduje bankové povolenie. Odporkyňa bola osobou, ktorá pri uzatváraní predmetnej
zmluvy nekonala v rámci svojej obchodnej činnosti, alebo inej podnikateľskej činnosti. Predmetná
zmluva je zmluvou spotrebiteľskou a to bez ohľadu na právnu formu, uzatvorená medzi dodávateľom
a spotrebiteľom podľa § 52 ods. 1 OZ. Predmetná zmluva je zmluvou o úvere, na ktorú sa vzťahuje
zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Súd priznal navrhovateľovi istinu vo výške 156,02
eur, ktorá je dlhom z titulu úveru, t j. poskytnutia finančných prostriedkov v sume 20.000 Sk (663,88 eur).
Priznaná suma 156,02 eur je rozdielom medzi poskytnutým úverom 663,88 eur a platbou odporkyne
vo výške 507,86 eur. Súd nepriznal navrhovateľovi uplatnený nárok z úroku za poskytnutie úveru a
poplatkov z omeškania. Pokiaľ ide o nárok uplatnený z úroku za poskytnutie úveru, úroková sadzba
ku dňu podpisu predmetnej zmluvy bola 2,14 % mesačne, čo ročne činí 25,68 %. Takto dojednaný a
uplatnený úrok presahuje úroky poskytované bankami pri úveroch pre fyzické osoby v rovnakom období.
Právny predpis neustanovuje, do akej výšky je možné pri úvere dohodnúť úroky. To však neznamená,
že by výška úrokov nepodliehala žiadnemu obmedzeniu. Súd skúmal, či dohodnutá výška úroku nie
je neprimeranou a teda odporujúcou dobrým mravom. Priemerná úroková miera v čase uzatvorenia
predmetnej zmluvy pri úveroch poskytovaných bankami predstavovala pri úveroch spotrebiteľských
priemerne ročne 13,70 % /zdroj: priemerné úrokové miery z úverov obchodných bánk (%) zverejnené
na internetovej stránke NBS/. Úrok veriteľa podstatne presahuje obvyklú úrokovú sadzbu, preto podľa
názoru súdu postup navrhovateľa treba považovať za konanie s dobrými mravmi, ktoré je postihnuté
podľa § 39 OZ absolútnou neplatnosťou. V tejto časti nároku súd preto návrh zamietol. Súd nepriznal
navrhovateľovi ani poplatok z omeškania vo výške 18,27 eur. Ide o poplatok z omeškania so splácaním
úveru vo výške 8 % z každej mesačnej splátky, pričom ďalšou sankciou pre prípad omeškania je



dohodnutý úrok z omeškania vo výške 0,8 % denne. Poplatok z omeškania je duplicitnou sankciou a
supluje úrok z omeškania. Súd návrh zamietol i v tejto časti. O náhrade trov konania súd rozhodol
podľa § 142 ods. 2 O.s.p. vzhľadom na čiastočný úspech účastníkov vo veci. Vzhľadom na osobné,
príjmové a majetkové pomery odporkyne súd rozhodol o povinnosti odporkyne zaplatiť priznanú istinu s
poukazom na § 160 ods. 1 O.s.p. v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti uviedol vo výroku
tohto rozhodnutia.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie navrhovateľ, domáhal sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie. Mal za to, že zmluva o úvere bola uzatvorená v súlade s ust. zákona
o spotrebiteľských úveroch, pričom citoval ust. § 2 písm. b), c) tohto zákona a súčasne ust. § 261
ods. 3, 273 ods. 1 U. zákonníka. Konštatoval, že odporca podpisom zmluvy o úvere potvrdil, že sa
so zmluvou o úvere oboznámil, súhlasí s ňou a uzatvára ju v súlade so slobodnou a vážnou vôľou.
Nesúhlasil s názorom súdu, že úver poskytnutý odporcovi je bezúročný, čím súd zbavil odporcu zaplatiť
navrhovateľovi odmenu za poskytovanie úveru v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch platného v
čase uzatvorenia zmluvy o úvere. Rovnako nesúhlasil s konštatovaním súdu, že úrok veriteľa podstatne
prevýšil obvyklú úrokovú sadzbu, a preto konanie navrhovateľa súd považuje za absolútne neplatné.
Pokiaľ by sa súd riadil citovaným ustanovením zákona, mal zamietnuť úrok za poskytnutie úveru len
v prevyšujúcej časti. K výške úroku u omeškania vo výške 0,8% denne navrhovateľ uviedol, že k
tejto sankcii nepristúpil. Navrhovateľ namietal s poukazom na čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, že okresný
súd zasiahol svojím rozhodnutím do jeho základného práva na súdnu ochranu, nakoľko rozsudkom
nesprávne posúdil prejednávanú vec.

Odporkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že s navrhovateľom sa písomne a aj viackrát
telefonicky skontaktovala. Vzhľadom na svoju finančnú situáciu, svoj zdravotný stav a okolnosti v rodine
nie je schopná splácať dlh voči navrhovateľovi. Súhlasila s rozhodnutím súdu prvého stupňa.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd skôr ako pristúpil k vecnému preskúmaniu odvolania, zisťoval,
či odvolanie odporcu bolo podané v zákonom stanovej lehote.

Podľa § 204 ods. 1 veta prvá O.s.p. odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,
proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

Spôsob doručovania písomností súdom upravujú ustanovenia § 45 a nasl. O.s.p.. Podľa citovaného
ustanovenia súd doručuje písomnosti sám alebo poštou. V súlade s § 47 ods. 1 O.s.p. do vlastných rúk
treba doručiť písomnosti, pri ktorých tak ustanovuje zákon, a iné písomnosti, ak to nariadi súd.

Do plynutia lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty (§ 57 ods.1
O.s.p.). Podľa ods. 2 tohto ustanovenia druhá veta, ak koniec lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo
sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň. Lehota je zachovaná, ak sa
posledný deň lehoty urobí úkon alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť (ods.
3 cit. ust.).

Podľa § 218 ods. 1 písm. a/ O.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané oneskorene (t.j.
po lehote ustanovenej zákonom na podanie odvolania).

Z obsahu spisu vyplýva, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa bol navrhovateľovi doručený
do vlastných rúk dňa 19.07.2011, čo mal súd za preukázané z vrátenej doručenky. To znamená, že
deň 19.07.2011 je potrebné považovať za deň doručenia napadnutého rozsudku. Lehota na podanie
odvolania proti napadnutému rozsudku začala plynúť nasledujúci deň po dni doručenia, t.j. dňa
20.07.2011 a jej posledný deň pripadol na 03.08.2011. Navrhovateľ podal odvolanie prostredníctvom
pošty v Bratislave dňa 04.08.2011, t.j. po uplynutí zákonom stanovenej 15-dňovej odvolacej lehoty.



Z uvedeného dôvodu odvolací súd odvolanie navrhovateľa ako oneskorene podané odmietol podľa §
218 ods. 1 písm. a/ O.s.p., pričom odvolaním sa po vecnej stránke nezaoberal.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .