Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 2Cob/77/2013 z 22. 5. 2013
Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 22. mája 2013, sp. zn. 2Cob/77/2013, ECLI:SK:KSKE:2013:7111225812.2
Krajský súd Košice | 2Cob/77/2013 | ECLI:SK:KSKE:2013:7111225812.2 | 2013-05-22 | Uznesenie
Oblasť práva: Obchodné právo – Náhrada škody
Citované ustanovenia: § 221 OSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/bf61ce8e-6ed6-436d-a1e0-7a365e7f4e34
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2013:7111225812.2

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Cob/77/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7111225812
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Hrib, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7111225812.2

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: H. B., W. č. XX, XXX XX G. - Z. G., IČO: XX XXX XXX,
zast. JUDr. Tibor Sásfai, advokát, Fejová č. 4, 040 01 Košice, proti žalovanému: G. poisťovňa, a.s. S.
L. B., S. č. XX, XXX XX N., IČO: XX XXX XXX, v konaní o zaplatenie 2.971,- eur s príslušenstvom, o
odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 7.11.2012 č.k. 27Cb/29/2012-84
takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e  rozsudok a vec   v r a c i a  na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice I odvolaním napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 2.971,-
eur s 9% úrokom od 15.7.2011 do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku s tým, že o trovách konania
rozhodne po právoplatnosti rozsudku.

Podľa odôvodnenia rozhodnutia  dňa 8.5.2011 viedol JUDr. Ladislav G. vozidlo S. P. EVČ: KE XXXEA
po A. ceste v A. smerom na autobusovú stanicu.  Pri predbiehaní motorového vozidla  žalobcu D. H.
I.: KE XXXFH, ktoré viedol zamestnanec žalobcu A. A., pri zaraďovaní do pravého  jazdného pruhu
pred vozidlo žalobcu odletel z pod kolies obiehajúceho motorového vozidla kameň, ktorý poškodil čelné
sklo motorového vozidla žalobcu. Vodič žalobcu signalizoval diaľkovými svetlami vodičovi motorového
vozidla spod kolies, ktorého odskočil kameň, ktorý vodič zastavil a uznal, že spôsobil škodu  tým, že z
pod kolies motorového vozidla, ktoré riadil, odletel kameň a spôsobil prasknutie   čelného skla.

Dňa 10.5.2011 pracovník poisťovne X. uskutočnil ohliadku poškodeného motorového vozidla  zn. D. H.
I.: KE XXXFH a v zmysle zápisu o poškodení vozidla  bolo skonštatované, že bolo prasknuté čelné sklo.

V zmysle Poistnej zmluvy č. XXXX XXXXXX zo dňa 6.5.2005 motorové  vozidlo S. P. EVČ: KE XXXEA
S. H bolo zmluvne poistené u žalovaného.

Dňa 25.5.2011 žalobca si uplatnil u žalovaného nárok na náhradu škody v zmysle ustanovenia § 15
ods. l Zákona číslo 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla.



Motor - Y. A. s.r.o.  motorové vozidlo opravil a faktúrou č.XXXXXXXXXX zo dňa 26.5.2011 vyfakturoval
hodnotu vykonanej opravy vo výške 2.971 eur.

Podľa ust. § 420a Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí inému
prevádzkovou činnosťou.

Škoda je spôsobená prevádzkovou činnosťou, ak je spôsobená

a/ činnosťou, ktorá má prevádzkovú povahu, alebo vecou použitou pri činností,

b/ fyzikálnymi, chemickými, prípadne biologickými vplyvmi prevádzky na okolie,

c/ oprávneným vykonávaním alebo zabezpečením prác, ktorými sa spôsobí inému škoda na
nehnuteľnosti alebo sa mu podstatne sťaží alebo znemožní užívanie nehnuteľnosti.

Podľa zákona č. 381/2001 Z.z. § 4

1/ Poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

2/ Poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému
uplatnené preukázané nároky na náhradu

a/ škody na zdraví a nákladov pri usmrtení,

b/ škody vzniknutej poškodením, znížením, odcudzením alebo stratou veci, c/ účelne vynaložených
nákladov spojených s právnym zastúpením  pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a/,b/,d/ak poisťovateľ
nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. b/ alebo  poisťovateľ neoprávnene odmietli poskytnúť
poistné plnenie alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenia,

d/ ušlého zisku.

4/ Poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému  poistné plnenie v rozsahu podľa
odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v
čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa ust. § 15 zákona číslo 381/2001 Z.z., náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému.
Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je  povinný
tento nárok preukázať.

Súd  z vykonaného dokazovania mal nesporne za preukázané, že žalobcovi na motorovom vozidle
zn. D. H. EVČ: KE XXX FH vznikla škoda poškodením čelného skla. Vypočutí svedkovia, najmä vodič
motorového vozidla z pod kolies, ktorého odletel kameň L. G., cestujúci v autobuse  J.N., ako aj   vodič
poškodeného motorového vozidla  jednoznačne potvrdili, že k prasknutiu  čelného skla na vozidle
žalobcu došlo v dôsledku odletu kameňa z pod kolies  motorového vozidla Škoda P. EVČ: KE XXXEA.
Súd nevidel dôvod týmto svedeckým vypovediam neveriť. Z uvedeného pohľadu je zjavné, že pričinná
súvislosť medzi  vznikom škody a prevádzkou motorového vozidla, ktoré bolo zmluvne poistené a ktoré
škodu spôsobilo bola  preukázaná.



Výhrada žalovaného, že žalobca  nie je aktívne vecne legitimovaný neobstojí, pretože z potvrdenia
spoločnosti  Leasing Z. sporitelne a.s. nesporne vyplýva, že spoločnosť Leasing Z. sporitelne a.s.
ako vlastník predmetu leasingu  do 6.7.2012 D. H. N XXXX/X S.:J , prenechala vozidlo nájomcovi
na základe lieasingovej zmluvy B. H. IČO: XX XXX XXX, ktorý bol povinný podľa bodu B4.2.8.
Všeobecných  podmienok finančného leasingu vykonávať akékoľvek opravy vo vlastnom mene a na
vlastný účet a to výhradne prostredníctvom servisných zariadení, ktoré sú stanovené, odporučené,
prípadne autorizované výrobcom predmetu leasingu, prípadne dodávateľom a v zaplatenom rozsahu
opráv bol oprávnený uplatňovať a vymáhať si škody spôsobené nie predmetu leasingu voči tretím
osobám, vo vlastnom mene a na vlastný účet.

K námietke  žalovaného, že prevádzateľ motorového vozidla sa môže zbaviť zodpovednosti za škodu,
ktorá síce bola vyvolaná osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla, avšak bola vyvolaná
vonakajšími okolnosťami, ktoré nemajú  pôvod v prevádzke a skalka, kameň ležiaca na vozovke je
jednoznačne okolnosťou vonkajšou, teda nemá pôvod v prevádzke  motorového vozidla a škode sa
nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od prevádzkovateľa požadovať, súd
poznamenáva.

Ustanovenie § 428 Občianskeho zákonníka, zakotvuje objektívnu zodpovednosť za škody spôsobené
prevádzkou dopravných prostriedkov. V zmysle prvej vety tohto ustanovenia sa prevádzkovateľ svojej
zodpovednosti nemôže zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke.
Motorové vozidlá  premávajú  po cestných komunikáciach,  na ktorých objektívne sa môže nachádzať aj
kameň.  Kameň na vozovke, ktorý odletí z pod kolies motorového vozidla  do čelného skla iného vozidla,
má pôvod v prevádzke motorového vozidla. Bez prevádzky  motorových vozidiel  kameň  na vozovke
ako taký, by škodu nespôsobil. Súd zhodne so stanoviskom žalobcu zastáva stanovisko, že kameň na
vozovke, ktorý odletí z pod kolies idúceho motorového vozidla do čelného skla  iného vozidla, má pôvod
v prevádzke motorového vozidla.

Z vyššie uvedených dôvodov v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd dospel k záveru, že
žaloba je skutkovo a právne dôvodná.

Keďže žalovaný neuhradil škodu po výzve žalobcu, dostal sa do omeškania a žalobca si uplatnil nárok
na úroky z omeškania.

Podľa ust. § 365 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní ak nesplní riadne a včas svoj záväzok a
to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

Podľa § 369 ods. l Obchodného zákonníka, v znení účinnom k prvému dňu omeškania, ak je dlžník v
omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný plniť z nezaplatenej sumy úroky
z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z  omeškania  neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť
úroky z  omeškania podľa predpisov občianskeho práva.

Podľa ust. § 3 nariadenia vlády č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Žalovaný je v omeškaní odo dňa doručenia výzvy na zaplatenie škody a žalobcom požadovaný úrok je
v súlade so zákonom.

O trovách konania v zmysle ust. § 151 ods. 3 O.s.p. súd rozhodne po právoplatnosti rozsudku.

Proti  rozsudku podal odvolanie žalovaný.



Odvolanie odôvodnil tým, že dňa 8.5.2011 viedol vodič žalobcu motorové vozidlo zn. D. H., EVČ: KE
XXXFH, na A. ceste v A., keď si mal všimnúť, že došlo k poškodeniu čelného skla vozidla žalobcu.

Pokiaľ ide o identifikáciu miesta poškodenia vozidla žalobcu, súd sa v rozsudku nevysporiadal s
námietkou žalovaného, že takto určené miesto v meste A. neexistuje.

Žalobca a vodič motorového vozidla S. Octavia, EČV: G ktorého žalobca označil za škodcu, mali
následne spísať záznam o dopravnej nehode.

Zákon č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vo svojom
ust. § 4 ods. 2 požaduje preukázanie nároku poškodeného. Z tohto dôvodu je preto na poškodenom, aby
preukázal naplnenie podmienok pre vznik zodpovednosti žalobcu podľa § 427 Občianskeho zákonníka.

V rámci znášania dôkazného bremena vyplývajúceho z ust. § 4 ods. 2 zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom
zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ust. § 120 ods. 1 O.s.p., je poškodený
povinný preukázať vecnú a časovú súvislosť medzi osobitnou povahou konkrétneho motorového vozidla
ako príčinou a vznikom škody ako následkom.

Príčinná súvislosť musí byť nielen tvrdená (domnelá), ale musí byť bezpečne preukázaná a
bezprostredná (rozhodnutie Ústavného súdu SR- I.ÚS 177/08).

Vzhľadom na skutkové tvrdenia žalobcu a dôkazy, ktoré žalobca predložil, preto rozhodne nie je
preukázané (a objektívne preukázateľné), že príčinou škody ako následku je spôsobená poisteným
žalovaným, a preto ani nemôže byť dostatočne preukázaná ani príčinná súvislosť.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že v čase škodovej udalosti bola silná premávka (výpoveď svedka
L. G.). Preukázanie nároku sa odvíja od tvrdenia vodiča autobusu a svedka, ktorý taktiež cestoval
poškodeným autobusom. Žalovaný vzniesol na pojednávaní pochybnosť o nezaujatosti svedka, ktorý sa
podľa názoru žalovaného pozná so žalobcom, resp. vodičom autobusu, čo vyplýva z toho, že žalobcovi
boli známe jeho osobné údaje, pričom skutočnosť, prečo práve tohto cestujúceho v autobuse dal žalobca
predvolať je diskutabilná.

Vodič JUDr. L. G. ako osoba označená ako škodca si ohľadom na jeho povinnosti pri vedení motorového
vozidla nemohol byť vedomý, že spôsobil škodu na čelnom skle za ním idúceho vozidla. Ani súhlasné
tvrdenie poisteného a poškodeného v oznámeniach o poistnej udalosti preto nepreukazujú, že škoda
bola spôsobená poisteným žalovaného v danom čase, na uvedenom mieste, keďže vodič takúto
vedomosť nemôže objektívne mať, nakoľko s ohľadom na jeho povinnosť pri vedení vozidla sa primárne
venuje situácii, ktorú priamo vidí, t.j. situácii, ktorá sa v cestnej premávke odohráva pred ním, a len
sekundárne sleduje diania za sebou.

Vodič motorového vozidla len spísal záznam o dopravnej nehode, teda o tom, že mu vodič žalobcu tvrdil,
že práve spod jeho kolies odskočil kameň, ktorý poškodil čelné sklo vozidla žalobcu.

Kauzálny nexus sa v právnej teórií chápe ako priama nadväznosť objektívnych (v reálnom čase a
priestore existujúcich, t.j. nie iba  možných, resp. vysoko pravdepodobných) javov, v rámci ktorej jeden
jav označovaný ako príčina, bezprostredne a priamo predchádzajúci následku, vyvolá neodvratne druhý
jav, t.j. následok. V rámci súboru javov existujúcich v čase a priestore, v ktorom škoda ako následok



vzniká, je preto potrebné skúmať, či existuje jav, ktorý je v priamej vecnej súvislosti so vznikom následku,
t.j. škody.

Nepostačuje pritom tvrdenie poškodeného, t.j. v predmetnej veci žalobcu, a ani dokonca súhlasné
tvrdenia poškodeného a poisteného o samotnej existencii kauzálneho nexu.

V prípade odmrštenia skalky (kameňa od kolies motorového vozidla si vodič vzhľadom na hmotnosť
takto odmršteného predmetu nemôže byť vedomý toho, že spod jeho kolies odletela skalka, pretože
túto skutočnosť vzhľadom na pomer hmotnosti vozidla a skalky nemôže zaregistrovať. Rovnako je
diskutabilné, či poškodený, ako i prípadný svedok v poškodenom vozidle mohli zaregistrovať až náraz
skalky na čelné sklo a nemohli vidieť, že skalka bola odmrštená práve od poisteného motorového vozidla.
Takýto záver aj vyplynul z dokazovania, keď vodič ako aj svedok uvádzali, že počul len náraz kameňa
na čelné sklo.

Pri škode na čelnom skle ide o stret najmenej dvoch prevádzok. Stret prevádzok sa posudzuje podľa §
431 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak sa stretnú prevádzky dvoch alebo viacerých vozidiel a
ak ide o vysporiadanie medzi týmito prevádzateľmi, zodpovedajú podľa účasti na spôsobení vzniknutej
škody.

Pokiaľ bol na ceste štrk (výpoveď svedka J.N.), bolo namieste skúmať, či vodič poškodeného
vozidla prispôsobil jazdu týmto podmienkam (rýchlosť, ako aj vzdialenosť medzi vozidlami), a či jazdil
predpísaným spôsobom.

V odôvodnení rozsudku nie je ani zmienka o tom, ako sa súd vysporiadal s touto námietkou , takisto s
námietkou týkajúcou sa zodpovednosti správcu komunikácie.

S ohľadom na skutkové okolnosti, za ktorých malo dôjsť k poškodeniu čelného skla vozidla žalobcu,
nie je podľa názoru žalovaného objektívne preukázané, že práve vozidlom poisteného žalovaného bola
spôsobená škoda, a to vzhľadom na existenciu aj iných vozidiel v danom mieste a čase, čo ostatné
je zrejmé aj z dokazovania. Aby mohlo dôjsť k bezpečnému preukázaniu príčinnej súvislosti, musel by
žalobca preukázať, že v čase, ktorý udáva ako čas poškodenia skla na udávanom mieste, premávali
práve len dve motorové vozidlá - vozidlo žalobcu a údajného škodcu, ktorých identita bola bezpečne
preukázaná.

V predmetnej veci nebolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že ku vzniku škody došlo
odskočením kameňa spod kolies vozidla poisteného žalovaného.

Súd nemal v konaní za preukázané, že by vozidlo poisteného žalovaného nespĺňalo predpísané
požiadavky na prevádzku, resp. že by nebolo riadne spôsobilé na prevádzku po cestných komunikáciách
podľa zákona č. 725/2004 Z.z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných
komunikáciách, alebo v zvláštnej úprave alebo podobne, teda že by prevádzateľ porušil inú povinnosť
ustanovenú zákonom. Poistený žalovaného nemohol udalosti predísť ani pri všetkom možnom úsilí,
ktoré je možné od neho požadovať, preto pri plnení si povinnosti účastníka cestnej premávky ako vodiča
motorového vozidla, ktoré je povinné pohybovať sa tak, aby nebránilo ostatným účastníkom v premávke
nedôvodne pomalou jazdou, venovať sa vedeniu vozidla a situácii v premávke nie je možné odmršteniu
kameňa spod kolies predísť.

Naviac súd nezistil ani ďalší predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu, a to porušenie povinnosti
žalovaného, nakoľko pri uplatňovanom nároku žalovaný nezodpovedá za následok. Preto bez porušenia
povinnosti nemôže byť daný dôvod zodpovednosti za vznik škody. Žalobca sám vôbec netvrdil porušenie
povinnosti, tvrdil len vznik škody a konanie poisteného žalovaného.



Nakoľko nebolo v silách poisteného žalovaného zabrániť tejto udalosti a z dôvodu, že udalosť nie je
priamo spôsobená okolnosťami v prevádzke motorového vozidla, má žalovaný za to, že súd mal nárok
zamietnuť.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti má žalovaný za to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p., a preto navrhuje, aby
odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa, a aby návrh žalobcu v celom rozsahu zamietol a
žalobcu zaviazal na úhradu trov konania.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal odvolanie podľa § 212 ods. 1
O.s.p. bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že v predmetnej
veci nie sú splnené podmienky pre potvrdenie, resp. zmenu napadnutého rozhodnutia.

Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že žalobca sa návrhom zo dňa 23.9.2011 domáha vydania
platobného rozkazu na zaplatenie sumy na 2.971,- eur s 9,5% úrokom z omeškania ročne od 15.7.2011
do zaplatenia a náhrady trov konania.

Suma 2.971,- eur pozostáva z náhrady škody, ktorá vznikla žalobcovi tak, že dňa 8.5.2011 viedol
JUDr. U. G. vozidlo S. P. EVČ: KE XXXEA po A. ceste v A. smerom na autobusovú stanicu.  Pri
predbiehaní motorového vozidla  žalobcu D. H. EVČ: KE XXXFH, ktoré viedol zamestnanec žalobcu A.
A., pri zaraďovaní do pravého  jazdného pruhu pred vozidlo žalobcu odletel z pod kolies obiehajúceho
motorového vozidla kameň, ktorý poškodil čelné sklo motorového vozidla žalobcu. Vodič žalobcu
signalizoval diaľkovými svetlami vodičovi motorového vozidla spod kolies, ktorého odskočil kameň, ktorý
vodič zastavil a uznal, že spôsobil škodu  tým, že z pod kolies motorového vozidla, ktoré riadil, odletel
kameň a spôsobil prasknutie   čelného skla.

Súd prvého stupňa  z vykonaného dokazovania mal nesporne za preukázané, že žalobcovi na
motorovom vozidle zn. D. H. EVČ: KE XXX FH vznikla škoda poškodením čelného skla. Vypočutí
svedkovia, najmä vodič motorového vozidla z pod kolies, ktorého odletel kameň L. G., cestujúci v
autobuse  J.N., ako aj   vodič  poškodeného motorového vozidla  jednoznačne potvrdili, že k prasknutiu
čelného skla na vozidle žalobcu došlo v dôsledku odletu kameňa z pod kolies  motorového vozidla Škoda
P. EVČ: KE XXXEA. Súd nevidel dôvod týmto svedeckým vypovediam neveriť. Z uvedeného pohľadu
je zjavné, že pričinná súvislosť medzi  vznikom škody a prevádzkou motorového vozidla, ktoré bolo
zmluvne poistené a ktoré škodu spôsobilo bola  preukázaná.

S uvedenými závermi súdu prvého stupňa sa odvolací súd nestotožňuje.

Pre správne rozhodnutie sporu bolo povinnosťou súdu prvého stupňa vykonať dokazovanie o
skutočnostiach namietaných v priebehu konania žalovaným. Len tak bolo možné ustáliť, či k poškodeniu
čelného skla motorového vozidla zn. D. H. EVČ: KE XXXFH došlo tak, ako to uviedol žalobca v návrhu na
vydanie platobného rozkazu. Aj keď žalovaný v priebehu konania zodpovednosť za vznik škody popieral
a uviedol aj dôvody, pre ktoré žalovaný nárok žalobcu na náhradu škody neuznal, súd prvého stupňa v
tomto smere nevykonal dôkazy v dôsledku čoho bol nedostatočne zistený skutkový stav.

Z obsahu odôvodneného rozsudku vôbec nie je zrejmé, ako sa súd vysporiadal s námietkou žalovaného
o tom, či žalobca je aktívne legitimovaný v konaní, pretože v čase vzniku poistnej udalosti žalobca nebol
vlastníkom motorového vozidla EČV: KE XXX FH-zn. D. Toruliner, ktoré podľa osvedčenia o evidencii
vozidla je vo vlastníctve spoločnosti U. Z. sporiteľne, a.s..

Rozhodujúce pre právne posúdenie veci je skutočnosť, že žalobca v dobe, keď prišlo k poškodeniu
vozidla, nebol jeho vlastníkom. Poškodením vozidla prišlo v dôsledku škodnej udalosti k zníženiu



majetkového stavu vlastníčky vozidla, ktorou bola leasingová spoločnosť, nie nájomcu vozidla, pretože
rozdiel v hodnote vozidla pred poškodením sa prejavil v majetkových pomeroch vlastníčky.

Na tom nič nemení skutočnosť, akým spôsobom si vysporiadali vzájomný právny vzťah založený
leasingovou zmluvou leasingová spoločnosť s nájomcom - žalobcom. Majetkovou hodnotou, ktorá
môže byť poškodená, je skutočná hodnota veci, pokiaľ je oceniteľná peniazmi, a samozrejme patriaca
vlastníkovi, nie nájomcovi.

Pokiaľ žalobca z vlastných prostriedkov uhradil náklady spojené s opravou poškodenia, plnil za
leasingovú spoločnosť, poškodeným bol však vlastník a spôsob úhrady nákladov na úhradu nákladov
v prípade škody na vozidle je predmetom vzájomných právnych vzťahov žalobcu a leasingovej
spoločnosti.

Z obsahu odôvodnenia rozsudku vyplýva, že čelné sklo bolo poškodené. Z obsahu zápisu o poškodení
vozidla zo dňa 10.5.2011 vyplýva, že sklo bolo prasknuté, nie rozbité. S uvedenými rozpormi sa bolo
potrebné vysporiadať v odôvodnení rozhodnutia.

Z hľadiska hodnovernosti výpovede svedka M. N., nar. 11.2.1977 bolo potrebné zistiť, ako žalobca zistil
adresu svedka, či svedok skutočne v autobuse v čase vzniku poistnej udalosti cestoval, či svedok bol v
čase vzniku poistnej udalosti zamestnaný, či sa jednalo o služobnú alebo súkromnú cestu, prípadne ak
bol svedok v čase vzniku poistnej udalosti zamestnaný, či mal v práci dovolenku a podobne.

Škodca U. G. zodpovednosť za poškodenie čelného skla uznal z dôvodu, že pri obhliadke skla zistil, že
sa jedná o čerstvú prasklinu, preto bolo potrebné zistiť, či laik môže pri obhliadke skla zistiť, či sa jedná
o čerstvú, resp. nečerstvú prasklinu.

Horeuvedené však  z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva, aj preto odvolací súd preto
považoval odvolanie žalovaného za dôvodné.

Vzhľadom na horeuvedené dôvody, odvolací súd napadnutý rozsudok podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f)
a h) O.s.p. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 O.s.p.).

V novom konaní rozhodne súd prvého stupňa aj o náhrade trov odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.