{"guid": "864a8d13-1eca-49d4-a55f-1dbfbdf12e49:7c89cdf6-c9a5-4e79-9f8b-7b87c013ff1c", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2015:7810208995.2", "spisova_znacka": "1Co/88/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 1Co/88/2014 z 23. 6. 2015", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Košice z 23. júna 2015, sp. zn. 1Co/88/2014, ECLI:SK:KSKE:2015:7810208995.2", "identifikacne_cislo": "7810208995", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Eva Bíróová", "sudca_id": 1284, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-eva-biroova-1284", "datum_vydania": "2015-06-23", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/0/0", "nazov": "/SK/ZZ/0/0", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/0/0", "judikatura_url": null}, {"iri": "/SK/ZZ/0/0", "nazov": "/SK/ZZ/0/0", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/0/0", "judikatura_url": null}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/7c89cdf6-c9a5-4e79-9f8b-7b87c013ff1c", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2015:7810208995.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2015:7810208995.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2015:7810208995.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/88/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7810208995
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Cakoci
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7810208995.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ladislava Cakociho a sudcov JUDr.
Adriany Murínovej a JUDr. Petra Tutka v právnej veci žalobcu Stavebného bytového družstva Rožňava
so sídlom v Rožňave, Budovateľská č. 49, IČO: 31 686 966, zastúpeného JUDr. Erikou Simanovou,
advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Rožňave, ul. Akademika Hronca č. 9, proti žalovaným:
1/ Š.J. Z., E.. XX.XX.XXXX a 2/ C. Z., E.. XX.XX.XXXX, F. I. K. X., F. Q.. XX, o vypratanie bytu, o
odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 22.11.2013 č.k. 5C/114/2010-123
jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e  rozsudok.

N e p r i z n á v a   účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal žalovaných vypratať trojizbový byt nachádzajúci
sa v X., v bytovom dome na F. Q.. Č.. XX, Č. I. XX a tento odovzdať žalobcovi v lehote do 15-tich dní od
právoplatnosti rozsudku. Žalovaným nepriznal právo na bytovú náhradu. Zároveň žalovaných zaviazal
nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 800,39 eur a tieto zaplatiť na účet právnej zástupkyne do troch
dní od právoplatnosti rozsudku.

Týmto rozsudkom súd prvého stupňa rozhodol o nároku žalobcu na vypratanie bytu, ktorý tento zakladal
na tvrdení, že žalovaní užívajú uvedený byt bez právneho dôvodu potom, čo im nájom k bytu zanikol
na základe výpovede žalobcu podľa § 711 ods.1 písm. d/ Obč. zákonníka pre neplatenie nájomného a
úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu po dobu dlhšiu ako tri mesiace.

Rozsudok odôvodnil súd prvého stupňa tým, že na základe vykonaného dokazovania mal za
preukázané, že zápisnicou o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa 18.03.1992 bol žalovanému
odovzdaný do užívania byt číslo XX E. F. Q.. Č.. XX K. X.. Žalobca listom zo dňa 06.04.2010
vypovedal žalovaným  nájomný pomer v zmysle ust. § 711 ods.1 písm. d/ Obč. zákonníka pre hrubé
porušenie povinnosti vyplývajúcich z nájmu bytu spočívajúce v neplatení nájomného a úhrad za plnenia
poskytované s užívaním bytu po dobu dlhšiu ako tri mesiace. Žalovaní výpoveď prevzali dňa 07.04.2010.
Z predloženého výpisu z LV XXX D.. Ú.. X. mal za preukázané, že žalovaný v 1. rade je spoluvlastníkom
nehnuteľností  zapísaných pod parc. č. XXXX/XX - Y. Z. W. E. F. K. XXX A., XXXX/XX - Y. F. K. XXX A.
W. X. B. S. S.. Č.. XXX S.  E. Z. Č.. XXXX/XX K. Z. X/X-J.. Z výpisu z LV č. XXXX K. D.. Ú.. X. vyplýva, že
žalovaná v 2. rade je vlastníčkou bytu č. XX a podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach
bytového domu. Na základe toho súd prvého stupňa s poukazom na ust.  § 711 ods. 1 písm. d/ a §



712a Obč. zákonníka dospel k záveru, že nárok žalobcu je dôvodný. Mal za preukázané, že žalovaní
hrubo porušovali svoje povinnosti v súvislosti s platením nájomného a toto napriek prísľubom neuhradili.
Nájomný pomer zanikol, a preto títo užívajú byt bez právneho dôvodu. Žalovaným v nadväznosti na
povinnosť vypratať byt nepriznal bytovú náhradu s poukazom na zistenú skutočnosť, že žalovaný je
prevažným  spoluvlastníkom rodinného domu a žalovaná vlastníčkou ďalšieho bytu. Výrok o trovách
konania založil na ust. § 142 ods.1 O.s.p. a neúspešných žalovaných zaviazal k ich náhrade, ktorých
výšku aj položkovite vyčíslil.

Proti rozsudku podali včas odvolanie žalovaní. Títo žiadali napadnutý rozsudok zmeniť, žalobu v celom
rozsahu zamietnuť, alternatívne tento zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V
odvolaní uviedli, že sa nestotožňujú so závermi súdu prvého stupňa, predovšetkým namietajú neochotu
riešiť ich situáciu pri narastaní nedoplatku na nájomnom. Uviedli, že od roku XXXX pravidelne platia
nájomné a to vyššej sume ako je predpis, aby takýmto spôsobom znižovali dlžnú sumu. Jednorazovo
taktiež zaplatili 1.000,- eur do pokladne žalobcu. Zvyšnú čiastku dlžoby platia cez exekútora, ktorý od
začiatku roku XXXX strháva zrážkami zo mzdy žalovanej sumu vo výške 82,- eur. Žijú iba z jedného
príjmu  a mladšiemu synovi stále financujú štúdium na vysokej škole. Snažia sa riešiť situáciu, do ktorej
sa dostali. Ďalej uviedli, že situáciu sa snažia vyriešiť aj predajom nehnuteľnosti, ktorú žalovaný zdedil
po svojich rodičoch a ktorú v súčasnej dobe obýva jeho sestra s rodinou. Z uvedeného príjmu by boli
schopní okamžite splniť celú dlžnú sumu bytovému družstvu. Byt, ktorý zdedila žalovaná po smrti svojho
otca je jednoizbový, v tomto však býva jej matka, ku ktorému má aj právo trvalého užívania zapísané v
katastri nehnuteľnosti, takže túto nehnuteľnosť nemajú možnosť využívať. Sú toho názoru, že účastníkmi
konania mali byť aj ich synovi J. W. A. Z., ktorí v byte legálne bývajú. Namietajú takto neúplný okruh
účastníkov konania. Sú toho názoru, že pri rozhodovaní o trovách konania mal súd prihliadnuť na ich
zlú ekonomickú situáciu.

Odvolací súd na základe odvolania žalovaných preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie,
ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods.1, 3 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom
podľa § 214 ods.2 O.s.p. a na základe toho dospel k záveru, že odvolanie žalovaných nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci v súlade
s ust. § 120 ods.1 O.s.p., vykonané dôkazy vyhodnotil podľa § 132 O.s.p. a aj vecne správne vo veci
rozhodol, pokiaľ žalovaných zaviazal vypratať byt.

Za výstižné a vecne správne považuje odvolací súd aj dôvody prvostupňového rozsudku, a preto v
súlade s ust. § 219 ods.2 O.s.p. sa obmedzuje na konštatovanie správnosti týchto dôvodov a s poukazom
na obsah odvolacích námietok žalovaných považuje k týmto za potrebné dodať:

Žalovaní sa počas konania ako aj v odvolaní bránia skutočnosťou, že svoj dlh na nájomnom, ako aj na
úhradách za užívanie služieb poskytovaných spolu s nájmom bytu už v rámci svojich možnosti znížili a
ďalej ho znižujú a majú úmysel tento dlh v celom rozsahu uhradiť. Takúto obranu považuje odvolací súd
za právne bezvýznamnú. Predmetom konania totiž už nie je otázka zániku práva nájmu žalovaných k
bytu v súvislosti s neplatením nájomného, pri ktorom by uvedená obrana mohla byť právne významnou.
Otázka zániku nájmu bola už totiž platne vyriešená výpoveďou z nájmu bytu, ktorú žalovaní v zákonnej
lehote na súde nenapadli a v dôsledku toho týmto zanikol nájom bytu a od uvedenej doby užívajú už
byt bez právneho dôvodu. Predmetom tohto konania je už iba tzv. vindikačná žaloba (žaloba o vydanie
veci), ktorá má právny základ ust. § 126 ods. 1 Obč. zák. Základ tohto nároku teda vyplýva z nároku
vlastníka domáhať sa vydania veci (aj nehnuteľnej), ktorou je aj byt, voči tomu, kto túto vec neoprávnene
zadržiava. V neoprávnenou zadržiavaní je potrebné vidieť aj užívanie bytu bez právneho dôvodu. Pokiaľ
sú tieto zákonné podmienky splnené, je povinnosťou súdu vyhovieť žalobe o vypratanie. Bez právneho
významu je v takomto štádiu už žalovanými argumentovaná otázka znižovania ich dlhu, keďže ani v
dôsledku úhrady tohto dlhu sa im zaniknutý nájom bytu bez ďalšieho neobnoví.

Vzhľadom k tomu, že vypratanie bytu sa spravuje osobitnými ustanoveniami a toto je v súlade s ust. §
712c Obč. zák. je spojené s rozhodovaním o bytovej náhrade, správne postupoval súd prvého stupňa,



ak sa v súlade s ust. § 712 zaoberal otázkou aktuálnosti bytovej náhrady pre žalovaných. Odvolací súd
má za to, že súd prvého stupňa správne prihliadol na právne významné skutočnosti a to, že žalobca
je 3/4 spoluvlastníkom rodinného domu a žalovaná vlastníčkou bytu, aj keď jednoizbového a za takejto
situácie aj s poukazom na dôvod skončenia nájmu, niet zákonného dôvodu viazať vypratanie žalovaných
na zabezpečenie bytovej náhrady.

S poukazom na tieto dôvody odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny
podľa § 219 ods.1 O.s.p.

K odvolacím námietkam žalovaných považuje odvolací súd za potrebné dodať, že pre rozhodnutie o
vyprataní bytu žalovanými je právne bezvýznamnou otázka, že v uvedenom byte bývajú aj ich synovia.
Ide o sporové konanie, a preto okruhom osôb, ktoré označí ako žalovaných, disponuje žalobca. Pokiaľ
sa vypratania domáha iba voči žalovaným ako nájomcom, bol takto označeným okruhom účastníkov
súd viazaný.

Za vecne správny považuje odvolací súd aj výrok rozsudku súdu prvého stupňa o trovách konania.
Z konania pred súdom prvého stupňa totiž nevyplývajú dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by
odôvodňovali použitie mimoriadneho ust. § 150 ods.1 O.s.p., predovšetkým vzhľadom na majetkové
pomery oboch žalovaných.

Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania sa zakladá na ust. § 142 ods.1 O.s.p.. Neúspešným
žalovaným v odvolacom konaní náhrada trov odvolacieho konania nepatrí a žalobca si nárok na náhradu
trov konania neuplatnil, preto odvolací súd nepriznal účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5C/114/2010", "guid": "04dd59f5-2861-4645-9c6d-07ae3498ae6d:4a5c4d4d-c115-4db9-b47b-5b0826c14185", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}