Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 17CoE/196/2015 z 13. 10. 2015 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 13. októbra 2015, sp. zn. 17CoE/196/2015, ECLI:SK:KSTN:2015:3815207821.1 Krajský súd Trenčín | 17CoE/196/2015 | ECLI:SK:KSTN:2015:3815207821.1 | 2015-10-13 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 219 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/94f5ed43-069c-4e45-b003-e569504f9ae4 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2015:3815207821.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17CoE/196/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815207821
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3815207821.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: O. R., A., so sídlom K., Z. XXX/Q., IČO: XX XXX
XXX, zastúpeného B.. Z. C., O.., advokátkou so sídlom K., M. XX, IČO: XX XXX XXX proti povinnému: E.
C., bytom E. XXX, o vymoženie 287,86 eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Prievidza zo dňa 5. júna 2015, č.k. 16Er/1616/2015-14, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil exekučné konanie podľa § 104 ods. 1 O.s.p. s
poukazom na § 103, § 159 ods. 3, § 167 ods. 2 a § 251 ods. 4 O.s.p.. V
odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa návrhom doručeným súdnemu exekútorovi
dňa 30.03.2015 domáhal proti povinnému vykonania exekúcie pre vymoženie istiny vo výške 287,86
eur s príslušenstvom, na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok sp. zn.
IBC0410186 vydaný dňa 08.04.2011 A. P. A. zriadeným pri P., Q. A M., Q. a ktorý podľa vyznačenej
doložky nadobudol právoplatnosť dňa 11.05.2011 a vykonateľnosť dňa 15.05.2011. Súdny exekútor
B.. T.. B. W., O.. dňa 28.04.2015 doručil súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Z úradnej činnosti mal súd preukázané, že exekučné konanie vedené pod sp. zn. 15Er/2793/2011
(EX 2623/2011) v prospech oprávneného: O. R. A., so sídlom Z. XXX/A, K., IČO: XX XXX XXX,
proti povinnému: E. C., nar.XX.XX.XXXX, bolo zastavené uznesením Okresného súdu Prievidza č.k.
15Er/2793/2011-64 zo dňa 31.07.2013 podľa § 44 ods. 3 Exekučného poriadku po tom, ako Okresný
súd Prievidza uznesením č.k. 15Er/2793/2011-18 zo dňa 27.10.2011 žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodov tam uvedených zamietol
a toto uznesenie v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu
v Trenčíne č.k. 2CoE/150/2012-40 (správne č.k. 2CoE/105/2012-40) zo dňa 25.04.2012 (správne
zo dňa 05.04.2012) nadobudlo právoplatnosť dňa 25.04.2012. Exekučným titulom v tomto a vo
vyššie uvedenom exekučnom konaní je ten istý rozhodcovský rozsudok vydaný A. P. A. zriadeným
pri P., Q. A M., Q., sp.zn. IBC0410186 zo dňa 08.04.2011. Okresný súd Prievidza v odôvodnení
uznesenia č.k. 15Er/2793/2011-18 zo dňa 27.10.2011 okrem iného uviedol, že rozhodcovská doložka
v spotrebiteľskej zmluve uzavretej medzi oprávnený a povinným, na podklade ktorej oprávnený
inicioval voči povinnému rozhodcovské konanie, nebola dojednaná individuálne a považoval ju za
neprijateľnú (nekalú) podmienku v spotrebiteľskej zmluve a z tohto dôvodu za absolútne neplatnú. Z
dôvodu absolútnej neplatnosti rozhodcovskej doložky, nemohol byť na podklade takejto doložky vydaný
rozhodcovský rozsudok, ktorý by bol spôsobilým exekučným titulom. Z uvedených dôvodov, použijúc
eurokonformný výklad ustanovení na ochranu spotrebiteľa, interpretačné pravidlo podľa ustanovenia §
54 Občianskeho zákonníka (v pochybnostiach v prospech spotrebiteľa), rešpektujúc ustálenú judikatúru
súdov vyššieho stupňa, súd žiadosť o udelenie poverenia zamietol a exekučné konanie zastavil pre
rozpor exekučného titulu so zákonom. Z uvedeného je teda zrejmé, že exekučné konanie vedené
pod sp. zn. 15Er/2793/2011 sa viedlo na podklade toho istého exekučného titulu ako toto exekučné
konanie a vo vzťahu k tým istým účastníkom konania, pričom zhodný je aj vymáhaný nárok



oprávneného voči povinnému. Súd prvého stupňa konštatoval, že prekážka právoplatne rozhodnutej veci
- rei iudicata, ktorá vyplýva z ust. § 159 ods. 3 O.s.p., patrí medzi neodstrániteľné podmienky konania
v zmysle § 103 a § 104 ods. 1 O.s.p. a bráni tomu, aby vec, o ktorej už bolo právoplatne rozhodnuté,
bola opäť prejednaná. Rovnakou vecou je uplatnenie toho istého nároku alebo stavu, o ktorom bolo už
právoplatne rozhodnuté, pokiaľ je súčasne daná totožnosť osôb a totožnosť predmetu konania. Ide o
procesné vyjadrenie ústavnoprávnej zásady ne bis in idem, teda nie dvakrát o tej istej veci. Keďže v tomto
exekučnom konaní sp. zn. 16Er/1616/2015 je podkladom pre vymoženie pohľadávky oprávneného proti
povinnému ten istý rozhodcovský rozsudok, v súvislosti s ktorým už súd vo svojom skoršom rozhodnutí
č.k. 15Er/2793/2011-18 zo dňa 27.10.2011 jednoznačne konštatoval, že nie je spôsobilým exekučným
titulom, súd je toho názoru, že za týchto podmienok ide o prekážku rozhodnutej veci a toto exekučné
konanie je potrebné zastaviť podľa § 104 ods. 1 O.s.p..

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Podané odvolanie
odôvodnil podľa § 205 ods. 2 písm. a/, d/, f/, e/ O.s.p. a § 221 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ O.s.p. Uviedol, že
v tejto fáze konania príslušný exekučný súd rozhoduje výlučne o podanom návrhu na vydanie
poverenia, pričom exekučný súd môže rozhodnúť len dvoma spôsobmi, a to tak, že súdnemu exekútorovi
udelí poverenie alebo žiadosť o udelenie poverenia zamietne. Poukázal na to, že vydanie poverenia
na vykonanie exekúcie nie je rozhodnutím o veci samej a preto nezakladá námietku právoplatne
rozhodnutej veci. Namietal, že exekučné konanie nemá vo svojom predmete vec, o ktorej by sa mohlo
právoplatne rozhodnúť a predstavuje len vykonávacie konanie, ktorého obsahom je nútený výkon už
právoplatne rozhodnutej veci. V exekučnom konaní sa nerozhoduje o merite veci, o ktorom
by sa rozhodovalo, ale predstavuje len proces. Zároveň poukázal na skutočnosť, že zákonodarca v
Exekučnom poriadku úmyselne neuvádza prekážku rozhodnutej veci ako vadu konania, ktorá by bránila
ďalšiemu postupu. Uviedol, že podľa ust. § 44 ods. 2 prvá veta a druhá veta Exekučného poriadku je súd
oprávnený skúmať a vykonať ako dôkazy výlučne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. V tomto štádiu konania však súd nie je oprávnený
rozhodovať o zastavení konania, a to už vôbec nie pokiaľ sa nevysporiadal s otázkou o udelení,
resp. neudelení poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi. Tiež uviedol, že exekučný
súd pri skúmaní žiadosti o udelenie poverenia vykonával samostatne nové dokazovanie skutkového
stavu, pričom oprávnený nemal možnosť vyjadriť sa k takto vykonávaným dôkazom. Exekučný súd mu
teda uprel právo byť účastným na takomto zisťovaní skutkového stavu, čím zasiahol do jeho práva
podľa čl. 48 odsek 2 Ústavy Slovenskej republiky. V súvislosti s uvedeným
poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 499/2014. Zároveň citoval časť
odôvodnenia rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave č.k. 18CoE/633/2011-25 zo dňa 26.06.2012 a
č.k. 18CoE/635/2011-36 zo dňa 30.11.2012. Zastával právny názor, že postupom exekučného súdu bol
porušený princíp rovnosti účastníkov konania, keďže bez toho, aby povinná urobila akýkoľvek právny
úkon, ju nezákonne zvýhodňuje len na základe jej postavenia. Exekučný súd tak nahrádza pasivitu
povinnej, svojím konaním a svojou vôľou bez toho, aby povinná urobila akýkoľvek úkon. Poukázal na
uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 23/2013, ako aj na nálezy sp. zn. III. ÚS 153/07 a sp. zn. III.
ÚS 171/06. Vytýkal súdu prvého stupňa, že v predmetnom konaní sa nezaoberal procesnou situáciou,
keď v prvom rade mal rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, ale predmetným uznesením zastavil exekučné konanie, čo je v rozpore so zákonom. Zastával
názor, že súd prvého stupňa exekúciu predčasne zastavil, čím mu odňal jeho právo konať pred súdom.
Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v celom rozsahu zmenil tak, že
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovie, alternatívne aby
napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Povinný sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadril.

Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa
§ 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné ako
vecne správne potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p. z týchto dôvodov:

V predmetnej veci sa oprávnený návrhom, doručeným na exekútorský úrad B.. T.. B. W., O.. dňa
30.03.2015, domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie 287,86 eur s príslušenstvom,
a to na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
zriadeného pri P., Q. a M., Q. zo dňa 08.04.2011, sp. zn. IBC0410186, ktorý podľa vyznačenej doložky
mal nadobudnúť právoplatnosť dňa 11.05.2011 a vykonateľnosť dňa 15.05.2011.



Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil exekučné konanie, keďže v predmetnom
exekučnom konaní sp. zn. 16Er/1616/2015 je podkladom pre vymoženie pohľadávky oprávneného
proti povinnej ten istý rozhodcovský rozsudok, v súvislosti s ktorým už súd vo
svojom skoršom rozhodnutí č.k. 15Er/2793/2011-18 zo dňa 27.10.2011 jednoznačne konštatoval, že nie
je spôsobilým exekučným titulom. Súd prvého stupňa bol toho názoru, že za týchto podmienok ide o
prekážku rozhodnutej veci a toto exekučné konanie je potrebné zastaviť podľa § 104 ods. 1 O.s.p..

Z obsahu pripojeného spisu súdu prvého stupňa sp. zn. 15Er/2793/2011 vyplýva, že oprávnený sa na
podklade vyššie uvedeného exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského
súdu zriadeného pri P., Q. a M., Q.. zo dňa 08.04.2011, sp. zn. IBC0410186, domáhal vykonania
exekúcie proti povinnému pre vymoženie 287,86 eur s príslušenstvom, a to na podklade návrhu
na vykonanie exekúcie zo dňa 11.07.2011. V uvedenej exekučnej veci súd prvého stupňa uznesením
zo dňa 27.10.2011, č.k. 15Er/2793/2011-18 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 25.04.2012 v spojení
s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 05.04.2012, č.k. 2CoE/105/2012-40.
Následne súd prvého stupňa uznesením zo dňa 31.07.2013, č.k. 15Er/2793/2011-64, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 28.08.2013, exekučné konanie zastavil.

Podľa § 251 ods. 4 O.s.p., na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa
použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje
sa však vždy uznesením.

Podľa § 103 O.s.p., kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých
môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 104 ods. 1 O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi
vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s
podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.

Podľa § 159 ods. 3 O.s.p., len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.

Odvolací súd konštatuje, že existencia prekážky právoplatne rozhodnutej veci je predpokladom toho,
aby súd nekonal a nerozhodoval o veci, o ktorej už prv právoplatne rozhodol iný súd, prípadne iný
orgán, ktorého rozhodnutím je civilný súd viazaný. Prekážka rei iudicatae sa zaraďuje do kategórie
neodstrániteľných vád konania, existencia ktorých má za následok zastavenie konania bez ďalšieho
(iné rozhodnutie súdu v prípade prekážky rozhodnutej veci neprichádza do úvahy). V tejto súvislosti
odvolací súd považuje za potrebné poukázať na ustanovenie § 103 O.s.p., podľa ktorého kedykoľvek
počas konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky konania, za ktorých môže konať vo veci
(podmienky konania). V ustanovení § 104 ods. 1 O.s.p. je ďalej zakotvené, že ak ide o taký nedostatok
podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Z citovaných ustanovení O.s.p. teda
vyplýva, že podmienky konania, za ktorých môže súd vo veci konať, súd skúma z úradnej povinnosti
a kedykoľvek za konania.

Podľa judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k porušeniu procesnej podmienky prekážky rei
iudicatae dôjde vtedy, ak sú kumulatívne splnené tri podmienky:
1. začne sa opätovne konať, hoci už bolo vo veci právoplatne rozhodnuté;
2. začne sa opätovne konať medzi tými istými účastníkmi;
3. a o tej istej veci.

Z ustanovenia § 251 ods. 4 O.s.p. je nutné vyvodiť, že pre exekučné konanie platia procesné podmienky,
ktoré sú v podstate totožné s podmienkami sporového (nachádzacieho) konania. Na to nadväzujú aj
dôsledky nedostatku podmienok konania; ak pôjde o neodstrániteľnú podmienku
exekučného konania, súd je povinný exekučné konanie zastaviť, a to práve vzhľadom na ustanovenia
§ 103 a § 104 O.s.p. v spojení s ust. § 251 ods. 4 O.s.p.. Vzhľadom na skutočnosť, že Exekučný
poriadok neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by upravovalo prekážku rozhodnutej veci, je potrebné
aj na exekučné konanie aplikovať ust. § 159 ods. 3 O.s.p., ktoré výslovne zakotvuje, že len čo



sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. Pre posúdenie rozsahu tohto striktného
zákazu je nevyhnutné posúdiť, čo sa rozumie rozhodnutím vo veci samej v exekučnom konaní.

Vecou samou sa rozumie nárok uplatňovaný iniciátorom súdneho (ale aj exekučného) konania, ktorý je
predmetom konania, spolu s príslušenstvom tohto nároku. V exekučnom konaní je predmetom konania
žiadosť oprávneného o tzv. nútený výkon rozhodnutia (exekučného titulu), a to v prípade, ak povinný
dobrovoľne nesplnil povinnosť vyplývajúcu z tohto rozhodnutia. Uznesenie, ktorým sa v
exekučnom konaní rozhodlo o neprípustnosti exekúcie ako celku, bez špecifikácie jej časti či určitých
spôsobov vykonania exekúcie, je rozhodnutím súdu vo veci samej.

Odvolací súd po preskúmaní veci konštatuje, že v predmetnej veci bolo už v minulosti medzi
tými istými účastníkmi vedené exekučné konanie pre vymoženie rovnakého nároku oprávneného,
uplatneného návrhom na vykonanie exekúcie a vyplývajúceho z toho istého exekučného titulu. V
tomto predchádzajúcom exekučnom konaní súd prvého stupňa uznesením zo dňa 27.10.2011, č.k.
15Er/2793/2011-18 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, pretože dospel k záveru, že predložený rozhodcovský
rozsudok, vzhľadom na absenciu právomoci rozhodcu v danej veci konať, a to s poukazom na neplatnosť
rozhodcovskej doložky, nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul. Toto uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 25.04.2012 v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo
dňa 05.04.2012, č.k. 2CoE/105/2012-40. Následne súd prvého stupňa uznesením zo dňa 31.07.2012,
č.k. 15Er/2793/2011-64, právoplatným dňa 28.08.2013, exekučné konanie zastavil podľa § 44 ods. 3
Exekučného poriadku.

Podľa názoru odvolacieho súdu rozpor exekučného titulu so zákonom, ktorý bol dôvodom zamietnutia
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v konaní vedenom pod sp.
zn. 15Er/2793/2011, nemôže byť nijako konvalidovaný, či reparovaný. Uvedené uznesenie súdu prvého
stupňa zo dňa 27.10.2011, č.k. 15Er/2793/2011-18 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo
dňa 05.04.2012, č.k. 2CoE/105/2012-40 tak pre toto exekučné konanie, ktoré sa začalo medzi rovnakými
účastníkmi pre vymoženie rovnakého plnenia, resp. jeho časti na podklade rovnakého exekučného titulu
predstavuje prekážku rei iudicatae. Pokiaľ v totožnej už právoplatne rozhodnutej veci podal oprávnený
opätovne návrh na vykonanie exekúcie, v takomto začatom exekučnom konaní nemožno pokračovať a
je potrebné ho zastaviť pre existenciu neodstrániteľnej vady podmienok konania.

Odvolací súd dodáva, že v postupe súdu prvého stupňa nezistil neprípustné nahradzovanie procesnej
pasivity povinnej, pričom oprávnenému bola možnosť vyjadriť sa k zistenému
skutkovému stavu a právnym záverom exekučného súdu reálne poskytnutá v odvolacom
konaní a oprávnený túto možnosť aj využil.

Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa §
219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .