{"guid": "85e5eaae-d6da-4e1d-bb53-00666a9b25d3:0f17eebe-72d3-4f12-b6a4-d09e4f7e523c", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2016:8813010177.2", "spisova_znacka": "6To/12/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 6To/12/2016 z 4. 10. 2016", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Prešov z 4. októbra 2016, sp. zn. 6To/12/2016, ECLI:SK:KSPO:2016:8813010177.2", "identifikacne_cislo": "8813010177", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Viera Kvetková", "sudca_id": 1026, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-viera-kvetkova-1026", "datum_vydania": "2016-10-04", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": [], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/300", "nazov": "TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-326.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 326 ods. 1 písm. a) TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-326.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-326"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/300#paragraf-326"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/0f17eebe-72d3-4f12-b6a4-d09e4f7e523c", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2016:8813010177.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2016:8813010177.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2016:8813010177.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6To/12/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8813010177
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emil Dubňanský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8813010177.2

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Emila Dubňanského a sudcov JUDr.
Petra Farkaša a JUDr. Jaroslava Bugeľa na verejnom zasadnutí konanom dňa 05. októbra 2016, v
trestnej veci obž. npor. Y.. C. V. pre prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods.
1 písm. a/ Tr. zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou sp.
zn. 2T/73/2013 zo dňa 08. júla 2015, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 320 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku  z r u š u j e   napadnutý rozsudok v celom rozsahu a

podľa § 281 ods. 1 Tr. por. z dôvodu uvedeného v § 9 ods. 1 písm. a/ Tr. poriadku   t r e s t n é   s t í h a
n i e   obžalovaného npor. Y.. C. V., nar. XX.XX.XXXX v M., trvale bytom Q., Q. ul. č. XX, okr. U. nad M.,
pre skutok kvalifikovaný ako prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm.
a) Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, že

po tom, čo bol dňa 03.07.2011 v doobedňajších hodinách, počas služobnej činnosti ako poverený
policajt Okresného dopravného inšpektorátu OR PZ Vranov nad Topľou, vyslaný o obce Čaklov,
okres Vranov nad Topľou, k prevereniu oznámenia o poškodení všeobecne prospešného zariadenia -
kovového ochranného zábradlia, ohraničujúceho teleso miestnej cestnej komunikácie vedúcej ponad
miestny potok, ku ktorému došlo pri dopravnej nehode v nočných hodinách zo dňa 02.07.2011 na
03.07.2011 v obci Čaklov, okres Vranov nad Topľou, v blízkosti rodinného domu so súpisným číslom
XXX, tak po príchode na miesto nehody vyznačil na vozovke brzdné stopy, miesto nehody fotograficky
zadokumentoval a fotografie uložil do služobného počítača, avšak napriek tomu, že došlo k poškodeniu
všeobecne prospešného zariadenia, tiež neboli splnené povinnosti účastníka dopravnej nehody
v zmysle ustanovenia § 65, § 66 ods. 2 písm. a), písm. d), písm. e), písm. i) zákona NR SR č. 8/2009 Z. z.
o cestnej premávke v znení neskorších predpisov a keď počas výkonu služobnej činnosti v obci Čaklov
nadobudol aj poznatok o identite podozrivej osoby - vodičovi, ktorý mal dopravnú nehodu spôsobiť,
pravdepodobne pod vplyvom alkoholu, v úmysle vyhnúť sa kvalifikovaniu takto vzniknutej situácii v
cestnej premávke ako dopravnej nehody a týmto súčasne aj zabezpečiť podozrivej osobe, aby sa vyhla
administratívnemu postihu za priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, za spôsobenie
dopravnej nehody a porušenie povinností účastníka dopravnej nehody, nepostupoval ďalej v zmysle
ustanovení § 64 ods. 1 písm. b), ods. 2 písm. a), písm. b), § 67 zákona NR SR č. 8/2009 Z. z., keď túto
dopravnú nehodu už ďalej nezaviedol do informačného systému PZ „Evidencia dopravných nehôd“ a
nevykonal všetky ďalšie úkony nevyhnutné pre riadne zadokumentovanie, objasnenie dopravnej nehody
a zistenie jej účastníkov zmysle ustanovení článku 44, článkov 46-48, článku 56 Nariadenia prezidenta
PZ, čiastka 14, ročník 2011, pričom týmto konaním znemožnil objasnenie predmetnej dopravnej nehody,
zistenie páchateľa priestupku a uloženie mu sankcie, čím porušil povinnosti v zmysle ustanovenia § 48
ods. 3 písm. a), písm. b), písm. g), písm. i) zákona NR SR č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov
Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej
polície v znení neskorších predpisov,

z a s t a v u j e.



o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 2T/73/2013 zo dňa 08. júla 2015 bol obžalovaný
npor. Y.. C. V. uznaným vinným zo spáchania prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa
§ 326 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona na tom skutkovom základe, že

po tom, čo bol dňa 03.07.2011 v doobedňajších hodinách, počas služobnej činnosti ako poverený
policajt Okresného dopravného inšpektorátu OR PZ Vranov nad Topľou, vyslaný do obce Čaklov,
okres Vranov nad Topľou, k prevereniu oznámenia o poškodení všeobecne prospešného zariadenia -
kovového ochranného zábradlia, ohraničujúceho teleso miestnej cestnej komunikácie vedúcej ponad
miestny potok, ku ktorému došlo pri dopravnej nehode v nočných hodinách zo dňa 02.07.2011 na
03.07.2011 v obci Čaklov, okres Vranov nad Topľou, v blízkosti rodinného domu so súpisným číslom
XXX, tak po príchode na miesto nehody vyznačil na vozovke brzdné stopy, miesto nehody fotograficky
zadokumentoval a fotografie uložil do služobného počítača, avšak napriek tomu, že došlo k poškodeniu
všeobecne prospešného zariadenia, tiež neboli splnené povinnosti účastníka dopravnej nehody v zmysle
ustanovenia § 65, § 66 ods. 2 písm. a), písm. d), písm. e), písm. i) zákona NR SR č. 8/2009 Z. z. o cestnej
premávke v znení neskorších predpisov a keď počas výkonu služobnej činnosti v obci Čaklov nadobudol
aj poznatok o identite podozrivej osoby - vodičovi, ktorý mal dopravnú nehodu spôsobiť, pravdepodobne
pod vplyvom alkoholu, v úmysle vyhnúť sa kvalifikovaniu takto vzniknutej situácii v cestnej premávke
ako dopravnej nehody a týmto súčasne aj zabezpečiť podozrivej osobe, aby sa vyhla administratívnemu
postihu za priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, za spôsobenie dopravnej nehody
a porušenie povinností účastníka dopravnej nehody, nepostupoval ďalej v zmysle ustanovení § 64 ods.
1 písm. b), ods. 2 písm. a), písm. b), § 67 zákona NR SR č. 8/2009 Z. z., keď túto dopravnú nehodu už
ďalej nezaviedol do informačného systému PZ „Evidencia dopravných nehôd“ a nevykonal všetky ďalšie
úkony nevyhnutné pre riadne zadokumentovanie, objasnenie dopravnej nehody a zistenie jej účastníkov
zmysle ustanovení článku 44, článkov 46-48, článku 56 Nariadenia prezidenta PZ, čiastka 14, ročník
2011, pričom týmto konaním znemožnil objasnenie predmetnej dopravnej nehody, zistenie páchateľa
priestupku a uloženie mu sankcie, čím porušil povinnosti v zmysle ustanovenia § 48 ods. 3 písm. a),
písm. b), písm. g), písm. i) zákona NR SR č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného
zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície v
znení neskorších predpisov.

Za to mu bol uložený podľa § 326 ods. 1 Tr. zákona, § 38 ods. 3 Tr. zákona pri existencii prevahy
poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. j/ Tr. zákona a neexistencii priťažujúcich okolností podľa § 37
Tr. zákona  trest odňatia slobody v trvaní 2 rokov, výkon ktorého bol podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona
podmienečne odložený a podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona určená skúšobná doba v trvaní 2 rokov.

Zároveň bol obžalovanému podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zákona uložený trest zákazu činnosti vykonávať
štátnu službu príslušníka Policajného zboru na dobu 18 mesiacov.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný. V písomných dôvodoch
obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu  cituje ust. § 2  ods. 1, 7, 9, 14, § 119 ods. 2, § 132 ods. 1,
2, § 138, § 261 ods. 3, 4, § 258 ods. 2, § 264 ods. 1 a § 317 Tr. poriadku. V konaní pred súdom bolo
zásadným spôsobom porušené práva obžalovaného na obhajobu a práva na spravodlivý proces. Súd
prvého stupňa flagrantným spôsobom narušil rovnosť strán v konaní a zásadu kontradiktórnosti hlavného
pojednávania. Namieta použitie osnovy danej sudcom tam vymenovaným svedkom (U. S., T. U., Y. N.,
R. H., L. I., Y. Q., Y. H. a atď.) pri ich výsluchu na hlavných pojednávaniach, čo nebolo ani uvedené
v zápisnici o hlavnom pojednávaní, navyše výpovede týchto svedkov sú v zápisniciach zaznamenané
ako súvislý monológ, bez toho, aby bolo zaprotokolované nespočetné množstvo otázok položených
svedkovi počas jeho výpovede. Súd teda vopred inštruoval svedka o skutočnostiach, ku ktorým sa má vo
výpovedi vyjadriť. Takéto vykonanie výsluchov nezodpovedá normatívnym požiadavkám stanovených
Trestným poriadkom a za žiadnych okolností nemožno takýto dôkaz považovať za dôkaz vykonaný
zákonným spôsobom, ktorý má slúžiť ako podklad pre meritórne rozhodnutie vo veci. Okresný súd
neskúmal zákonnosť a procesnú použiteľnosť oboznámených prepisov telefonických hovorov a to z
pohľadu ústavnej judikatúry a z.č.  166/2003 Z.z. Taktiež má za to, že odôvodnenie napadnutého
rozhodnutia nespĺňa normatívne požiadavky kladené na jeho obsah a štruktúru. V konaní pred súdom



nebolo zákonným spôsobom dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je stíhaný. Navrhol preto napadnutý
rozsudok zrušiť a obžalovaného podľa § 285 písm. a/ Tr. poriadku oslobodiť.

Na základe takto podaného odvolania krajský súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. poriadku
preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal
odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, prihliadajúc aj na chyby, ktoré
neboli odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku a
dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je dôvodné, avšak z iných ako uvádzaných dôvodov.

Odvolací súd v prvom rade podrobil prieskumnej činnosti či prípravné konanie ako aj tam zabezpečené
dôkazy boli vykonané v súlade s Trestným poriadkom a zistil nasledovné.

Podľa § 199 ods. 1, veta prvá a druhá, ods. 3 Tr. poriadku ak nie je dôvod na postup podľa § 197 ods.
1 alebo 2, policajt začne trestné stíhanie bez meškania, najneskôr však do 30 dní od prijatia trestného
oznámenia, ak ho treba doplniť. Trestné stíhanie sa začne vydaním uznesenia. Uznesenie o začatí
trestného stíhania musí obsahovať opis skutku s uvedením miesta, času, prípadne iných okolností, za
akých k nemu došlo, o aký trestný čin v tomto skutku ide, a to jeho zákonným pomenovaním a uvedením
príslušného ustanovenia Trestného zákona. Uznesenie neobsahuje odôvodnenie.

Podľa § 206 ods. 1, ods. 3 Tr. poriadku ak je na podklade trestného oznámenia alebo zistených
skutočností po začatí trestného stíhania dostatočne odôvodnený záver, že trestný čin spáchala určitá
osoba, policajt bez meškania vydá uznesenie o vznesení obvinenia, ktoré ihneď oznámi obvinenému
a doručí najneskôr do 48 hodín prokurátorovi a ak je obvineným sudca, súdny exekútor, notár, znalec,
tlmočník alebo prekladateľ, aj ministrovi spravodlivosti, a ak je obvineným advokát, aj Slovenskej
advokátskej komore; o tomto úkone upovedomí bez meškania oznamovateľa a poškodeného. Ak bolo
uznesenie o vznesení obvinenia oznámené jeho vyhlásením, je policajt povinný vydať obvinenému
rovnopis tohto uznesenia bez meškania. Uznesenie o vznesení obvinenia musí obsahovať označenie
osoby, voči ktorej sa vznáša obvinenie, opis skutku s uvedením miesta, času, prípadne iných okolností,
za ktorých k nemu došlo tak, aby skutok nemohol byť zamenený s iným skutkom, zákonného
pomenovania trestného činu, o ktorý v tomto skutku ide, a to aj s uvedením príslušného ustanovenia
Trestného zákona a skutočností, ktoré odôvodňujú vznesenie obvinenia.

Trestné konanie je konanie podľa tohto zákona (teda trestného poriadku), trestné stíhanie úsek od
začatia trestného stíhania až do právoplatnosti rozsudku, prípadne iného rozhodnutia orgánu činného
v trestnom konaní alebo súdu vo veci samej a prípravným konaním sa rozumie úsek od začatia
trestného stíhania do podania obžaloby, návrhu na schválenie dohody o uznaní viny a prijatí trestu alebo
právoplatnosti rozhodnutia orgánu činného v trestnom konaní vo veci samej (§ 10 ods. 15 Tr. poriadku).

Vyššie citované ustanovenie § 199 ods. 1 Tr. poriadku upravuje začatie trestného stíhania a tým aj
samotného trestného konania, keďže trestné stíhanie je, ako to vyplýva z ust. § 10 ods. 15 Tr. poriadku,
jeho časť a stanovuje moment, od ktorého môžu orgány činné v trestnom konaní začať vykonávať
zákonné procesné úkony. Až týmto okamihom je možné vykonávať procesné úkony, výsledkom ktorých
sú dôkazy použiteľné v ďalšom konaní vrátane konania pred súdom, čo potom znamená, že dôkazy
získané na podklade procesných úkonov vykonaných pred začatím trestného stíhania sú (s výnimkou
neodkladných a neopakovateľných úkonov) absolútne neúčinné a v ďalšom konaní vrátane konania pred
súdom nepoužiteľné. Až po začatí trestného stíhania a teda aj trestného konania je možné vykonávať
ďalšie procesné úkony, ktoré trestné konanie posúvajú do jeho ďalšieho štádia, teda až po začatí
trestného stíhania je možné vzniesť obvinenie, podať obžalobu, čím sa prípravné konanie ukončí a
trestné konanie sa dostane do ďalšieho štádia, a to konania pred súdom.

Z obsahu spisu je zrejmé, že uznesením vyšetrovateľa OIS - Východ Ministerstva vnútra SR, sekcie
kontroly a inšpekčnej služby, úrad inšpekčnej služby, Odbor inšpekčnej služby - Východ, Košice, ČVS:
SKIS-37/OISV-V-2012 zo dňa 1.2.2012 bolo začaté trestné stíhanie pre prečin zneužívania právomoci
verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona na tom skutkovom základe, že

doposiaľ nestotožnení policajti služobne zaradení v rámci Okresného riaditeľstva PZ Vranov n/Topľou
dňa 3.7.2011 v presne nezistenom čase po polnoci, boli vyslaní do obce Čaklov k prevereniu oznámenia
priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, a po ich príchode osobu podozrivú predviedli na Obvodné



oddelenie PZ vo Vranove n/Topľou za účelom zistenia totožnosti, pričom zistili, že ide o U. S., bytom
S. XXX, ktorého podrobili orientačnej dychovej skúške s pozitívnym výsledkom 0,64 MG/L alkoholu,
ale v tom čase pri zistení dôvodného podozrenia, že U. S. riadil a spôsobil škodovú udalosť pod
vplyvom alkoholu s osobným motorovým vozidlom zn. Opel Frontera nezisteného evidenčného čísla v
obci Čaklov, toto nedokumentovali a nezaevidovali, a skutok vedenia motorového vozidla pod vplyvom
alkoholu neriešili v zmysle predpisov a zákona, čím takto policajti porušili svoje povinnosti v zmysle §
48 ods. 3 písm. a/, b/, i/ Zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov PZ, SIS, ZVaJS SR a ŽP
v znení neskorších predpisov.

Dňa 24.2.2012 ten istý vyšetrovateľ pod tou istou spisovou značkou vzniesol podľa § 206 ods. 1 Tr.
poriadku npor. Bc. C. V. obvinenie za prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods.
1 písm. a/ Tr. zákona na tom skutkovom základe, že

dňa 3.7.2011 v doobedňajších hodinách počas služobnej činnosti bol vyslaný k prevereniu oznámenia o
poškodení zábradlia - všeobecne prospešného zariadenia, ku ktorému došlo pri dopravnej nehode v obci
Čaklov okr. Vranov nad Topľou, kde po oznámení starostom obce Čaklov na mieste dopravnej nehody
vyznačil na vozovke brzdné stopy, miesto zadokumentoval a fotografie uložil do služobného počítača,
ale dopravnú nehodu v systéme PZ úmyselne nezaevidoval, čím nepostupoval v zmysle
§ 67  ods. 1 písm. b/, ods. 2 písm. a/ Zákona o cestnej premávke č. 8/2009 a nariadenia prezidenta
PZ čiastka 14 z roku 2011, čl. 44, čl. 46-48 a čl. 56, nevykonal všetky úkony za účelom zistenia osoby
páchateľa dopravnej nehody a tým znemožnil uloženie prípadnej sankcie za priestupok, a takto porušil
svoje povinnosti v zmysle
§ 48 ods. 3 písm. a/, b/ j,/ Zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov PZ, SIS, ZVaJS a ŽP
v znení neskorších zmien.

V odôvodnení tohto uznesenia vymenúva dôkazy, ktoré doposiaľ vykonal a na podklade ktorých vzniesol
obvinenie. Voči tomuto uzneseniu  bola podaná zo strany obvineného sťažnosť, v ktorej napáda
okrem iného aj formálne náležitosti napadnutého uznesenia, pričom táto bola zo strany dozorujúceho
prokurátora zamietnutá.

Ako vyplýva z ustálenej súdnej praxe a odbornej literatúry, účelom a zmyslom procesného inštitútu
začatia trestného stíhania vo veci podľa § 199 ods. 1 Tr. poriadku je, aby orgány činné v trestnom konaní
mohli vykonávať procesne použiteľné úkony podľa Trestného poriadku smerujúce k zisteniu páchateľa
trestného činu a ku vzneseniu obvinenia konkrétnej osobe hneď, ako to odôvodňuje dôkazná situácia.

Skutkom, ktorý je uvedený v obžalobnom návrhu, sa rozumie skutok, pre ktorý bolo vznesené obvinenie.
Skutok zahrnutý v tzv. „skutkovej vete“ musí vyjadrovať všetky skutkové okolnosti významné z hľadiska
použitej právnej kvalifikácie. Zo skutočnosti, že súd môže rozhodovať len o skutku, ktorý je uvedený
v obžalobnom návrhu, nemožno vyvodiť záver, že medzi obžalobným návrhom a skutkovým výrokom
rozsudku musí byť vždy úplná zhoda. Súd musí skutok uvedený v obžalobe prejednať vždy v celom
rozsahu, pričom má právo a povinnosť do rozhodnutia premietnuť výsledky hlavného pojednávania,
ktoré prípadne údaje uvedené v obžalobe modifikujú, pokiaľ sa neporuší totožnosť skutku.

Totožnosť skutku znamená jeho zhodnosť, identitu, vyžaduje skúmanie, či sa trestné konanie týka
tej istej udalosti vo vonkajšom svete, toho istého skutkového deja, preto musí byť skutok, pre ktorý
obvinený trestne stíhaný (teda musí existovať aj uznesenie o začatí trestného stíhania) presne označený
s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, prípadne s uvedením iných skutočností, pokiaľ
ich treba na to, aby skutok nemohol byť zamenený s iným. To ale neznamená, že musí ísť od začiatku
trestného stíhania až do jeho skončenia o naprostú zhodu popisu udalosti, o ktorej sa rozhoduje, t.j. že v
uznesení o vznesení obvinenia, v obžalobe a v rozsudku sa musí skutkový dej úplne rovnako popisovať,
pretože vykonávaním dôkazov v priebehu trestného stíhania, teda aktivitou orgánov činných v trestnom
konaní i súdu získané poznatky o skutočnosti sa môžu zmeniť.

Niektoré údaje uvedené v uznesení o vznesení obvinenia môžu vo vzájomnom porovnávaní a v
porovnávaní s rozsudkom odpadnúť, niektoré môžu pribudnúť a iné sa môžu upresniť. Totožnosť skutku
je zachovaná, keď je zachovaná jeho podstata. Podstata skutku spočíva v konaní páchateľa a následku,
ktorý bol týmto konaním spôsobený a ktorý je relevantný z hľadiska trestného práva. Z hľadiska tohto
ustanovenia podstata skutku teda spočíva v účasti obžalovaného na určitej udalosti vo vonkajšom svete,



ktorá je uvedená v obžalobnom návrhu a z ktorej vznikol následok uvedený v obžalobe. Pritom však
ani účasť (aktivita) obžalovaného a ani následok, ktorý tým bol spôsobený, nemusia byť úplne zhodné,
stačí, ak sú aspoň sčasti zachované v rozhodnutí súdu (na základe výsledkov vykonaného dokazovania)
v porovnaní s obžalobou. Podstata skutku preto nebude porušená, ak sa zmenia okolnosti týkajúce sa
miesta, času spáchania činu, rozsahu následkov, spôsobu vykonania činu, pohnútky činu alebo formy
zavinenia. Z toho potom vyplýva, že:

- totožnosť skutku nenarušujú zmeny v jednotlivých okolnostiach, ktoré individualizujú skutok, okrem
iného i čo do miesta a času spáchania, spôsobu vykonania a pohnútky činu ako aj formy zavinenia, keď
inak totožnosť konania zostala zachovaná,

- pri nezhode medzi konaním uvedeným v uznesení o vznesení obvinenia a obžalobou, resp. medzi
obžalobou a tým, ktoré vyšlo najavo na hlavnom pojednávaní, môže udržiavať totožnosť skutku totožnosť
spôsobeného následku,

- ak sa dotýkajú zmeny, ku ktorým došlo v dôsledku dokazovania na hlavnom pojednávaní, skutočností,
ktoré vo svojom súhrne tvoria konanie, bude zachovaná totožnosť, ak konanie popísané v obžalobe a
konanie po zmenách, ku ktorým došlo na hlavnom pojednávaní, bude aspoň čiastočne totožné, to isté
platí, pokiaľ ide o následok, resp. o obsah následku,

- totožnosti skutku sa nedotkne pri zhode konania alebo následku, ak napríklad pristúpi okolnosť
podmieňujúca použitie vyššej trestnej sadzby alebo okolnosť, ktorej právne zhodnotenie zakladá znak
činu prísnejšie trestného.

Totožnosť skutku je zachovaná v prípade úplnej zhody konania a následku, zhody aspoň v konaní pri
rozdielnom následku, zhody aspoň v následku pri rozdielnom konaní, ako aj v prípade, ak konanie alebo
následok, resp. oboje budú aspoň čiastočne zhodné v podstatných okolnostiach, najmä skutkových,
odrážajúcich prípadné zmeny skutkového deja, ku ktorým došlo v rámci dokazovania v súdnom
konaní. Keďže neexistuje všeobecne platná smernica vysvetľujúca, kedy je vo všeobecnosti zachovaná
totožnosť skutku, je preto nevyhnutné skúmať túto otázku vždy individuálne podľa okolností konkrétneho
prípadu. (primerane por. uznesenie NS SR sp. zn. 3Tdo/50/2015 zo dňa 11.11.2015)

S ohľadom na uvedené je ale nutné uviesť, že trestné stíhanie vo veci bolo začaté voči dovtedy
nestotožneným policajtom, ktorí boli vyslaní do obce Čaklov v presne nezistenom čase po polnoci k
prevereniu priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, a po ich príchode osobu podozrivú predviedli
na OO PZ vo Vranove nad Topľou a to U. S., u ktorého bolo zistené dychovou skúškou požitie alkoholu
0,64 mg/l alkoholu a v tom čase, pri zistení dôvodného podozrenia, že tento riadil a spôsobil škodovú
udalosť pod vplyvom alkoholu s osobným motorovým vozidlom v obci Čaklov, túto nedokumentovali a
nezaevidovali, čím porušili svoje povinnosti v zmysle tam citovaného zákona.

Z vyšetrovacieho spisu je následne zrejmé, ktorí policajti sa daného služobného zákroku zúčastnili a to
príslušníci vyslanej hliadky v zložení npor. K.. R. Q., ppráp. R. U. ako aj už tam nachádzajúca sa hliadka
kriminálnej polície - Y.. T. H. a Y. Q., ktorí pri svojich výsluchoch popreli, aby v čase, keď boli  na mieste
činu, si všimli  poškodenie nejakého motorové vozidlo alebo mostíka. Popisovali len spôsob zákroku a
následne predvedenie podozrivého U. S. na OO PZ, pretože tento chodil po strechách domov. Taktiež
tam privolaní hasiči (npor.  H., kpt. U., ppráp. N.) vo svojich výpovediach uvádzali len skutočnosti ohľadne
zásahu voči osobe chodiacej po strechách rodinných domov. Taktiež vypovedali, že nezaregistrovali
poškodenie mostíka alebo odparkované poškodené auto.

Vo vzťahu k obžalovanému npor. Mgr. C. V. je nutné uviesť, že tento sa ale tohto služobného zákroku
nezúčastnil, v tom čase bol doma a do služby nastupoval až ráno. V uznesení o vznesení obvinenia
sa mu kládlo za vinu, že bol v doobednajších hodinách vyslaný k prevereniu oznámenia o poškodení
zábradlia - všeobecne prospešného zariadenia, ku ktorému došlo pri dopravnej nehode v obci Čaklov,
po oznámení starostom obce, pričom vyznačil na mieste dopravnej nehody na vozovke brzdné stopy,
miesto zadokumentoval a fotografie uložil do služobného počítača, ale dopravnú nehodu v systéme PZ
úmyselne nezaevidoval, čím postupoval v rozpore s tam citovanými ustanoveniami zákona o cestnej
premávke č. 8/2009  a nariadenia prezidenta PZ čiastky 14 z roku 2011 a nevykonal úkony za účelom



zistenia osoby páchateľa dopravnej nehody a tým znemožnil uloženie prípadnej sankcie za priestupok,
čim porušil svoje povinnosti v zmysle z.č. 73/1998 Z.z.

Ako už bolo vyššie citované, uznesenie o začatí trestného stíhania musí obsahovať opis skutku s
uvedením miesta, času, prípadne iných okolností, za akých k nemu došlo, o aký trestný čin v tomto
skutku ide, a to jeho zákonným pomenovaním a uvedením príslušného ustanovenia Trestného zákona.
V tomto prípade, podľa názoru krajského súdu, uznesenie o začatí trestného stíhania zo dňa 1.2.2012
sa vzťahovalo len na skutok týkajúci sa nestotožnených policajtov, ktorí boli v čase po polnoci dňa
3.7.2011 vyslaný k prevereniu priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, pričom už v tom čase
pri zistení dôvodného podozrenia, že U. S. riadil a spôsobil škodovú udalosť pod vplyvom alkoholu s
osobným motorovým vozidlo, túto nedokumentovali a nezaevidovali, čím porušili svoje povinnosti. O
ktorých príslušníkov PZ sa jednalo, je zrejmé z vyšetrovacieho spisu a sú aj vyššie jednotlivo uvedení.
Títo príslušníci popreli, aby zaregistrovali nejakú dopravnú nehodu alebo škodovú udalosť a to či už
poškodením zábradlia mostíka alebo havarovaným motorovým vozidlom. Obž. npor. Y.. C. V. sa tohto
zákroku nezúčastnil, pretože do služby nastupoval kritického dňa až ráno. Tento bol vyslaný na miesto
činu až na základe oznámenie starostu obce v doobedňajších hodinách.

Predmetom každého trestného stíhania od jeho začatia až po prípadné právoplatné rozhodnutie súdu je
skutok, ako udalosť vonkajšieho sveta, konkretizovaná v rozhodnutiach a iných aktoch orgánov činných
v trestnom konaní a súdov uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, prípadne uvedením aj
iných skutočností potrebných na to, aby nemohol byť zamenený s iným, pričom v závislosti od štádia
trestného konania, teda od rozsahu objasnenia veci, môže byť toto slovné vyjadrenie skutku, teda jeho
popis menený (upresňovaný), či už v otázke miesta, času alebo spôsobu jeho spáchania, vždy však len
do tej miery, aby bola zachovaná totožnosť skutku.

Podstata skutku je v zmysle všeobecných zásad Trestného poriadku určovaná účasťou obvineného
na určitej udalosti popísanej v uznesení o začatí trestného stíhania, o vznesení obvinenia, obžalobe,
či v iných rozhodnutiach orgánov činných v trestnom konaní alebo súdu, z ktorej vzišiel následok
porušujúci alebo ohrozujúci záujmy chránené Trestným zákonom. Keďže určujúcim pre zachovanie
totožnosti skutku je účasť obvineného na určitej udalosti vonkajšieho sveta, ktorá je slovne vyjadrená
v spomínaných aktoch orgánov činných v trestnom konaní a súdu, pre zachovanie totožnosti skutku,
pre ktorý sa trestné stíhanie začalo, nie je potrebné, aby v každom ďalšom nasledujúcom akte orgánu
činného v trestnom konaní alebo súdu bol spomínaný skutok slovne zadefinovaný absolútne zhodne
ako v uznesení o začatí trestného stíhania, zo slovného popisu skutku musí byť ale zrejmé zachovanie
aspoň sčasti totožnosti konania alebo totožnosti následku.

Z uvedených skutočností vyplýva, že obžalovaný sa osobne nezúčastnil služobného zákroku, pre ktorý
bolo začaté trestné stíhanie za prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm.
a/ Tr. poriadku, v nočných hodinách dňa 3.7.2012 v obci Čaklov. Teda nemohol byť ani nestotožneným
policajtom, ktorý mal na základe tam popísaného skutkového deja porušiť svoje povinnosti uvedené
v záklone č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov PZ, SIS, ZVaJS SR a ŽP v znení neskorších
predpisov. Uvedení policajti boli v priebehu trestného stíhania neskôr stotožnení, vypočutí, ale obvinenie
voči nim vznesené nebolo.

Aj keď je vyššie špecifikované, že totožnosť skutku je zachovaná v prípade zhody aspoň v následku
pri rozdielnom konaní, ako aj v prípade, ak konanie alebo následok, resp. oboje budú aspoň čiastočne
zhodné v podstatných okolnostiach, najmä skutkových, odrážajúcich prípadné zmeny skutkového deja,
ku ktorým došlo v rámci dokazovania, takéto konštatovanie je však nevyhnutné skúmať vždy individuálne
podľa okolností konkrétneho prípadu.

Hoci by bolo možné v danom prípade namietať, že totožnosť skutku zostala zachovaná spôsobeným
následkom, t.j. nezaevidovaním škodovej udalosti,  čím došlo k porušeniu povinnosti zo strany
príslušníka PZ v zmysle § 48 ods. 3 písm. a/, b/, i/ z.č. 73/1998 Z.z. tak, ako je to  uvedené v uznesení o
začatí trestného stíhania, v uznesení o vznesení obvinenia a napokon aj v obžalobe prokurátora, krajský
súd  má za to, že tomu tak nie je, pretože samotná podstata skutku je tiež nevyhnutne určovaná účasťou
obvineného na určitej udalosti popísanej v uznesení o začatí trestného stíhania. Toto uznesenie ale
časovo ohraničilo neznámych páchateľov- policajtov tohto skutku, kedy začiatok skutkového deja bol
určený ich vyslaním, účasťou na služobnom zákroku vykonávanom v nočných hodinách v obci Čaklov



a ukončilo sa predvádzaním podozrivej osoby na Obvodné oddelenie PZ vo Vranove nad Topľou za
účelom zistenia jej totožnosti. Z vykonaných dôkazov je celkom zjavné, že obžalovaný medzi týmito
príslušníkmi policajného zboru realizujúcich tento zákrok nebol, teda sa nemohol ani dopustiť konania
popísaného v skutkovej vete uznesenia o začatí trestného stíhania.

Z tohto dôvodu malo byť preto vo veci opätovne začaté trestné stíhanie buď vydaním samostatného
uznesenia alebo spoločne so vznesením obvinenia, v ktorom by bola popísaná a konkretizovaná forma
účasti obvineného na následnom skutku, ku spáchaniu ktorého malo dôjsť v dopoludňajších hodinách
inkriminovaného dňa v obci Čaklov. Vzhľadom na vyššie uvedené dospel odvolací súd následne k
názoru, že v danom prípade absentuje uznesenie o začatí trestného stíhania, na podklade ktorého mohlo
byť vznesené obvinenie npor. Mgr. C. V.. Z dôvodu jeho neexistencie preto všetky dôkazy vykonané v
tomto trestnom konaní trpia procesnou nepoužiteľnosťou.

Za takejto situácie potom logicky vyplýva záver, že ohľadom skutku, z ktorého bol obžalovaný npor. Y..
C. V. uznaný za vinného, nebolo v prejednávanej veci začaté trestné stíhanie, čo znamená, že doposiaľ
nenastal okamih, od ktorého by bolo možné vykonávať zákonné procesné úkony, z ktorých by mohli
vzísť dôkazy použiteľné v konaní pred súdom a keďže nedošlo k začatiu trestného konania, trestné
konanie sa ani nemohlo posunúť do svojho ďalšieho štádia, a to ani štádia konania pred súdom. Keďže
neboli splnené podmienky pre vznesenie obvinenia obžalovanému, neexistoval ani podklad pre jeho
postavenie pred súd, pre vedenie súdneho konania a samozrejme ani pre uznanie jeho viny zo spáchania
spomínaného skutku.

Z ust. § 238 a § 241 Tr. poriadku vyplýva procesný postup súdu po podaní obžaloby. Súd môže nariadiť
hlavné pojednávanie až vtedy, ak po prezretí a preskúmaní obžaloby zistí, že táto predstavuje pre
ďalšie konanie spoľahlivý podklad a prípravné konanie, ktoré jej predchádzalo, bolo vykonané spôsobom
zodpovedajúcim tomuto zákonu, inak obžalobu odmietne a vec vráti prokurátorovi. Samozrejme, nie
každé procesné pochybenie v štádiu prípravného konania, zvlášť, keď je možné odstrániť ho v konaní
pred súdom, má za následok vrátenie veci prokurátorovi, ale len pochybenie závažné, ktoré je možné
postaviť na roveň porušenia práva na obhajobu.

Absencia začatia trestného stíhania je však procesným pochybením zásadného významu. Bez začatia
trestného stíhania totiž, ako to už bolo vyššie uvedené, nie je možné vykonávať dokazovanie zákonným
spôsobom, nie je teda možné zabezpečiť dôkazy, ktoré by odôvodňovali postavenie obvineného pred
súd a ktoré by mohli byť podkladom pre prípadné rozhodnutie súdu, ide teda o závažné procesné
pochybenie, minimálne na úrovni porušenia práva na obhajobu, ak nie ešte závažnejšieho charakteru
a zároveň ide o procesné pochybenie, ktoré nie je možné v konaní pred súdom napraviť. Z uvedeného
je potom zrejmé, že podmienky pre nariadenie hlavného pojednávania v prejednávanej veci splnené
neboli ale naopak bolo nevyhnutné podanú obžalobu odmietnuť a vec vrátiť prokurátorovi.

Vzhľadom na to, že bez začatia trestného stíhania, ako to už bolo niekoľkokrát vyjadrené, nie je možné
vykonávať dokazovanie zákonným spôsobom, potom trestné konanie, ktoré sa pre absenciu začatia
trestného stíhania vlastne ani nezačalo, sa nemôže posunúť ani do ďalšieho štádia trestného konania,
a to konania pred súdom. Uvedená skutočnosť bránila vykonávaniu dokazovania zákonným spôsobom
aj na hlavnom pojednávaní. Následne aj dokazovanie vykonané v prejednávanej veci na hlavnom
pojednávaní súdom prvého stupňa nebolo vykonané v súlade so zákonom a nemohlo preto ani slúžiť
ako podklad pre rozhodnutie o vine.

Zistiac uvedené, preto krajský súd skúmal, či nie sú splnené podmienky na vrátenie veci okresnému
súdu, ktorý by následne po preskúmaní obžaloby zvážil svoj ďalší procesný postup - odmietnutie
obžaloby z vyššie uvedených dôvodov. Vzhľadom ku skutočnosti, že ku spáchaniu skutku malo dôjsť
dňa 03.07.2011, mal odvolací súd za to, že v čase jeho rozhodovania o opravnom prostriedku podaného
obžalovaným uplynula zákonom stanovená lehota na premlčanie trestného stíhania, preto ho zastavil.

Ohľadne obhajobných námietok krajský súd sa nimi bližšie nezapodieval v dôsledku zhora rozvedených
skutočnosti ohľadne procesnej nespôsobilosti vykonaných dôkazov.

Z týchto dôvodov Krajský súd v Prešove odvolaniu obžalovaného npor. Mgr. C. V. v celom rozsahu
vyhovel a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.



jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie
je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2T/73/2013", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}