Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 19Co/89/2013 z 30. 3. 2014 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 30. marca 2014, sp. zn. 19Co/89/2013, ECLI:SK:KSTN:2014:3812210766.1 Krajský súd Trenčín | 19Co/89/2013 | ECLI:SK:KSTN:2014:3812210766.1 | 2014-03-30 | Uznesenie Citované ustanovenia: § 219 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/de30e44b-d36d-46ab-87e6-45dae60ebaa8 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2014:3812210766.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/89/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812210766
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3812210766.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa X., so sídlom W. XXX, T. X, S. C., IČO XXX XX
XXX, zastúpeného M., so sídlom T. X, F., IČO XX XXX XXX proti odporkyni X. U., bytom F. Z. XXX/XX/
X, V., za účasti vedľajšieho účastníka A., so sídlom W. X,. T., IČO XX XXX XXX, zastúpeného R.. E. Z.,
advokátom, so sídlom R. X/E., N., o zaplatenie 173,24 Eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa
proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza, č.k. 5C/286/2012-38 zo dňa 24. januára 2013, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne náhradu trov
odvolacieho konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia vo výške 16,11 Eur, k rukám
právneho zástupcu vedľajšieho účastníka R.. E. Z., advokáta, a to do troch dní od právoplatnosti tohto
uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd konanie zastavil, rozhodol o vrátení súdneho poplatku
navrhovateľovi a uložil mu povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne náhradu
trov konania vo výške 51,78 Eur. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa návrhom
podaným dňa 18.6.2012 domáhal zaplatenia 173,24 Eur s príslušenstvom. Dňa 22.10.2012
vedľajší účastník na strane odporkyne podal odpor proti vydanému platobnému rozkazu, v ktorom
vzniesol námietku premlčania, navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať
vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania za 2 právne úkony. Podaním, doručeným
dňa 09.01.2013 navrhovateľ oznámil, že svoj návrh berie v celom rozsahu späť, navrhuje konanie vo
veci zastaviť a nepriznať vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania. S poukazom na § 96 O.s.p. súd
konanie zastavil a podľa § 11 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. rozhodol o vrátení súdneho poplatku
navrhovateľovi. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p., v
zmysle ktorého, ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho
trovy. Návrh navrhovateľa nebol podaný dôvodne, a to s prihliadnutím k vznesenej námietke premlčania
zo strany vedľajšieho účastníka. Navrhovateľ svoj návrh vzal späť a z procesného
hľadiska zásadne platí, že zavinil, že konanie muselo byť zastavené, a preto je povinný nahradiť trovy
konania odporkyne, resp. vedľajšieho účastníka. Vedľajší účastník v konaní riadne hájil práva
odporkyne, na strane ktorej vystupuje, vo veci vzniesol námietku premlčania a následne došlo zo strany
navrhovateľa k späťvzatiu návrhu. Z toho mal súd za zrejmé, že u vedľajšieho účastníka šlo o účelne
vynaložené trovy konania, a preto navrhovateľovi uložil nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy právneho
zastúpenia podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 a § 15 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách
a náhradách advokátov, a to vo výške 51,78 Eur (prevzatie a príprava zastúpenia 18,26 Eur + režijný
paušál 7,63 Eur, odpor zo dňa 22.10.2012 18,26 Eur + režijný paušál 7,63 Eur).



Proti tomuto uzneseniu vo výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka podal v zákonom stanovenej
lehote odvolanie navrhovateľ. Navrhol, aby krajský súd uznesenie okresného súdu zmenil tak, že
vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania neprizná. Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania
vo výške 19,33 Eur. Uviedol, že cieľom vedľajšieho účastníka je kolektívna ochrana spotrebiteľov.
Navrhovateľ zastával názor, že združenie na ochranu spotrebiteľa musí byť z podstaty svojej
existencie schopné samé poskytnúť právnu pomoc v spotrebiteľských sporoch. Podľa údajov registrácie
Ministerstva vnútra SR má združenie členov, ktorí majú právnické vzdelanie, pričom združenie môže
podľa § 25 zákona č. 250/2007 Z. z. využívať aj podporu ministerstva. V tomto smere poukázal na
rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 5Co 26/2012 a sp. zn. 3Cob 259/2011,
ktorý v obdobných prípadoch vedľajšiemu účastníkovi trovy konania nepriznal. Citoval z dôvodovej
správy k zákonu č. 384/2008 Z. z. a vyvodil, že úmyslom zákonodarcu bolo umožniť kvalifikovanú
ochranu spotrebiteľa na tento účel zriadeným subjektom, ktorý bude spôsobilý poskytnúť spotrebiteľovi
kvalifikovanú pomoc. Poukázal na to, že združenie vstupuje do množstva konaní bez ohľadu
na ich stav a vôľu odporcu, pričom pred oznámením o vstupe do konania nemá žiadnu vedomosť
o prejednávanom prípade. Združenie opakuje procesné podania nadbytočne, bez uvedenia nových
skutočností týkajúcich sa predmetu sporu. K obdobnému záveru dospel i Krajský súd v Košiciach v
rozhodnutí, sp. zn. 6Co/141/2012 a Krajský súd v Banskej Bystrici, sp. zn. 17Co/91/2012. V zmysle
uvedeného zastával názor, že trovy vedľajšieho účastníka nie sú trovami účelne vynaloženými na
uplatňovanie alebo bránenie práva, čo je dôvodom hodným osobitného zreteľa v zmysle § 150 O.s.p.
Súd by nepriznaním náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkov neporušil právo na právnu pomoc a
rovnosť účastníkov konaní podľa čl. 47 ods. 2, 3 Ústavy SR, čo vyvodil o.i. z nálezu Ústavného
súdu SR, sp. zn. II. ÚS 78/03 a rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 16Co/100/2012.
Vo veci nie je podľa názoru navrhovateľa možné aplikovať ani § 137 O.s.p., pretože združenie odporcu
v konaní nezastupuje. Právne zastúpenie vedľajšieho účastníka mal z týchto dôvodov za
nadbytočné, účelové a nehospodárne.

Vedľajší účastník vo vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu
prvého stupňa v jeho napadnutej časti potvrdil a navrhovateľa zaviazal k povinnosti
zaplatiť mu aj náhradu trov odvolacieho konania vo výške 16,94 Eur. Uviedol, že vedľajší účastník
vstúpil legitímne do predmetného spotrebiteľského sporu na stranu odporkyne, a to v súlade s § 92
ods. 2, 3 O.s.p. Tento postup je zákonný a nepredpokladá súhlas spotrebiteľa, dokonca ani jeho
vedomosť o takomto konaní. Svoj vstup do konania vedľajší účastník považoval za opodstatnený, keďže
spotrebiteľ bol v predmetnej veci úspešný v dôsledku jeho aktivity, a teda z hľadiska samotného cieľa a
poslania činnosti Združenia, ktorým je ochrana spotrebiteľa, sú trovy konania, náhradu ktorých požadujú,
objektívne účelné. Privítal by prijatie vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá by súdu umožnila prihliadať na
premlčanie pohľadávky ex offo v súdnych konaniach proti spotrebiteľom, alebo poučiť ich o možnosti
premlčanie namietať. Považoval za svoju povinnosť chrániť spotrebiteľa aj pred premlčanými nárokmi,
na základe čoho vznášajú námietku premlčania v každom spore, v ktorom je žalovaný premlčaný
nárok. Odmietnutie ich práva na plnú náhradu trov konania by de facto znamenalo nemožnosť reálnej
ochrany spotrebiteľov na súdoch. Účelnosť trov vynaložených na právnu pomoc
možno odvodiť z čl. 47 ods. 2 Ústavy, právo účastníka na náhradu trov konania v úspešnom súdnom
spore vyplýva z nálezov Ústavného súdu SR, napr. II. ÚS 78/03, II. ÚS 31/04, II. ÚS 56/05, IV. ÚS
147/08, II. ÚS 122/09. Poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR 5Cdo 71/2010, rozhodnutie
Krajského súdu v Banskej Bystrici, č.k. 17Co/87/2011-71 a rozhodnutie Krajského súdu v Prešove,
sp. zn. 7Co/34/2012. Argumentáciu žalobcu, že vedľajší účastník - združenie na ochranu
spotrebiteľa - musí byť schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských
veciach, považoval za zjavne účelovú, nelogickú až absurdnú. Vedľajší účastník je pripravený dôsledne
presadzovať a chrániť oprávnené záujmy spotrebiteľov aj v súdnych konaniach, a to vystupovať
proti dodávateľom na základe princípu „rovnosti zbraní“ - možnosť zastúpenia vedľajšieho účastníka
advokátmi, čím žalobca získava rovnocenného partnera v riešení právnych otázok, pretože priemerný
spotrebiteľ sa nedokáže náležite brániť a v dôsledku svojej neinformovanosti, prípadne nedostatku
prostriedkov na právne zastúpenie, rezignuje. Keďže v danej právnej veci sú uplatňované nároky
proti spotrebiteľovi, je potrebné použiť normy spotrebiteľského práva aj výkladové pravidlá ich aplikácie.
V rámci spotrebiteľského práva pozitívny zásah štátu, ktorý je realizovaný spotrebiteľskou právnou
úpravou, kompenzuje nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Pri ochrane spotrebiteľa musí
zohrať úlohu aj súdna moc aplikačnou praxou, a to aj v otázke rozhodovania o trovách konania subjektov,
ktoré vystupujú na ochranu spotrebiteľa.



Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie okresného
súdu je potrebné v odvolaním napadnutej časti potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p. Vo veci bolo
rozhodnuté bez pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p.

Predmetom preskúmania odvolacím súdom bol len výrok, ktorým bolo rozhodnuté o povinnosti
navrhovateľa zaplatiť náhradu trov zastaveného konania vedľajšiemu účastníkovi. Uznesenie okresného
súdu nebolo napadnuté účastníkmi vo výroku o zastavení konania, ani o vrátení súdneho poplatku
navrhovateľovi. V tejto časti uznesenie okresného súdu nadobudlo právoplatnosť, a preto krajský súd
uznesenie okresného súdu v tejto časti nepreskúmaval (§ 206 O.s.p.).

V občianskom súdnom konaní sa o náhrade trov konania rozhoduje podľa zásady zodpovednosti za
výsledok alebo zodpovednosti za zavinenie alebo za náhodu. Pokiaľ výsledok konania nie je rozhodujúci
pre náhradu trov konania, o náhrade trov konania sa rozhoduje podľa ust. § 146 O.s.p.

V zmysle ust. § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. nemá žiaden z účastníkov právo na náhradu trov konania
podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené. Ustanovenie odseku 2 tohto zákonného ustanovenia
upravuje rozhodovanie o náhrade trov v prípade zastavenia konania v dôsledku späťvzatia návrhu.
Podľa prvej vety tohto zákonného ustanovenia má povinnosť nahradiť trovy konania ten, kto zavinil, že
konanie muselo byť zastavené. Toto zavinenie je možné posudzovať len z procesného hľadiska, nakoľko
nárok na náhradu trov konania je nárokom, ktorý má oporu v ustanoveniach procesného práva, a preto o
otázke, či účastník konania zavinil, že konanie muselo byť zastavené, je z pohľadu relevancie významný
iba procesný výsledok. Za predpokladu, že k späťvzatiu návrhu, ktorý bol podaný dôvodne, došlo pre
správanie sa odporcu, je povinný hradiť náklady konania odporca (§ 146 ods. 2 druhá veta O.s.p.).

Z obsahu spisu v danej veci vyplýva, že navrhovateľ zobral návrh na začatie konania späť a späťvzatím
návrhu zavinil, že konanie sa muselo zastaviť. Dôvodne potom okresný súd rozhodoval o povinnosti
navrhovateľa nahradiť trovy konania podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. Odvolací súd k odvolaniu
navrhovateľa, ktorý sa nestotožnil s jeho povinnosťou zaplatiť trovy konania vedľajšiemu účastníkovi,
uvádza, že súd prvého stupňa postupoval správne, keď vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne
priznal náhradu trov konania podľa citovaného zákonného ustanovenia ako rovnocennému účastníkovi
konania, pretože sa jednalo o konanie, do ktorého vstúpil v záujme ochrany spotrebiteľa (odporkyne),
čím mu v prípade úspechu, resp. v tomto konaní v dôsledku jeho zastavenia pre späťvzatie
návrhu navrhovateľom nemožno uprieť právo na náhradu trov konania, keďže bol zastúpený právnym
zástupcom. Z obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že vedľajší účastník do konania
riadne vstúpil a vo veci podal odpor (zo dňa 22.10.2012, č.l. 27), v ktorom vzniesol námietku premlčania,
a preto niet dôvodu na nepriznanie náhrady trov právneho zastúpenia vedľajšiemu účastníkovi. V konaní
na strane vedľajšieho účastníka odvolací súd nevzhliadol ani dôvod na aplikáciu ust. § 150 O.s.p.

Súd prvého stupňa preto správne uložil povinnosť navrhovateľovi zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na
strane odporkyne náhradu trov právneho zastúpenia, a to v celkovej výške 51,78 Eur,
tak ako ich bližšie špecifikoval v odôvodnení napadnutého rozhodnutia.

Vedľajší účastník tak, ako ktorákoľvek fyzická alebo právnická osoba, má právo zvoliť si advokáta, ktorý
ho zastupuje v konaní, v dôsledku čoho odvolací súd vedľajším účastníkom uplatnené trovy právneho
zastúpenia považuje za účelne vynaložené. Samotná skutočnosť, či sa vedľajší účastník dá v konaní
zastúpiť, je na voľbe samotného vedľajšieho účastníka. Toto jeho právo je dané aj Ústavou Slovenskej
republiky, článok 47 ods. 2.

Z týchto dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov konania vo
vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.



O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1, § 142 ods. 1, § 151
ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému vedľajšiemu účastníkovi priznal náhradu trov odvolacieho konania vo
výške 16,11 Eur. Predmetom odvolacieho konania bola suma 51,78 Eur, predstavujúca náhradu
trov prvostupňového konania, a preto vedľajšiemu účastníkovi patrí náhrada trov odvolacieho konania,
spočívajúca v odmene za právne zastúpenie podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 3 písm. b) a § 16 ods. 3
vyhlášky č. 655/2004 Z. z., vypočítaná z tejto hodnoty za 1 úkon právnej pomoci 16,60 Eur, znížená na
polovicu základnej sadzby, t. j. 8,30 Eur za podanie vyjadrenia k odvolaniu navrhovateľa a režijný paušál
7,81 Eur, spolu trovy odvolacieho konania vo výške 16,11 Eur.

Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .