{"guid": "85bbdbc2-ffe8-4dc7-9d8a-af489aff7fef:e44be343-6215-47d5-8d44-e9e6e828644d", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2013:7111204563.1", "spisova_znacka": "9Co/36/2012", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 9Co/36/2012 z 24. 2. 2013", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Košice z 24. februára 2013, sp. zn. 9Co/36/2012, ECLI:SK:KSKE:2013:7111204563.1", "identifikacne_cislo": "7111204563", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Gizela Majerčák", "sudca_id": 1315, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-gizela-majercak-1315", "datum_vydania": "2013-02-24", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/0/0/#paragraf-219", "nazov": "/SK/ZZ/0/0/#paragraf-219", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/0/0/#paragraf-219", "judikatura_url": null}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e44be343-6215-47d5-8d44-e9e6e828644d", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2013:7111204563.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2013:7111204563.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2013:7111204563.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/36/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7111204563
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gizela Majerčáková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7111204563.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach vo veci žalobcu: Dopravný podnik Bratislava, akciová spoločnosť, so sídlom v
Bratislave, Olejkárska 1, IČO: 00 492 736, zastúpeného JUDr. Vladimírom Kánom, advokátom so sídlom
v Bratislave, Martina Benku 9-C1, proti žalovanej: V. F., D.. XX.X.XXXX, N. S. G., A. Č. Ľ. XX, H.. Č..
D. D. O., zastúpenej opatrovníkom Magdalénou Korintusovou, zamestnankyňou konajúceho okresného
súdu, o 50,50 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo 16.
decembra 2011 č. k. 19C/224/2011-29 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e  rozsudok vo výroku o trovách konania.

Žalovanej   n e p r i z n á v a   náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvého stupňa“ alebo aj len „súd“) v predmetnej veci rozsudkom z
16.12.2011 žalobe v celom rozsahu vyhovel, keď žalovanej uložil povinnosť do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku zaplatiť žalobcovi 50,50 €.

Úspešnému žalobcovi proti neúspešnej žalovanej priznal náhradu trov konania v sume 24,71 € s
povinnosťou vyplatiť ju advokátovi žalobcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodol tak podľa §
142 ods. 1 za použitia § 150 ods. 2 OSP. Pokus o zmier z 20.9.2010 nepovažoval za účelný úkon právnej
služby a konštatoval, že žalobca uplatňoval náhradu účelných trov úhrne v sume 74,12 € pozostávajúcu
zo súdneho poplatku zo žaloby v sume 16,50 € a z trov právneho zastúpenia v sume 57,62 € vrátane
DPH (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie žaloby + režijný paušál). Trovy žalobcu v sume 74,12 € v
porovnaní s výškou prisúdenej pohľadávky 50,50 € považoval za neprimerané. Keďže išlo o drobný spor
(predmet konania neprevyšoval sumu určenú ustanovením § 200ea OSP v znení zákona č. 384/2008
Z. z.), dospel k záveru, že popri ustanovení § 142 ods. 1 OSP je namieste aplikovať § 150 ods. 2 OSP, a
preto trovy konania znížil. Žalobcovi priznal ich náhradu len v sume 24,71 €, teda vo výške jednej tretiny,
pretože túto považoval za primeranú uplatnenej pohľadávke. Pri stanovení výšky trov prihliadal jednak
na hospodárnosť konania (cieľom musí byť vymoženie pohľadávky s čo najnižšími nákladmi) a jednak
aj na skutočnosť, že žalobca opakovane podáva žaloby na rovnakom skutkovom základe, kvôli čomu
ani v danom prípade nejde o vec právne náročnú či zložitú.

Proti tomuto rozsudku žalobca včas podal odvolanie. Napáda ním len výrok o náhrade trov konania.
Navrhuje ho zmeniť a žalovaného zaviazať nahradiť mu trovy konania v sume 74,12 €. Uplatňuje si
náhradu trov odvolacieho konania v sume 19,12 €.

Namieta, že rozhodnutie v napadnutom rozsahu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci [§
205 ods. 2 písm. f) OSP], pretože súd trovy konania znížil len s poukazom na § 150 ods. 2 OSP. Nie
je však možné zistiť, či starostlivo posúdil všetky rozhodné hľadiská pre zvolený postup aj podľa § 150
ods. 1 OSP, pretože chýba vysvetlenie, prečo ide o výnimočný prípad, v čom sú dané dôvody hodné



osobitného zreteľa. Tým podľa odvolateľa súd svojím postupom nepochybne odňal účastníkom konania
možnosť konať pred súdom. Okrem toho namieta, že v rozhodnutí súd nesprávne aplikoval § 150 ods.
2 OSP. Poukazuje na to, že v zmysle dôvodovej správy k zákonu č. 384/2008 Z. z. súd môže pristúpiť k
zníženiu trov len v tých drobných sporoch, kde trovy konania predstavujú niekoľkonásobne vyššiu sumu
ako samotná pohľadávka. Odvolávajúc sa na ustálenú súdnu prax namieta, že pre aplikáciu § 150 ods.
2 OSP je primeraná len taká situácia, keď suma trov konania viacnásobne prekročí sumu istiny, ktorá
je predmetom konania, čo nie je prípad súdenej veci. Rozsah zníženia trov konania v danom prípade
považuje za odporujúci dobrým mravom a považuje za nespravodlivé, neodôvodnené a neprimerané,
aby neúspešná žalovaná strana sporu neznášala trovy procesne plne úspešného žalobcu, vrátane trov
právneho zastúpenia.

Žalovaná, ktorej pobyt nie je známy, je zastúpená ustanoveným opatrovníkom. Tomuto bol doručený
rozsudok a rovnako aj odvolanie žalobcu. Žalovaná sa k odvolaniu nevyjadrila.

Pretože rozhodnutie o náhrade trov konania nie je rozhodnutím vo veci samej, Krajský súd v Košiciach
ako súd odvolací po kladnom posúdení včasnosti a prípustnosti odvolania a po zistení, že odvolanie bolo
podané na to oprávnenou osobou, postupom podľa § 212 ods. 1 a 3 OSP preskúmal napadnutú časť
rozsudku bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že súd prvého
stupňa rozhodol správne, pokiaľ trovy konania znížil, pretože pre takýto postup boli splnené zákonné
podmienky. Odvolanie žalobcu preto nepovažuje za opodstatnené.

Podaným odvolaním nebol dotknutý výrok rozsudku vo veci samej. V tejto časti rozsudok nadobudol
právoplatnosť a tak ho v rámci odvolacieho konania nebolo možné preskúmavať (§ 159 ods. 1 a 3 a
§ 206 ods. 2 OSP).

Ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo
znížiť (§ 150 ods. 2 OSP). Podľa § 200ea ods. 1 OSP, ak v priebehu konania dosiahne predmet konania
sumu 1 000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor. V odseku 2 tohto zákonného ustanovenia je
vymenované, čo sa nepovažuje za drobné spory.

Ustanovenie § 150 ods. 2 OSP umožňuje súdu, aby v rámci svojho uváženia v medziach tohto
zákonného ustanovenia nepriznal alebo znížil trovy konania, ktoré sú v drobných sporoch neprimerané
voči pohľadávke. Pozitívne vymedzený pojem drobného sporu vyplýva z § 200ea ods. 1 OSP. K
tomuto kroku môže pristúpiť len v prípade, ak uplatnené trovy sú neprimerané vo vzťahu k pohľadávke.
Zákon pritom explicitne nevymedzuje, aký pomer sumy trov k sume pohľadávky treba považovať za
neprimeraný. V prípadoch drobných sporov je teda na zvážení súdu, či v tom - ktorom prípade ide
o neprimeranosť trov konania voči pohľadávke, a teda či využije ustanovenie § 150 ods. 2 OSP a
účastníkovi konania, ktorý mal vo veci úspech, trovy konania zníži, prípadne vôbec neprizná. Toto
posúdenie spolu so závermi na to nadväzujúcimi musí byť vždy odôvodnené a celkom legitímne.
Avšak rozhodujúcim kritériom pre rozhodnutie o náhrade trov konania každopádne je posúdenie trov
predovšetkým z hľadiska účelnosti ich vynaloženia a až následne možno uvažovať o posudzovaní
primeranosti trov voči samotnej pohľadávke, ktorou vychádzajúc z dikcie zákonného ustanovenia je
potrebné rozumieť istinu, t. j. sumu žalobou uplatneného nároku bez príslušenstva.

Zákon dáva pritom možnosť, nie povinnosť využitia moderačného práva súdu v drobných sporoch. V
takých prípadoch nemusia byť dané dôvody hodné osobitného zreteľa a ani nemusí ísť o výnimočnú
situáciu. Popri skutočnosti, že ide o drobný spor, stačí, ak trovy konania sú neprimerané voči pohľadávke.
Posúdenie primeranosti pohľadávky (správnejšie medzi hodnotou predmetu sporu a medzi výškou trov)
zákonodarca ponecháva na súdnu prax. Iný názor odvolateľa o tejto otázke preto neobstojí. Naopak,
správny bol postup súdu prvého stupňa, ktorý pri znížení trov konania podľa § 150 ods. 2 OSP sa
nezaoberal skúmaním danosti podmienok pre rovnaký postup podľa § 150 ods. 1 OSP.

Neobstojí pritom ani ďalšia výhrada odvolateľa, že trovy konania sú neprimerané voči pohľadávke
len vtedy, ak niekoľkonásobne prevyšujú uplatnenú pohľadávku. Zákonná dikcia § 150 ods. 2 OSP
totiž neobsahuje požiadavku niekoľkonásobného prevýšenia pohľadávky trovami konania. Z jeho dikcie
plynie jedine podmienka neprimeranosti trov voči pohľadávke v drobnom spore. Táto situácia nastáva
vtedy, pokiaľ trovy konania v úhrne sú takmer zhodné alebo dosahujú vyššiu sumu než samotná
pohľadávka, ako je tomu aj v prejednávanej veci.



V posudzovanom prípade ide o žalobou uplatnený nárok na zaplatenie 50,50 €, čiže o drobný spor, v
rámci ktorého účelné trovy žalobcu predstavujú sumu 74,12 €. Hodnota žalobcovi prislúchajúcej náhrady
trov (§ 142 ods. 1 OSP) tak predstavuje takmer 1,5 násobok žalovanej pohľadávky, preto i z tohto dôvodu
bolo úplne namieste aplikovať ustanovením § 150 ods. 2 OSP danú možnosť moderácie trov konania.
Za danej situácie súd prvého stupňa znížil trovy konania na jednu tretinu a žalobcovi tak priznal náhradu
trov v sume 24,71 €.

Preskúmaním napadnutého rozhodnutia, ako i predloženého spisu, odvolací súd dospel k záveru, že
nejde o prípad extrémneho vybočenia z pravidiel upravujúcich náhradu trov konania ani o jednostrannosť
či svojvôľu súdu prvého stupňa v interpretácii a aplikácii príslušného ustanovenia zákona, jeho úvaha
sa opiera o skutočnosti akceptovateľné pre daný prípad. Zrozumiteľne uviedol, že využil moderačné
právo zakotvené v § 150 ods. 2 OSP zmierniť následky právnych noriem vzťahujúcich sa na náhradu
trov konania a vyhodnotil ho tak, že v danom prípade ide o neprimeranosť požadovanej náhrady trov
konania vo vzťahu k hodnote predmetu sporu. Tieto okolnosti ho viedli k záveru, že trovy žalobcu ako
úspešného účastníka konania je potrebné znížiť. Pri odôvodňovaní svojho právneho záveru sa pridŕžal
ustanovenia § 150 ods. 2 OSP, ktoré plne umožňuje zvoliť daný postup, teda úspešnému účastníkovi
znížiť náhradu trov konania v drobnom spore.

V rámci odôvodnenia svojej úvahy o rozsahu zníženia trov konania prihliadal na zásadu hospodárnosti
konania žalujúcu stranu nútiacu uplatňovať pohľadávku s čo najnižšími nákladmi a na skutočnosť,
že žalobca opakovane podáva obdobné žaloby založené na rovnakom skutkovom základe. Tieto
okolnosti boli preňho významné výlučne z hľadiska zvažovania rozsahu zníženia trov konania, nie však
z hľadiska samotného rozhodovania o tom, či vôbec použije moderačné právo dané mu ustanovením
§ 150 ods. 2 OSP. Aj podľa názoru odvolacieho súdu na tieto skutočnosti pri aplikácii § 150 ods. 2
OSP možno prihliadnuť a aj z týchto dôvodov pristúpiť k zníženiu náhrady trov konania. Vzhľadom
na totožný právny problém u advokáta žalobcu je totiž prácnosť jednotlivých administratívnych prác,
ale aj právna náročnosť úkonov právnej služby v jednotlivých veciach značne znížená. Vzhľadom
na hromadné vybavovanie vecí, sú určitým spôsobom znížené aj hotové výdavky. Spoločnosti, ktoré
takéto pohľadávky hromadne uplatňujú, majú možnosť výberu advokáta, ktorý pristúpi na uplatňovanie
a vymáhanie takýchto pohľadávok za podmienok, že veriteľ nebude mať žiadnu ujmu a pre advokáta
stále zostanú tieto veci, vzhľadom na ich množstvo, zaujímavé. V záujme hospodárnosti konania sú tieto
spoločnosti v konečnom dôsledku aj vo vlastnom záujme priam povinné vybrať advokáta, ktorý pristúpi
na ekonomicky najmenej nákladné podmienky, pretože aj žalobca ako účastník konania je povinný
dbať na to, aby súdne konanie nebolo zbytočne zaťažované neadekvátnymi trovami. Ak pri dohodovaní
podmienok zastupovania advokátom dotknuté strany nebudú mať na zreteli hľadisko hospodárnosti
súdneho konania, budú nútené znášať negatívny dopad možnej a prípustnej aplikácie moderačného
práva súdu zakotveného v § 150 ods. 2 OSP na ich peňažný majetok a rozhodnutie, v ktorom súd
zákonne aplikuje toto moderačné právo, budú označovať za nespravodlivé, nedôvodné, neprimerané,
rozsah zníženia trov za odporujúci dobrým mravom a podobne.

Vychádzajúc z dôvodov napadnutého rozsudku rozhodným pre zníženie trov konania v zmysle § 150
ods. 2 OSP pre súd prvého stupňa bola jediná skutočnosť, a to že v prejednávanom drobnom spore
účelné trovy žalobcu v úhrnnej sume 74,12 € považoval za neprimerané voči uplatnenej pohľadávke
50,50 €, pretože ju prevyšovali. Vzhľadom na to, že ide o prípad, keď trovy konania v úhrne takmer
1,5 násobne prevyšujú uplatnenú pohľadávku, so zreteľom na skôr uvedené závery je zrejmé, že súd
prvého stupňa postupoval správne, keď z tohto dôvodu pristúpil k zníženiu trov konania odvolávajúc sa
na relevantné ustanovenie Občianskeho súdneho poriadku (§ 142 a 150), o trovách konania rozhodol
spôsobom, ktorý zákon pripúšťa, pričom svoj právny názor dostatočne a legitímne zdôvodnil.

Odvolací súd má za to, že vzhľadom na vyššie uvedené ešte aj po súdom prvého stupňa vykonanom
znížení výška trov konania (24,71 €) je stále neprimeraná voči pohľadávke. Hodnota priznanej náhrady
trov konania totiž stále predstavuje bezmála 50 % z hodnoty uplatnenej istiny, ale vzhľadom na to,
že žalovaná odvolanie nepodala, odvolací súd v zmysle zásady zákazu reformatio in peius nemôže
rozhodnúť v neprospech odvolateľa a žalobcovi titulom náhrady trov konania priznať menej, než mu
priznal súd prvého stupňa.



Vychádzajúc z týchto dôvodov odvolací súd konštatuje, že v postupe súdu prvého stupňa nezisťuje nijaké
vecné ani procesné pochybenia, potvrdil preto vo výroku vecne správne rozhodnutie súdu v odvolaním
napadnutom rozsahu (§ 219 OSP).

Odvolací súd úspešnej žalovanej nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože trovy jej
preukázane nevznikli (§ 142 ods. 1 za použitia § 224 ods. 1 OSP).

Odvolací súd v písomnom vyhotovení napadnutého rozsudku zistil zrejmú nesprávnosť v označení
žalovanej nepresným dátumom jej narodenia (nepresnosť v roku narodenia), ktorú bude potrebné
opraviť postupom podľa § 164 OSP.

Výsledok hlasovania senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "19C/224/2011", "guid": "8f3a8b16-846a-4056-a352-202694c7c85d:c9b31803-4a0e-46d6-8abf-e72242929456", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}