{"guid": "85b29726-672d-4bb9-a058-ad4f2a21ab16:1f061839-e1d2-4d27-a031-24ef970b6e41", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2014:3013200123.4", "spisova_znacka": "15Sd/46/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 15Sd/46/2013 z 9. 2. 2014", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trenčín z 9. februára 2014, sp. zn. 15Sd/46/2013, ECLI:SK:KSTN:2014:3013200123.4", "identifikacne_cislo": "3013200123", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Alena Antalová", "sudca_id": 137, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-alena-antalova-137", "datum_vydania": "2014-02-09", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Odmietajúce odvolanie"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Dôchodky"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": {"sz": "10So/57/2014", "sud": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "guid": "426473eb-c326-4ef4-b16d-8f243cdc3a58:5909d2ac-f6da-44f7-8ada-aa61290c144b", "datum": "2015-02-17", "vztah": "zamietnute"}, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/461", "nazov": "zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/461-2003"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/1f061839-e1d2-4d27-a031-24ef970b6e41", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2014:3013200123.4", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2014:3013200123.4", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2014:3013200123.4/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 15Sd/46/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3013200123
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Zaťková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3013200123.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne samosudkyňou JUDr. Elenou Zaťkovou v právnej veci navrhovateľa: R. Y.,
bytom N. XXX, zastúpeného Petrom Balážom, Urbárska 944/11, Prievidza proti odporkyni: Sociálna
poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta 8-10, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia odporkyne
č. 13409-2/2013-BA zo dňa 29. januára 2013, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd     rozhodnutie   odporkyne č. 13409-2/2013-BA  zo dňa 29. januára 2013    z r u š u j e
podľa § 250j  ods. 2 písm. a)  O.s.p.   a vec    v r a c i a    odporkyni na ďalšie  konanie.

Navrhovateľovi sa náhrada trov konania   n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal, aby súd preskúmal rozhodnutie odporkyne č.
13409-2/2013-BA  zo dňa 29.01.2013. Prostredníctvom zástupcu poukázal na konanie odporkyne, ktorá
v posudzovanej veci vydala v rozpore so zákonom rozhodnutie, podľa ktorého ustálila, že v dôsledku
jeho choroby z povolania zistenej dňa 12.09.1991 nemá podľa § 112 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. o
sociálnom poistení (ďalej len zákona) od 01.01.2004 nárok na úpravu výšky sumy úrazovej renty. Zotrval
na názore, že odporkyňa nesprávne aplikovala zákon, pretože porušila ustanovenie § 201 ods. 2 č.
210/2003 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z.z. (Zákonník práce) nesprávnym právnym
posúdením ustanovenia § 272 ods. 3 zákona a zároveň napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné.
Najzákladnejší problém  vidí v tom, že výška pretransformovanej úrazovej renty bola nesprávne určená
a na tom podklade následne aj zle valorizovaná s tým, že od 01.01.2004 mu úrazová renta vyplácaná
podľa § 272 ods. 3 zákona patrí v sume brutto. Zároveň žiadal upraviť a doplatiť výšku sumy úrazovej
renty 3 roky spätne od doručenia jeho žiadosti. Poukázal na ustálenú súdnu prax v totožných prípadoch
a to na uznesenie PL.ÚS 3/2012 zo dňa 21.03.2012, rozsudok Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn.
12Sd/39/2010 zo dňa 01.07.2010 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.
zn. 7So/215/2011 zo dňa 30.10.2012, ďalej na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn.
21Sd/147/2010 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 9So/11/2011 zo
dňa 31.01.2012. Na podklade uvedeného navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť, vec vrátiť odporkyni
na ďalšie konanie.

Odporkyňa sa k veci písomne vyjadrila dňa 26.03.2013 a 25.10.2013. Vo vyjadrení podrobne popísala
skutkový stav posudzovaného prípadu. Uviedla, že postupovala správne, keď navrhovateľovi, ktorý
utrpel poškodenie zdravia v dôsledku choroby z povolania zistenej dňa 12.09.1991 napadnutým
rozhodnutím podľa § 112 ods. 4 zákona v znení neskorších predpisov rozhodla, že nemá od 01.01.2004
nárok na úpravu výšky sumy úrazovej renty. Poukázala na to, že vo veciach, ktoré sú skutkovo a
právne totožné (ako v danom prípade) prvostupňové súdy rozhodujú rozdielne, pričom odvolacie súdy



im takéto rozhodnutia potvrdzujú. Tak, napr. vo veci Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 12Sd/131/2011,
ktorý svojim rozsudkom zo dňa 24.11.2011 potvrdil rozhodnutie odporkyne a v dôsledku odvolania
navrhovateľa tak urobil aj odvolací súd v konaní sp. zn. 9So/26/2012 jeho rozsudkom zo dňa 24.04.2013
a naproti tomu vo veci toho istého súdu, sp. zn. 12Sd/39/2010 rozsudkom zo dňa 01.07.2010 napadnuté
rozhodnutie zrušil a vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie a odvolací súd ho v konaní sp. zn.
7So/215/2011 rozsudkom zo dňa 30.10.2012 potvrdil. Odporkyňa uviedla, že ona si pri rozhodovaní
osvojila právny názor odvolacieho súdu uvedený v rozsudku sp. zn. 9So/26/2012 zo dňa 24.04.2013 a
tento aj správne realizovala. Dôvody, ktoré boli podkladom k vydaniu napadnutého rozhodnutia jasne
a zrozumiteľne obsiahla jednak v napadnutom rozhodnutí, ako aj v písomných vyjadreniach a potom
uzavrela, že od 01.01.2004 nevznikol navrhovateľovi nárok na úpravu výšky sumy úrazovej renty. Na
podklade uvedeného skutkového a právneho stavu žiadala napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako vecne
správne.

Krajský súd následne vykonal dokazovanie oboznámením sa s odvolaním navrhovateľa, napadnutým
rozhodnutím, písomnými vyjadreniami odporkyne, rozhodnutiami  tunajšieho súdu, sp. zn.
12Sd/131/2011,  sp. zn. 12Sd/39/2010, sp. zn. 14Sd/4/2010, rozhodnutiami odvolacieho súdu sp. zn.
9So/26/2012, sp. zn. 9So/11/2011, sp. zn. 7So/241/2007, sp. zn. 7So/215/2011, sp. zn. 4So/3/2009,
administratívnym spisom odporkyne, výsluchom účastníkov konania, ostatnými listinnými dôkazmi a
dospel k záveru, že opravnému prostriedku navrhovateľa je potrebné priznať úspech.

Z obsahu administratívneho spisu odporkyne zistil, že navrhovateľovi bola zistená dňa 12.09.1991
choroba z povolania, a to ochorenie kostí, kĺbov, svalov, ciev nervov končatín spôsobených pri práci s
vibrujúcimi nástrojmi a zariadeniami u zamestnávateľa SUB, Baňa Nováky, odštepný závod Nováky. Na
podklade uvedeného bol navrhovateľ vyradený z práce baníka a bol uznaný za čiastočne invalidného
rozhodnutiami odporkyne č. 551 007 2128 zo dňa 17.09.1992 a 16.10.1998. Z titulu odškodnenia
choroby z povolania mu bola vyplácaná náhrada za stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti
podľa Zákonníka práce, s ktorou výškou nebol spokojný a preto bola vec riešená Okresným súdom
v Prievidzi v konaní, sp. zn. 7C 158/2002. Právoplatným  rozsudkom zo dňa 07.11.2002 bola určená
náhrada za stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti a k 31.12.2003 mu bola vyplácaná v sume
8.696,- Sk (288,66 Eur). Od 01.01.2004 mu je podľa § 272 ods. 3 zákona vyplácaná úrazová renta, ktorá
je postupne zvyšovaná podľa platného valorizačného mechanizmu. O všetkých týchto skutočnostiach
boli navrhovateľovi odporkyňou vydávané príslušné rozhodnutia.

V ďalšom bolo zistené, že navrhovateľ dňa 13.12.2012 doručil odporkyni žiadosť o úpravu výšky sumy
úrazovej renty, v ktorej žiadal od 01.07.2003 valorizáciu priemerného zárobku podľa § 201 ods. 2
Zákonníka práce, čo znamená, že o 9,3 % mu mal byť valorizovaný priemerný zárobok, ktorý mu patril
k 30.06.2003. Podotkol, že od 01.01.2004 vyplácaná úrazová renta mu patrí v sume brutto a nie netto
vyplatená suma náhrady za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti k 31.12.2003. Výšku
úrazovej renty žiadal upraviť 3 roky spätne od doručenia jeho žiadosti. Odporkyňa o uvedenej žiadosti
navrhovateľa rozhodnutím č.13409-2/2013-BA zo dňa 29.01.2013 rozhodla tak, že v dôsledku jeho
choroby z povolania zistenej dňa 12.09.1991 mu podľa § 112 ods. 4 zákona od 01.01.2004 nepriznala
nárok na úpravu výšky sumy úrazovej renty (teraz napadnuté rozhodnutie).

Podľa § 259 ods. 1 zákona v konaniach o nárokoch na dávky a ich výplatu                               z nemocenského
poistenia, dôchodkového zabezpečenia, o nároku na úpravu dôchodku                        z dôvodu
jediného zdroja príjmu, o nárokoch na náhradu škody spôsobenú pracovným úrazom alebo chorobou
z povolania, o nároku zamestnanca z pracovného pomeru, ktoré sa uspokojovali z garančného fondu
(ďalej len \"peňažná náhrada\") a o nároku na podporu                      v nezamestnanosti, ktoré vznikli pred
01.01.2004, o ktorých nebolo do tohto dňa právoplatne rozhodnuté, a o priznaní, odňatí alebo zmene
sumy dávky, náhrady škody spôsobenej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania alebo podpory
v nezamestnanosti za obdobie pred 01.01.2004, aj keď o uvedenej dávke, náhrade škody, peňažnej
náhrade alebo podpore               v nezamestnanosti už bolo právoplatne rozhodnuté, sa rozhodne podľa
predpisov účinných do 31.12.2003 s odchýlkami ďalej ustanovenými.



Podľa § 272 ods. 1 zákona sociálna poisťovňa od 01.01.2004 preberá od zamestnávateľa výplatu plnení
vyplývajúcich zo zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a chorobe z povolania,
ktoré vznikli pred 26.11.1993 a od zamestnávateľa, ktorý mal podľa osobitného predpisu postavenie
štátneho orgánu, nároky vzniknuté pred                        01.04.2002 vyplývajúce zo zodpovednosti
zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a chorobe z povolania.

Podľa § 272 ods. 2 zákona  nároky na výplatu plnení uvedených v odseku 1 sa posudzujú podľa
predpisov účinných do 31.12.2003. Ak nárok na výplatu týchto plnení trvá aj po 31.12.2003, poskytujú
sa v sume, v akej patrili do 31.12.2003.

Podľa § 272 ods. 3 náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri uznaní
invalidity alebo čiastočnej invalidity a náhrada za stratu na dôchodku, ktoré sa vyplácali k 31.12.2003, a
nárok na ich výplatu trvá aj po tomto dni, sa považujú od                01.01.2004 za úrazovú rentu, a to v
sume, v akej patrili do 31.12.2003. Na zvyšovanie úrazovej renty platí § 82 primerane.

Podľa § 272 ods. 5 v konaniach o náhrade za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti
alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity a o náhrade za stratu na dôchodku, ktoré neboli
právoplatne skončené do 31.12.2003, sa po tomto dni rozhodne za obdobie do 31.12.2003 podľa
predpisov účinných do 31.12.2003 a za obdobie                                  po 31. decembri 2003 ako o
úrazovej rente podľa tohto zákona. To platí aj na konanie                       o týchto náhradách, na ktoré
vznikol nárok pred 01.01.2004 a žiadosť o ich priznanie a vyplácanie bola podaná po 31.12.2003.

Podľa § 272 ods. 9 zákona v konaniach o náhrade za stratu na zárobku po skončení pracovnej
neschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity o náhrade za stratu na dôchodku,
ktoré neboli právoplatne skončené do 31.07.2006, sa po tomto dni rozhodne podľa predpisov účinných
do 31.12.2003. Táto náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri uznaní
invalidity alebo čiastočnej invalidity a náhrada za stratu na dôchodku, ak nárok na ich výplatu trval aj
po 31.12.2003, sa považujú od 01.01.2004 za úrazovú rentu a poskytujú sa v sume, v akej patrili k
31.12.2003 po zvýšení podľa tohto zákona. Na zvyšovanie úrazovej renty platí § 82 primerane.

Podľa § 201 ods. 2 Zákonníka práce účinného od 01.07.2003 sa priemerný zárobok rozhodujúci na
výpočet predmetnej náhrady upravuje o výšku priznávaných percent postupne, zvyšovaním posledne
percentuálne upravených priemerných zárobkov, počnúc dňom skončenia pracovnej neschopnosti, pri
vzniku invalidity, alebo čiastočnej invalidity.

Výška náhrady za stratu na zárobku vyplácaná k 31.12.2003 je rozhodujúca pre určenie základu pre
zvýšenie úrazovej renty od 01.01.2005 podľa § 293b zákona, od 01.07.2005 podľa § 293e ods. 2 písm.
e) zákona, od 01.07.2006 podľa § 89 ods. 7 v nadväznosti na § 82 ods. 1 až 3 zákona v súlade
s príslušnými opatreniami Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky v znení
neskorších predpisov a pre zvyšovanie renty v ďalšom období.

Pokiaľ odporkyňa navrhovateľovi vyplácala úrazovú rentu od 01.01.2004 krátenú o výšku sumy
odvedenej dane, negarantovala výšku sumy, ktorá mu podľa predpisov platných k 31.12.2003 patrila.
Zrazený preddavok na daň bol súčasťou náhrady straty na zárobku, ktorá navrhovateľovi patrila a
poukazovateľ ju zrazil a odviedol štátu za príjemcu. Za úrazovú rentu teda môže byť považovaná, ako
navrhovateľovi patriaca podľa predpisov platných do 31.12.2003 len taká náhrada za stratu na zárobku,
ktorá zodpovedá nároku príjemcu, vrátane odvedeného preddavku na daň. Odporkyňa nemá zákonné
oprávnenie prepočítavať výšku náhrady za stratu na zárobku vyplácanú k 31.12.2003 a úrazovú rentu
vyplácať od 01.01.2004 v inej sume, ako bola navrhovateľovi dovtedy vyplácaná.

Na podklade uvedeného napadnuté rozhodnutie odporkyne vychádzalo  z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Dôsledné nerešpektovanie vysloveného právneho názoru v predchádzajúcich
rozsudkoch nadriadeného súdu vytvára základnú prekážku pre samotné preskúmavacie konanie. V



ďalšom konaní bude úlohou odporkyne vyplácať navrhovateľovi sumu úrazovej renty od 01.01.2004 vo
výške, v akej vyplácal zamestnávateľ navrhovateľovi náhradu za stratu na zárobku k 31.12.2003 a v tej
výške ju od 01.01.2004 považovať v zmysle § 272 ods. 3 zákona za úrazovú rentu. O zvýšení úrazovej
renty podľa                 § 293b zákona odporkyňa rozhodne znovu a zvýšenia o príslušné percentá odvodí
od sumy, v akej bola náhrada za stratu na zárobku vyplácaná k 31.12.2003, nie až po tomto dni.

Podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností
aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vec vráti žalovanému orgánu na ďalšie konanie,
ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že
rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 250r O.s.p. ak súd zruší rozhodnutie správneho orgánu, je správny orgán pri novom prejednaní
viazaný právnym názorom súdu.

Krajský súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že doterajší postup odporkyne
nezodpovedá zákonu. Poukazuje pritom na právny názor vyslovený v rozsudkoch Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky najmä v konaniach,  sp. zn. 4So/3/2009, 7So 241/2007, 7So/215/2011.

Na podklade uvedených skutočností bolo potom potrebné rozhodnutie odporkyne                  č.
13409-2/2013-BA zo dňa 29. januára 2013 zrušiť a vec vrátiť odporkyni na ďalšie konanie.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 250l ods. 2 O.s.p. za použitia § 250k                 ods. l O.s.p.,
podľa ktorého, ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti žalovanému prizná právo na
úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania. Navrhovateľ bol v konaní úspešný, avšak žiadne trovy si
neuplatnil, preto mu ich súd nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky. V odvolaní sa musí uviesť, kto
ho podáva, ktorému súdu je určené, ktorej veci sa týka a čo sa odvolaním sleduje, odvolanie musí byť
podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak,
aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak odvolateľ nepredloží
odvolanie v potrebnom počte rovnopisov a s prílohami, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. V odvolaní
je potrebné najmä uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje (dátum vydania rozhodnutia a spisová
značka), v čom sa vidí nesprávnosť výroku rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa odvolateľ domáha.", "vazby": {"stav": {"sz": "10So/57/2014", "sud": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "guid": "426473eb-c326-4ef4-b16d-8f243cdc3a58:5909d2ac-f6da-44f7-8ada-aa61290c144b", "datum": "2015-02-17", "vztah": "zamietnute"}}, "cituje": [{"guid": "ussr:0440e616-6be5-4b4b-9c74-702a9c6e9cba", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 3/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 3/2012 z 21. 3. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-03-21", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0440e616-6be5-4b4b-9c74-702a9c6e9cba"}, {"guid": "4d138536-873f-415f-a572-6fb9d3d32480:1d89fad0-629c-4949-acaf-6392fb603d53", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2011:3010200444.2", "spisova_znacka": "14Sd/4/2010", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 14Sd/4/2010 z 27. 11. 2011", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2011-11-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2011:3010200444.2"}, {"guid": "61857972-b592-4bcf-b8cf-8269ae9cbb12:fd83bf84-3331-4a53-be0a-c614fbd2d56b", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2011:3011200355.2", "spisova_znacka": "12Sd/131/2011", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 12Sd/131/2011 z 23. 11. 2011", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2011-11-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2011:3011200355.2"}], "citovane_v": []}