Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 17Co/90/2011 z 10. 10. 2011
Citácia: uznesenie Krajského súdu Prešov z 10. októbra 2011, sp. zn. 17Co/90/2011, ECLI:SK:KSPO:2011:8807203419.1
Krajský súd Prešov | 17Co/90/2011 | ECLI:SK:KSPO:2011:8807203419.1 | 2011-10-10 | Uznesenie
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/b1c2c8b5-22d5-41fa-8974-9be358a66cee
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2011:8807203419.1

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17Co/90/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8807203419
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2011:8807203419.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu A. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom S., E. X, právne zastúpený
JUDr. Jánom Derevjanikom, advokátom, AK Štefánikova 60, 071 01 Michalovce proti žalovanému Z. O.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom K. X. Z. XX/XX, N. H. R., zastúpený JUDr. Michalom Harvišom, advokátom,
AK, ul. Sov. Hrdinov 102, 089 01 Svidník za účasti B. - K. S., a.s., M. Q. X, P.: 00 151 700, C., o náhradu
škody za ublíženie na zdraví z dopravnej nehody, o odvolaní vedľajšieho účastníka proti uzneseniu
Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 4C/195/2007-255 zo dňa 07.07.2011 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e     uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením prvostupňový súd vedľajšej účastníčke náhradu trov konania nepriznal.

Prvostupňový súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že pôvodne sa žalobca domáhal rozhodnutia, ktorým
súd zaviaže Z. C. ako vodiča motorového vozidla na náhradu škody z titulu sťaženia spoločenského
uplatnenia, ktoré ublíženie na zdraví mu bolo spôsobené pri dopravnej nehode dňa 03.07.2003.
Vedľajším účastníkom na strane žalovaného Z. C. bola B. - K. S., a.s. C.. V priebehu konania žalobca
rozšíril žalobu o žalovaného Z. O. ako prevádzkovateľa motorového vozidla. Prvostupňový súd žalobu
voči Z. C. zamietol a vo vzťahu k Z. O. vylúčil na samostatné konanie. V samostatnom konaní vo vzťahu
k Z. O. pristúpila do konania opäť vedľajšia účastníčka B. - K. S., a.s., C., ktorá v priebehu konania
vzniesla námietku premlčania, pretože podľa zistení znalecký posudok bol vypracovaný 26.07.2004 a
dňa 27.07.2006 uplynula 2-ročná prekluzívna subjektívna lehota.

Prvostupňový súd rozsudkom zo dňa 08.09.2009 č. k. 4C/195/2007-163 žalobu zamietol, žalovanému
náhradu trov konania nepriznal a zaviazal žalobcu nahradiť vedľajšej účastníčke trovy konania vo
výške 1.216 eur, pretože bola v konaní úspešnou účastníčkou vo vzťahu k žalobcovi. Proti výroku
o povinnosti žalobcu zaplatiť vedľajšej účastníčke trovy konania v zákonom stanovenej lehote podal
odvolanie žalobca. Odvolací súd rozsudkom č. k. 17Co/59/2009-219 zo dňa 25.02.2010 potvrdil
rozsudok prvostupňového súdu vo výroku o zamietnutí žaloby a vo výroku o nepriznaní náhrady trov
konania žalovanému a súčasne zrušil výrok rozsudku súdu prvého stupňa o povinnosti žalobcu uhradiť
vedľajšej účastníčke trovy konania s pokynom, ako má prvostupňový súd pri rozhodovaní o trovách
konania týchto účastníkov konania postupovať.

Prvostupňový súd uznesením zo dňa 11.06.2010 č. k. 4C/195/2007-233 opätovne rozhodol o trovách
konania aplikujúc ust. § 150 ods. 1 O. s. p. Po podaní odvolania vedľajšou účastníčkou odvolací súd
napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vyjadril záväzný právny názor v tom, že prvostupňový
súd v prvom rade musí ustáliť zodpovednosť za vznik trov konania podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a až
následne môže aplikovať ust. § 150 ods. 1 O. s. p.



Prvostupňový súd v napadnutom uznesení aplikoval ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p. a § 150 ods.
1 O. s. p. a zistil, že podľa skrátenej výročnej správy za rok 2009 vedľajšej účastníčky, obsahujúcej
výkaz ziskov a strát k 31.12.2009 v tisícoch eur, bol u tejto výsledok hospodárenia za účtovné obdobie
končiace 31.12.2009 po zdanení vo výške 88.216 tisíc eur. Zo súvahy ďalej vyplýva, že majetok vedľajšej
účastníčky k 31.12.2009 celkom predstavuje sumu 2.129.760 tisíc eur.

Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa súd prihliadol nielen na osobné, majetkové,
zárobkové a iné pomery účastníkov konania, ale aj okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva
na súde a ich postoj v konaní. Takéto rozhodnutie musí zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho
prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter.

Prvostupňový súd vyzval právneho zástupcu žalobcu na predloženie potvrdení o osobných a
majetkových pomeroch žalobcu a výške jeho príjmu. Prvostupňový súd mal preukázané, že žalobca je
spolu s manželkou vlastníkom rodinného domu, iný osobný majetok väčšej hodnoty nevlastní, je ženatý
a má dve nezaopatrené deti. Manželka žalobcu je zamestnaná na Obecnom úrade vo U. s priemerným
mesačným príjmom 500 eur. Z potvrdenia Sociálnej poisťovne, pobočka S., zo dňa 12.05.2011 vyplýva,
že žalobca je poberateľom invalidného dôchodku vo výške 154,40 eur mesačne.

Prvostupňový súd ďalej poukázal na majetkové pomery vedľajšej účastníčky.

Aj napriek tomu, že v konaní bol žalobca neúspešným účastníkom a vedľajšia účastníčka na strane
žalovaného mala vo veci plný úspech a v zásade má v takomto prípade nárok na náhradu trov konania,
ktoré potrebovala na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti žalobcovi, prvostupňový súd po
vyhodnotení všetkých okolností konkrétnej veci vedľajšej účastníčke s poukazom na ust. § 150 ods. 1
O. s. p. trovy konania nepriznal. Posúdil osobné majetkové a sociálne pomery žalobcu, ktorého príjem
pozostáva z invalidného dôchodku vo výške 154,40 eur mesačne, má dve nezaopatrené deti a okrem
rodinného domu nemá iný majetok väčšej hodnoty. Žalobca svoj návrh na začatie konania podal dôvodne
a v konaní bolo nepochybne preukázané, že dňa 03.07.2003 došlo k poškodeniu zdravia žalobcu pri
dopravnej nehode. K zamietnutiu žaloby došlo z dôvodu vznesenia námietky premlčania vedľajšou
účastníčkou, preto premlčané právo žalobcu naďalej existuje vo forme naturálnej obligácie.

Pokiaľ ide o žalobcom navrhované znalecké dokazovanie v danej veci, úlohou znalcov bolo, okrem
iného, zaoberať sa momentom ustálenia zdravotného stavu žalobcu, a to aj v súvislosti so vznesenou
námietkou premlčania vedľajšou účastníčkou. Trovy vzniknuté v súvislosti so znaleckým dokazovaním
tak nemožno hodnotiť ako neúčelné, keďže až z výsledkov vykonaného znaleckého dokazovania
vyplynulo, kedy bol zdravotný stav žalobcu stabilizovaný a kedy žalobca vedel určiť výšku škody, ktorá
mu bola spôsobená, čo malo následne vplyv na začiatok plynutia premlčacej doby.

Prvostupňový súd ďalej posúdil majetkové pomery vedľajšej účastníčky. S ohľadom na skutočnosť, že
ide o právnickú osobu s hospodárskym výsledkom v roku 2009 v sume 88.216 tisíc eur a majetkom v
sume 2.129.760 tisíc eur, nemôže sa rozhodnutie súdu o nepriznaní trov vedľajšej účastníčke, hoci v
konaní plne úspešnej, javiť ako tvrdosť voči tejto účastníčke a už vôbec sa takéto rozhodnutie nemôže
javiť ako rozporné s dobrými mravmi.

Naopak, žalobcovi by rozhodnutie, ktorým by ho súd zaviazal na náhradu trov vedľajšej účastníčke
spôsobilo ujmu najmä s ohľadom na jeho osobné, majetkové a sociálne pomery, a preto prvostupňový
súd vedľajšej účastníčke s poukazom na ust. § 150 ods. 1 O. s. p. trovy konania nepriznal.



Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie vedľajšia účastníčka. Namietala
rozhodnutie súdu prvého stupňa o trovách konania. Poukázala na to, že žalobca sa domáhal 25-
násobného zvýšenia odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia, pričom výška požadovanej
náhrady bola vyčíslená na základe lekárskeho posudku o sťažení spoločenského uplatnenia
vystaveného dňa 15.01.2004. Žalobca svoj návrh nesprávne smeroval voči subjektu, ktorý nebol vo
veci pasívne legitimovaný a v čase nápravy tohto pochybenia, t. j. dňa 13.02.2007, kedy rozšíril okruh
žalovaných, bolo absolútne zrejmé, že nárok na náhradu škody je premlčaný. Namiesto toho, aby
si žalobca uvedomil svoje pochybenie a na žalobe netrval, opakovane vznášal procesné návrhy na
nariadenie znaleckého dokazovania v snahe zhojiť svoje procesné pochybenie a súd týmto návrhom
vyhovel, ba dokonca vedľajší účastník musel znášať aj trovy dokazovania. Z priebehu konania však
jednoznačne vyplynulo, že nárok, ktorý si žalobca uplatnil, si uplatnil po márnom uplynutí lehoty
stanovenej na uplatnenie náhrady škody. Vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti
ako účastník konania, to znamená, že v prípade úspechu mu má byť priznaná náhrada vzniknutých
trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech
nemal s poukazom na ust. § 142 ods. 1 O. s. p. Preto žiadala, aby rozhodnutie súdu prvého stupňa v
záujme spravodlivého usporiadania pomerov účastníkov konania odvolací súd zmenil tak, že žalobca
bude povinný nahradiť vedľajšej účastníčke trovy konania vo výške 1.216 eur.

V písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobca uviedol, že sa snažil v priebehu konania preukázať, že
choroba diabetes je v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou, keď došlo k poškodeniu sleziny a
túto chorobu od rodinných príslušníkov nezdedil. Žalobca v dôsledku dopravnej nehody je  uznaný za
invalidného dôchodcu, poberá invalidný dôchodok vo výške 154,40 eur. Ak by bol zaviazaný k zaplateniu
trov vedľajšiemu účastníkovi, táto skutočnosť by ešte viac prispela k zhoršeniu zdravotného stavu a k
zhoršeniu finančnej situácie, pretože tento záväzok by musel splácať  mesačnými splátkami po dobu 5
rokov. Hospodársky výsledok vedľajšieho účastníka je z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa
zrejmý, preto rozhodnutie považuje za správne, morálne a v súlade s dobrými mravmi. Žiadal napadnuté
uznesenie súdu prvého stupňa potvrdiť.

Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 10 ods. 1 O. s. p. preskúmal napadnuté
uznesenie súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v
ust. § 212 O. s. p., vo veci nenariadil odvolacie pojednávanie, pretože to nebolo potrebné v súlade s
ust. § 214 ods. 1, 2 O. s. p. a zistil, že prvostupňový súd pre posúdenie predmetu odvolacieho konania
zistil riadne skutkový stav, správne aplikoval právne predpisy, správne vo veci rozhodol a rozhodnutie
aj náležitým presvedčivým spôsobom odôvodnil.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s uznesením súdu prvého stupňa, ktoré rozhodnutie
považuje za správne vychádzajúc už z predchádzajúceho právneho názoru, ktorý odvolací súd vyjadril
v predchádzajúcich rozhodnutiach v súvislosti s rozhodovaním o trovách konania medzi žalobcom
a vedľajším účastníkom na strane žalovaného. Prvostupňový súd veľmi podrobne preskúmal nielen
pomery žalobcu, ale aj pomery žalovaného a veľmi správne bez toho, aby došlo k náhodilému
rozhodnutiu s prvkami ľubovôle a k neodôvodnenému rozhodnutiu, aplikoval pri jednoznačnej
zodpovednosti žalobcu za vzniknuté trovy vychádzajúc z ust. § 142 ods. 1 O. s. p. aj vo vzťahu k
vedľajšiemu účastníkovi ust. § 150 ods. 1 O. s. p., ktoré ustanovenie vo vzťahu k prejednávanej veci
jasne a na základe predložených listín a dôkazov vysvetlil.

Na záver odvolací súd dodáva, že súd je povinný skúmať pri rozhodovaní o trovách konania, či vo
veci existujú zvláštne okolnosti, ku ktorým je potrebné pri určení povinnosti na náhradu trov konania
výnimočne prihliadnuť. Prvostupňový súd sa takto správal, správal sa veľmi zodpovedne a v súlade
so zákonom pri posúdení zodpovednosti žalobcu za vzniknuté trovy. Naopak odvolacie námietky
vedľajšieho účastníka vybočujú až extrémne z účelu aplikácie ust. § 150 ods. 1 O. s. p. a nie sú logické.
Boli by dôvodné len v prípade, pokiaľ by nebolo možné na daný vzťah aplikovať ust. § 150 ods. 1 O. s.
p., resp. kedy by prvostupňový súd žiadne podmienky na aplikáciu citovaného zákonného ustanovenia



nevidel. Vtedy by bolo možné aplikovať ust. § 142 ods. 1 vo vzťahu zodpovednosti žalobcu za vzniknuté
trovy vedľajšieho účastníka. Ale keďže prvostupňový súd spravujúc sa zákonnými ustanoveniami a
právnym názorom odvolacieho súdu aplikoval povinne aj ust. § 150 ods. 1 O. s. p., jeho rozhodnutie
je správne a ústavne konformné.

Preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.