Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 5Co/38/2016 z 17. 2. 2016 Citácia: uznesenie Krajského súdu Prešov z 17. februára 2016, sp. zn. 5Co/38/2016, ECLI:SK:KSPO:2016:8415208530.1 Krajský súd Prešov | 5Co/38/2016 | ECLI:SK:KSPO:2016:8415208530.1 | 2016-02-17 | Uznesenie Citované ustanovenia: OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/77f9a5a7-e9b9-4a58-8fe9-571e2821da48 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2016:8415208530.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/38/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8415208530
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8415208530.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu R. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V., J.. U. XXX/
XX, zastúpeného JUDr. Tatianou Pribylincovou, advokátkou so sídlom Poprad, Okružná 739/16, proti
žalovanej v 1. rade Y. F., rod. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V., J.. U. XXX/XX a žalovanému v
2. rade Mestu Kežmarok, IČO: 326 283, o určenie vlastníckeho práva k bytu a o určenie neplatnosti
zmluvy o prevode vlastníctva bytu, v konaní o návrhu žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia z
08.12.2015, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č.k. 4C/133/2015-15 zo dňa
08.01.2016 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Kežmarok (ďalej len „súd prvého stupňa“) uznesením č.k. 4C/133/2015-15 zo dňa
08.01.2016 návrh žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia z 08.12.2015 zamietol.

Súd prvého stupňa pri rozhodovaní vychádzal zo zistenia, že žalobca sa žalobou z 08.12.2015 na súde
prvého stupňa podanou dňa 16.12.2015 domáha toho, aby súd:

1. určil za neplatnú zmluvu o prevode vlastníctva k bytu uzatvorenú 18. 11. 1998 medzi žalovanou v
1. rade a žalovaným v 2. rade, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený 16. 12. 2015 pod č.
V 1499/98 a ktorej predmetom bol prevod bytu č. 3 nachádzajúceho sa na II. poschodí bytového domu
v V., na V. 17, súp. č. XXXX, ako aj spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu na pozemku parc. č. 1962/48, zastavenej plochy o
výmere 465 m2, vo veľkosti 10063/290654, na ktorom je dom postavený, zapísaný na liste vlastníctva
č. 2947, okres V., obec a katastrálne územie M. (ďalej byt) a

2. určil, že žalobca a žalovaná v 1. rade sú podielovými spoluvlastníkmi tohto bytu, a to každý v pomere
1 k celku.

Žalobca spolu so žalobou podal návrh na nariadenie predbežného opatrenia žiadajúc, aby súd
predbežným opatrením dočasne zakázal žalovanej v 1. rade previesť vlastnícke právo, zriadiť vecné
bremeno a zriadiť záložné právo k bytu, ktorý bol predmetom prevodu na základe zmluvy, neplatnosti
ktorej sa domáha vo veci samej a o ktorom má súd vo veci samej tiež rozhodnúť tak, že je spolu so
žalovanou v 1. rade jeho podielovým spoluvlastníkom.

Žalobu a návrh na nariadenie predbežného opatrenia žalobca odôvodnil tým, že so žalovanou v 1. rade
od roku 1986 žili ako druh a družka v spoločnej domácnosti v byte nachádzajúcom sa v Kežmarku na
ul. N. riadok XX/XX, pričom obaja boli nájomníkmi uvedeného bytu. 7. 9. 1990 sa žalobca a žalovaná
v 1. rade dohodli so U. T. a T. T. na výmene bytov s tým, že táto dohoda bola schválená rozhodnutím
Mestského národného výboru v Kežmarku, odbor MHOaD, pod č. j. MHOaD/703 zo 7. 9. 1990. Z



uvedeného rozhodnutia vyplýva, že žalobca a žalovaná v 1. rade si s vyššie uvedenými osobami vymenili
byt a stali sa tak 7. 9. 1990 spoločnými nájomcami bytu nachádzajúceho sa v Kežmarku na ul. V. XXXX/
XX (pred zmenou názvu ulíc - ul. I. XX/X). Žalovaná v 1. rade (bez žalobcu ako spoločného nájomníka
bytu) ako kupujúca uzatvorila 18. 11. 1998 so žalovaným v 2. rade ako predávajúcim zmluvu o prevode
vlastníctva bytu č. 527/1998. Vlastníctvo k bytu nadobudla žalovaná v 1. rade povolením vkladu jej
vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností rozhodnutím Okresného úradu Kežmarok, katastrálneho
odboru, z 16. 12. 1998 pod č. V 1499/98 - pol. 294/98. Kúpna cena vo výške 43 461,- Sk bola zaplatená
zo spoločných peňažných prostriedkov žalobcu a žalovanej v 1. rade. Po dvadsiatich siedmych rokoch
partnerského vzťahu ako druh a družka uzavreli 15. 11. 2013 žalobca so žalovanou v 1. rade manželstvo.
Po celú dobu ich spolužitia najprv ako druh a družka, neskôr ako manželia, spoločne hospodárili, viedli
spoločnú domácnosť a mali spoločný trvalý pobyt najprv na adrese bytu, ktorý je predmetom tejto žaloby
a od roku 2013 na adrese Kežmarok, J.. U. XXX/XX. Zmluva o prevode vlastníctva bytu uzatvorená
medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade je vzhľadom na znenie ustanovenia § 4 ods. 2
zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov neplatná od počiatku, nakoľko
zmluvný vzťah mal byť uzavretý medzi žalobcom a žalovanou v 1. rade ako nájomníkmi na jednej strane
a žalovaným v 2. rade ako vlastníkom bytu na druhej strane, pričom žalobca sa mal stať podielovým
spoluvlastníkom bytu v 1 k celku a žalovaná v 1. rade taktiež podielovou spoluvlastníčkou bytu v 1 k
celku. Žalobca a žalovaná v 1. rade sú tiež účastníkmi konania o rozvod vedeného na tunajšom súde pod
sp. zn. 9C 437/2015, pričom žalobca bol žalovanou v 1. rade oboznámený s tým, že byt, ktorý vlastnila
žalovaná v 1. rade z titulu nadobudnutia vlastníckeho práva v dedičskom konaní, ktorý sa nachádza v
Kežmarku na ul. Gen. U. XXX/XX, darovala svojej dcére napriek skutočnosti, že aj žalobca mal v tomto
byte evidovaný trvalý pobyt. Ihneď po nadobudnutí vlastníckeho práva k tomuto bytu dcéra žalovanej v
1. rade zrušila žalobcovi trvalý pobyt na tejto adrese, čím žalobca stratil strechu nad hlavou. Vzhľadom
na to, že žalobca má obavu, aby žalovaná v 1. rade nepreviedla byt, ktorý je predmetom tohto konania,
na tretiu osobu - druhú dcéru, podal žalobca zároveň aj návrh na nariadenie predbežného opatrenia.
Žalobca má vedomosť (bolo mu to ústne oznámené), že žalovaná v 1. rade chce v najbližšom čase
previesť tento byt na svoju druhú dcéru. Vzhľadom na to, že v spomínanom konaní o rozvod manželstva
došlo 2. 12. 2015 k vyhláseniu rozsudku, ktorým súd manželstvo žalobcu a žalovanej v 1. rade rozvádza,
žalobca má obavy, že nebude mať kde bývať.

V dôvodoch, pre ktoré súd prvého stupňa návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol, je
uvedené, že žalobca pre účely rozhodnutia o nariadení predbežného opatrenia neosvedčil (a ani
neuviedol) žiadne skutočnosti, na základe ktorých by súd mohol vôbec vyvodiť (o to viac považovať za
osvedčené), že v minulosti sa žalobca stal spolu so žalovanou v 1. rade spoločným nájomcom bytu a že
aj k dátumu uzavretia napadnutej zmluvy o prevode vlastníctva bytu (k 18.11.1998) mu právo spoločného
nájmu svedčilo. Súd preto prijal záver, že žalobca neosvedčil základnú skutočnosť potrebnú pre záver o
pravdepodobnosti existencie nároku, ktorému má byť v konaní vo veci samej poskytnutá ochrana. Súd
prvého stupňa uviedol taktiež, že aj v prípade osvedčenia, že by žalobcovi v čase uzavretia napadnutej
zmluvy o prevode vlastníctva bytu svedčilo právo spoločného nájmu bytu, nepovažoval by návrh za
opodstatnený. Pokiaľ žalobca návrh na nariadenie predbežného opatrenia odôvodňoval obavou, že
žalovaná v 1. rade sa chystá byt previesť na jednu zo svojich dcér, o čom má svedčiť jednak jej ústne
vyhlásenie a jednak jej správanie spočívajúce v tom, že už na jednu svoju dcéru previedla iný byt, v
ktorom mal dovtedy žalobca evidovaný trvalý pobyt nie je tým osvedčená ani ďalšia podmienka potrebná
na nariadenie predbežného opatrenia, a to podmienka osvedčenia potrebnosti nariadenia navrhovaného
predbežného opatrenia.

Proti uzneseniu, ktorým súd prvého stupňa návrh žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia
zamietol, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Žiadal, aby odvolací súd odvolaním
napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil tak, že vydá predbežné opatrenie, ktorým zakáže
žalovanej v 1. rade previesť vlastnícke právo, zriadi vecné bremeno a zriadi záložné právo k
nehnuteľnosti, a to k bytu č. 3 na 2. poschodí, bytového domu v Kežmarku, na ul. V. č. XX, súp.
č. XXXX, spoluvlastníckemu podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a
spoluvlastníckemu podielu na pozemku parc. č. 1962/48, druh pozemku zastavená plocha o výmere 465
m2, vo veľkosti 10063/290654, na ktorom je dom postavený, zapísaný na LV č. 2947, okres V., obec
a katastrálne územie M. na Okresnom úrade Kežmarok, odbor katastrálny, a to až do právoplatnosti
rozhodnutia Okresného súdu Kežmarok vo veci o určenie vlastníckeho práva a o neplatnosť zmluvy o
prevode vlastníctva bytu.



V dôvodoch odvolania žalobca uviedol, že návrh na predbežné opatrenie podal žalobca z naliehavých
dôvodov, nakoľko žalovaná v 1. rade mu nariadila opustiť byt, v ktorom žili, bez nároku na náhradu,
a žalobcu je toho času bez strechy nad hlavou. Je tu veľká obava, že žalovaná prevedie svoj byt na
tretiu osobu, čo žalobcovi ústne oznámila. V prípade, že sa tak stane, dôjde na strane žalobcu k oveľa
zložitejšej vymožiteľnosti práva. Žalobca považoval za potrebné v odvolaní doplniť skutkový stav, ktorý
uviedol v návrhu, tým, že uviedol, že so žalovanou v 1. rade boli od r. 1986 v partnerskom vzťahu ako
druh a družka, žili v spoločnej domácnosti v byte na adrese N. C. č. XX/XX, Kežmarok, pričom obidvaja
ako druh a družka boli nájomníkmi tohto bytu. Dňa 07.10.1990 sa žalobca so žalovanou v 1. rade dohodli
so U. T. a T. T. na výmene bytov a stali sa spoločnými nájomcami bytu na adrese V. XXXX/XX (pred
tým názov ul. I. XX/X, Kežmarok). Žalobcovi a žalovanej v 1. rade tak vznikol dňa 07.09.1990 spoločný
nájom bytu nachádzajúceho sa na ul. V. XXXX/XX v V.. Súd prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia
uviedol, že v čase uzavretia zmluvy o prevode vlastníctva bytu uzavretej medzi žalovanou v 1. rade
a žalovaným v 2. rade 18.11.1998 je žalovaná v 1. rade označená ako nájomníčka bytu s poukazom
na v danom čase platnú nájomnú zmluvu z 20.11.1993. Žalobca nemá žiadnu vedomosť o tom, že by
v období od uzatvorenia nájomnej zmluvy medzi žalobcom a žalovanou v 1. rade ako nájomníkmi a
žalovaným v 2. rade ako prenajímateľom, ktorá bola uzavretá 07.09.1990 a nájomnou zmluvou, ktorá
je uvedená v kúpnej zmluve a ktorá bola uzavretá medzi žalovanou v 1. rade a žalovaným v 2. rade.
Dňa 20.12.1993 došlo k nejakým zmenám. V tom čase mal žalobca trvalý pobyt na uvedenej adrese,
bol riadnym nájomníkom uvedeného bytu, platil riadne nájomné a služby spojené s užívaním bytu, nebol
žiadny právny ani skutkový dôvod, aby došlo k zmene nájomnej zmluvy na strane nájomcov.

Odvolací súd v zmysle zásad upravených ust. § 212 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len „O.s.p.“) preskúmal odvolaním napadnuté uznesenie spolu s konaním, ktoré mu
predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 214 O.s.p. a dospel k záveru,
že odvolanie žalobcu dôvodným nebolo.

Podľa § 102 ods. 1 veta prvá O.s.p., ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov
alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými
ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz.

Podľa § 76 ods. 1 písm. e), f) O.s.p., predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby
nenakladal s určitými vecami alebo právami; niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.

Podľa § 154 ods. 1 O.s.p., pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Podľa § 167 ods. 2 O.s.p., ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane
ustanovenia o rozsudku.

Pri nariaďovaní predbežného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti
skutkových zistení a to z dôvodu, že nariadenie predbežného opatrenia má dočasný ( predbežný )
charakter. Z toho dôvodu nie je síce potrebné zisťovať všetky tie skutočnosti, ktoré má mať súd
zistené pri vydaní konečného rozhodnutia vo veci samej, ale musia byť osvedčené okolnosti, z
ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi
danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie, alebo aspoň osvedčenie skutočností
odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia, sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených
listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich, ale aj podľa dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho
posúdenia veci. Účelom predbežného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá
vyžaduje okamžitý zásah súdu ( uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2M
Cdo/3/2010 z 29.07.2010 ).

Nariadenie predbežného opatrenia je podľa zákonných predpokladov uvedených v Občianskom súdnom
poriadku prípustné a opodstatnené vtedy, ak
- sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi účastníkmi
- tieto právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu
- táto dočasná úprava je potrebná
- v právnych vzťahoch medzi účastníkmi sa nevytvorí nenávratný stav
- neprimeraným spôsobom sa nezasahuje do právnych vzťahov medzi účastníkmi ( účastník nie je
obmedzený spôsobom neprimeraným povahe veci )



Rozhodným hľadiskom pre nariadenie predbežného opatrenia je to, aby boli dočasne
upravené pomery účastníkov a tak sa zabránilo vzniku alebo zväčšeniu ujmy dotknutého účastníka.
Cieľom predbežného opatrenia je dočasne upraviť pomery účastníkov konania a to v prípadoch,
kedy účastník podávajúci návrh na takéto rozhodnutie osvedčí naliehavosť potreby takéhoto postupu
odrážajúcu nemožnosť vyčkať do konečného rozhodnutia vo veci samej. Ide teda o rozhodnutie dočasnej
povahy predpokladajúce aspoň osvedčenie danosti práva alebo osvedčenie ohrozenia tohto práva, ktoré
však neprejudikuje práva a povinnosti účastníkov a teda nemôže ani nahrádzať konečné rozhodnutie vo
veci samej a poskytnúť účastníkom definitívnu ochranu. V prípade rozhodovania o predbežnom opatrení
nie je síce potrebné, aby žalobca predložil dôkazy, ktoré by s istotou preukázali existenciu jeho práva
alebo jeho ohrozenosť, musí však preukázať okolnosti, ktoré by jeho právo alebo ohrozenie tohto práva
osvedčovali a jeho tvrdenia aspoň spravdepodobňovali.

Súdy pri nariaďovaní predbežného opatrenia musia vziať na zreteľ fakticitu javu, proporcionalitu
následku a príčiny jeho vzniku. Ďalej je potrebné zvažovať pozitívne a negatívne argumenty v kolízii
stojacích záujmov za súčasnej minimalizácie zásahu do základných práv účastníkov konania (z nálezu
Ústavného súdu Českej republiky sp. zn IV.ÚS 89/02 z 18.06.2002).

Listinným dôkazmi predloženými súdu prvého stupňa neboli osvedčené predpoklady pre nariadenie
predbežného opatrenia. Súd správne zistil a posúdil skutkový stav nevyhnutný pre posúdenie dôvodnosti
návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Skutkové okolnosti, ktorými žalobca odôvodňoval svoj
návrh nesvedčia o ohrození jeho práv a potrebe predbežného riešenia vzťahov, v ktorých by mal
vystupovať. Až v konaní vo veci samej sa vykonajú všetky dôkazy potrebné a určujúce pre rozhodnutie
a súd sa vysporiada so všetkými námietkami účastníkov k veci.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav nevyhnutný
pre posúdenie toho, či žalobca dôvodne alebo nie dôvodne podal návrh na nariadenie predbežného
opatrenia. Žalobca v odvolaní síce uvádza skutočnosti, ktoré nie sú bez právneho významu, avšak tieto
bude musieť posúdiť súd prvého stupňa v rámci konania vo veci samej. Až v konaní vo veci samej
sa s konečnou platnosťou rozhodne, či žalobe bude možné vyhovieť, zistené bude, či bola podaná
dôvodne. V konaní o nariadenie predbežného opatrenia bolo potrebné len posúdiť, či bolo osvedčené
naplnenie hypotézy vyplývajúcej z ust. § 102 ods. 1 veta prvá O.s.p. a § 76 ods. 1 písm. e), f) O.s.p.
Podľa názoru odvolacieho súdu zhodne s názorom súdu prvého stupňa, naplnenie zákonnej hypotézy
pre nariadenie predbežného opatrenia osvedčené nebolo. Žalobca v prvom rade neosvedčil potrebu
dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania. Z návrhu nevyplýva ani nebezpečenstvo ujmy, ktorá by
mu mala bezprostredne hroziť. Tvrdenie, že žalovaná v 1. rade predala byt, v ktorom mal evidované
trvalé bydlisko, čo u žalobcu evokuje úvahu, že podobne by mohla konať aj vo vzťahu k tomu bytu,
ktorý je predmetom konania, majú len hypotetický, ničím nepodložený predpoklad. Na hypotetických
predpokladoch a úvahách však nie je možné zakladať rozhodnutia súdov. Proporcionalita následku a
príčiny za neosvedčenia nároku a neosvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy nebola
dodržaná a nariadením predbežného opatrenia by došlo k neprimeranému obmedzeniu osôb, ktorých
by sa nariadené predbežné opatrenie malo týkať. Preto, pokiaľ súd prvého stupňa návrh žalobcu na
nariadenie predbežného opatrenia zamietol, rozhodol správne. Až v konaní vo veci samej sa vykonajú
všetky dôkazy potrebné a určujúce pre rozhodnutie a súd sa vysporiada so všetkými námietkami
účastníkov k veci.

V konečnom rozhodnutí vo veci rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách konania, o nariadenie
predbežného opatrenia, vrátenie trov odvolacieho konania (§ 145 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.