Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 4Cob/20/2016 z 26. 4. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 26. apríla 2016, sp. zn. 4Cob/20/2016, ECLI:SK:KSKE:2016:7106229799.3 Krajský súd Košice | 4Cob/20/2016 | ECLI:SK:KSKE:2016:7106229799.3 | 2016-04-26 | Rozsudok Oblasť práva: Obchodné právo – Obchodné spoločnosti Citované ustanovenia: /SK/ZZ/0/0/#paragraf-212.odsek-1, /SK/ZZ/0/0/#paragraf-214.odsek-2, /SK/ZZ/0/0/#paragraf-219.odsek-1, /SK/ZZ/0/0/#paragraf-2.odsek-1 Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/8adcc26c-cbf2-44f2-bbfd-e7cb6ccfe81b Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2016:7106229799.3 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Cob/20/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7106229799
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Kohútová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7106229799.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a členov
senátu Mgr. Márie Hlaváčovej a JUDr. Romana Rizmana v právnej veci žalobcu: BRAM s.r.o., Južná
trieda 72, 040 01 Košice, IČO: 36 568 601, zastúpeného JUDr. Marekom Radačovským, advokátom,
Žriedlová 3, 040 01 Košice, proti žalovanému: D.. F. W., U.. XX.X.XXXX, K.R. XX, XXX XX L.,
zastúpeného JUDr. Alicou Petrovskou Homzovou, advokátkou, Moyzesova 46, 040 01 Košice, o
zaplatenie 12.008,57 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Košice I č.k. 31Cb/92/2007 - 459 zo dňa 4. septembra 2015 v spojení s dopĺňacím rozsudkom č.k.
31Cb/92/2007 - 474 zo dňa 20. októbra 2015 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v celom rozsahu a dopĺňací rozsudok v napadnutej časti o náhrade
trov konania štátu.

Účastníkom nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:

I. Žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi 12.008,57 eur s úrokom z omeškania vo
výške 9,5% ročne od 24.10.2006 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 447,23 eur za zaplatený súdny poplatok a vo výške
2.208,72 eur za právne zastúpenie, ktoré je žalovaný povinný zaplatiť právnemu zástupcovi žalobcu do
3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Dopĺňacím rozsudkom rozhodol tak, že:

I. Žalobu v prevyšujúcej časti zamietol.

II. Štátu priznal náhradu trov konania vo výške 532,41 eur, ktoré je žalovaný
povinný zaplatiť Slovenskej republike na účet Okresného súdu Košice I do troch dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Štátu priznal náhradu trov konania vo výške 286,68 eur, ktoré je žalobca
povinný zaplatiť Slovenskej republike na účet Okresného súdu Košice I do troch dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozsudku.



Súd prvého stupňa tento rozsudok a dopĺňací rozsudok odôvodnil tým, že žalobca sa v tomto konaní
domáhal zaplatenia 18.430,23 eur ( 555.229,- Sk) za neuhradenú časť ceny diela - rekonštrukcia strechy
na dome na K. XX H. L. na základe Zmluvy o dielo č. XX/XXXX zo dňa 26.4.2006. Táto suma predstavuje
4% z ceny diela, ktorú žalovaný zadržal a mal podľa zmluvy právo zadržať po dobu šesť mesiacov. V
lehote splatnosti dňa 23.10.2006 ju však žalovaný zhotoviteľovi - žalobcovi neuhradil. Napriek tomu, že
dielo bolo riadne vykonané, žalovaný ako objednávateľ diela túto časť ceny diela vo výške 18.430,23
eur nezaplatil.

Žalovaný sa v konaní bránil v odpore proti vydanému platobnému rozkazu a v priebehu konania tým,
že dielo nebolo vykonané riadne, nezodpovedalo projektu a žalobca nedokončil montáž krovu, montáž
platničiek k prichyteniu hranolov a dvoch protisnehových mreží. Ďalej uviedol, že cena za dielo bola
dohodnutá ako orientačná cena a nešlo o cenu stanovenú presne podľa rozpočtu. Faktúra vychádza
zo Súpisu vykonaných prác a dodávok, ktoré však nezodpovedali metodike smerníc orientačných cien.
Ďalej namietal, že fakturované boli iné materiály, ako boli v skutočnosti dodané, napríklad namiesto
dodaného lacnejšieho Porfixu bol fakturovaný drahší Ypor a niektoré práce boli fakturované dvakrát.
Zastrešenie bolo vykonané škridlou Tondach, ktorej cena na trhu sa pohybuje najviac do 200,- Sk
(6,64 eur), fakturovaná však bola cena je 554,50 Sk (18,41 eur), pričom tieto škridle kúpil žalovaný
ako objednávateľ. Vyfakturovaná cena zo strany žalobcu bola takto navýšená najmenej o 300.000,- Sk
(9.958,18 eur). Ďalej žalovaný sa bránil tým, že stavenisko nebolo riadne zabezpečené pred dažďovou
vodou a došlo k značnému premočeniu múrov na celej predmetnej nehnuteľnosti, jej vnútorných
priestorov až po prízemie a priľahlých častiach susedných nehnuteľností, bolo nenávratne poškodené
murivo, omietky drevené konštrukcie a podlahy. Týmto vznikla žalovanému škoda, ktorú si žalovaný v
tomto konaní uplatnil proti žalobcovi ako započítaciu námietku 6.421,66 eur.

Súd prvého stupňa vo veci rozhodol skorším rozsudkom č.k. 31Cb/92/2007 - 369 zo dňa 15.11.2013 a
žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi uplatňovanú pohľadávku 12.008,57 eur s úrokmi z omeškania.
V prevyšujúcej časti o zaplatenie 6.421,66 eur žalobu zamietol ako dôvodne vznesenú započítaciu
námietku žalovaného o uplatnenie náhrady škody za poškodenú stavbu.

Proti skoršiemu rozsudku súdu prvého stupňa podali v zákonnej lehote odvolanie žalobca aj žalovaný.
O tomto odvolaní rozhodol Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd rozsudkom č.k. 4Cob/93/2014-416
zo dňa 19.12.2014 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej
časti a zrušil rozsudok vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 12 008,57 eur, úroky z
omeškania zo sumy 12 008,57 eur vo výške 14% ročne od 24.10.2006 do 31.12.2008, vo výške 12,5%
ročne od 1.1.2009 do 30.6.2009, vo výške 11% ročne od 1.7.2009 do 30.6.2011, vo výške 11,25% ročne
od 1.7.2011 do 31.12.2011, vo výške 11% ročne od 1.1.2012 do 31.12.2012, vo výške 10,75% ročne od
1.1.2013 do 30.6.2013 a úroky z omeškania zo sumy 12.088,57 eur od 1.7.2013 do zaplatenia vo výške,
ktorá v každom jednom kalendárnom polroku trvania omeškania zodpovedá v percentách súčtu čísla
10 a výške vyhlásenej základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky uplatňovanej pred prvým
kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu, maximálne však vo výške 14 %
ročne. Krajský súd v Košiciach v rozsudku uviedol, že úlohou súdu prvého stupňa je opätovne prejednať
a zistiť, či bolo dielo riadne odovzdané podľa § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka. Ďalej zistiť, či podľa
§ 554 ods. 6 Obchodného zákonníka požadoval žalobca alebo žalovaný spísanie zápisnice o odovzdaní
diela a ak nie z akého dôvodu to nepožadoval žalobca, ak dielo, ako tvrdí riadne ukončil.

Na základe pokynov odvolacieho súdu v tomto zrušujúcom rozsudku v časti o zaplatenie časti ceny
diela vo výške 12.008,57 eur, súd prvého stupňa vo veci vykonal dokazovanie a mal v konaní za
preukázané, že predmetnú zmluvu o dielo č. 04/2006 zo dňa 26.4.2006 uzatvoril žalobca ako zhotoviteľ
so žalovaným ako objednávateľom a za žalovaného ju podpísala R. W. - matka žalovaného na základe
plnej moci z 28.6.2004, ktorou ju splnomocnil na všetky právne úkony spojené so správou a údržbou
všetkých bytových aj nebytových priestorov vo vlastníctve žalovaného v predmetnom bytovom dome
na K. Z. XX H. L. a pred všetkými štátnymi orgánmi v konaní ohľadom predmetnej nehnuteľnosti. V
konaní nebolo preukázané, že táto plná moc žalovaného bola odvolaná. V predmetnej zmluve o dielo
zmluvné strany dohodli v článku 6., že žalovaný ako objednávateľ uhradí žalobcovi zálohovú faktúru
pred začatím prác vo výške 30%, zvyšok ceny diela zaplatí až do 96% uhradí na základe mesačných



faktúr za skutočne prevedené práce a dodávky a 4% z ceny bude uvoľnených po 6-tich mesiacoch,
odo dňa vyhotovenia zápisu potvrdzujúceho úplné odstránenie všetkých vád zistených pri prevzatí a
odovzdaní diela. Súčasťou zmluvy bola cenová kalkulácia prác a dodávok - rozpočet. Na výzvu žalobcu
z 20.11.2006 odpovedal žalovaný listom z 12.12.2006, v ktorom uviedol, že k ukončeniu prác došlo
koncom septembra 2006, dielo však nebolo dokončené podľa zmluvy a nebolo odovzdané. Žalovaný
taktiež poukázal na škodu, ktorá vznikla zatečením strechy a následným premočením múrov celej
budovy. Toto poškodenie stien budovy spôsobené pretečením dažďovej vody pri rekonštrukcii strechy
vyplynulo aj zo záznamu Krajského pamiatkového úradu Košice zo dňa 20.10.2006, keďže predmetný
objekt na Alžbetinej 18 je národnou kultúrnou pamiatkou. Keďže v konaní bolo sporné, či žalobca
uskutočnil všetky práce podľa zmluvy a podľa rozpočtu na predmetnom diele, súd prvého stupňa vo veci
nariadil dvakrát znalecké dokazovanie.

Zo znaleckého posudku č. 34/2008 zo dňa 15.12.2008 vyhotoveného na základe uznesenia súdu
znalcom Ing. Michalom Škriabom súd zistil, že na otázku súdu, či fakturovaná suma zodpovedá
vykonaným prácam a dodávkam, znalec uviedol, že práce za jednotkové ceny dohodnuté v zmluve
o dielo neboli prekročené. Fakturovaná čiastka 2.026.636,10 Sk (67.271,99 eur) bez
DPH zahŕňa aj práce naviac mimo zmluvy o dielo (odpoveď na otázku č. 1). Podľa znalca boli tieto
práce vykonané aj fakturované zhotoviteľom: zvislé a kompletné konštrukcie, vodorovné konštrukcie,
ostatné konštrukcie a práce, konštrukcie tesárske, konštrukcie - drevostavby, konštrukcie klampiarske,
krytiny tvrdé (zhotoviteľ vykonal len montáž krytiny, nezabezpečoval jej dodávku a nákup), konštrukcie
stolárske (zhotoviteľ vykonal len montáž strešných okien), nátery. Nevykonané a nefakturované práce
zhotoviteľom boli izolácie tepelné a konštrukcie - doplnk. kovové stavebné (odpoveď na otázku č. 2).
Podľa znalca cena diela skutočne vykonaného žalobcom predstavuje 2.026.636,10 Sk (67.271,99 eur)
bez DPH (odpoveď na otázku č. 3). Vzhľadom na uplynutie dlhého času medzi obhliadkou v roku 2008
a obdobím kedy stavba mala vykazovať vady, znalec uviedol, že sa k príčine škody (k premočeniu stien
a múrov) a k výške škody nevie vyjadriť (odpoveď na otázky č. 4, 5, 6 ).

Žalovaný nesúhlasil so znaleckým posudkom č. 34/2008. Uviedol, že znalec nezodpovedal všetky
otázky, preto posudok nemôže slúžiť k účelu, na ktorý bol zadaný. Navrhol vo veci vyhotoviť kontrolný
znalecký posudok.

Zo znaleckého posudku č. 13/2012 zo dňa 22.11.2012 vyhotoveného na základe uznesenia súdu
znalcom Ing. Jozefom Čechovským súd zistil, že fakturovaná suma nezodpovedá vykonaným prácam a
dodávkam dohodnutým v rozpočte, ktorý tvoril prílohu k zmluve. Obsah a forma súpisu vykonaných prác
vo faktúrach zhotoviteľa nekorešponduje s obsahom a formou odsúhlaseného ponukového rozpočtu v
zmluve o dielo. Cena diela skutočne vykonaného žalobcom je 2.403.227,59 Sk (79.772,54 eur) vrátane
DPH. Príčinou zamočenia stien a ostatných konštrukcií bolo, že stavba počas vykonávania stavebných
prác nebola chránená proti atmosférickej zrážkovej vode. Pri určení rozsahu poškodenia stavby znalec
vychádzal aj z odborného vyjadrenia Ing. Bugatu č. 5/2006 a výšku škody určil sumou 6.421,66 eur
vrátane DPH. K znaleckému posudku Ing. Michala Škriaba č. 34/2008 uviedol, že v čase vyhotovenia
predmetného posudku otázky č. 1, 2, 3 a 6 nepatrili do odvetvia, v ktorom bol znalec Ing. Michal Škriab
vedený v zozname znalcov. Súdny znalec Ing. Jozef Čechovský na pojednávaní v konaní na súde prvého
stupňa dňa 15.11.2013 uviedol, že na všetky položené otázky odpovedal vo svojom znaleckom posudku.
Pri určení rozsahu naviac prác vychádzal z rozpočtu, faktúr a zo stavebného denníka. O vykonaní týchto
prác svedčí fotodokumentácia, záznamy v stavebnom denníku a projekt. Uviedol tiež, že posudzoval
rozpočet, pričom tento nebol dobre zostavený. Žalobca mal oceniť predložený rozpočet a musel oceniť
rozpočet, ktorý bol zle zostavený a za to žalobca nemohol. Pri rekonštrukčných prácach dochádza k
takýmto problémom a je to potom na zmluvných stranách, aby to vyriešili.

Po skoršom rozhodnutí Krajského súdu v Košiciach v tejto veci rozsudkom zo dňa 19.12.2014 zostalo
predmetom sporu suma 12.008,57 eur. Odvolací súd uložil súdu prvého stupňa posúdiť, či žalobca
má nárok na zaplatenie ceny diela alebo iba na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 544 ods.
1 Obchodného zákonníka. Súd prvého stupňa mal v konaní za preukázané Zápisom o odovzdaní a
prevzatí zo dňa 2.10.2006 a e-mailovou komunikáciou a listami žalobcu adresovanými žalovanému zo
dňa 10.11.2006 a 16.10.2006, že žalobca potom ako dielo riadne ukončil, vyzval žalovaného na jeho
prevzatie. Žalobca po celý čas realizácii diela komunikoval so splnomocnenou zástupkyňou žalovaného
R. W., ktorá riadila celú realizáciu diela. Žalobca aj pripravil zápis o odovzdaní a prevzatí diela zo



dňa 2.10.2006, ktorý predložil R. W.L., táto svojim podpisom potvrdila prevzatie týchto dokladov aj
príloh zápisu o odovzdaní a prevzatí, avšak bez udania dôvodu odmietla podpísať samotné prevzatie
diela. Preto žalobca e-mailom komunikoval priamo so žalovaným. Hoci žalovaný sľúbil rýchlu odpoveď,
žalobca sa takejto odpovede od žalovaného nikdy nedočkal. Samotný žalovaný na pojednávaní dňa
4.9.2015 uviedol, že v rozhodnom období realizácii diela bol dlhodobo pracovne v zahraničí, celú
vec riešila jeho nebohá matka R. W., ktorá mala od neho udelenú plnú moc. Na konci stavby riešili
výšku fakturovanej sumy, ktorá sa zdala byť vysoká s prihliadnutím na cenu diela. Žiadal preto čas
na vyjadrenie. Predmetom komunikácie bola aj škoda spôsobená nezabezpečením stavby zo strany
žalobcu a zatečením dažďovej vody a vtedy sa naštrbila komunikácia medzi účastníkmi konania.

Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa ustanovení § 536, § 537 Obchodného zákonníka, ktoré
upravujú zmluvu o dielo a povinnosť objednávateľa vykonané dielo prevziať. Ďalej vec posúdil podľa
ustanovení § 544 Obchodného zákonníka, § 546, § 547 a § 548 Obchodného zákonníka, ktoré upravujú
cenu za dielo a § 554, § 555, podľa § 31 Občianskeho zákonníka, ktoré upravuje možnosť dať
sa zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou na základe plnomocenstva, ďalej podľa ustanovení §
451 Občianskeho zákonníka a § 456 a § 458 Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú bezdôvodné
obohatenie.

Súd prvého stupňa uviedol, že v konaní mal za preukázané, že žalobca ako zhotoviteľ uzatvoril so
žalovaným ako objednávateľom v zastúpení R. W. Zmluvu o dielo č. 04/2006 zo dňa 26.4.2006 tak
ako to tvrdil žalobca. Rozsah predmetu diela - rekonštrukcia stavby bola zrejmá z cenovej ponuky a
dodávok v prílohe zmluvy. R. W. mala udelenú plnú moc na zastupovanie žalovaného pri realizovaní
predmetného diela, čo ani žalovaný v tomto konaní nenamietal. Preto v priebehu konania žalovaným
vznesená námietka nedostatku jeho pasívnej legitimácie v tomto konaní nie je dôvodná, pretože v jeho
mene konala splnomocnená R. W. - matka žalovaného.

V konaní nebolo medzi účastníkmi konania sporné, že žalovaný uhradil žalobcovi preddavky na cenu
diela v celkovej výške 1.760.000,- Sk (58.421,30 eur) a z tejto sumy bol odpočítaný uhradený preddavok
1.107.000,- Sk, t.j. 36.766,80 eur, teda k zaplateniu ostala suma 651.697,- Sk, t.j. 21.632,38 eur.
Žalobcom vyúčtovaná suma za vykonané dielo predstavovala spolu 2.411. 697,- Sk, t.j. 80. 053,67
eur (652.363,50 Sk, t.j. 21.654,50 eur + 1. 759.333,50 Sk, t.j. 58.399,17 eur). Zádržné vo výške 4%
predstavuje z vyúčtovanej sumy 3.202,15 eur. Z nezaplatenej sumy 651.697,- Sk, t.j. 21.632,38 eur
si žalobca uplatnil nárok na zaplatenie 555. 229,- Sk, t.j. 18 430,23 eur (21. 632,37 eur - 3. 202,15
eur), to znamená, že z dlžnej sumy odpočítal zádržné. Celková cena diela na základe zmluvy o dielo
mala byť 2.888.167,50 Sk vrátane DPH, t.j. 95.869,60 eur. V článku 6. zmluvy (platobné podmienky)
účastníci dohodli, že faktúry bude objednávateľ (žalovaný ) uhrádzať v plnej výške až do 96% z ceny
diela. Zo sumy 95.869,60 eur, teda z ceny diela 96% predstavuje 92.034,82 eur. Žalobca si vyúčtoval
z ceny diela len 80.053,67 eur, čo predstavuje menej ako 96% z ceny diela, preto mal súd za to, že
bez ohľadu na to, či dielo bolo alebo nebolo odovzdané, žalovaný bol povinný uhradiť faktúru žalobcu č.
XXXXXXX. Zo zhodného tvrdenia účastníkov konania vyplýva, že tak žalobca ako aj žalovaný požadovali
spísanie zápisu o odovzdaní a prevzatí diela. Žalobca tvrdil, že dielo riadne vyhotovil, stavbu opustil a
umožnil žalovanému nakladať s predmetom diela. Požiadavka na riadne odovzdanie diela vyplýva aj z
článku 6. zmluvy. K riadnemu odovzdaniu diela a podpísaniu zápisu však nedošlo. Nakoľko žalovaný
namietal rozsah a hodnotu žalobcom vykonaných prác, súd nariadil vo veci znalecké dokazovanie.
Keďže znalecký posudok Ing. Michala Škriaba č. 34/2008 zo dňa 15.12.2008 nebol úplný a žalovaný s
ním nesúhlasil, súd nariadil vo veci ďalšie znalecké dokazovanie. Zo znaleckého posudku Ing. Jozefa
Čechovského č. 13/2012 zo dňa 22.11.2012 súd zistil, že cena diela skutočne vykonaného žalobcom
je 2.403.227,59 Sk (79.772,54 eur) vrátane DPH. Súdu nebolo preukázané, že by na diele existovali
neodstránené vady. Nevykonané práce a dodávky žalobca nevyúčtoval žalovanému. V zmluve o dielo
účastníci počítali s naviac prácami. Pri určení hodnoty (ceny) diela vykonaného žalobcom súd prvého
stupňa vychádzal zo znaleckého posudku č. 13/2012. Žalovaný doposiaľ uhradil žalobcovi za vykonané
dielo len 1.760.000,- Sk, t.j. 58.421,30 eur. Vzhľadom na uvedené a s prihliadnutím na znalecký posudok
č. 13/2012 súd prvého stupňa dospel k záveru, že žalobca má voči žalovanému pohľadávku za vykonané
práce na predmetnom diele vo výške 21.351,24 eur.

Súd prvého stupňa vychádzal pritom zo znaleckých posudkov, ktoré v konaní nariadil vykonať. Vychádzal
aj z už skoršieho rozsudku, ktorý bol vydaný v tejto veci, na základe ktorého žalovaným uplatnený
protinávrh 6.421,66 eur oproti uplatnenej pohľadávke žalobcu titulom ceny diela 18.430,23 eur je



dôvodný, preto rozdiel týchto súm predstavuje 12.008,57 eur s príslušenstvom. Súd prvého stupňa
preto vyhovel žalobe a zaviazal žalovaného na zaplatenie 12.008,57 eur, spolu so základným úrokom
z omeškania 9,5 % ročne od 24.10.2006 do zaplatenia, podľa § 517 Občianskeho zákonníka od
24.10.2006 do zaplatenia vymáhanej pohľadávky, teda od výzvy žalobcu pre žalovaného na zaplatenie
tejto sumy a to od zaslania faktúry č. XXXXXXX.

Pretože žalobca si v tomto konaní uplatnil úrok z omeškania v rozsahu 14% ročne postupne v nižšej
sume 12,5 % ročne 11% ročne, 10% ročne a súd prvého stupňa o tomto, vo vyššom rozsahu uplatnenom
úroku nerozhodol v napadnutom rozsudku, dopĺňacím rozsudkom zo dňa 20. októbra 2015 zamietol
žalobu v prevyšujúcej časti týchto úrokov z omeškania, pretože žalobca má nárok na úroky z omeškania
z bezdôvodného obohatenia vo výške 9,5% ročne od 24.10.2006 do zaplatenia.

O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku,
pretože žalobca mal v konaní úspech len čiastočný. Žalobca si v konaní uplatnil trovy právneho
zastúpenia vo výške 8.228,45 eur, vrátane DPH. Súd prvého stupňa pri rozhodovaní o trovách konania
žalobcu vychádzal z dôvodne podanej žaloby v časti 12.008,57 eur, v časti žaloby podanej nedôvodne
6.421,66 eur mal žalobca v tomto konaní pomerný úspech, a to 30% (suma 12.008,57 eur predstavuje
65% a suma 6.421,66 eur predstavuje 35%, z toho pomerný úspech žalobcu predstavuje 65% -
35% ). Žalobcovi v tomto konaní vznikli trovy konania a to: za súdny poplatok vo výške 1.490,75
eur (1. 105,75 eur za návrh a 385,- eur za odvolanie) a za trovy právneho zastúpenia vo výške 7
362,41 eur (vrátane DPH ), t. j. za 17 úkonov právnej pomoci po 353,54 eur + DPH (za prípravu
a prevzatie zastúpenia, za písomné podanie žaloby na súd, za vyjadrenie k odporu, za písomné
vyjadrenia z dní 20.2.2008, 23.7.2013 a 29.4.2015, za účasť na miestnom šetrení so znalcom dňa
20.9.2011, za štúdium spisu na súde dňa 5.2.2013, za vyjadrenie k znaleckému posudku z 11.4.2013, za
účasť na pojednávaniach v dňoch 4.2.2008, 4.10.2013, 15.11.2013, 15.5.2015 a 4.9.2015, za odvolanie
proti rozsudku z 29.1.2014, za návrh na doplnenie rozsudku z 29.1.2014, za vyjadrenie k odvolaniu
žalovaného z 21.3.2014), za režijný paušál 2 x 5,44 eur + DPH, 1 x 5,91 eur + DPH, 2 x 6,31 eur + DPH,
1 x 7,41 eur + DPH, 5 x 7,81 eur + DPH, 3 x 8,04 eur + DPH a 3 x 8,39 eur + DPH, podľa ust. § 10, 13,
13a, 15, 16, 17 a 18 vyhl. č. 655/2004 Z. z.. Spolu trovy konania žalobcu predstavujú 8. 853,16
eur a z toho 30% je 2.655,95 eur (447,23 eur + 2. 208,72 eur). Súd nepriznal žalobcovi náhradu trov
právneho zastúpenia za účasť na pojednávaní dňa 19.3.2010, nakoľko pojednávanie bolo zrušené pred
jeho konaním, ani za štúdium spisu dňa 19.9.2011, nakoľko súdu nebol preukázaný tento úkon.

Súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku nerozhodol o náhrade trov konania štátu, ktoré vznikli
titulom vyplatenia znalečného, a preto dopĺňacím rozsudkom zo dňa 20. októbra 2015 o trovách štátu
rozhodol taktiež podľa pomeru úspechu žalobcu a žalovaného v tomto konaní, teda podľa § 148 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku. Uviedol, že uznesením zo dňa 27.2.2013 súd prvého stupňa priznal
súdnemu znalcovi Ing. Jozefovi Čechovskému znalečné 1.104,71 eur, z čoho 804,71 eur poukázal
znalcovi preddavkovo z finančných prostriedkov štátu a ďalším uznesením zo dňa 3.12.2013 priznal
znalcovi Ing. Jozefovi Čechovskému odmenu za podanie vysvetlenia na pojednávaní vo výške 14,38
eur, taktiež z finančných prostriedkov štátu. Tieto celkové trovy súdneho znalca vo výške 819,09 eur súd
prvého stupňa uložil nahradiť obom žalovaným podľa ich pomeru úspechu a neúspechu v konaní s tým,
že žalobca mal v konaní úspech v rozsahu 65% a žalovaný v rozsahu 35%, preto podľa tohto úspechu
tak ako aj o náhradách trov účastníkov konania rozhodol tak, že žalovaný je z týchto trov štátu povinný
nahradiť trovy štátu vyplatené na znalečnom vo výške 532,41 eur a žalobca vo výške 286,68 eur.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa a proti dopĺňaciemu rozsudku súdu prvého stupňa, proti všetkým
jeho výrokom podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Uviedol, že v konaní na súde prvého stupňa
došlo k vadám, ktoré malo za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd na základe vykonaných
dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Uviedol, že rozsudok je nepreskúmateľný, pretože nie je možné preskúmať dôvody rozhodnutia
vo vzťahu k žalovaným namietaným rozsahom prác. V konaní nebol preukázaný skutočný rozsah
prác vykonaný žalobcom, pretože zo stavebného denníka nebolo možné vychádzať a taktiež nebola
preukázaná hodnota týchto vykonaných prác. Zo znaleckého posudku Ing. Čechovského vyplýva, že
oproti zmluve neboli vôbec vykonané práce v hodnote 15.574,58 eur, pretože práce boli vykonané v
menšom rozsahu s rozdielom 8.397,29 eur a práce a materiál, ktoré boli zabezpečené žalovaným boli



v hodnote 7.753,62 eur. Cena diela sa tak mala znížiť o 31.725,49 eur. Žalobca v konaní tvrdí, že
vykonal práce naviac, avšak toto svoje tvrdenie nepreukázal. Okrem stavebného denníka predloženého
žalobcom nebol v konaní predložený ani žiaden dôkaz o rozsahu skutočne vykonaných prác. Stavebný
denník je len interným dokumentom, nemôže slúžiť ako dôkaz, pretože nie je objektívny. Na strane
15. znaleckého posudku Ing. Jozefa Čechovského je uvedené, že v záznamoch v stavebnom denníku
nie sú uvedené množstvá dodaných a zabudovaných stavebných prác a materiálov, podľa ktorých
by bolo možné určiť vecný rozsah vykonaných stavebných prác. Nie sú tam uvedené zmeny oproti
projektovému riešeniu. Taktiež v tomto znaleckom posudku na strane 17. sa konštatuje, že v stavebnom
denníku nie sú uvedené práce naviac a ich výmery, ktoré neboli uvedené v rozpočte. Preto žalovaný
tvrdil, že stavebný denník nemôže slúžiť ako podklad pre určenie žalobcom vykonaných prác. Znalci
v tomto konaní vychádzali vždy z prác uvedených v stavebnom denníku, resp. z faktúr, ktoré vystavil
žalobca. Preto nebol preukázaný rozsah žalobcom skutočne vykonaných prác, žalobca teda neuniesol
v tomto konaní dôkazné bremeno. Súd prvého stupňa preto nesprávne posúdil otázku vzniku nároku na
zaplatenie ceny diela. Nárok na zaplatenie ceny diela podľa § 548 Obchodného zákonníka vzniká jeho
riadnym ukončením a odovzdaním objednávateľovi. Týmto riadnym zhotovením je stav, keď dielo nemá
žiadne vady. Keďže žalobca ako zhotoviteľ dielo riadne neukončil, právny zástupca žalovaného listom
zo dňa 12.12.2006 uplatnil vady diela, ktoré nikdy neboli odstránené, preto žalobcovi nevznikol nárok
na zaplatenie ceny za dielo. Žalovaný preto navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok tak, že žalobu v
celom rozsahu zamietne alebo aby zrušil rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žalovaný podal odvolanie v zákonnej lehote aj proti dopĺňaciemu rozsudku v časti, v ktorej bol zaviazaný
nahradiť štátu 532,41 eur z tých istých dôvodov ako uviedol v odvolaní proti rozsudku vo veci samej,
pretože navrhol vo veci samej zmeniť rozsudok v prospech žalovaného v celom rozsahu, preto žalovaný
nemá povinnosť ani nahradiť štátu tieto trovy konania.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie aj žalobca, aj proti dopĺňaciemu
rozsudku, a to v časti náhrady trov konania. Uviedol, že v týchto rozsudkoch napáda výrok, ktorým
súd prvého stupňa priznal úspešnému žalobcovi náhradu trov konania 447,23 eur a trovy právneho
zastúpenia 2.208,72 eur a zaviazal žalobcu nahradiť štátu trovy konania 286,68 eur. Uviedol, že súd
prvého stupňa v konaní vo veci samej vychádzal zo znaleckého posudku súdneho znalca Ing. Jozefa
Čechovského č. 13/2002 a na základe tohto znaleckého posudku ustálil výšku nároku žalobcu na
vydanie bezdôvodného obohatenia ako aj dôvodne vznesenú kompenzačnú námietku žalovaného na
náhradu spôsobenej škody. Teda niet pochýb v tomto konaní, že rozhodnutie o výške plnenia záviselo
v celom rozsahu od znaleckého posudku tak, ako to predpokladá citované ustanovenie § 142 ods. 3
Občianskeho súdneho poriadku pre priznanie náhrady trov konania. Uviedol, že súd prvého stupňa
nemal preto krátiť žalobcovi uplatnené trovy konania a mali byť žalobcovi priznané v plnej výške za 17
úkonov právnej pomoci v celkovej výške 5.857,66 eur s DPH bez akéhokoľvek krátenia a taktiež súdny
poplatok nemal byť krátený a mal byť priznaný v celej výške 1.490,75 eur, t.j. 1.105,- eur za súdny
poplatok za návrh a 385,- eur za odvolanie. Podobne aj trovy znalca nemali byť rozdelené medzi oboch
účastníkov, ale na celú náhradu týchto trov mal byť zaviazaný žalovaný. Žalobca preto navrhol, aby
odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti o náhrade trov konania tak, že
žalobcovi prizná nárok na náhradu trov konania vo výške 1.490,75 eur za zaplatený súdny poplatok a vo
výške 5.857,66 eur s DPH za právne zastúpenia, ktoré je žalovaný povinný zaplatiť právnemu zástupcovi
žalobcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Štátu prizná náhradu trov konania vo výške 286,68 eur,
ktoré je žalovaný povinný zaplatiť Slovenskej republike na účet Okresného súdu Košice I do troch dní odo
dňa právoplatnosti rozsudku, a súčasne žalobcovi prizná nárok na náhradu trov odvolacieho konania,
alebo podľa § 221 O.s.p., aby zrušil a vrátil vec prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného vo veci samej uviedol, že toto odvolanie žalovaného proti
rozsudku je úplne totožné ako jeho odvolanie zo dňa 17.2.2014 proti skoršiemu rozsudku súdu prvého
stupňa vydanému v tejto veci, s ktorým sa už odvolací súd riadne zaoberal a jednotlivé konkrétne
námietky vyhodnotil ako nedôvodné. K zrušeniu skoršiemu rozsudku súdu prvého stupňa došlo len z
dôvodu, že ako dôvodnú odvolací súd vyhodnotil námietku žalovaného o tom, že súd prvého stupňa
náležite neskúmal, či došlo k odovzdaniu diela zo strany žalobcu žalovanému. K otázke odovzdania
diela zo strany žalobcu pre žalovaného, žalobca uviedol, že žalobca dielo riadne ukončil a vyzval
R. W. na prevzatie diela, a to tak ako po celý čas realizácie diela komunikoval so splnomocnenou
zástupkyňou žalovaného R. W. - matkou žalovaného, ktorá riadila celú realizáciu diela. Žalobca za
tým účelom pripravil aj Zápis o odovzdaní a prevzatí diela zo dňa 2.10.2006, ktorý predložil R. W.,



ktorá svojim podpisom potvrdila prevzatie tohto zápisu a písomných dokladov vrátane príloh, avšak bez
udania dôvodu odmietla podpísať prevzatie diela na prevzatie samotného diela. Z toho dôvodu žalobca
adresoval priamo žalovanému e-mailom, aby vysvetlil takéto počínanie splnomocnenej zástupkyne, aby
žalovaný pristúpil k podpisu zápisu o prevzatí diela. Odpoveďou žalobcovi bol e-mail žalovaného, ktorým
sa zjavne vyhýbal ďalšej komunikácii so žalobcom, v snahe zmariť prevzatie diela a vyhnúť sa tak
povinnosti platenia ceny diela, aj keď prisľúbil rýchlu odpoveď. Žalovaný však takúto odpoveď žalobcovi
nikdy nepodal. Následne žalobca vyzýval písomne žalovaného na úhradu záverečnej faktúry a na podpis
zápisu o odovzdaní diela, ktoré však žalovaný odmietal zápisnične prevziať. Žalobca uviedol, že dielo
bolo riadne ukončené, do dnešného dňa slúži svojmu účelu na čo poukázal aj súdom ustanovený súdny
znalec Ing. Čechovský, stavbu posudzovali traja znalci, a ani jeden z nich úplnosť diela nespochybnil.
Žalobca podľa § 555 ods. 1 Obchodného zákonníka umožnil žalovanému nakladať s predmetom diela
a preto je žalovaný povinný zaplatiť jeho cenu pre žalobcu.

Žalobca v ďalšej časti vyjadrenia k odvolaniu žalovaného k ostatným odvolacím dôvodom, že rozsudok
je údajne nepreskúmateľný uviedol, že to tvrdenie žalovaného nie je dôvodné, pretože nie je pravdivé
tvrdenie žalovaného, že cena diela sa má oproti pôvodne dohodnutej sume znížiť o 31.725,49 eur a
nie len o 509,02 eur, pretože cena diela bola skutočne znížená o 96.675,22 eur, to až na skutočne
fakturovanú sumu 80.053,68 eur s DPH, čo predstavuje rozdiel 16.621,54 eur. Znalec vo svojom posudku
jednoznačne určil, že hodnota pôvodne dohodnutých, ale po dohode nevykonaných prác dosiahla sumu
15.574,58 eur. Žalobca preto nevidí dôvod, aby sa táto suma mala znížiť ešte aj o ďalšiu sumu 8.397,29
eur. Znalec jednoznačne uviedol, že žalobca fakturoval práce v menšom množstve o uvedenú sumu
8.397,29 eur. To isté platí aj o námietke započítania 7.753,62 eur, teda hodnoty prác realizovaných
žalovaným. Aj táto suma je zahrnutá už v odpovedi na otázku o prácach, ktoré po dohode vykonané
neboli v sume 15.574,58 eur. Znalec teda správne určil, že suma 15.574,58 eur je konečná suma,
o ktorú mal žalobca fakturovať menej oproti zmluvne dohodnutej cene diela. Žalobca v skutočnosti
fakturoval menej až o 16.621,54 eur oproti zmluvne dohodnutej cene diela. Žalobca ďalej poukázal na to,
že žalovaný nikdy nespochybňoval komplexnosť a úplnosť diela a akúkoľvek reklamáciu neuskutočnil.
Dovolávanie sa údajných vád diela po 9 rokoch od jeho zhotovenia je zjavne účelové a má za cieľ vyhnúť
sa plneniu v prospech žalobcu. Takéto oznámenie vád diela podľa § 562 ods. 2 Obchodného zákonníka
nie je oznámením vád diela bez zbytočného odkladu, po tom čo boli zistené a takémuto oneskorene
uplatnenému nároku z vád diela nemožno poskytnúť súdnu ochranu. Žalobca opätovne poukázal na to,
že stavbu posudzovali traja znalci a ani jeden z nich úplnosť diela nespochybnil, nespochybnil ani zápisy
v stavebnom denníku. Dielo je prevádzky schopné, žalovaný ho užíva po dobu 9 rokov a tým je faktický
dielo prevzaté. Matka žalovaného ako jeho splnomocnenec dielo prevzala do užívania a preto žalobca
nemôže znášať nepriaznivé dôsledky porušenia povinnosti zo strany žalovaného riadne zápisnične dielo
prevziať. Keďže cena diela, ktoré zhotovil žalobca je 79.772,54 eur, ako to posúdil súdny znalec Ing.
Čechovský, žalovaný do dnešného dňa žalobcovi uhradil len 58.421,30 eur a teda žalovaný sa na úkor
žalobcu obohatil minimálne o 21.351,24 eur, preto si žalobca v tomto konaní dôvodne uplatňoval sumu
18.430,23 eur. Žalobca navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej
ako vecne správny.

Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu aj žalovaného v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212
ods. 1, 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) bez nariadenia pojednávania podľa § 214
ods. 2 O.s.p., pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu o veci samej podľa § 214 ods. 1 O.s.p.,
na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie a dospel k záveru, že odvolania
účastníkov nie sú dôvodné.

Odvolací súd podľa § 219 O.s.p. konštatuje správnosť napadnutého rozsudku a jeho odôvodnenia a v
celom rozsahu sa s ním stotožňuje. Na doplnenie dôvodov napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa
a k odvolaniu žalovaného vo veci samej, odvolací súd uvádza nasledovné:

Podľa § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase
dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na
cenu vykonaním diela.

Toto citované ustanovenie Obchodného zákonníka má dispozitívnu povahu a preto sa zmluvné strany
môžu v zmluve dohodnúť na tom, že objednávateľ prevezme aj dielo s vadami
a nedorobkami, ktoré nebránia užívaniu diela. Takáto dohoda sa bude považovať za prejav, že dielo



bolo riadne vyhotovené a jeho prevzatie objednávateľom diela, zakladá povinnosť objednávateľa zaplatiť
dohodnutú cenu za prevzaté dielo pre zhotoviteľa diela. Zmluvné strany sa môžu v zmluve o dielo
dohodnúť aj na tom, že objednávateľ si ponechá určitú sumu z ceny diela dohodnutú ako zádržné.
Zádržné právo je právom objednávateľa si časť ceny diela ponechať do určitej doby dohodnutej v zmluve.
Toto ustanovenie § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka je dispozitívne, znamená to, že zmluvné strany
si spôsob platenia ceny diela a určenia podmienok pre ponechanie zádržného a jeho vyplatenie môžu
dojednať priamo v zmluve o dielo.

V prejednávanej veci je predmetom sporu zaplatenie zádržného 4% z dohodnutej ceny diela v zmysle
článku VI. 4. Zmluvy o dielo, ktorú účastníci konania uzatvorili v písomnej forme dňa 26.4.2006. Toto
žalobcom uplatnené zádržné 4% vo výške 555.229,- Sk (18.430,23 eur) bolo v tomto konaní ustálené na
sumu 12.008,57 eur po tom, ako súd prvého stupňa vo veci rozhodol skorším rozsudkom tak, že uznal zo
strany žalovaného vznesenú započítaciu námietku o náhradu škody vo výške 6.421,66 eur vrátane DPH,
ktorá mala žalovanému na predmetnom diele vzniknúť v dôsledku nezabezpečenia strechy diela pred
zrážkovou vodou a došlo k následnému zatečeniu stien opravovanej stavby vo vlastníctve žalovaného.

V konaní nebolo sporné a vyplýva to z článku V. 2. predmetnej zmluvy o dielo, že cena za zhotovenie
diela bola dohodnutá vo výške 2.427.031,50 Sk (80.562,67 eur). Súdny znalec Ing. Jozef Čechovský
vo svojom znaleckom posudku, ktorý vypracoval na základe pokynov súdu prvého stupňa, č. 13/2012
zo dňa 22.11.2012 na strane 22. ohodnotil stavebné práce vykonané žalobcom v sume 79.772,54 eur,
preto ak žalovaný uhradil žalobcovi za vykonané dielo sumu 58.421,30 eur, čo v konaní nebolo sporné,
rozdiel sumy 79.772,54 eur a uhradených 58.421,30 eur je 21.351,24 eur, ktoré mal žalovaný doplatiť
žalobcovi. Pretože z tejto sumy 21.351,24 eur si žalobca v tomto konaní uplatnil iba 18.430,23 eur,
súd prvého stupňa dôvodne zaviazal žalovaného na zaplatenie tejto sumy 18.430,23 eur, po tom, ako
uznal žalovaným vznesenú námietku započítania titulom náhrady škody vo výške 6.421,66 eur, o ktorej
už bolo právoplatne rozhodnuté skorším rozsudkom súdu prvého stupňa a potvrdzujúcim rozsudkom
Krajského súdu v Košiciach v tejto časti 6.421,66 eur, č.k. 4Cob/93/2014-416 zo dňa 19.12.2014. Preto
žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi ešte sumu 12.008,57 eur ako to správne uviedol súd prvého
stupňa v napadnutom rozsudku.

Sporné v konaní po tom, ako už uvedeným rozsudkom rozhodol Krajský súd v Košiciach o uplatnenej
pohľadávke žalobcu a započítacej námietke žalovaného bolo, či žalobca má nárok na cenu diela alebo
iba na vydanie bezdôvodného obohatenia. Podstatné preto bolo, či žalovaný v zastúpení svojou matkou,
splnomocnenou R. W., dôvodne alebo nedôvodne odmietol podpísať zápis o odovzdaní a prevzatí diela.
Súd prvého stupňa aj odvolací súd pritom vychádzal z výpovede žalovaného na pojednávaní konanom
na súde prvého stupňa dňa 4.9.2015, keď uviedol, že v rozhodnom období bol dlhodobo pracovne v
zahraničí, potvrdil, že celú vec riešila jeho nebohá matka, ktorá mala na to plnú moc a požadoval od
žalobcu čas na vyjadrenie. Písomným podaním z 28.4.2015 (č.l. 439 spisu) žalovaný potvrdil, že obe
strany požadovali spísanie zápisnice o odovzdaní diela, ktorá však nebola podpísaná. V konaní nebolo
sporné ani to, že žalobca ako zhotoviteľ diela vyhotovil zápis o odovzdaní a prevzatí diela s tým, že
dátum dokončenia prác bol 19.9.2006 a tento zápis prevzala splnomocnená zástupkyňa žalovaného
R. W. 2.10.2006, čo vyplýva priamo z tejto zápisnice a účastníci konania to v konaní ani nenamietali.
Žalovaný taktiež v konaní nenamietal e-mailovú komunikáciu medzi účastníkmi konania, ktorá je v spise
na č.l. 436 a v ktorej na e-mail žalobcu z 13. októbra 2006 odpovedal žalovaný e-mailom z 18. októbra
2006, v ktorom ho ubezpečuje, že porieší celú záležitosť ohľadom podpísania zápisu o odovzdaní stavby
a o úhrade zvyšku ceny diela. V tejto odpovedi žalovaného nie je žiadna zmienka o vadách diela, ktoré
by bránili riadnemu prevzatiu diela. Nie sú tam žiadne údaje o nedokončených prácach.

Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvého stupňa rozhodol správne ak zaviazal žalovaného
na zaplatenie zvyšku časti ceny diela 12.008,57 eur, spolu so zákonným úrokom z omeškania 9,5 %
ročne od 24.10.2006 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti správne žalobu o úrokoch z omeškania nad
tento rozsah zamietol.

Proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o trovách tohto konania sa odvolali obaja účastníci konania.
Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne pri rozhodovaní o náhrade trov konania
postupoval podľa ustanovenia § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku a nie podľa ustanovenia



§ 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku ako sa toho domáha žalobca v odvolaní proti rozsudku
v časti o náhrade trov konania. Žalobca navrhol, aby odvolací súd zmenil výrok rozsudku súdu prvého
stupňa o náhrade trov konania tak, aby priznal žalobcovi náhradu trov konania z celej uplatnenej
pohľadávky, pretože rozhodnutie o výške plnenia záviselo v celom rozsahu od znaleckého posudku, ako
to predpokladá ustanovenie § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku.

Odvolací súd k tomu udáva, že v prejednávanej veci skutočne posúdenie dôvodnosti výšky uplatnenej
pohľadávky žalobcu 18.430,23 eur záviselo od znaleckého posudku. Žalobca si v tomto konaní v tejto
výške uplatnil nárok na doplatenie ceny diela a žalovaný si protinávrhom uplatnil nárok na náhradu
škody 6.421,66 eur, ktorú mu spôsobil žalobca pri realizácii predmetného diela. Súdny znalec v podanom
znaleckom posudku potvrdil oprávnenosť uplatnenej pohľadávky žalobcu titulom nároku na doplatenie
ceny diela, ale aj nárok žalovaného na náhradu škody. Obaja účastníci konania v priebehu dokazovania
neuznávali tieto svoje vzájomné nároky a preto znalecký posudok bolo potrebné vypracovať za účelom
preukázania oprávnenosti pohľadávky žalobcu aj žalovaného. Znamená to, že od znaleckého posudku
záviselo rozhodnutie vo veci, avšak záviselo pre rozhodnutie vo veci o pohľadávke oboch účastníkov
konania. Preto súd prvého stupňa správne na prejednávanú vec aplikoval ustanovenie § 142 ods.
2 Občianskeho súdneho poriadku o priznaní nároku na náhradu trov konania a nie § 142 ods. 3
Občianskeho súdneho poriadku. § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku by v tomto konaní bolo
možné aplikovať pri rozhodovaní o trovách konania vtedy, ak by plnenie iba jedného z účastníkov
konania vo veci samej bolo závislé od podaného znaleckého posudku. V tomto konaní však plnenie
oboch účastníkov konania navzájom záviselo od podaného znaleckého posudku a preto ide o pomerný
úspech účastníkov konania v konaní a pomerná zodpovednosť oboch účastníkov konania nahradiť si
vzájomné trovy konania a trovy štátu podľa pomeru úspechu alebo neúspechu v tomto konaní tak ako
to správne posúdil súd prvého stupňa. Súd prvého stupňa správne určil pomer úspechu a neúspechu
účastníkov konania v rozsahu 30% na strane žalobcu a správne mu z celkovo uplatnených trov konania
priznal trovy konania 30% vo výške 2.655,95 eur tak ako je to bližšie špecifikované v odôvodnení
rozhodnutia súdu prvého stupňa. Z tých istých dôvodov súd prvého stupňa správne rozhodol dopĺňacím
rozsudkom aj o náhrade trov štátu podľa pomeru úspechu a neúspechu oboch účastníkov konania.

Odvolací súd preto podľa § 219 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku potvrdil rozsudok súdu prvého
stupňa aj dopĺňací rozsudok súdu prvého stupňa na základe odvolania oboch účastníkov konania ako
vecne správny v celom rozsahu.

O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s ustanovením
§ 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku tak, že účastníkom nepriznal náhradu trov konania pretože
žalovaný nebol v tomto odvolacom konaní vo veci samej úspešný, preto nemá právo na náhradu trov
odvolacieho konania a žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného si náhradu trov tohto odvolacieho
konania titulom trov právneho zastúpenia nevyčíslil a nevyčíslil ich ani do rozhodnutia odvolacieho súdu,
preto mu ich odvolací súd podľa § 151 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku nemohol priznať. Žalobca
nebol v tomto odvolacom konaní úspešný o odvolaní v časti trov konania, preto aj z týchto dôvodov mu
neboli priznané žiadne trovy tohto odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.