Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 7CoP/312/2013 z 29. 1. 2014 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 29. januára 2014, sp. zn. 7CoP/312/2013, ECLI:SK:KSKE:2014:7712217609.1 Krajský súd Košice | 7CoP/312/2013 | ECLI:SK:KSKE:2014:7712217609.1 | 2014-01-29 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Rozvod Citované ustanovenia: OSP, § 219 ods. 1 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/b64e944e-4523-4062-9581-bdc623e6dd14 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2014:7712217609.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoP/312/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7712217609
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7712217609.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a
členov senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Andrey Mazákovej v právnej veci navrhovateľa Z. D. nar.
XX.XX.XXXX bývajúceho v Z. na F. ul. č. XXX/XX zast. JUDr. Jánom Kizivatom advokátom so sídlom v
Michalovciach na ul. Kpt. Nálepku č. 8 proti odporkyni P. D. rod. D. nar. XX.XX.XXXX bývajúcej v M. na
B. ul. č. XX v konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po
rozvode k maloletej H. D. nar. XX.X.XXXX zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny v Michalovciach o odvolaní odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Michalovce z 6.6.2013
č.k. 14P 296/2012-40 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutých výrokoch o úprave výkonu rodičovských práv a povinností
k mal. H. D. na čas po rozvode.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom rozviedol manželstvo navrhovateľa a odporkyne, na čas
po rozvode zveril mal. H. D. do osobnej starostlivosti navrhovateľa, ktorý bude maloletú zastupovať
a spravovať jej majetok. Odporkyňu zaviazal prispievať na výživu mal. H. 100,- € mesačne, ktoré je
povinná platiť navrhovateľovi vždy do 15. dňa v mesiaci vopred počnúc právoplatnosťou rozsudku. V
prevyšujúcej časti návrh zamietol. Upravil styk odporkyne s mal. H. neobmedzene. Rozhodol, že žiaden
z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie odporkyňa proti výrokom o úprave výkonu
rodičovských práv a povinností k mal. H. na čas po rozvode a žiadala, aby odvolací súd zrušil rozsudok
súdu prvého stupňa v tejto časti a vrátil vec na ďalšie konanie. Uviedla, že so závermi súdu v jeho
napadnutej časti sa nestotožňuje, pretože súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a teda dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, pričom rozhodnutie súdu prvého stupňa
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázala na to, že navrhovateľ sa pôvodne
domáhal, aby mal. H. bola zverená do jej výchovy a aby bol zaviazaný prispievať na výživu maloletej
60,- € mesačne. Následne podaním zo 16.5.2013 doručeným súdu 17.5.2013 žiadal pripustiť zmenu
pôvodného návrhu tak, že žiadal zveriť maloletú do svojej osobnej starostlivosti a matku zaviazať
platením výživného 150,- € mesačne. Zmenený návrh navrhovateľa jej bol doručený krátkou cestou
na pojednávaní 6.6.2013. V strese vyvolanom súdnym pojednávaním tomuto zmenenému návrhu
nerozumela a keď dcéra vypovedala, že chce aby bolo všetko ako doposiaľ, považovala to za prejav,
že bude zverená do jej výchovy. Hoci je mal. H. vo veku trinásť rokov, nemožno len z dôvodu jej
veku osvojiť si jej názor ako smerodajný, tak ako to zhodnotil súd prvého stupňa. Maloletá prišla na
súdne pojednávanie s otcom, kde predtým bola niekoľko dní v jeho domácnosti, teda bola ovplyvnená
jeho názormi. Vyjadrila názor, že súd pri rozhodovaní o výchove maloletého dieťaťa by mal zohľadniť



viacero faktorov, jednak na strane rodičov, ako aj na strane dieťaťa a prihliadať na záujem maloletého
dieťaťa. Zásadnými faktormi na rozhodnutie o zverení dieťaťa do výchovy by mala byť osobnosť rodiča,
ktorému sa dieťa zveruje do starostlivosti, keďže pre zdravý vývoj osobnosti, dieťa potrebuje vzor,
pričom predpoklady na výchovu má určovať rodič, ktorý žije usporiadaným životom. V tomto prípade
tieto predpoklady vo väčšej miere spĺňa ona, ktorá pracuje ako zdravotná sestra v Detskom domove
v Sečovciach. Otec maloletej mimo iného je vlastníkom nehnuteľností na N. ul. v Z., ktorú prenajíma
ako pohostinstvo Z., je častým návštevníkom tohto pohostinstva, pričom ju priateľky a známe viackrát
upozornili, že keď je maloletá u otca, je ju často vídať pri tomto pohostinstve. Taktiež súčasná spoločná
domácnosť otca (družka, jej šestnásťročný syn a dospelá dcéra) nedávajú ideálne prostredie pre zdravý
vývoj maloletej. Z uvedených dôvodov bol návrh kolízneho opatrovníka na vykonanie ďalšieho dôkazu
a to účasti maloletej na referáte poradensko psychologických služieb dôvodný a súd ho mal vykonať. V
časti výživného súd prihliadal na jej príjem 500,- € a príjem otca 350,- € mesačne. Kritériami pre určenie
výšky výživného nie sú len príjmy zo závislej činnosti, ale aj možnosti a majetkové pomery rodičov. Za
daného stavu mal súd prihliadať na skutočnosť, že otec je vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich
sa v Michalovciach a to rodinného dvojdomu na F. ul., bytu na H. ul., ktorý prenajíma, rodinného
domu na N. ul., ktorý prenajíma, v ktorom je umiestnená prevádzka S. Z. ako aj stavebného pozemku
- ornej pôdy a trvalých trávnatých porastov. V Katastrálnom území N. je výlučným vlastníkom ornej
pôdy a v Katastrálnom území Močarany podielovým spoluvlastníkom ornej pôdy a trvalých trávnatých
porastov. Zároveň je výlučným vlastníkom rekreačnej chaty č. súpisné 24 a 25 na Zemplínskej šírave -
Lúč. Všeobecná trhová hodnota nehnuteľností otca, predstavuje hodnotu vo výške minimálne 500.000,-
€, k čomu súd pri určovaní výšky výživného neprihliadol a neprihliadol ani na príjmy z nájmu týchto
nehnuteľností. K odvolaniu pripojila výpisy z katastra nehnuteľností týkajúce sa uvedených nehnuteľností
vo vlastníctve otca maloletej.

Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých výrokoch
ako vecne správny potvrdiť. Vyjadril názor, že súd prvého stupňa v súlade s ust. § 100 ods.1 až 3
O.s.p. postupoval tak, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. V konaní mal obligatórne
povinnosť rozhodnúť aj o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, pokúsil
sa iniciovať aj rodičovskú dohodu, ktorá nebola úspešná a preto vzhľadom na vek maloletej a jej
rozumovú vyspelosť, umožnil jej vyjadriť samostatne svoj názor zákonným spôsobom, na ktorý pri
svojom rozhodovaní prihliadal. Vo vzťahu k odvolacím námietkam odporkyne vyjadril názor, že práve
on na rozdiel od odporkyne má dlhodobo usporiadaný vzťah, žije so svojou družkou, v podstate aj s
maloletou dcérou, maloletým synom družky a jej plnoletou dcérou v usporiadanej domácnosti, ktorá
vytvára vhodné podmienky pre ďalší rozvoj osobnosti maloletej dcéry. Tvrdenia odporkyne, že je častým
návštevníkom pohostinstva Z. je nepreukázaným tvrdením. Uvedené pohostinstvo navštevuje iba z
dôvodu, že spravuje majetok svojej matky a brata, v ktorom je pohostinstvo umiestnené. Zdôraznil,
že je osemnásť rokov abstinentom a netrpí žiadnou závislosťou. Poukázal na vyjadrenie ich dcéry,
ktorá sa v jeho rodine cíti dobre, nemá žiadne vzťahové problémy s deťmi jeho partnerky. Dcéru nikdy
neviedol a ani viesť nebude k zlým vzťahom voči matke, naopak vytvára všetky podmienky k tomu,
aby sa maloletá mohla stretávať podľa vlastného uváženia a rozhodnutia so svojou matkou. Domnieva
sa, že súd prihliadal aj k jeho majetkovým pomerom a zdôraznil, že aj na pojednávaní uvádzal, že
aj keď formálne je zapísaný ako vlastník, resp. podielový spoluvlastník viacerých nehnuteľností, tieto
sú v skutočnosti v jeho vlastníctve len formálne, nakoľko sú vlastníctvom jeho matky a brata, ktorí
dlhodobou žijú v USA, čo potvrdila aj odporkyňa a uvedené nehnuteľnosti sú vedené na jeho mene len
z dôvodu, že nadobúdanie nehnuteľností priamo v prospech jeho matky a brata by bolo komplikované, s
ohľadom na potrebu zabezpečovania apostily doložky na plnomocenstvo pre navrhovateľa, na základe
ktorého by mohol v ich prospech priamo nadobúdať do ich vlastníctva nehnuteľnosti. O jeho nie najlepšej
finančnej situácii nasvedčuje aj zhodné tvrdenie oboch účastníkov na pojednávaní o tom, že si musel
kvôli nevysporiadaným záväzkom zobrať pôžičku, ktorú v súčasnosti spláca a z ktorej časť finančných
prostriedkov v hotovosti odovzdal aj odporkyni. Poukázal na to, že je zamestnaný z príjmom cca 350,-
€ mesačne. Jeho priateľka prispieva na náklady spojené s domácnosťou 100,- € a s ohľadom na
skutočnosť, že značnú časť ošatenia a obuvi má zabezpečenú pre maloletú dcéru od matky a brata z
USA, vie zabezpečiť vhodné podmienky pre maloletú, pričom žiadal aby súd v prípade ak maloletú dcéru
zverí do jeho osobnej starostlivosti, určil matke len minimálne výživné, avšak súd s takýmto návrhom
nesúhlasil a určil výživné 100,- €.



Kolízny opatrovník maloletej vo vyjadrení k odvolaniu odporkyne navrhol rozsudok súdu prvého stupňa
v časti úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej na čas po rozvode potvrdiť ako vecne
správny a dôvodný. Poukázal na článok 12 Dohovoru o právach dieťaťa, § 43 ods. 1 Zákona o rodine a §
100 ods. 3 O.s.p. a zdôraznil, že vypočutie dieťaťa je jedným z práv dieťaťa, ktoré treba mať na zreteli pri
zabezpečovaní ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Pri šetrení v rodine 21.5.2013 zisťoval
názor mal. H., ktorá je vo veku necelých trinásť rokov. Maloletej vyhovuje terajší stav zabezpečovania
osobnej starostlivosti zo strany jej rodičov, keď počas pracovného týždňa je u otca a víkendy trávi u
matky. Vyjadrila názor, že by chcela viac času tráviť s matkou. Je len samozrejmé, že maloleté dieťa,
ktoré má rado obidvoch svojich rodičov, nechce svojím v vyjadrením ublížiť ani jednému z nich. Rovnaký
názor maloletá vyslovila aj pri vypočutí na súdnom pojednávaní 6.6.2013.

Výrok rozsudku o rozvode manželstva účastníkov konania nebol odvolaním napadnutý, nadobudol
právoplatnosť, preto nebol predmetom preskúmania v odvolacom konaní (§ 206 ods. 2 O.s.p.).

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods.
2 cit. ust., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,
prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých výrokoch spolu s konaním, ktoré
mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm.a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2
O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový
stav, vec správne právne posúdil, v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy a to každý dôkaz jednotlivo
a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko čo vyšlo v konaní
najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho
závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje.

Vo vzťahu k odvolacím námietkam odporkyne odvolací súd dodáva, že v konaniach týkajúcich sa
starostlivosti súdu o maloleté deti, ktorým je nesporne aj konanie o úpravu výkonu rodičovských práv
a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, súd nie je viazaný návrhmi účastníkov konania
podľa § 153 ods. 2 O.s.p., preto je irelevantné, aké návrhy mali účastníci konania vo vzťahu k úprave
výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode. Z uvedeného dôvodu
ani nie je potrebné, aby súd rozhodoval o pripustení alebo nepripustení zmeny návrhu na začatie
konania. V konaniach týkajúcich sa starostlivosti súdu o maloleté deti súd prihliada predovšetkým na
záujem maloletého dieťaťa, ktorým je jeho zdravý psychický a fyzický vývoj, pričom záujem maloletého
dieťaťa nie je možné zamieňať so záujmom rodičov, resp. s ich predstavami o realizácii starostlivosti
o maloleté dieťa. V súlade s ust. § 43 ods. 1 Zákona o rodine, z ktorého vyplýva, že maloleté dieťa,
ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť, vyjadriť samostatne svoj názor, má
právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú, pričom v konaniach, v ktorých
sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté a jeho
názoru musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti, je
teda povinnosťou súdu zistiť, či maloleté dieťa je schopné vyjadriť samostatne svoj názor a pokiaľ
tomu tak je, zistiť jeho názor v súlade s ust. § 100 ods. 3 O.s.p. a to prostredníctvom jeho zástupcu
alebo príslušného orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately alebo výsluchom dieťaťa
na pojednávaní. V tomto prejednávanom prípade súd prvého stupňa správne zisťoval názor mal. H. a
podrobne maloletú vypočul k skutočnostiam týkajúcim sa jej vzťahu k obom rodičom a doterajšiemu
zabezpečovaniu osobnej starostlivosti o ňu zo strany oboch rodičov ako aj jej potrebám súvisiacimi
so školskom dochádzkou, zabezpečovaním jej ďalších potrieb a styku s oboma rodičmi. Z výpovede
maloletej nepochybne vyplynulo, že si je vedomá situácie v rodine ako aj následkov zotrvania vo
výchovnom prostredí toho ktorého z rodičov. Rovnako s prihliadnutím na jej vek trinásť rokov, nemal ani
odvolací súd žiadne pochybnosti o rozumovej vyspelosti maloletej a jej schopnosti vyjadriť samostatne
svoj názor, pričom je potrebné konštatovať, že u dieťaťa v tomto veku je ovplyvniteľnosť jeho názorov
pomerne nízka, predovšetkým za situácie, že dieťa do rozvodu manželstva rodičov nebolo vo výlučnej
starostlivosti ani jedného z rodičov, malo pravidelný kontakt s oboma rodičmi, preto nemožno ani len



predpokladať, že by maloletá bola otcom ovplyvnená z dôvodu, že bezprostredne pred pojednávaním
bola práve v starostlivosti otca. Rovnako ako súd prvého stupňa, ani odvolací súd nepovažoval za
potrebné vypočuť maloletú opakovane prostredníctvom referátu poradensko psychologických služieb s
prihliadnutím na jej obsiahlu výpoveď, ktorá korešponduje aj s výpoveďami oboch rodičov. Z vykonaného
dokazovania a to predovšetkým zo správ o prešetrení pomerov u navrhovateľa ako aj odporkyne
vyplynulo, že obidvaja rodičia majú vytvorené všetky predpoklady pre zabezpečenie riadnej starostlivosti
o maloletú, pričom vytvorili fakticky stav, v rámci ktorého maloletá je v osobnej starostlivosti otca
počas pracovného týždňa a víkendy od piatku do nedele trávi spolu s matkou. Uvedený stav maloletej
vyhovuje a to aj vzhľadom na školskú dochádzku, ktorú absolvuje v mieste bydliska otca. Odvolací
súd dospel k záveru, že zachovanie tohto spôsobu starostlivosti o maloletú je v jej najlepšom záujme
a budú tak lepšie zaistené jej potreby. Zverením dieťaťa do starostlivosti jedného z rodičov, druhý
rodič nestráca svoje rodičovské práva a povinnosti a môže svoje výchovné pôsobenie realizovať
prostredníctvom styku s dieťaťom. V tomto prejednávanom prípade nebolo preukázané, že by otec
bránil maloletej v pravidelnom a dostatočnom rozsahu, rešpektujúc vôľu maloletej, stýkať sa so svojou
matkou, preto je aj výrok o úprave styku matky s maloletou v neobmedzenom rozsahu správny. Napokon
súd prvého stupňa správne a zákonne rozhodol aj o rozsahu vyživovacej povinnosti matky k maloletému
dieťaťu, zohľadňujúc odôvodnené potreby maloletej ako aj možnosti a schopnosti matky. Majetkové
pomery otca, na ktoré matka v odvolaní poukazuje, v zásade nemôžu ovplyvňovať jej vyživovaciu
povinnosť k maloletej, nakoľko každý rodič si plní vyživovaciu povinnosť k dieťaťu podľa svojich možností
a schopností ako aj majetkových pomerov s tým, že rodič, ktorému je dieťa zverené do osobnej
starostlivosti si plní vyživovaciu povinnosť okrem osobnej starostlivosti o dieťa, úhradou všetkých potrieb
dieťaťa, ktoré súvisia s jeho vekom, školskou dochádzkou, záujmovou a športovou činnosťou, ošatením,
výživou vo vlastnom zmysle slova, poskytovaním ubytovania ako aj potrieb súvisiacich s prípadným
zhoršeným zdravotným stavom dieťaťa. Podiel tohto rodiča na výživnom pre dieťa je spravidla vždy
vyšší ako podiel rodiča, ktorému bolo výživné určené rozhodnutím súdu. Podľa názoru odvolacieho súdu
výživné od matky určené rozhodnutím súdu prvého stupňa zodpovedá zákonným kritériám určovania
rozsahu výživného, teda dostatočne zohľadňuje odôvodnené potreby maloletej, ako aj pomery oboch
rodičov. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých výrokoch o
úprave výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne
správny potvrdil a podľa ods. 2 cit. ustanovenia sa v celom rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením.

O trovách konania odvolací súd nerozhodoval, pretože žiaden z účastníkov náhradu trov konania
nežiadal (§ 224 ods. 1, § 151 ods. 1 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.