Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Co/352/2012 z 18. 12. 2012 Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 18. decembra 2012, sp. zn. 4Co/352/2012, ECLI:SK:KSBA:2012:1406216965.1 Krajský súd Bratislava | 4Co/352/2012 | ECLI:SK:KSBA:2012:1406216965.1 | 2012-12-18 | Uznesenie Citované ustanovenia: § 220 OSP, § 224 ods. 1 OSP, § 142 ods. 1 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/7aa56a4e-9c71-4746-bc1e-edfaec3126d1 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2012:1406216965.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/352/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1406216965
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1406216965.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: M. X., Q. H. - S., Š. X, XXX XX H., IČO: XX XXX
XXX, zastúpený: JUDr. Branislav Drgoňa, advokát, Advokátska kancelária Jesenského 2, Bratislava,
proti odporcovi: G. M. - G. C. Q., H.Ú. XX, XXX XX H., IČO: XX XXX XXX, o vydanie nehnuteľnosti, na
odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 7. mája 2012, č.k. 22C
171/2006-116, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti, týkajúcej sa trov konania
m e n í tak, že navrhovateľovi sa náhrada trov prvostupňového konania n e p r i z n á v a.

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa konanie zastavil, zaviazal navrhovateľa na zaplatenie trov
konania odporcovi vo výške 132,91 EUR na účet G. C. Q. do 3 dní od právoplatnosti predmetného
uznesenia. O zastavení konania rozhodol podľa ust. § 96 ods. 1 až ods. 3 O.s.p. po späťvzatí návrhu
navrhovateľkou. O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. a zaviazal
navrhovateľa na náhradu trov konania, ktoré odporcovi vznikli z dôvodu, že navrhovateľ vzal návrh v
celom rozsahu späť.

Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie, v časti týkajúcej sa trov konania prostredníctvom svojho
právneho zástupcu navrhovateľ a žiadal uznesenie súdu prvého stupňa zmeniť tak, že žiadna
zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. Uviedol, že návrhom zo dňa 08.09.2006 sa
domáhal na základe zákona č. 161/2005 Z.z. o navrátení vlastníctva k nehnuteľným veciam cirkvám
a náboženským spoločnostiam a prechode vlastníctva k niektorým hnuteľným veciam vydania
nehnuteľností špecifikovaných v žalobnom návrhu. Poukázal na to, že z návrhu na začatie konania a
následného písomného vyjadrenia odporcu zo dňa 19.12.2006 nebolo medzi účastníkmi sporné, že v
čase podania návrhu neboli nehnuteľnosti navrhovateľovi vydané a bol nútený vzhľadom na plynutie
zákonných lehôt, pod sankciou preklúzie jeho práva na vydanie pozemkov podať návrh. Podľa jeho
názoru bol návrh podaný dôvodne, pretože až po podaní návrhu bola medzi účastníkmi konania uzavretá
dohoda o vydaní nehnuteľnosti k časti pozemkov. Čo sa týka zvyšku pozemkov medzi stranami bolo
sporné, či ide o pozemky na ktoré sa vzťahuje zákon alebo nie a až na základe rozhodnutia správy
katastra, ktoré bolo vydané až počas konania na základe vykonaného M., bolo zapísané vlastníctvo
navrhovateľa aj k zvyšným pozemkom. Uviedol, že je nesporné, že návrh bol podaný dôvodne a až
počas konania sa objavili skutočnosti, ktoré odôvodnili späťvzatie návrhu. K späťvzatiu návrhu došlo v
dôsledku správania odporcu, ktorý uzavrel po podaní návrhu s navrhovateľom dohody o vydaní časti
pozemkov a v dôsledku zápisu vlastníctva navrhovateľa na list vlastníctva na základe vykonaného M. -
O., ku ktorému však došlo až po podaní návrhu. Podľa názoru navrhovateľa pre rozhodnutie o trovách
konania boli naplnené podmienky uvedené v ust. § 146 ods. 2 druhá veta O.s.p. (späťvzatie dôvodného



návrhu v dôsledku správania sa odporcu) a zároveň podmienky podľa ust. § 150 ods. 1 O.s.p. (dôvody
hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania žiadneho z účastníkov).

Odporca vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedol, že navrhovateľ vyzval odporcu na
vydanie pozemkov v zmysle zákona č. 161/2005 Z.z. o navrátení vlastníctva k nehnuteľným veciam
cirkvám a náboženským spoločnostiam a prechode vlastníctva k niektorým nehnuteľnostiam dňa
24.08.2005, ktorá výzva bola doplnená dňa 28.04.2006. Uviedol, že tejto žiadosti vyhovel a 13.07.2006
zaslal navrhovateľovi vyhotovené zmluvy o prevode žiadaných nehnuteľností, na ktoré mal navrhovateľ
v zmysle zákona č. 161/2005 Z.z. nárok, ktoré následne odporca dňa 23.08.2006 vrátil podpísané
navrhovateľovi. Tieto obsahovali aj nehnuteľnosti, ktoré sa v zmysle § 2 zákona nevydávali, a to
pozemky, ktoré boli evidované v katastri nehnuteľností ako ostatné plochy a nádvoria, a práve z toho
dôvodu bolo potrebné zmluvy prepracovať, pričom táto skutočnosť predĺžila uzatvorenie predmetných
zmlúv. Z uvedeného vyplýva jednak, že žiadosti o vydanie nehnuteľností v zmysle ustanovenia § 2 a § 3
zákona č. 161/2005 Z.z. bolo zo strany povinnej osoby vyhovené, avšak z dôvodu zmeny obsahu zmluvy
zo strany navrhovateľa, ktorý bol v rozpore so zákonom, bolo potrebné tieto zmluvy prepracovať a znova
podpisovať. Uviedol, že ak by navrhovateľ po prijatí návrhov zmlúv, ktoré mu boli zaslané dňa 13.07.2006
nemenil ich obsah, boli by uzatvorené už oveľa skôr a teda by nebolo potrebné uplatňovať právo na
vydanie pozemkov na súde. Podľa jeho názoru žaloba nebola podaná dôvodne. Poukázal na to, že
odporca od prvej výzvy na vydanie pozemkov zo strany navrhovateľa prejavil vôľu mu vyhovieť, nekládol
v procese ich vydania žiadne prekážky, a ani nespôsoboval zbytočné prieťahy. Takmer ročná doba, ktorá
uplynula od výzvy zo strany navrhovateľa po uskutočnenie návrhov zmlúv bola spôsobená čakaním
na vypracovanie geometrických plánov za účelom vytvorenia právnych podmienok na uskutočnenia
navrátenia pozemkov, teda v záujme navrhovateľa. Aj napriek uvedenému navrhovateľ zobral návrh v
tejto časti späť až šesť rokov po podaní žaloby, po tom ako získal aj časti pozemkov, ktorých vydania
sa navrhovateľ v konaní dožadoval, avšak neboli predmetom uzavretej dohody z dôvodu rozporu so
zákonom. Poznamenal, že uvedené pozemky navrhovateľ získal v rámci realizácie a prijatia M. B. J.
C. vykonaného G. Y. C. R.. I. G. H. v zmysle zákona č. 180/1995 Z.z. na základe ktorej skutočnosti
došlo k zmene vlastníctva v prospech navrhovateľa a na túto skutočnosť nemal odporca žiaden vplyv.
Uviedol, že ak navrhovateľ vezme návrh späť a nejde o prípad podľa § 146 ods. 2 druhá veta O.s.p. z
procesného hľadiska zásadne platí, že zavinil zastavenie konania, a preto je povinný nahradiť odporcovi
trovy konania. Použitie druhej vety ust. § 146 ods. 2 prichádza do úvahy len vtedy, ak sú splnené
kumulatívne obe podmienky, teda dôvodné podanie žaloby a späťvzatie návrhu pre správanie odporcu.
Podľa jeho názoru nebola naplnená ani jedna podmienky stanovená v § 146 ods. 2 druhá veta a preto
jeho použitie neprichádza do úvahy. Čo sa týka navrhovateľovho odvolávania sa na § 150 O.s.p., podľa
ktorého súd nemusí priznať nárok na náhradu trov konania, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa
uviedol, že za dôvody hodné osobitného zreteľa sa považujú výnimočné okolnosti na strane účastníkov
konania alebo okolnosti danej veci. Navrhovateľ použitie ustanovenia nijakým spôsobom nezdôvodnil,
vôbec nekonkretizoval v čom vidí dôvody osobitného zreteľa. Podľa názoru odporcu, v uvedenej veci
žiadne také okolnosti nie sú a to ani na strane účastníkov konania ani s prihliadnutím na povahu veci,
o ktorú sa jednalo. Poukázal na nález Ústavného súdu SR čl. II. ÚS 122/09 z 10.09.2009 a I. ÚS
248/2010-29 zo dňa 21.10.2010. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie prvého stupňa ako
vecne správne potvrdil.

Odvolací súd prejednal vec podľa ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania (§ 214
ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné.

Náhradu trov konania v prípade, ak dôjde k zastaveniu konania, upravuje ustanovenie § 146 ods. 1
písm. c/ a § 146 ods. 2 O.s.p.

Podľa ustanovenia § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku nemá
žiaden z účastníkov, ak konanie bolo zastavené. Pokiaľ však niektorý z účastníkov zavinil, že konanie
muselo byť zastavené, postupuje sa podľa ustanovenia § 146 ods. 2 vety prvej O.s.p., ktorá predpokladá
zodpovednosť za zavinenie toho účastníka, ktorého procesný úkon mal za následok zastavenie konania.
Preto, ak navrhovateľ vezme návrh späť v zásade platí, že zastavenie konania zavinil a je preto povinný
hradiť trovy konania odporcovi. Z tejto zásady je stanovená výnimka § 146 ods. 2 druhá veta O.s.p., v



zmysle ktorej, ak dôvodne podaný návrh bol vzatý späť pre správanie sa odporcu, je povinný hradiť trovy
konania odporca. Dôvodnosť podania návrhu sa i v tomto prípade posudzuje procesne, t.j. z hľadiska
výsledku sa správania sa odporcu k nároku navrhovateľa.

Predmetný návrh na začatie konania bol podaný o vydanie nehnuteľností. Navrhovateľ vo svojom
vyjadrení k vyjadreniu odporcu zo dňa 19.12.2006, doručenému súdu dňa 02.05.2012 vzal návrh v časti
týkajúcej sa vydania parc.č. XXXX/XX o výmere 7594m2, parc.č. XXXX/X o výmere 361m2, parc.č.
XXXX/XX o výmere 753m2, parc.č. XXXX/XX o výmere 15263m2, parc.č. XXXX/XX o výmere 112m2,
parc.č. XX/XX o výmere 13m2 a parc.č. XX/XX o výmere 7m2 späť, nakoľko odporca po podaní žaloby
uzavrel s navrhovateľom dohodu o vydaní časti nehnuteľnosti a v tejto časti žiadal konanie zastaviť. Na
pojednávaní konanom dňa 07.05.2012 vzal navrhovateľ vo zvyšnej časti návrh späť, nakoľko zástupkyňa
odporcu uviedla, že v katastri nehnuteľností je pri týchto zvyšných pozemkoch vedený ako vlastník
navrhovateľ a z tohto dôvodu považuje žalobu za nedôvodnú, lebo nie sú pasívne legitimovaní a žiadala
zamietnuť žalobu v tejto časti. Odvolací súd má za to, že napriek tomu, že sa žiadosť navrhovateľa
vybavovala aj pred podaním tohto návrhu a odporca prejavil vôľu vyhovieť navrhovateľovi, nespôsoboval
žiadne prekážky, zmluvy o prevode nehnuteľností boli podpísané až dňa 19.09.2006, teda až po podaní
návrhu na začatie konania. Podľa názoru odvolacieho súdu bol navrhovateľ nútený podať predmetný
návrh na začatie konania, nakoľko mu plynuli zákonné lehoty a hrozila mu sankcia preklúzie jeho práva
na vydanie pozemkov. Zvyšné pozemky navrhovateľ získal v rámci realizácie a prijatia M. B. J. C.
vykonaného G. Y. C. R.. I. G. H., t.j. tiež po podaní návrhu. Odvolací súd má za to, že návrh na začatie
konania bol podaný dôvodne z dôvodu plynutia zákonných lehôt a takisto, že navrhovateľ vzal návrh
na začatie konanie späť z dôvodu správania sa odporcu. Súd prvého stupňa nesprávne vec právne
posúdil, keď zaviazal navrhovateľa na náhradu trov konania odporcovi podľa § 146 ods. 2 prvá veta
O.s.p., keďže mal postupovať podľa § 146 ods. 2 druhá veta O.s.p. a zaviazať odporcu na náhradu trov
navrhovateľovi. Vzhľadom na to, že navrhovateľ si náhradu trov prvostupňového konania síce uplatnil v
návrhu, ale ich právny zástupca nevyčíslil § 151 ods. 2 O.s.p., odvolací súd mu ich náhradu nepriznal.

Na základe vyššie uvedeného odvolací súd rozhodol podľa § 220 O.s.p. a uznesenie súdu prvého stupňa
v napadnutej časti zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1, v spojení s § 142 ods. 1
O.s.p. a v odvolacom konaní úspešnému navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal z
dôvodu, že mu žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.