Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 3CoE/453/2016 z 27. 3. 2017
Citácia: uznesenie Krajského súdu Trnava z 27. marca 2017, sp. zn. 3CoE/453/2016, ECLI:SK:KSTT:2017:2314201820.1
Krajský súd Trnava | 3CoE/453/2016 | ECLI:SK:KSTT:2017:2314201820.1 | 2017-03-27 | Uznesenie
Oblasť práva: Občianske právo, Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí, Spotrebiteľské zmluvy
Citované ustanovenia: OZ, § 52 ods. 1 OZ, § 57 ods. 1 písm. m) zákona č. 223/1995 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/6625b1d7-ce01-4d34-b0b7-859f3f83e43c
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2017:2314201820.1

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3CoE/453/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2314201820
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Stanislavská
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2314201820.1

Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Stanislavskej a sudcov
JUDr. Janky Klčovej a Mgr. Kristíny Ferencziovej, v exekučnej veci oprávneného: B. G., nar. XX.X.XXXX,
bytom D. Z. B. XXX, D. Z. B., proti povinnému: A. S., nar. X.X.XXXX, bytom L. XX/XXX, S., vedenej
súdnym exekútorom: JUDr. Jozef Kapronczai, Exekútorský úrad so sídlom Švermova 273, Galanta,
o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, o vymoženie 1.100 eur s
príslušenstvom a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Galanta č. k.
26Er/90/2014-13 zo dňa 25. augusta 2016, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v časti zastavenia exekúcie                      p o t v r d z u j e .

Povinnému sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie prvým výrokom zastavil exekúciu, druhým výrokom
priznal nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému a tretím výrokom rozhodol, že povinný nemá
nárok na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne s poukazom na ustanovenia §
36 ods. 5, § 39 ods. 4, § 57 ods. 1 písm. m), § 57 ods. 2, § 196, § 200 ods. 1, 5, § 203 ods.
1 § 243f ods. 1, 3, 4, 5 Exekučného poriadku a vecne potom tým, že súd prvej inštancie vykonal
dokazovanie oboznámením sa s exekučným spisom. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že na
uvedené konanie sa vzťahuje povinnosť oprávneného doplniť návrh na vykonanie exekúcie v zmysle
§ 39 ods. 4 Exekučného poriadku, a to v lehote 30 dní, a taktiež povinnosť k doplnenému návrhu
na vykonanie exekúcie v zákonnom stanovenej lehote pripojiť dôkazy, ktoré osvedčujú rozhodujúce
skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Zákon č. 438/2015 Z.z. nadobudol účinnosť dňa
23.12.2015, lehota 30 dní na doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie teda uplynula dňa 22.1.2016.
Oprávnený si svoju zákonnú povinnosť v zmysle § 243f ods. 1 Exekučného poriadku v stanovenej lehote
síce splnil, nakoľko zaslal súdnemu exekútorovi podanie označené ako - Vyjadrenie k exekučnému
konaniu dňa 11.01.2016, teda ešte v rámci zákonom stanovenej lehoty na doplnenie návrhu. Avšak
povinný opomenul k svojmu doplnenému návrhu na vykonanie exekúcie pripojiť dôkazy osvedčujúce
rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným, na základe čoho súd prvej inštancie
exekúciu v zmysle § 57 ods. 2 v spojení s § 243f ods. 5 Exekučného poriadku, a taktiež v zmysle § 243f
ods. 4 v spojení s § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku zastavil.

2. Proti tomuto uzneseniu v časti zastavenia exekúcie podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote
odvolanie. Oprávnený sa ním domáhal, aby bolo pokračované v exekúcii voči povinnému na základe
vydaného poverenia. Uviedol, že v čase podávania vyjadrenia voči exekúcii nemal k dispozícii kópiu
vystavenej vlastnej zmenky, pričom po obdržaní zo súdu ju teraz podal. Vyjadril sa, že nemá žiadne iné
dokumenty spísané s povinným a že neboli spísané žiadne iné listiny napr. zmluva o pôžičke, zmluva
o úvere a podobne. Argumentoval, že ostatným súdom stačilo vyjadrenie, ktoré poslal v tomto konaní
v zákonom stanovenej lehote.



3. Podľa § 9a Exekučného poriadku účinného od 1.7.2016, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa
tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

4. Podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), ak nie je ustanovené inak, platí
tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou
osobou v zákonom stanovenej lehote (§ 359, § 362 ods. 1 C.s.p.) a zistení, že odvolanie spĺňa náležitosti
(§ 363 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie byť viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379
až § 381 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné. Preto uznesenie súdu
prvej inštancie v časti zastavenia exekúcie ako vecne správne podľa §  387 ods. 1 C.s.p. potvrdil. Toto
uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č.
757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení).

6. Odvolací súd v rámci postupu svojho konania nezistil dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou
argumentácie použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu, zrejmého z dôvodov
napadnutého uznesenia. Práve pre správnosť a objektívnu argumentačnú presvedčivosť odôvodnenia
rozhodnutia súdu prvej inštancie by tak v zásade postačovalo iba konštatovanie správnosti dôvodov
prezentovaných súdom prvej inštancie odvolacím súdom s odkazom na ne (ustanovenie § 387 ods. 2
a 3 C.s.p.). Nakoľko v odvolaní však oprávnený argumentoval spôsobom v ňom uvedeným, odvolací
súd k týmto námietkam dodáva:

7. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia,
ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj
rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu4da) s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je
povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu
na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.

8. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z
ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

9. Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku, v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou
tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie
exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa
§ 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.

10. Podľa § 243f ods. 4 Exekučného poriadku, ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak,
platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m).

11. Podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nedoplní v
lehote podľa odseku 1, súd exekúciu zastaví.

12. Poverenie na vykonanie exekúcie zo dňa 10.2.2014 bolo vydané na podklade exekučného titulu,
ktorým je zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Trnava č. k. 9Zm/70/2013-12 zo dňa 13.12.2013
(ďalej len „zmenkový platobný rozkaz“). Ako správne uviedol súd prvej inštancie, zákonodarca stanovil
oprávnenému v zmysle ustanovenia § 243f ods. 1 Exekučného poriadku v exekučných konaniach, ktoré
sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri
podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku povinnosť,
podľa ktorej oprávnený musí v zákonom určenej lehote doplniť návrh na vykonanie exekúcie.

13. Oprávnený v zákonom stanovenej lehote čiastočne doplnil návrh na vykonanie exekúcie zaslaním
vyjadrenia. Zo zaslaného vyjadrenia, vyplýva, že oprávnený neuzavrel s povinným ani zmluvu o pôžičke
a ani zmluvu o úvere a preto oprávnený takéto listinné dôkazy nemohol predložiť. Oprávnený v zákonom
stanovenej lehote dôkazy nepripojil.

14. Krajský súd konštatuje, že nepostačuje, ak oprávnený síce v zákonom určenej lehote splní tú časť
povinnosti, že zašle vyjadrenie, v ktorom opíše rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu



s povinným, ale v zákonom určenej lehote nesplní tú časť povinnosti, že k vyjadreniu nepripojí dôkazy,
ktoré osvedčujú skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným.

15. Krajský súd ustálil, že za danej procesnej situácie vznikla exekučnému súdu povinnosť zastaviť
exekúciu podľa ustanovenia § 243f ods. 5 Exekučného poriadku. Pretože za daného stavu súd prvej
inštancie exekúciu zastavil v súlade so zákonom a správne, odvolací súd uznesením v zmysle § 387
ods. 1 C.s.p. napadnuté uznesenie v časti zastavenia exekúcie potvrdil.

16. S prihliadnutím na výsledok odvolacieho konania, v ktorom bol úspešný povinný, vzniklo mu právo na
náhradu trov odvolacieho konania. Vzhľadom k tomu, že povinnému v odvolacom konaní preukázateľne
žiadne trovy nevznikli (nebol podaný ani návrh na priznanie náhrady), odvolací súd rozhodol tak, že
povinnému sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania (§ 9a ods. 1 E. p., § 396 ods. 1 CSP, §
262 a § 256 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa  už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).



Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).