{"guid": "81c45cab-3429-4698-86fb-45f10f9781e7:fe77484a-e2fc-4fc9-8927-892b1c2c297d", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2017:8016200443.3", "spisova_znacka": "1S/21/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 1S/21/2016 z 16. 1. 2017", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Prešov z 16. januára 2017, sp. zn. 1S/21/2016, ECLI:SK:KSPO:2017:8016200443.3", "identifikacne_cislo": "8016200443", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Martin Murgaš", "sudca_id": 211, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-martin-murgas-211", "datum_vydania": "2017-01-16", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1990/372", "nazov": "zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/372-1990"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/fe77484a-e2fc-4fc9-8927-892b1c2c297d", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2017:8016200443.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2017:8016200443.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2017:8016200443.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1S/21/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8016200443
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Magdaléna Želinská
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8016200443.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove sudkyňou Mgr. Magdalénou Želinskou v právnej veci žalobcu S. D., nar. XX..
XXXX, bývajúceho H. - J. č. XXX, zastúpeného JUDr.Jozefom Nečasom, bytom Poprad, Pavlovova č.
2340/4, proti žalovanému Okresnému úradu Prešov, odbor opravných prostriedkov, Námestie mieru č.
3, Prešov, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 27.apríla 2016 č. OU-
PO-V takto

r o z h o d o l :

Žalobu    z a m i e t a.

N e p r i z n á v a      účastníkom nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. V preskúmavanej veci prvostupňový správny orgán Okresný úrad, odbor všeobecnej vnútornej správy
Poprad na základe správy o výsledku objasňovania priestupku Okresným riaditeľstvom Policajného
zboru v Poprade, odboru poriadkovej polície, zo dňa 22.12.2015 č. V.-N.-V.-XXX/XXXX-N. začal
priestupkové konanie. Zo správy o výsledku objasňovania priestupku vyplýva, že 04.12.2015 bola
na útvar Policajného zboru v Poprade doručená žiadosť - návrh na prejednanie priestupku proti
občianskemu spolunažívaniu od X.. Q. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom N., H. - J. č. XXX, vo veci spáchania
priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. a/ zákona SNR č. 372/1990 Zb.
o priestupkoch v znení neskorších predpisov, ktorého sa dopustil S. D., nar.... tým, že dňa 03.09.2015
sa na hlavnom pojednávaní v pojednávacej miestnosti na Okresnom súde Poprad pod sp.  zn.: XT XX/
XXXX . a dňa 15.10.2015 sa na hlavnom pojednávaní v pojednávacej miestnosti na Okresnom súde
Poprad pod sp. zn.: XT XX/XXXX sa vyjadroval voči X.. Q. Q., že je „bezcharakterný špinavý vrah,
skurvený eštebák a zločinec“, čo menovaného urazilo na cti. Ďalej v správe sa konštatuje, že v priebehu
objasňovania priestupku bol k veci vypočutý podozrivý S. D., ktorý sa ku skutku priznal a uviedol, že
na uvedených pojednávaniach skutočne povedal X.. Q., že je „bezcharakterný špinavý vrah, skurvený
eštebák a zločinec“, pričom že to bol eštebák, vie aj dokázať. Z uvedeného dôvodu podľa § 60 ods. 3
písm. d/ Priestupkového zákona vec bola predložená správnemu orgánu.

2. Priestupkový spis OR PZ Poprad okrem iného obsahuje záznam o podanom vysvetlení podľa § 60
ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov s S.m, ktorý uviedol, že s
X.. Q. má dlhodobý spor ohľadom pozemku. Taktiež na neho v minulosti podával trestné oznámenie vo
veci napadnutia strunovou kosačkou jeho manželky X. Q., preto má plné právo sa o ňom vyjadrovať ako
o zločincovi. Súčasne boli predložené CD nosiče z hlavného pojednávania na Okresnom súde Poprad
s návrhom na prejednanie priestupku a súčasne je pripojený návrh na prejednanie priestupku podaný
X.. Q. Q..



3. Z obsahu predloženého administratívneho spisu vyplýva, že Okresný úrad Poprad, odbor všeobecnej
vnútornej správy, rozhodnutím zo dňa 10.02.2016 č. V..-XXXX/XXXXX-XX, N.. XXXX/XXXX-XMT ako
príslušný prvostupňový správny orgán vo veciach priestupkov podľa § 52 ods. 1 zákona č. 372/1990
Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a podľa § 46, § 47 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom
konaní v znení neskorších predpisov, § 57 ods. 1 Zákona o priestupkoch rozhodol tak, že obvinený S.
D., nar.... sa uznáva vinným zo spáchania priestupkov proti občianskemu nažívaniu podľa § 49 ods. 1
písm. a/ Zákona o priestupkoch, ktorých sa dopustil tým, že sa dňa 03.09.2015 na hlavnom pojednávaní
v pojednávacej miestnosti na Okresnom súde Poprad pod sp. zn.: XT XX/XXXX. a dňa 15.10.2015
na hlavnom pojednávaní v pojednávacej miestnosti na Okresnom súde Poprad pod sp. zn.: XT XX/
XXXX vyjadroval voči navrhovateľovi X.. Q. Q., že je „bezcharakterný špinavý vrah, skurvený eštebák
a zločinec“, čo navrhovateľa X.. Q. Q. urazilo na cti, teda obvinený svojim konaním inému ublížil na cti
tým, že ho urazil. Správny orgán podľa § 11 ods. 1 písm. b/, § 12 ods. 1, 2 a podľa § 49 ods. 2 Zákona
o priestupkoch uložil obvinenému S. D. za tieto priestupky sankciu - pokutu vo výške 15,-- eur, ktorú je
povinný uhradiť do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia a súčasne podľa § 79 ods.
1 Zákona o priestupkoch uložil obvinenému S. D. uhradiť trovy konania vo výške 16,-- eur.

4. Prvostupňový správny orgán mal za preukázané, že žalobca naplnil skutkovú podstatu uvedeného
priestupku.

5. Na základe odvolania žalobcu vo veci rozhodol Okresný úrad Prešov, odbor opravných prostriedkov,
rozhodnutím zo dňa 17.04.2016 č. V. tak, že podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku menil rozhodnutie
Okresného úradu Poprad, odbor všeobecnej vnútornej správy, č. V..-XXXX/XXXXXX-XX, N..XXXX/
XXXX-XMT zo dňa 10.02.2016 vo výrokovej časti o uznaní viny obvineného tak, že obvinený S. D....
sa uznáva vinným zo spáchania priestupkov proti občianskemu spolunažívaniu podľa ustanovenia § 49
ods. 1 písm. a/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, ktorých sa dopustil tým, že dňa 03.09.2015 na
hlavnom pojednávaní v pojednávacej miestnosti na Okresnom súde Poprad pod sp. zn.: XT XX/XXXX
sa vyjadril voči navrhovateľovi X.. Q. Q., že je „bezcharakterný špinavý vrah, skurvený eštebák“ a dňa
15.10.2015 sa na hlavnom pojednávaní v pojednávacej miestnosti na Okresnom súde Poprad pod sp.
zn.: XT XX/XXXX opakovane vyjadril voči navrhovateľovi X..Q. Q., že je „zločinec“, čo navrhovateľa X..
Q. Q. urazilo na cti, teda obvinený svojim konaním inému ublížil na cti tým, že ho urazil.

6. Žalovaný podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku vo zvyšnej časti rozhodnutie Okresného úradu Poprad
potvrdil a odvolanie obvineného S. D. zamietol.

7. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na priebeh prvostupňového správneho konanie, vykonané
dokazovanie. Argumentoval tým, že citoval ustanovenia Správneho poriadku a to §3 ods. 1, 5, § 32
ods. 1, § 34 ods. 4, § 46 a ustanovením § 49 ods. 1 písm. a/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch,
podľa ktorého priestupku sa dopustí ten, kto inému ublíži na cti tým, že ho urazí alebo vydá na posmech.
Konštatoval, že priestupok je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti
a je za priestupok vyslovene označené v tomto alebo inom zákone, ak nejde o iný správny delikt
postihnuteľný podľa osobitných predpisov alebo o trestný čin. Uviedol, že skutková podstata priestupku
je charakterizovaná štyrmi obligatórnymi znakmi: subjekt, subjektívna stránka, objekt, objektívna
stránka. Subjektom je páchateľ priestupku; subjektom môže byť len fyzická osoba. Podmienkou
je deliktuálna spôsobilosť osoby, teda spôsobilosť naplniť svojím konaním všetky znaky skutkovej
podstaty priestupku (vek 15 rokov, neexistencia dôvodov vylučujúcich nepríčetnosť). Subjektívna stránka
predstavuje zavinenie; zavinenie je vnútorný psychický vzťah človeka jednak k vlastnému protiprávnemu
konaniu (porušeniu (ohrozeniu) právnej normy)), a jednak k výsledku tohto protiprávneho konania,
ktorý má za následok trestnú alebo civilnú právnu zodpovednosť. Zo zavinenia vychádza subjektívna
stránka skutkovej podstaty priestupku, ktorá vyjadruje psychický vzťah páchateľa ku skutočnostiam
charakterizujúcim delikt. Objektom sú vybrané spoločenské vzťahy, ktoré sú chránené zákonom a proti
ktorým konanie smeruje. Objektívna stránka je daná konaním (komisívnym, omisívnym), následkom a
príčinnou súvislosťou medzi konaním a následkom (kauzálny nexus); fakultatívnymi znakmi objektívnej
stránky sú čas a miesto konania. Sankciou, t.j. následkom za priestupok je pokarhanie, pokuta, zákaz
činnosti a prepadnutie veci (§11 ods.1 Zákona o priestupkoch). Pri určení druhu sankcie a jej výmery sa
prihliadne na závažnosť priestupku, najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky, na okolnosti,
za ktorých bol spáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa, ako aj na to, či a akým
spôsobom bol za ten istý skutok postihnutý v kárnom alebo disciplinárnom konaní.



8. Žalovaný argumentoval, že Ústava Slovenskej republiky vo svojom článku 19 ods. 1 zaručuje
každému právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena.
Osobnosť človeka je individuálna a predstavuje predovšetkým súhrn špecifických osobných psychických
vlastností konkrétneho ľudského jedinca. Podobne ako právam a veciam, i osobnosti človeka je
právom poskytovaná ochrana pred neoprávneným zásahom. Ochrana osobnosti človeka je upravená
predovšetkým v Ústave Slovenskej republiky a Občianskom zákonníku.

9. Konštatoval, že občianske právo poskytuje osobnosti človeka ochranu prostredníctvom ustanovení §
11 až § 16 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov. Ochrana osobnosti
upravená Občianskym zákonníkom je koncipovaná ako všeobecná ochrana vzťahujúca sa na celú
oblasť občianskeho práva. Poskytuje ochranu imateriálnym (nehmotným) stránkam osobnosti človeka.
Občianskoprávna ochrana osobnosti vychádza z druhého oddielu druhej hlavy Ústavy Slovenskej
republiky, ktorá upravuje základné ľudské práva a slobody. Subjektom osobnostných práv môže byť
len fyzická osoba. Predmetom ochrany osobnosti človeka je podľa ustanovenia § 11 Občianskeho
zákonníka najmä život a zdravie, občianska česť a ľudská dôstojnosť, súkromie, meno a prejavy
osobnej povahy. Ochrana občianskej cti a ľudskej dôstojnosti je občianskoprávnou úpravou chránená v
rôznych spoločenských vzťahoch. Právo na ochranu občianskej cti a ľudskej dôstojnosti zahŕňa okrem
civilných spoločenských vzťahov aj právo na česť v odborných kruhoch, napr. vedeckých. Právo na
ochranu súkromia zahŕňa široký rozsah života človeka - právo na ochranu intímneho života, citovaného
života, priateľských vzťahov, rodinných vzťahov a pod.. Právo na ochranu mena zahŕňa ochranu mena,
priezviska osoby, ale aj pseudonymu. Právo na prejavy osobnej povahy rozumieme právo na ochranu
pred neoprávneným zásahom do prejavov osobnosti človeka.

10. Žalovaný poukázal na to, že ustanovením § 49 Zákona o priestupkoch sa poskytuje ochrana
riadnemu občianskemu spolunažívaniu. Objektívna stránka skutkových podstát tohto druhu priestupku
sa konkretizuje v ustanoveniach pod jednotlivými písmenami. Podľa ustanovenia § 49 ods. 1 písm. a/
Zákona o priestupkoch sa priestupku dopustí ten, kto inému ublíži na cti tým, že ho urazí alebo vydá na
posmech. Priestupok urážky na cti možno spáchať slovným alebo písomným výrokom alebo prejavom.
Samotný výrok však nestačí sám o sebe na naplnenie znakov priestupku. Platí totiž pravidlo, že nikto sa
nemôže dopustiť urážky, ak sám nevie, že uráža. Páchateľ teda musí vedieť jednak o urážlivosti svojho
výroku alebo skutku a jednak jeho zavinenie sa musí vzťahovať na tento výrok alebo skutok ako aj na
následok, t.j. urážku na cti (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 1 Ds/1/2007 zo dňa
23.03.2007). Pojem česť patrí medzi tie základné ľudské pojmy, ktoré je náročné explicitne definovať,
česť je to, čím si človek zasluhuje úctu, vážnosť, dôveru.

11. Žalobca ako odvolateľ namietal, že orgány činné v trestnom konaní a predovšetkým správny orgán
hrubým spôsobom ignorujú podstatu právneho štátu, porušujú zákony, európske dohovory, základné
ľudské práva a slobody, právo na slobodné vyjadrovanie, slobodný prejav atď.. Namietal, že v jeho
prípade ide o 100% dôkazy, že navrhovateľ je zločinec, vrah, ktorý sa na jeho pozemku dopustil pokusu
o vraždu na jeho manželke a nemohol sa dopustiť urážky na cti, pretože tento zločinec nemá vôbec
česť. Prezentoval názor, že orgány zámerne chránia zločinca, jeho protiprávne konanie, navrhovateľ
porušuje domovú slobodu odpočúvaním, filmovaním, provokovaním, má právo na názor, vyjadrenie a
prejav, a preto žiadal odvolací orgán, aby napadnuté rozhodnutie zrušil.

12. Žalovaný poukázal na to, že z obsahu predloženého spisu mal za preukázané, že zistený skutkový
stav nebol sporný a pri rozhodovaní o priestupku správny orgán vychádzal z dôkazov, ktoré zabezpečil
na ústnom pojednávaní prvostupňový správny orgán a to z výpovede navrhovateľa X..Q. Q., priznanie
obvineného S. D. a zo zvukových záznamov na CD nosiči. Na základe uvedeného žalovaný konštatoval,
že prvostupňový správny orgán dospel bez pochybnosti k správnemu záveru, že bolo dostatočne
preukázané, že obvinený S. D. sa v rámci hlavných pojednávaní pred Okresným súdom Poprad vyjadril
na adresu navrhovateľa X.. Q. Q., že je „bezcharakterný špinavý vrah, skurvený eštebák a zločinec“,
čo navrhovateľa urazilo na cti.

13. Podľa ustanovenia § 77 Zákona o priestupkoch výrok rozhodnutia o priestupku, ktorým je obvinený
z priestupku uznaný vinným, musí obsahovať tiež popis skutku s označením miesta a času spáchania
priestupku, vyslovenia viny, druh a výšku sankcie, prípadne rozhodnutie o upustení od uloženia sankcie
(§11 ods. 3), o započítaní času do času zákazu činnosti (§14 ods. 2), o uložení ochranného opatrenia
(§ 16), o nároku na náhradu škody (§ 70 ods. 2) a o trovách konania (§ 79 ods. 1).



14. V rozhodnutiach trestného charakteru, ktorými sú i rozhodnutia o priestupkoch, je nevyhnutné
vymedziť presne, za aké konkrétne konanie je obvinený postihnutý. Toto je možné zaručiť len
konkretizáciou údajov, obsahujúcich popis skutku vo výroku rozhodnutia s uvedením miesta, času a
spôsobu jeho spáchania, prípadne uvedením tých skutočností, ktoré sú potrebné na to, aby skutok
nemohol byť zamenený s iným. Je nespochybniteľné, že iba výroková časť správneho rozhodnutia je
schopná mať dopad na práva a povinnosti účastníkov konania a iba ona môže nadobudnúť právnu
moc. Bezvadne formulovaný výrok je nezastupiteľnou časťou rozhodnutia. Len z výroku je možné
zistiť, či a aká povinnosť bola uložená, iba porovnaním výroku je možné usúdiť existenciu prekážky
veci rozhodnutej, vylúčenie prekážky litispendencie, dvojakého postihu pre totožný skutok, je dôležitý
pre určenie rozsahu dokazovania, ako aj na zabezpečenie riadneho práva na obhajobu, len výrok
rozhodnutia, a nie jeho odôvodnenie, môže byť vynútiteľný správnou exekúciou. Z uvedených dôvodov
je odvolací orgán toho názoru, že vymedzenie predmetu konania vo výroku rozhodnutia o priestupku
spočíva v špecifikácií priestupku takým spôsobom, aby sankcionované konanie nebolo zameniteľné s
konaním iným.

15. Odvolací orgán argumentoval, že zo zvukového záznamu z CD nosiča je dostatočne preukázané,
že obvinený:
1. dňa 03.09.2015 sa pred Okresným súdom Poprad na hlavnom pojednávaní na adresu navrhovateľa
vyjadril, že je „bezcharakterný špinavý vrah, skurvený eštebák“,
2. dňa 15.10.2015 sa pred Okresným súdom Poprad na hlavnom pojednávaní na adresu navrhovateľa
opakovane vyjadril, že je „zločinec“.

16. Vzhľadom na tieto skutočnosti považoval odvolací orgán za potrebné protiprávne konanie
obvineného špecifikovať takým spôsobom, aby sankcionované konanie nebolo zameniteľné s konaním
iným, a preto rozhodnutie správneho orgánu vo výrokovej časti o uznaní obvineného zmenil tak, že
konanie obvineného pred Okresným súdom Poprad špecifikoval na výrok prednesený dňa 03.09.2015
a na výrok prednesený dňa 15.10.2015, počas ktorých navrhovateľa urazil na cti a v ostatnej časti
rozhodnutie správneho orgánu potvrdil a odvolanie obvineného zamietol. Odvolací orgán s poukazom
na vyššie uvedené skutočnosti konštatoval, že obvinený konaním uvedený priestupok spáchal tak, ako
bol ustálený odvolacím orgánom.

17. Dôvodil, že námietky obvineného neboli spôsobilé spochybniť správnosť rozhodnutia správneho
orgánu, a preto ho správny orgán správne uznal vinným zo spáchania priestupku podľa ustanovenia
§ 49 ods. 1 písm. a/ Zákona o priestupkoch. Vo sfére obvineného má uložená pokuta plniť ako úlohu
výchovnú, tak aj represívnu a postihovať za protiprávne konanie. Uložená pokuta plní taktiež preventívnu
úlohu, najmä vo vzťahu k ostatným nositeľom totožných zákonných povinností (generálne pôsobenie),
ktorých musí mať silu odradiť od protiprávneho konania, t.j. narušovania pravidiel občianskeho
spolunažívania.

18. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj Ústavného súdu Slovenskej republiky
vyplýva, že tak základné právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj právo podľa čl. 6 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a slobôd v sebe zahŕňajú aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania
a odôvodnenie rozhodnutia ( II. ÚS 383/06). Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k
povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutie aj v náleze III. ÚS 119/03-30. Ústavný súd už
vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na
také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a
skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou
proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03). Odvolací orgán s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti
v spojení s povinnosťou správneho orgánu uvedenou v ustanovení § 47 ods. 3 Správneho poriadku
konštatoval, že správny orgán analogicky ako súdy je povinný riadne odôvodniť svoje rozhodnutie. S
poukazom na vyššie uvedené skutočnosti sa odvolací orgán pre úplnosť veci zaoberal výškou udelenej
sankcie a jej dostatočným odôvodnením a konštatoval, že správny orgán druh sankcie a jej výšku
odôvodnil dostatočne. V prípade konania obvineného dochádza k recidíve, pretože správnym orgánom
bol rozhodnutím č.: V.-XXXX/XXXXXX-X, N.XXXX/XXX-XK. zo dňa 25.03.2014 právoplatne uznaný
vinným z priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa ustanovenia § 49 ods. 1 písm. d/ Zákona
o priestupkoch, teda ide o druhový podobný priestupok, ktorého sa dopustil tým, že dňa 29.10.2013 v
čase okolo 15:10 hod. v Obci H. pri rodinnom dome č. XXX povedal X..Q. Q. nar. XXXX, trvalé bytom



H. J. XXX, že je ..Eštebák, Špina, Gestapák, Sviňa“, teda svojím konaním úmyselne narušil občianske
spolunažívanie iným hrubým správaním.

19. Odvolací orgán uviedol, že správny orgán uložil obvinenému povinnosť uhradiť trovy konania plne
v súlade s dikciou ustanovenia § 79 ods. 1 Zákona o priestupkoch, a to z dôvodu, že obvinený bol
uznaný vinným z priestupku, z tohto dôvodu úhrada vzniknutých trov konania obvineným je v tomto
prípade dôvodná a účelná. K obsahu odvolania obvineného odvolací orgán poukázal na to, že v konaní
bolo spoľahlivo zistené, že obvinený sa dopustil priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa
ustanovenia § 49 ods. 1 písm.a/ Zákona o priestupkoch, a preto všetky jeho námietky uvedené v odvolaní
sú účelové v snahe vyhnúť sa zodpovednosti za protiprávne konanie. Odvolací orgán konštatoval,
že obvineným použité expresívne výrazy nemožno vzhľadom na ich obsah, formu a okolnosti, za
ktorých boli prednesené, v žiadnom prípade považovať za oprávnenú kritiku navrhovateľa zameranú
na poukazovanie údajného protiprávneho konania navrhovateľom (najmä, ak v čase pojednávania pred
súdom boli prítomné súdne osoby). Je výhradne vecou príslušných orgánov (činných v trestnom konaní,
správnych orgánov a iných) konať a rozhodovať o prípadných protiprávnych skutkoch navrhovateľa.

20. Odvolací orgán pre úplnosť veci uviedol, že právo fyzickej osoby na ochranu cti podľa ustanovení
Občianskeho zákonníka (§ 11 až § 13, § 15 a § 16) zostáva Zákonom o priestupkoch nedotknuté.
Fyzická osoba má teda právo domáhať sa, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva
na ochranu jej občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov, a aby
jej bolo dané primerané zadosťučinenie. Má tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch,
ako aj na náhradu škody  spôsobenej neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti. Z
uvedeného vyplýva, že navrhovateľ je oprávnený obrátiť sa na všeobecný súd žalobou vo veci ochrany
osobností. Odvolací orgán preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho
orgánu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo. Konštatoval, že správny orgán posúdil vec správne po
právnej aj skutkovej stránke, teda správne vyhodnotil skutkový a právny stav a na vec aplikoval správne
právne predpisy (Správny poriadok, Zákon o priestupkoch). Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti
však správny orgán zmenil výrokovú časť rozhodnutia správneho orgánu, keď protiprávne konanie
obvineného špecifikoval na jednotlivé dni tak, ako to uviedol vo výrokovej časti rozhodnutia a vo zvyšnej
časti odvolanie obvineného zamietol a rozhodnutie správneho orgánu potvrdil.

21. Rozhodnutie žalovaného napadol včas podanou žalobou žalobca, ktorý žiadal rozhodnutie
žalovaného zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie a uložiť žalovanému žalobcovi nahradiť trovy konania.

22. Žalobu odôvodnil tým, že rozhodnutím správnych orgánov bol na svojich ústavných právach
ukrátený, pretože tieto nedostatočne vyhodnotili predložené doklady a písomnosti, na základe ktorých
došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Namietal, že prvostupňový správny orgán ani  žalovaný
nebrali do úvahy tú skutočnosť, že žalobca vyjadril iba svoj názor na osobu X.. Q. Q. z dôvodov, že
z registračného protokolu agentúrnych a operatívnych zväzkov Štátnej bezpečnosti má zistenú jeho
spoluprácu s ŠtB, kde figuruje pod krycími menami „Q.“ a „O.“ a rovnako nevzal do úvahy, ba ani sa
nezaoberal skutočnosťou, že X.. Q. neustále vstupuje na pozemok žalobcu, kde motorovou kosačkou
spôsobil  manželke žalobcu zranenie a vyhrážal sa jej zabitím, ktorý skutok rieši Polícia Poprad pod
ČVS:V.XXXX, ako aj Generálna prokuratúra, čím porušil aj ustanovenie § 34 Zákona o správnom konaní,
s odkazom na dôkaz registráciu v registri oper. zväzkov Štb - ftk. S poukazom na vyššie uvedené
skutočnosti preto žalobca považuje rozhodnutia správnych orgánov v rozpore so zákonom, čím súčasne
žalobca tvrdí, že bol v dôsledku vydania vyššie uvedených rozhodnutí ukrátený na svojich právach
slobodne sa vyjadrovať na základe zistených relevantných skutočností.

23. Žalovaný sa k žalobe vyjadril v písomnom podaní zo dňa 22.07.2016 a navrhol žalobu zamietnuť
a účastníkom konania náhradu trov konania nepriznal. Poukázal na to, že v priestupkovom konaní bol
dostatočne a správne zistený skutočný stav veci, preto zotrváva na právnej argumentácii, ktorú uvádza
v napadnutom rozhodnutí, lebo je nespochybniteľné, na základe vykonaného dokazovania je rovnako
dostatočne preukázané, že žalobca sa dopustil protiprávneho konania, zistený skutkový stav nebol
sporný a pri rozhodovaní o priestupku správny orgán vychádzal z dôkazov zabezpečených na ústnom
pojednávaní a z výpovede navrhovateľa X.. Q. Q., priznanie obvineného žalobcu S. D. a zo zvukových
záznamov na CD nosiči. Žalovaný prezentoval názor, že bez pochybností dospel k správnemu záveru, že
bolo dostatočne preukázané, že obvinený žalobca S. D. sa v rámci hlavných pojednávaní pred Okresným
súdom Poprad vyjadril na adresu navrhovateľa X.. Q., že je „bezcharakterný špinavý vrah, skurvený



eštebák a zločinec“, čo navrhovateľa urazilo na cti, preto dospel k záveru, že konaním žalobcu došlo
k naplneniu všetkých obligatórnych znakov skutkovej podstaty priestupku podľa § 49 ods. 1 písm. a/
Zákona o priestupkoch.

24. Žalovaný poukázal na to, že nestotožňuje sa s námietkou žalobcu, že iba vyjadril svoj názor. Sloboda
prejavu je jedným z politických práv zakotvených v čl. 26 Ústavy Slovenskej republiky. Obsah slobody
prejavu a jeho charakteristiku podal Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom náleze sp. zn. II.
ÚS 28/96 zo dňa 12.05.1997: „Slobodou prejavu sa človeku umožňuje vysloviť alebo zamlčať svoje
city, myšlienky a názory”. Sloboda prejavu vo všeobecnosti znamená, že osoba môže prejaviť svoje
myšlienky, svoje názory a city bez toho, aby za taký prejav bola trestaná. Znamená to, že ak svojím
prejavom neporuší práva alebo slobody iných osôb alebo štátu, nemôže jej prejav priniesť trest, resp.
nemôže byť za takýto prejav sankcionovaná. Sloboda prejavu teda umožňuje sebarealizáciu človeka.
Ani sloboda prejavu nie je absolútna a neohraničená. Sloboda prejavu neznamená, že každý má právo
povedať čokoľvek. Sloboda každého z nás sa končí tam, kde sa začína právo druhého. Sloboda prejavu
nemôže byť zneužitá na zásah do práva inej osoby. Človek si prirodzene chráni svoje súkromie, buduje
si svoje dobré meno a záleží mu na tom, ako ho vnímajú jeho blízki, priatelia i širšia verejnosť. Ak mu
niekto do týchto hodnôt zasiahne, napríklad ohováraním a šírením nepravdivých informácií, bude to
pociťovať ako ujmu. Česť človeka predstavuje významnú hodnotu, ktorá sa posudzuje podľa mravných
kritérií príslušnej spoločnosti. Rozlišuje sa česť v zmysle objektívom, t. j. vážnosť, ktorú človek požíva
v predstave iných ľudí a v zmysle subjektívnom, t. j. vedomie vlastnej hodnoty. Ochrana osobnosti
je právom zaručeným v ustanovení čl. 16 ods. 1 a čl. 19 Ústavy SR. Čl. 16 ods. 1 zakotvuje, že
nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia je zaručená, obmedzená môže byť len v prípadoch ustanovených
zákonom. Podľa ustanovenia č. 19 Ústavy SR má každý právo na (1) zachovanie ľudskej dôstojnosti,
osobnej cti, dobrej povesti a ochrany mena, (2) na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do
súkromného a rodinného práv a (3) na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním
alebo zneužívaním údajov o svojej osobe. Okrem Ústavy SR je právo na ochranu osobnosti upravené
aj v ustanovení § 11 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník. Uvedené ustanovenie zakotvuje, že
fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej
dôstojnosti, ako aj  súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy. Vzťah medzi realizovaním práva
na slobodu prejavu a práva na ochranu osobnosti musí byť proporcionálny. Možno uviesť, že ide o dve
protichodné práva, pričom je dôležité nájsť proporcionalitu, vzájomne vyvážený vzťah medzi nimi.

25. Žalovaný konštatoval, že žalobcom použité expresívne a vulgárne výrazy nemožno vzhľadom na
ich obsah, formu a okolnosti, za ktorých boli prednesené, v žiadnom prípade považovať za oprávnenú
kritiku navrhovateľa X.. Q. Q., za vyjadrenie „iba svojho názoru“ žalobcom v zmysle slobody prejavu,
a to zameranú na poukazovanie údajného protiprávneho konania navrhovateľom (najmä, ak v čase
pojednávania pred súdom boli prítomné súdne osoby). Je výhradne vecou príslušných orgánov (činných
v trestnom konaní, správnych orgánov a iných) konať a rozhodovať o prípadných protiprávnych skutkoch
navrhovateľa. Všetky vyššie uvedené námietky žalobcu uvedené v žalobe považuje žalovaný za
účelové, irelevantné, v snahe vyhnúť sa zodpovednosti za spáchaný delikt. Spáchanie skutku bolo
žalobcovi bez pochybností preukázané.

26. Žalovaný poukazoval aj na skutočnosť, že v prípade konania žalobcu dochádza k recidíve, pretože
správnym orgánom už bol rozhodnutím č.: V..-XXXX/XXXXXX-X, N..XXXX/XXX-XK. zo dňa 25.03.2014
právoplatne uznaný vinným z priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa ustanovenia § 49 ods.
1 písm. d/ Zákona o priestupkoch, teda ide o druhový obdobný priestupok, ktorého sa dopustil tým, že
dňa 29.10.2013 v čase okolo 15:10 hod. v obci H. pri rodinnom dome č. XXX povedal X.. Q. Q., nar.
XXXX, trvalé H., J. XXX, že je „Eštebák, Špina, Gestapák, Sviňa“, teda svojím konaním úmyselne narušil
občianske spolunažívanie iným hrubým správaním. V odvolacom konaní rozhodnutie správneho orgánu
bolo potvrdené rozhodnutím žalobcu č.: OU-PO-V zo dňa 16.06.2014. Uložená sankcia - pokarhanie
nemala vplyv na jeho nápravu. Žalobca sa teda priestupku dopustil opakovane, a to dokonca voči tej
istej osobe, čiže ide o recidívne správanie žalobcu, a preto uložená pokuta žalovaným a jej výška bola
plne dôvodná.

27. Žalovaný ďalej uviedol, že z úradnej činnosti mu je známe, že v konaniach uvádzaných žalobcom
pod ČVS: C.-XXXX/N.-XXXX a C..-XXX/N.-XXXX na osobu X.. Q. Q. nebola podaná obžaloba na
žiaden skutok vo vyššie uvedených vyšetrovacích spisoch, pretože oba skutky boli postúpené podľa
ustanovenia § 214 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku Okresnému úradu v Poprade na prejednanie



priestupku. Napokon z úradnej činnosti je žalovanému známe, že následne priestupkové konania vedené
voči X..Q. Q. boli správnym orgánom zastavené, resp. odložené záznamom. S poukazom na tieto
skutočnosti sú argumenty žalobcu týkajúce sa údajného protiprávneho konania X.. Q. Q. absolútne
irelevantné.

28. Žalobca po doručení vyjadrenia žalovaného v písomnom podaní zo dňa 16.09.2016 uviedol, že
podľa jeho názoru čl. 16 ods. 1, čl. 19 a čl. 26 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj nález pod sp. zn.:
II.ÚS 28/96 zo dňa 12.05.1997 o slobode prejavu a ochrane osobnosti si žalovaný vyložil v prospech tzv.
poškodeného X.. Q.. Na jednej strane poukazuje na skutočnosť, že sloboda prejavu nemôže byť zneužitá
napríklad ohováraním a šírením nepravdivých informácií a pritom použitie pravdivých skutočností
považuje za protiprávne. Žalovaný azda chce poprieť fakt, že X.. Q. bol spolupracovníkom bývalej Štátnej
bezpečnosti, o ktorej skutočnosti žalobca predložil správnemu orgánu jasný dôkaz. Ďalej kladie otázku,
že ako má nazvať človeka, ktorý s motorovou kosačkou na jeho pozemku zakosí jeho manželke do nohy
a pritom sa jej vyhráža usmrtením. To sú  nepravdivé informácie? Nie je to jeho názor a sú to nepravdivé
informácie, pričom jemu ubližuje na cti a ľudskej dôstojnosti? Vzhľadom na uvedené skutočnosti
považuje vyjadrenie žalovaného iba za svoju obranu pre absolútne nereagovanie na podania žalobcu na
protiprávne konania X.. Q., odstúpenie podaní zo strany Policajného zboru v Poprade, marenie úradného
rozhodnutia, nepovolený vstup na cudzí pozemok, ako aj nebezpečného vyhrážania, ktoré skutočnosti
nepovažuje ani len za priestupok. Preto vyjadrenie žalovaného je alibistické, nedôvodné a účelové.
Zotrval na podanej žalobe.

29. V predmetnej veci konanie bolo začaté na základe žaloby, ktorá bola súdu doručená dňa 06.06.2016,
teda za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov.

30. Dňom 01.júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok, ktorý v
prechodných ustanoveniach § 491 ods. 1 upravuje, že ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon
aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho
účinnosti. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia - právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak
by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba.

31. S odkazom na vyššie skutočnosti je zrejmé, že ide o správnu žalobu vo veciach správneho trestania
upravených v ustanovení § 194 až § 198 Správneho súdneho poriadku.

32. Podľa § 194 ods. 1 Správneho súdneho poriadku (v ďalšom texte iba „SSP“) - správnym trestaním
sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte
alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia - ak nie je v tejto
hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o
všeobecnej správnej žalobe.

33. Podľa § 195 SSP - správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi
žaloby, ak
a) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci
alebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo
opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu,
b) ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo
premlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné
protiprávne konanie,
c) ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na
správne trestanie,
d) ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na
ukladanie sankcií v rámci správneho trestania,
e) ide o skúmanie, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu
verejnej správy.

34. Podľa § 196 SSP - ak správny súd mimo žalobných bodov zistí, že sú dané vady uvedené v § 195,
oznámi to bezodkladne účastníkom konania a vyzve ich, aby sa k nim v určenej lehote vyjadrili.



35. Podľa § 197 SSP - správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy,
môže doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy, a to aj na návrh účastníka konania,
ktorým však nie je viazaný.

36. Žalobca v priestupkovom konaní bol uznaný za vinného zo spáchania priestupku proti občianskemu
spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. a/ zákona č. 372/1990 Zb. v znení neskorších predpisov, ktorý
upravuje, že priestupku sa dopustí ten, kto inému ublíži na cti tým, že ho urazil alebo vydal na posmech.

37. Z priestupkového konania ani z výpovede žalobcu  na pojednávaní nevyplýva, žeby došlo k
procesným vadám tak, ako sú uvedené v ustanovení § 195 SSP. Žalobca nepoprel, že vo vzťahu k
Ing. Lazarovi na hlavnom pojednávaní na Okresnom súde v Poprade v konaní vedenom pod sp. zn.:
XT  XX/XXXX dňa 03.09.2015 sa vyjadril, že je „bezcharakterný špinavý vrah, skurvený eštebák“ a
dňa 15.10.2015 na hlavnom pojednávaní v uvedenej veci opakovane vyjadril vo vzťahu k X.. Q., že je
„zločinec“.

38. Spornou otázkou medzi žalobcom a správnymi orgánmi je, či uvedené verbálne vyjadrenia vo vzťahu
k X.. Q. sú iba názorom žalobcu, a že ide o slobodu prejavu, alebo žalobca skutočne naplnil skutkovú
podstatu priestupku proti občianskemu spolunažívaniu.

39. Z vykonaného dokazovania správnymi orgánmi a výpovede samotného žalobcu je preukázané
konanie žalobcu tak, ako je definované vo výroku rozhodnutia žalovaného a žalobca skutočne vyslovil
v prítomnosti iných osôb výroky na adresu X.. Q., čím mu ublížil na cti. Takéto konanie napĺňa pojmové
znaky priestupku podľa ustanovenia § 49 ods. 1 písm. a/ Zákona o priestupkoch tak, ako o tom bolo
rozhodnuté správnymi orgánmi. Žalobca dokonca aj pred správnym orgánom na ústnom pojednávaní
na adresu navrhovateľa sa vyjadril len spôsobom, ktorý odporuje slušnému správaniu medzi dospelými
ľuďmi, a aj keď žalobca predložil dôkaz o tom, že navrhovateľ X.. Q. je evidovaný Ústavom pamäti národa
v registračných protokoloch agentúrnych a operatívnych zväzkov Štátnej bezpečnosti, žalobca výrazmi
„bezcharakterný špinavý vrah a zločinec“ urazil na cti, pričom žalobca na svoju obhajobu argumentuje
tým, že tieto výrazy ním použité sú dôvodné, pretože X.. Q. ublížil jeho manželke na zdraví. Treba však
poukázať na to, že otázka konania Ing. Lazara, či už majúca trestnoprávny charakter alebo priestupkový
charakter vo vzťahu k manželke žalobcu neoprávňuje žalobcu používať uvedené výrazy a je vecou
konania v inom priestupkovom konaní, kde manželka žalobcu by bola poškodenou.

40. Z obsahu spisu vyplýva, že medzi žalobcom a X.. Q. ako navrhovateľom pretrvávajú susedské spory
ohľadne pozemkov, avšak medziľudské konflikty je možné riešiť iba zákonnými prostriedkami. Ak došlo
k útoku na žalobcovu manželku, bol žalobca oprávnený požiadať príslušný orgán na vykonanie nápravy.
Riešenie susedských nedorozumení vulgárnymi nadávkami nemožno akceptovať. Nie je úlohou súdu
v tomto konaní posudzovať postup správnych orgánov v inom priestupkovom konaní vo vzťahu k
navrhovateľovi X.. Q..

41. V súvislosti so slobodou prejavu súd poukazuje na Ústavu Slovenskej republiky, ktorá v čl. 26 ods.
1 upravuje, že sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené a na čl. 6 ods. 1 Dohovoru, podľa
ktorého každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote
prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych
právach alebo záväzkoch, alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Článok 10
ods. 1 Dohovoru upravuje, že každý má právo na slobodu prejavu, toto právo zahŕňa slobodu zastavať
názory, prijímať a rozširovať informácie alebo myšlienky bez zasahovania štátnych orgánov a bez ohľadu
na hranice.

42. Otázka slobody prejavu podľa uvedených článkov Ústavy SR a Dohovoru o ochrane základných
ľudských práv a slobôd bola predmetom konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky a to
uznesením Ústavného súdu SR pod sp. zn.: III.ÚS 213/2011-22, ktorý jednoznačne konštatoval, že pri
posudzovaní veci musí sa vychádzať z racionálneho a ústavne konformného výkladu príslušnej právnej
úpravy a to v súvislosti s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 1Sžo 58/2009. Z
judikátov Ústavného súdu SR sp. zn.: IV.ÚS 256/07, I.ÚS 4/02, I.ÚS 193/03 jednoznačne vyplýva, že
všetky základné práva a slobody sú chránené len v takej miere a rozsahu, pokiaľ uplatnením jedného
práva alebo slobody nedôjde k neprimeranému obmedzeniu či dokonca popretiu iného práva alebo



slobody. Ústavný súd ďalej judikoval, že obmedzenie akéhokoľvek základného práva alebo slobody, a
teda aj slobody prejavu možno považovať za ústavne akceptovateľné len vtedy, ak ide o obmedzenie,
ktoré bolo ustanovené zákonom, resp. na základe zákona a zodpovedá niektorému ustanovenému
legitímnemu cieľu a je nevyhnutné v demokratickej spoločnosti na dosiahnutie sledovaného cieľa, teda
ospravedlňuje ho existencia naliehavej spoločenskej potreby a primerane, resp. spravodlivo vyvážený
vzťah medzi použitými prostriedkami a sledovaným cieľom, t.j. musí ísť o obmedzenie, ktoré je v súlade
so zásadou proporcionality.

43. Je teda zrejmé, že ak žalobca na hlavných pojednávaniach pred Okresným súdom Poprad v dňoch
03.09.2015 a 15.10.2015 sa na adresu navrhovateľa priestupkového konania vyjadril tak, ako už súd
citoval vyššie, začatie priestupkového konania o uznanie žalobcu za vinného zo spáchania priestupku
proti občianskemu spolunažívaniu možno považovať za legitímny cieľ a tak, ako uviedli správne orgány,
aj podľa názoru súdu tento zásah do slobody prejavu žalobcu bol primeraný, zodpovedal zásade
proporcionality. Je síce pravdou, ako súd konštatoval, že navrhovateľ X.. Q. je evidovaný v zväzkoch
ŠtB, avšak použitie súvislosti s touto evidenciou expresnými výrazmi, a že navrhovateľ je „vrah“, súd
považuje za neprimerané zo zásahom do cti navrhovateľa.

44. Správny súd po preskúmaní rozhodnutia žalovaného v medziach žaloby sa stotožnil s názorom
správnych orgánov, že žalobca svojimi výrokmi na adresu X.. Q. vyjmúc označenie „eštebák“ prekročil
ústavou garantovanú slobodu prejavu a neprípustným spôsobom zasiahol do osobnostným práv
navrhovateľa. Takýto prejav žalobcu nemožno hodnotiť za jeho osobný názor, pretože označiť niekoho
za „vraha“, nie je prípustné, ak spáchanie takéhoto trestného činu navrhovateľovi (X.. Q.) preukázané
nebolo.

45. Správny súd dospel k názoru, že správne orgány žalobcu dôvodne uznali vinným zo spáchania
priestupku podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Zákona o priestupkoch, uloženie sankcie bolo žalovaným
dostatočne a presvedčivo odôvodnené.

46. Z uvedených dôvodov preto súd podľa § 190 SSP žalobu ako nedôvodnú zamietol.

47. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 167 a § 168 SSP a účastníkom nárok na náhradu trov
konania nepriznal, pretože žalobca v konaní úspech nemal a vo vzťahu k trovám konania žalovaného
súd dospel k záveru, žeby nebolo spravodlivé od žalobcu takúto náhradu trov konania požadovať, naviac
správny orgán v predmetnej veci koná v rámci svojich kompetencií.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote jedného mesiaca
od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno
meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Žalobca v konaní o kasačnej sťažnosti musí byť zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania
sťažovateľa musia byť spísané advokátom.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:be786c93-a6f8-44fc-8186-796fac2b9a68", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 213/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 213/2011 z 10. 5. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-05-10", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:be786c93-a6f8-44fc-8186-796fac2b9a68"}, {"guid": "ussr:1faf6652-4a99-4385-976a-d84f3513c743", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 256/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 256/07 z 31. 1. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-01-31", "citacie_n": 36, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1faf6652-4a99-4385-976a-d84f3513c743"}, {"guid": "ussr:9cfc70f8-bfa6-4d4b-8fbd-2a8996420dd7", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 383/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 383/06 z 20. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-20", "citacie_n": 657, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9cfc70f8-bfa6-4d4b-8fbd-2a8996420dd7"}, {"guid": "ussr:774fe710-1bb1-4e6d-8c92-6b0ac4de848b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 193/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 193/03 z 30. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-30", "citacie_n": 103, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:774fe710-1bb1-4e6d-8c92-6b0ac4de848b"}, {"guid": "ussr:af953037-5fc3-4004-a992-f21a7428ce20", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 119/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 119/03 z 16. 9. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-09-16", "citacie_n": 3589, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:af953037-5fc3-4004-a992-f21a7428ce20"}, {"guid": "ussr:fa8d7e1b-3463-4f9a-ba5a-e1d8c7d50a8e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 4/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 4/02 z 9. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-09", "citacie_n": 137, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fa8d7e1b-3463-4f9a-ba5a-e1d8c7d50a8e"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:3f2cc0d6-1c91-4ba3-ab20-5c6908322861", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.28.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 28/96", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 28/96 z 12. 5. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-05-12", "citacie_n": 288, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.28.1996.1"}], "citovane_v": []}