{"guid": "81ab351c-af54-4efd-8e6a-1057e83061ec:0b5d97d6-7ff9-44f8-bc6f-c9a12d5ca7a0", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2012:3111222376.1", "spisova_znacka": "17Co/220/2012", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 17Co/220/2012 z 17. 7. 2012", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Trenčín z 17. júla 2012, sp. zn. 17Co/220/2012, ECLI:SK:KSTN:2012:3111222376.1", "identifikacne_cislo": "3111222376", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Drahomíra Dibdiaková", "sudca_id": 39, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-drahomira-dibdiakova-39", "datum_vydania": "2012-07-17", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "nazov": "§ 219 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/0b5d97d6-7ff9-44f8-bc6f-c9a12d5ca7a0", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2012:3111222376.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2012:3111222376.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2012:3111222376.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/220/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3111222376
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 07. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3111222376.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa E. J. F. W., I., so sídlom v N. X, R. XXX, F. W., X.
XX XXX XXX, právne zastúpený T. J., I. so sídlom v D., M. č. X, X. XX XXX XXX proti odporcovi N. C.,
naposledy bytom N. XX, A. R. C., zastúpený V. K.. U. I. - C. I. za účasti vedľajšieho účastníka na strane
odporcu - U. R. V. I. H., C. XX, N., X. XX XXX XXX, právne zastúpené S.. O. K., O. so sídlom v I., R..
I. X, o zaplatenie 432,78 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného
súdu v Trenčíne zo dňa 17. apríla 2012 č. k. 27C/269/2011-56 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa trov konania vedľajšieho
účastníka na strane odporcu     p o t v r d z u j e .

Navrhovateľ    j e    p o v i n n ý    zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov
odvolacieho konania vo výške 28,08 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia na účet právneho
zástupcu vedľajšieho účastníka na strane odporcu S.. O. K., O..

Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania     n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým  uznesením  súd prvého stupňa zastavil konanie v dôsledku späťvzatia návrhu zo strany
navrhovateľa skôr, ako súd začal konať vo veci samej. Odporcovi náhradu trov konania nepriznal.
Navrhovateľa zaviazal zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov konania v sume
94,01 eur do 3 dní od právoplatnosti uznesenia a navrhovateľovi vrátil súdny poplatok 18,87 eur.
Súd prvého stupňa uviedol, že konanie zastavuje s poukazom na ust. § 96 ods. 1-3 O.s.p. s tým,
že o trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p., kedy dospel k záveru,
že navrhovateľ zavinil, že konanie sa muselo zastaviť a to svojím konaním tak, že zobral návrh v
celom rozsahu späť a žiadal konanie zastaviť bez ďalšieho zdôvodnenia tohto dispozitívneho úkonu
účastníka. Zastavenie konania sa posudzuje len z procesného hľadiska, pričom v zásade platí, že
zastavenie konania  zavinil ten, kto vzal návrh na začatie konania späť. Preto v dôsledku procesného
zavinenia zastavenia konania zaviazal navrhovateľa zaplatiť trovy konania vedľajšiemu účastníkovi na
stane odporcu, ktorý má rovnaké práva a povinnosti ako účastník konania a má tiež právo na náhradu
trov konania, ak ním podporovaný účastník bol v konaní úspešný (§ 146 ods. 2 v spojení s § 151 ods. 5
O.s.p.). Preto vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu boli priznané trovy konania spočívajúce z trov
právneho zastúpenia, kedy súd prvého stupňa vychádzal zo sadzby za 1 úkon právnej pomoci 31,54
eur + režijný paušál 7,63 eur za prípravu a prevzatie zastúpenia, ďalej mu bol priznaný úkon za podanie
námietky premlčania v sume 31,54 eur + režijný paušál 7,63 eur. Ďalej patrí vedľajšiemu účastníkovi
náhrada 20 % DPH zo sumy 78,34 eur, t. j. 15,67 eur. O vrátení súdneho poplatku bolo rozhodnuté
podľa    § 11 ods. 3 veta prvá, ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. a podľa § 11 ods. 6 citovaného zákona
po jeho krátení  o čiastku 6,63 eur.



Proti tomuto uzneseniu v časti týkajúcej sa výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka podal
včas odvolanie navrhovateľ, ktorý uviedol, že cieľom Združenia na ochranu občana spotrebiteľa je
kolektívna ochrana spotrebiteľov, podávanie žalôb podľa zákona o ochrane spotrebiteľa, zastupovanie
spotrebiteľov v občianskom súdnom konaní a vstup do spotrebiteľských sporov v pozícii vedľajšieho
účastníka. Navrhovateľ nevidí význam v právnom zastúpení vedľajšieho účastníka, keďže jeho
samotnou úlohou je ochrana spotrebiteľa v spotrebiteľských sporoch. V tomto prípade nemožno prijať
záver, že právny zástupca vedľajšieho účastníka vykonal úkony nevyhnutné pre úspech veci, t. j. že
poskytol právne služby, ktorých vykonanie by malo vplyv na rozhodovanie súdom a ktoré by nemohlo
uskutočniť samotné U. bez právneho zastúpenia. Poukázal na tú skutočnosť, že združenie má v
radoch členov, ktorí evidentne majú právnické vzdelanie. Preto vyslovil ten názor, že ak sa združenie
rozhodne využiť pre zastupovanie v konaniach pomoc advokáta, musí trovy právneho zastúpenia znášať
z vlastných prostriedkov. Konaním vedľajšieho účastníka v podobe jeho právneho zastúpenia dochádza
k nadbytočnému navyšovaniu trov konania a nehospodárnosti konania, a na túto skutočnosť by mal súd
prihliadať a reflektovať s poukazom na § 150 O.s.p. Žiadal preto, aby odvolací súd napadnutý výrok o
trovách konania zmenil tak, že vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania neprizná a tiež si uplatnil
trovy odvolacieho konania.

Vedľajší účastník na strane odporcu podal k odvolaniu písomné vyjadrenie, v rámci ktorého žiadal
uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa trov konania ako vecne správne potvrdiť.
Poukázal na tú skutočnosť, že pokiaľ by nemajetnému združeniu bolo odmietnuté právo na náhradu
trov konania, de facto by to znamenalo nemožnosť reálnej ochrany spotrebiteľov na súde. Poukázal
tiež na tú skutočnosť, že práve v dôsledku kvalifikovanej obrany poskytnutej prostredníctvom združenia
spotrebiteľov vzal návrh navrhovateľ späť a súd konanie zastavil. Poukázal tiež na to, že návrh bol
podaný v čase,  keď pohľadávka ako taká bola premlčaná. Uviedol, že účelnosť trov vynaložených na
právnu pomoc možno odvodiť z čl. 47 ods. 2 Ústavy. Trovy právneho zastúpenia treba považovať za
účelne vynaložené trovy. Poukázal tiež na princíp rovností zbraní, judikatúru Súdneho dvora EÚ, ako
aj na ustanovenie § 146 ods. 2 O.s.p. veta prvá, vrátane judikatúry, ako aj na znenie novelizovaného
Občianskeho súdneho poriadku s účinnosťou od 01.01.2012 a na dôvodovú správu k zákonu č. 332/2011
Z.z. Poukázal tiež na rozsudok Súdneho dvora, ako aj iné súvisiace rozhodnutia odvolacích súdov. Čo
sa týka použitia § 150 ods. 1, 2 O.s.p., podľa jeho názoru nie je možné aplikovať toto ustanovenie za
predpokladu, že dodávateľ si uplatňoval nárok z neprijateľnej zmluvnej podmienky a nárok po použití
nekalej obchodnej politiky, prípadne nárok premlčaný, ak spotrebiteľ bol v konaní úspešný. Žiadal preto
v konečnom dôsledku uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti potvrdiť a zároveň si uplatnil
trovy odvolacieho konania.

Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné
v napadnutej časti podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdiť, pričom odvolací súd v celom
rozsahu poukazuje na vecne správne a vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvého stupňa, s ktorým sa
v celom rozsahu stotožňuje.

Uznesenie súdu prvého stupňa v časti, v ktorej bolo konanie zastavené, ako aj v časti, v ktorej
odporcovi náhrada trov konania priznaná nebola a navrhovateľovi bol vrátený súdny poplatok, odvolaním
napadnutá nebola, preto v tejto časti je rozhodnutie právoplatné a rozhodovaním odvolacieho súdu
nedotknuté.

V prejednávanej veci je nepochybné, že po začatí konania čo do veci samej vstúpilo do konania na
strane odporcu ako vedľajší účastník U. so sídlom v N., ktorý zároveň v prejednávanej veci vzniesol
námietku premlčania. Skôr, ako súd prvého stupňa začal o veci pojednávať, navrhovateľ bez udania
dôvodu zobral návrh v celom rozsahu späť.

Správny bol potom postup súdu prvého stupňa, ktorý pri otázke náhrady trov konania na strane
vedľajšieho účastníka na strane odporcu dospel k záveru, že je to práve navrhovateľ, ktorý procesne
zavinil zastavenie konania a preto o náhrade trov konania bolo potrebné rozhodnúť podľa § 146 ods.
2 veta prvá O.s.p. a zaviazať navrhovateľa, ktorý zavinil zastavenie konania, k náhrade trov konania v



prospech vedľajšieho účastníka na strane odporcu. Odvolací súd sa preto v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením súdu prvého stupňa, ako aj v stanovení subjektu nesúceho zavinenie za zastavenie
konania, ale aj pri vyčíslení jednotlivých trov prvostupňového konania, a preto v tejto časti v celom
rozsahu poukazuje na vecne správne a vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvého stupňa, s ktorým sa
stotožňuje.

V prejednávanej veci v žiadnom prípade neprichádza do úvahy použitie ustanovenie   § 150 O.s.p. a
to aj s poukazom na tú skutočnosť, že sa jedná o spor, ktorý vyplýva zo spotrebiteľskej zmluvy, s tým,
že odvolací súd sa nestotožňuje s názorom navrhovateľa v tom smere, že nie je možné vedľajšiemu
účastníkovi na strane odporcu priznať trovy právneho zastúpenia, nakoľko samotné združenie má v
radoch členov, ktorí majú právnické vzdelanie. Takéto rozhodovanie súdu by bolo postupom, ktorý by
bol v rozpore nielen s Občianskym súdnym poriadkom, ale aj s Ústavou SR, ako aj s právom Európskej
únie a tiež postupom, ktorý by bol v rozpore s platnou judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva.

Preto v konečnom dôsledku dospel odvolací súd k záveru, že je potrebné napadnuté uznesenie súdu
prvého stupňa v časti týkajúcej sa trov prvostupňového konania ako vecne správne potvrdiť.

O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s    § 142 ods. 1
O.s.p. a úspešnému vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu bola priznaná náhrada trov odvolacieho
konania  podľa § 14 ods. 3 písm. b/ vyhl. č. 655/2004 Z.z. vo výške 15,77 eur + režijný paušál 7,63 eur
+ 20 % DPH 4,68 eur, teda celkovo trovy odvolacieho konania vo výške 28,08 eur.

Úspešnému odporcovi v odvolacom konaní náhrada trov odvolacieho konania priznaná nebola, nakoľko
tomuto preukázateľne v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli, a z obsahu spisu mu ani trovy
odvolacieho konania nevyplývajú (§ 224 ods. 1, § 142 ods. 1,   § 151 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie    n i e    j e    prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "27C/269/2011", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}