Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 17Co/938/2014 z 1. 12. 2015 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trenčín z 1. decembra 2015, sp. zn. 17Co/938/2014, ECLI:SK:KSTN:2015:3713208239.2 Krajský súd Trenčín | 17Co/938/2014 | ECLI:SK:KSTN:2015:3713208239.2 | 2015-12-01 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Zodpovednosť za škodu Citované ustanovenia: § 420 ods. 1 OZ, § 415 OZ, § 441 OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/1ab60ec6-e959-4b11-8d1e-0b50efbdc3af Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2015:3713208239.2 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/938/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3713208239
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3713208239.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej a sudkýň Mgr.
Zuzany Holúbkovej a JUDr. Gabriely Janákovej v právnej veci navrhovateľa: E. E., bytom H. T., E. XXX/
XX-XX, zastúpeného D.. I. P., advokátkou so sídlom v H. T., Q. XXX/X, proti odporcovi: V. poisťovňa,
a.s. so sídlom T., P. XX, IČO XX XXX XXX, o náhradu škody , na odvolanie navrhovateľa a odporcu proti
rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 19. marca 2014, č.k. 8C/161/2013-89 v spojení s
dopĺňacím rozsudkom zo dňa 09. júla 2014, č.k. 8C/161/2013-117 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo vyhovujúcej časti p o t v r d z u j e.

V zamietajúcej časti ohľadne sumy 4 508,44 eur a vo výroku o trovách konania rozsudok okresného
súdu z r u š u j e a v týchto častiach vec vracia okresnému súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom v spojení s dopĺňacím rozsudkom zo dňa 09.07.2014 okresný súd uložil
odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 4.508,44 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Konanie v časti o zaplatenie 645,24 eur zastavil. Vo zvyšku návrh zamietol. Zároveň uložil odporcovi
povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 839,48 eur a trovy právneho
zastúpenia vo výške 1.215,84 eur na účet D.. I. P. , všetko do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku. Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa odôvodnil ust. § 2 ods. 1, § 28 ods. 1, § 30 ods. 1,2,6
zák. č. 186/2009 Z.z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve, § 420 ods. 1,2, § 415,
§ 441 Obč. zákonníka a výsledkami vykonaného dokazovania, keď mal preukázané, že navrhovateľ
uzatvoril tri poistné zmluvy s finančným sprostredkovateľom R. T., ktorá mala s odporcom uzatvorenú
zmluvu o finančnom sprostredkovaní od 01.04.2010. Pri uzatváraní poistných zmlúv R. T. vypisovala
navrhovateľovi aj poštové poukážky, ktorými mal jednotlivé poistné platiť. V prípade poistného titulom
poistnej zmluvy č.1 - P., vypísala v poštovej poukážke ako ročné poistné sumu 350,-eur , a to napriek
tomu, že v predmetnej zmluve bolo toto poistné dohodnuté na 361,84 eur ročne.
Zo Všeobecných poistných podmienok pre jednotlivé typy poistenia, s ktorými sa navrhovateľ riadne
oboznámil a svojim podpisom potvrdil, že s nimi súhlasí a že ich prevzal, jednoznačne vyplývalo , že
poistné malo byť zaplatené v prvý deň poistného obdobia, keďže ani v jednej zmluve nebol dohodnutý
iný termín zaplatenia poistného. Zmluva 1 a zmluva 2 boli uzatvorené dňa 29.06.2011 a zmluva 3 (GAP)
bola uzatvorená 30.06.2011. Všetky tri zmluvy sa vzťahovali na R. Z. EČV: PB XXX BI, pričom niet sporu
o tom, že toto vozidlo bolo v čase od 15.10.2011 do 16.10.2011 odcudzené. Z pripojených poštových
poukážok bolo preukázané, že navrhovateľ v prípade všetkých troch zmlúv zaplatil poistné na pošte
až dňa 27.07.2011 , pričom odporca správne poukazoval na to, že navrhovateľ nezaplatil toto poistné
riadne a včas a z tohto dôvodu bol podľa vyjadrenia odporcu aj vyzývaný k zaplateniu poistného, a
to listom zo dňa 19.07.2011, v ktorom bol upomínaný na zaplatenie poistného titulom zmluvy P. a G..
Výzva bola doručovaná prostredníctvom spoločnosti Q., jej doručenie však v konaní preukázané nebolo



a navrhovateľ doručenie akejkoľvek výzvy popieral. Vzhľadom k tomu, že poistné titulom všetkých troch
zmlúv bolo platené v jeden deň 27.07.2011, je reálne predpokladať, že navrhovateľ reagoval práve na
túto výzvu, keďže poistné v prípade poistenia P. a G. bolo pripísané na účet odporcu dňa 28.07.2011,
teda krátko po vypracovaní výziev k zaplateniu, pričom jednoznačne na zaplatenie poistného použil
poštové poukážky vypísané finančnou sprostredkovateľkou p. T. bez toho, aby si preveril , či sumy
poistného na poštových poukážkach sú uvedené v správnej výške. Tým sa stalo, že v prípade zmluvy
č. 2 navrhovateľ nezaplatil toto poistné riadne - v stanovenej výške a ani včas, preto došlo k zániku
poistenia KASKO, ale tiež k zániku poistenia GAP (hoci poistné titulom GAP bolo zaplatené v správnej
výške), ktoré bolo naviazané na poistenie KASKO a bez jeho existencie zaniklo poistenie GAP v ten
istý deň, ako poistenie KASKO, teda dňa 30.09.2011,pričom k poistnej udalosti došlo až v októbri 2011.
Navrhovateľ škodu, ktorá mu vznikla, odôvodňoval chybou finančného sprostredkovateľa, v dôsledku
ktorej došlo k zániku poistenia, keď v danom prípade sa navrhovateľ spoľahol na správnosť údajov
vypísaných v poukážke a nemal pochybnosť o tom aj z dôvodu, že sama R. T. mu tvrdila, že mu poskytuje
asi 10% zľavu na poistnom KASKO. Toto jeho tvrdenie však v konaní preukázané nebolo a poprela ho
aj svedkyňa R. T.. Nakoľko ani v zmluve nie je uvedená poznámka, že sa navrhovateľovi poskytuje
zľava, súd z uvedeného vyvodil záver, že nižšia suma na poštovej poukážke nebola zľavou, ale len
chybou finančného sprostredkovateľa , čo pripustila aj samotná finančná sprostredkovateľka.

Ďalej súd uviedol, že pri rozhodovaní sa síce stotožnil s právnym názorom odporcu, že vypisovanie
poštových poukážok nespadá do definičného rámca finančného sprostredkovania, ktoré je upravené v
ustanovení § 2 ods.1 zák. č. 186/2009 Z.z., a teda že sa nejedná o výkon finančného sprostredkovania,
avšak jednoznačne súd bol toho názoru, že pokiaľ finančný sprostredkovateľ aj vypisuje
(hoci na žiadosť klienta) poštovú poukážku, jedná sa o taký úkon, ktorý súvisí s činnosťou tohto
finančného sprostredkovateľa a s poskytovaním služieb klientovi v súvislosti s uzatváraním poistných
zmlúv. Nakoľko odporca potvrdil , že prebral za p. T. zodpovednosť podľa § 30 dos.1 zák. č. 186/2009
Z.z., pretože ona sama nemala uzatvorené poistenie pre prípad zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
vykonávaní finančného sprostredkovania alebo finančného poradenstva, súd považoval zodpovednosť
odporcu v tomto prípade za danú s poukazom na ust. § 420 ods.2 Obč. zákonníka Ide teda o škodu
spôsobenú právnickou osobou - odporcom, ktorá bola spôsobená pri jeho činnosti osobou, ktorého na
túto činnosť použil. Rozhodne nemožno považovať vypisovanie poštovej poukážky na poistné za exces
takejto osoby, ale len za jej nepozornosť, prípadne ľahkovážnosť pri plnení úloh, ktoré jej vyplývajú
zo zmluvy o finančnom sprostredkovaní. V konaní bolo preukázané, že pokiaľ by bolo poistné zo
zmluvy č.2 riadne zaplatené, zmluva by nezanikla a poisťovňa by v danom prípade poskytla poistné
plnenie. Keďže sa tak nestalo, navrhovateľovi vznikla škoda , za ktorú zodpovedá v zmysle citované
ustanovenia § 420 ods.2 Občianskeho zákonníka, keďže ním poverená osoba porušila právnu povinnosť
vyplývajúcu jej z ustanovenia § 415 Obč. zákonníka, pretože ako finančný sprostredkovateľ rozhodne
vie, že v prípade zaplatenia nižšej sumy, než je dohodnuté poistné, zo zákona poistenie zanikne a
v takom prípade už poisťovňa v prípade poistnej udalosti neplní, hoci by bolo poistné zaplatené aj v
prevažnej výške, ako to bolo v danom prípade. Súd poukázal na tzv. prevenčnú povinnosť, ktorá vyplýva
z ust. § 415 Obč. zákonníka, ktorú nemá len odporca, ale aj navrhovateľ, pričom mal za to, že aj
navrhovateľ porušil túto povinnosť, súd poukázal na ust. § 441 Občianskeho zákonníka, pričom ustálil aj
spoluzavinenie navrhovateľa na spôsobenej škode, ktorá mu vznikla tým , že mu neplnila poisťovňa po
tom, ako bolo jeho motorové vozidlo odcudzené z dôvodu, že v čase poistnej udalosti poistná zmluva,
predmetom ktorej bolo okrem iného aj poistenie proti krádeži, zo zákona zanikla pre nezaplatenie
poistného v plnej výške ešte pred poistnou udalosťou. Súd mal za to, že skutočnosť, že poistné nebolo
riadne zaplatené, teda v plnej výške, zavinila jednak osoba konajúca v mene odporcu v súvislosti s
poskytovaním poisťovacích služieb, a to tým, že nesprávne vypísala poštovú poukážku, ale aj samotný
navrhovateľ, ktorý sa ľahkovážne spoľahol na správnosť údajov na predmetnej poštovej poukážke a
zanedbal tak svoju prevenčnú povinnosť. Je nesporné, že pokiaľ by bolo poistné titulom poistnej zmluvy
č. 2-KASKO zaplatené riadne, teda v plnej výške, tak po nahlásení poistnej udalosti by poisťovňa titulom
tejto zmluvy, ako aj zmluvy GAP, plnila v súlade s podmienkami v tejto zmluve. Znalec v konaní ustálil
všeobecnú hodnotu odcudzené vozidla na sumu 11.248,- eur , a preto z tejto sumy súd pri výpočte
škody navrhovateľa aj vychádzal. V prípade poistenia KASKO bolo poistným obdobím obdobie troch
rokov, za ktoré obdobie by bol navrhovateľ povinný zaplatiť 1.085,52 eur , čo znamená, že túto sumu súd
musel od znalcom stanovenej hodnoty odpočítať. Takisto bolo potrebné odpočítať aj 5% spoluúčasti, čo
predstavuje zo sumy 11.248,- eur sumu 562,40 eur a pripočítať zaplatené poistné do zániku poistenia vo
výške 91,13 eur , ktoré preukázateľne navrhovateľ zaplatil. Z poistenia KASKO by patrilo navrhovateľovi
poistné plnenie vo výške 9.691,21 eur, pokiaľ by poistenie trvalo. Taký istý výpočet sa týka aj poistenia



GAP, ktorá poistná zmluva je viazaná na primárnu zmluvu KASKO, teda od výplaty podľa KASKO je
potrebné odpočítať poistné za celé poistné obdobie vo výške 735,- eur, pripočítať zaplatené poistné do
zániku poistenia vo výške 60,66 eur, teda po odpočítaní celkom sumy 674,34 eur od sumy 9.691,21 eur,
by patrilo navrhovateľovi poistné plnenie vo výške 9.016,87 eur. Súd bol toho názoru, že skutočná škoda,
ktorá navrhovateľovi vznikla, je práve uvedená suma, pretože tú by obdržal , pokiaľ by mu poisťovňa
riadne plnila, a teda o túto sumu sa jeho majetok zmenšil. Vzhľadom k tomu, že súd bol toho názoru,
že na spôsobení tejto škody má svoj podiel aj navrhovateľ, priznal navrhovateľovi len časť zo skutočnej
škody. Súd bol toho názoru, že spravodlivé pri náhrade jeho škody je určenie podielu spoluzavinenia
vo výške 50% a z tohto dôvodu súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi len 1/2 jeho
skutočnej škody, t.j. 4.508,44 eur. Dopĺňacím rozsudkom okresný súd návrh vo zvyšku zamietol, keď
navrhovateľ si pôvodne uplatňoval sumu 11.248 eur, pričom súd mu priznal iba sumu 4.508,44 eur
a v zostávajúcej časti s poukazom na odôvodnenie rozsudku okresného súdu súd zvyšok uplatnenej
náhrady škody navrhovateľovi nepriznal. Rozhodnutie o náhrade trov konania súd odôvodnil ust. §
142 ods. 3 O.s.p. a priznal navrhovateľovi plnú náhradu trov konania, keď podľa názoru súdu v danom
prípade rozhodnutie o výške plnenia záviselo nielen od znaleckého posudku, ale aj od úvahy súdu.
Trovy právneho zastúpenia súd počítal z priznanej sumy. Navrhovateľovi vznikli trovy konania titulom
zaplateného súdneho poplatku vo výške 713,50 eur , titulom trov zložených ako záloha na znalecké
dokazovanie vo výške 125,98 eur, ktorá suma bola vyplatená zo zálohy zloženej navrhovateľom v
rámci odmeny znalcovi podľa uznesenia zo dňa 17.02.2014 , pričom znalec si uplatnil sumu 251,96
eur a keďže obaja účastníci konania zložili rovnakú zálohu po 250,- eur , súd z každej tejto zálohy
nariadil použiť polovicu na vyplatenie odmeny znalcovi. Zo zálohy , ktorú zložil navrhovateľ zostala
nespotrebovaná suma vo výške 124,02 eur, ktorá suma bude po právoplatnosti rozsudku navrhovateľovi
vrátená. Súd ďalej priznal navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia za 6 úkonov právnej pomoci
po 161,01 eur, l x režijný paušál 7,63 eur, 3x režijný paušál 7,81 eur, 2x režijný paušál 8,04 eur. Spolu
odmena a hotové výdavky predstavujú sumu 1.013,20 eur a keďže právna zástupkyňa navrhovateľa
je platcom DPH, súd zvýšil odmenu a hotové výdavky o 20 % , čo predstavuje sumu 202,64 eur. Spolu
súd priznal trovy právneho zastúpenia vo výške 1.215,84 eur.

Proti tomuto rozsudku v spojení s dopĺňacím rozsudkom podali včas odvolanie navrhovateľ i odporca.

Navrhovateľ v odvolaní uviedol, že podáva odvolanie voči tej časti zamietajúceho výroku, ktorým
mu nebola priznaná suma aj ďalších 4508,44 eur, ako aj vo výroku o náhrade trov konania. Ako
odvolací dôvod uplatnil ust. § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p., teda že rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Uviedol, že v pôvodnom návrhu požadoval zaplatenie sumy 11.893,24 eur, táto
suma bola napokon titulom späťvzatia v rozsahu 645,24 eur znížená na základe výsledku znaleckého
dokazovania. Súd napokon ustálil po znaleckom dokazovaní výšku škody vo výške 9.016,87 eur. Keďže
prvotné poistné plnenie ustanovené znaleckým posudkom vo výške 11.248 eur by bolo znížené o výšku
poistného za obdobie troch rokov, a to vo výške 1.085,52 eur (poistné za zmluvu KASKO), 735 eur
(poistné za zmluvu GAP), 5% spoluúčasť (562,40 eur) a navýšené o zaplatenú časť poistného do zániku
poistenia vo výške 60,66 eur a 91,13 eur. S ustálenou výškou skutočnej škody vo výške 9016,87 eur
sa stotožňuje, nestotožňuje sa však s právnym posúdením súdu, podľa ktorého má byť mu priznaná iba
polovica tejto skutočnej škody, t.j. suma 4508,44 eur, keď podľa názoru súdu prvého stupňa mala byť
škoda spôsobená aj jeho spoluzavinením v zmysle § 441 Občianskeho zákonníka. Poukázal na to, že mu
nebolo uhradené poistné plnenie z dôvodu nesprávneho inštruovania pracovníčky odporcu p. R. T.. On
sa plne spoliehal na jej odbornosť a na to, že poštové poukážky, ktorými platil poistné za motorové vozidlo
vyplnila pracovníčka odporcu správne, keďže už viackrát využil poistné služby, ktoré poskytuje odporca.
Vždy v dobrej viere uhradil sumu, ktorá bola určená odporcom, teda tak, ako mu konajúca osoba,
resp. odporca sumu vypísal. Súd mu protiprávne vyčíta jeho ľahkovážnosť a zanedbanie prevenčnej
povinnosti, za čo má byť svojím spôsobom potrestaný tým, že mu je priznaná iba polovička škody.
Chybu si priznala pri výsluchu pracovníčka R. T., ktorá poštovú poukážku vypisovala, pričom odporca
má objektívnu zodpovednosť za svojich pracovníkov, resp. kooperujúcich pracovníkov. Zdôraznil, že
zodpovednosť odporcu má byť posudzovaná v prvom rade v zmysle obsahu zák. č. 186/2009 Z.z.
o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve a v zmysle účelu existencie tohto zákona.
Tento zákon má za úlohu riadne ustanoviť povinnosti finančných inštitúcii a ich zodpovednosti za jeho
pracovníkov, ktorú v tejto veci má odporca voči p. T.. Zamestnanec odporcu, v danom prípade p. T.,
má vystupovať ako odborný pracovník, ktorý je plne zodpovedný za výkon finančného sprostredkovania
voči nemu a musí si byť plne vedomý tejto zodpovednosti a tým nemôže svoju zodpovednosť prenášať
na klienta, ktorému poskytuje finančnú službu, keďže má z tohto klienta aj istú časť provízie. Aplikácia



prevenčnej povinnosti a spoluzavinenia v zmysle § 415 Obč. zákonníka a § 441 Obč. zákonníka je tak
v ostrom kontraste so zákonom lex specialis, ktorým je uvádzaný zákon 186/2009 Z.z. V analogickom
porovnaní je možno prirovnať vzťah finančného agenta a klienta podľa zák. č. 186/2009 Z.z. k vzťahu
lekára a pacienta. Pacient nikdy nevie, či postup lekára je správny, alebo nie , nakoľko
tento nie je v drvivej väčšine prípade na toto medicínsky vzdelaný, preto sa musí spoliehať na plnú
odbornosť lekára rovnako, ako sa musí klient, ktorý má záujem o uzavretie finančnej služby spoliehať
na plnú odbornosť finančného agenta. Zákon č. 186/2009 Z.z. neustanovuje žiadnu povinnosť klienta
kontrolovať postupy finančného agenta pri sprostredkovaní finančnej služby, keď teda nie je vôbec jasné,
z akého zákonného ustanovenia vychádza prevenčná povinnosť navrhovateľa v zmysle § 415
Obč. zákonníka a v nadväznosti na ňu, z akého zákonného ustanovenia je posudzované spoluzavinenie
navrhovateľa v zmysle § 441 Obč. zákonníka, ktorú skutočnosť súd nezdôvodnil. Žiadal preto, aby súd
zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a bola mu priznaná suma 9016,87 eur a nadväznosti na to aj trovy
právneho zastúpenia vo výške 2.199,31 eur.

Odporca podal odvolanie vo vyhovujúcej časti rozsudku, a to z dôvodu ust. § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.
- nesprávne právne posúdenie veci. Má za to, že toto spočíva v nesprávnom výklade ust. § 420 ods. 2
Obč. zákonníka, v jeho nesprávnej aplikácii na zistený skutkový stav. Poukázal na ust. § 2 ods. 1 zák.
č. 186/2009 Z.z. a čl. 1 písm. a) zmluvy o finančnom sprostredkovaní zo dňa 01.04.2010, uzatvorenej
medzi ním a p. T., ktoré v rámci finančného sprostredkovania nezahŕňajú vypĺňanie poštovej poukážky.
Vyplnenie poštovej poukážky nie je ponukou na uzavretie zmluvy, nie je návrhom poistnej zmluvy, ani
jeho súčasťou, nie je činnosťou smerujúcou k uzavretiu zmluvy, ani k jej zmene, nejde o spoluprácu
pri správe poistnej zmluvy, keďže túto vykonáva poisťovňa, ktorá neeviduje poštové poukážky a v čase
vyplnenia poštovej poukážky neexistoval žiadny nárok, alebo plnenie plynúce odporcovi zo zmluvy.
Vypísanie poštovej poukážky teda nespadá do definičného rámca finančného sprostredkovania a p. T.
nemohla spôsobiť škodu pri výkone finančného sprostredkovania a on teda nemá z dôvodov uvedených
v § 30 ods. 1 zák. č. 186/2009 Z.z. za čo zodpovedať, hoci prebral zodpovednosť za škodu vzniknutú
pri výkone finančného sprostredkovania. Vyplnenie poštovej poukážky je bežným administratívnym
úkonom, na výkon ktorého nie je potrebná registrácia v NBS, preto škodu vzniknutú odcudzením
motorového vozidla nemohlo spôsobiť finančné sprostredkovanie. Súd teda správne určil, že škoda
nevznikla výkonom finančného sprostredkovania, právne nesprávny je však jeho záver, že on zodpovedá
za škodu podľa § 420 ods. 2 Obč. zákonníka, keďže použil p. T. na túto činnosť. Záver súdu je nesprávny
aj v tom, de facto znamená rozšírenie prevzatej zodpovednosti podľa § 30 ods. 1 zák. č. 186/2009 Z.z. za
sprostredkovateľa cez § 420 ods. 2 Obč. zákonníka, pod ktorý tento prípad nemožno subsumovať. V
neposlednom rade by mohol odporca prevziať zodpovednosť len v rozsahu finančného sprostredkovania
dohodnutého v zmluve o finančnom sprostredkovaní, ktorá takúto činnosť nespomína. Má za to,
že pokiaľ súd konštatoval, že úkon p. T. nie je finančným sprostredkovaním, teda nespadá do rozsahu,
v ktorom za p. T. on prevzal zodpovednosť, nemohol ho zaviazať na plnenie náhrady škody, pretože
za takýto úkon on neprevzal zodpovednosť. Nesúhlasil s rozhodnutím súdu prvého stupňa ani pokiaľ
ide o náhradu trov konania, keď súd prvého stupňa o tejto rozhodol v zmysle § 142 ods. 3 O.s.p. V
danom prípade rozhodnutie o výške plnenia nezáviselo od znaleckého posudku, ani od úvahy súdu.
Potencionálna výška škody je daná prípadným poistným plnením, nakoľko za vyššiu škodu zodpovedať
poisťovňa nemôže, keďže viac by nebola povinná plniť. V danom prípade kombinácia poistenia KASKO
s poistením SUPER GAP, by vždy dosiahla rovnaké plnenie bez ohľadu na výšku všeobecnej hodnoty v
čase krádeže, keďže poistenie SUPER GAP kryje rozdiel medzi všeobecnou hodnotou v čase krádeže
a všeobecnou hodnotou v čase uzavretia poistnej zmluvy. Z tohto pohľadu nebolo potrebné vykonať
znalecký posudok, keďže akákoľvek bola všeobecná hodnota vozidla v čase krádeže, ktorú znalec
počítal, po riadnom vyšetrení škodovej udalosti, ak by poisťovňa došla k záveru, že má plniť, plnila by
všeobecnú hodnotu vozidla v čase uzavretia poistnej zmluvy SUPER GAP, ako súčet poistných plnení
z poistenia KASKO a poistenia SUPER GAP. Určovanie výšky škody nebolo dôkazom preukazujúcim
tvrdenia odporcu, preto odporca takýto dôkaz nenavrhol. Napriek tomu, určenie výšky potencionálnej
škody bolo možné urobiť prostredníctvom dodaných listinných dôkazov bez znaleckého dokazovania
a on viackrát uviedol, že znaleckého dokazovanie považuje za zbytočné. Pokiaľ ide o tvrdenie súdu,
že plnenie záviselo od úvahy súdu, s týmto sa nestotožňuje. Súd konštatoval, že to, že poistné nebolo
zaplatené v plnej výške, zavinila jednak osoba konajúca v mene odporcu, ale aj samotný navrhovateľ.
Súd neodôvodnil svoju úvahu inak, ako s poukazom na to, že spravodlivé pri náhrade jeho škody je
určenie spoluzavinenia vo výške 50%, z ktorého nevyplýva, akými úvahami o spravodlivosti sa súd
riadil a v tejto časti je rozsudok nepreskúmateľný. Delenie výšky škody počtom škodcov nie je podľa
neho relevantná úvaha podľa § 142 ods. 3 O.s.p. a záver o tom, že navrhovateľ si zodpovedá za



škodu pomerne sám, je daný § 441 Obč. zákonníka. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej
časti zmenil a návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol. V prípade potvrdenia napadnutej časti
výroku, žiadal zmeniť rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov konania tak, že bude
povinný uhradiť náhradu trov konania a právneho zastúpenia v súlade s ust. § 142 ods. 2 O.s.p. V
prípade potvrdenia rozsudku v napadnutej časti žiadal pripustiť dovolanie voči rozsudku z dôvodu, že
ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu (rozširuje v praxi zaužívaný rozsah výkladu
§ 420 ods. 2 Obč. zák., ako aj rozsah zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone finančného
sprostredkovania).

K podanému odvolaniu odporcu sa písomne vyjadril navrhovateľ. Vo vyjadrení poukázal na ust. § 2
ods. 1 zák. č. 186/2009 Z.z. a na tú skutočnosť, že už samotná činnosť smerujúca k uzatvoreniu
zmluvy alebo poskytovanie odbornej pomoci zmienené v § 2 ods. 1 písm. b) tohto zákona zo svojej
podstaty podľa jeho názoru zahŕňa aj vypisovanie poštových poukážok, čím tak odporca preberá v
zmysle § 30 ods. 6 tohto zákona zodpovednosť. Opačný právny názor narúša právnu istotu medzi
klientom a finančným sprostredkovateľom, ktorý má sprostredkovať finančnú službu finančnej inštitúcie.
Z textu tohto ustanovenia, najmä zo znenia „vykonávanie ďalších činností smerujúcich k uzavretiu alebo
zmene zmluvy o poskytovaní finančnej služby“, ako aj „poskytovanie odbornej pomoci, informácií a
odporúčaní klientov“, je dôvodné vyvodenie záveru, že títo pracovníci skutočne aj vypisujú predpísanú
výšku poistného, túto vypočítavajú a dávajú k tomu potrebné doklady tak, ako to bolo aj v jeho
prípade, keď pani T. tieto činnosti uskutočnila a dala mu aj poštovú poukážku na úhradu poistného,
ktorého výšku uviedla, aby inak klient vedel, koľko má zaplatiť. Klient nepozná výpočet ani taxy
poplatkov, túto prax potvrdila aj bývalá pracovníčka odporcu p. I. A.. Ani pacient nepreveruje vecnú
a formálnu správnosť receptu, ktorý dostane od lekára. Poukázal na to, že rovnaká prax, aká bola u
odporcu, je aj v iných poisťovniach, keď pracovník konajúci v mene poisťovne poskytne činnosť
v súlade s týmto ustanovením a vypíše pri poistení sumu poistného. Rovnako je potrebné poukázať aj
na samotnú zmluvu o sprostredkovaní uzavretú medzi odporcom a R. T., ktorá sprostredkovala jemu
poistné služby. Čl. 13 písm. a) a b) v spojení s čl. 5 bod 1 písm. c) dáva odporcovi možnosť sankcionovať
sprostredkovateľa za uvedenie klienta do omylu, aj z tejto skutočnosti možno badať, že odporcov výklad
nelogicky odporuje obsahu zmlúv, ktoré uzatvára so sprostredkovateľmi. Odporca poukazuje aj na to,
že na konanie R. T. sa nevzťahuje subordinácia subjektu v zmysle § 420 ods. 2 Obč. zákonníka. Aj
toto možno považovať za jednostranný a účelový výklad, ktorým sa chce zbaviť svojej zodpovednosti
za konanie ich zmluvných sprostredkovateľov, keďže tento finančný sprostredkovateľ je oprávnený
podpisovať zmluvy v jeho mene. Keby sa aj neaplikovala táto časť predpisu, stále sa musí aplikovať §
30 zák. č. 186/2009 Z.z. ako lex specialis. Zároveň žiadal priznať náhradu trov odvolacieho konania,
pozostávajúce za zaplatený súdny poplatok za odvolanie a z trov právneho zastúpenia.

Odporca sa k podanému odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné
vo vyhovujúcej časti ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť a v zamietajúcej časti ohľadne
sumy 4508,44 eur, ako aj vo výroku o trovách konania je potrebné rozsudok súdu prvého stupňa v
spojení s dopĺňacím rozsudkom zo dňa 09.07.2014 zrušiť a v tomto rozsahu vrátiť okresnému súdu na
ďalšie konanie podľa § 221 ods. 1 písm. h), ods. 2 O.s.p.

V súlade s ust. § 212 ods. 1 O.s.p. odvolací súd preskúmal vec v rozsahu dôvodov podaných odvolaní.
Voči výroku o zastavení konania v časti o zaplatenie 645,24 eur a v zamietajúcej časti návrhu nad sumu
4.508,44 eur (v sume 2.231,12 eur) odvolanie podané nebolo, preto v týchto častiach je rozsudok súdu
prvého stupňa v spojení s dopĺňacím rozsudkom právoplatný a týmto rozhodnutím odvolacieho súdu
nedotknutý.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu prvostupňového súdu možno odôvodniť len skutočnosťami
uvedenými v ust. § 205 ods. 2 písm. a) až f) O.s.p.

V prejednávanej veci navrhovateľ aj odporca uplatnili odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm.
f) O.s.p. - nesprávne právne posúdenie veci.



Za nesprávne právne posúdenie veci je potrebné považovať mylnú aplikáciu a výklad právnej normy na
zistený skutkový stav alebo použitie právnej normy, ktorú na skutkový stav vôbec nemožno použiť.

Súd prvého stupňa vo vyhovujúcej časti založil svoje rozhodnutie na ust. § 420 ods. 1,2 Obč. zákonníka a
príslušnými ustanoveniami zák. č. 186/2009 Z.z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve,
keď mal za to, že navrhovateľovi vznikla škoda, za ktorú zodpovedá odporca, keďže ním poverená
osoba porušila právnu povinnosť vyplývajúcu zo zákona.

V konaní bolo nepochybne preukázané, že R. T., ktorá mala s odporcom uzatvorenú zmluvu o finančnom
sprostredkovaní od 01.04.2010, uzatvorila s navrhovateľom tri poistné zmluvy, pričom pri uzatváraní
poistných zmlúv vypísala aj poštové poukážky na zaplatenie konkrétnych súm poistného. Ako vyplýva
z výpovede svedkov vypočutých v konaní pred súdom prvého stupňa, ale aj zo všeobecne známych
skutočností pri uzatváraní poistných zmlúv - konkrétne výšky poistného, ktoré má klient zaplatiť, vo
väčšine prípadov vypisujú pracovníci poisťovní, resp. sprostredkovatelia poistenia, ako tomu bolo aj v
danom prípade. Je skutočne vecou dôvery, že klient, ktorý uzatvára určitú zmluvu, verí tejto spoločnosti
a považuje spoločnosťou predkladané informácie za správne a nepochybné. Zhodne s názorom
navrhovateľa má aj odvolací súd za to, že vypísanie poštovej poukážky je úkon, ktorý súvisí s činnosťou
finančného sprostredkovateľa a nepochybne s poskytovaním služieb klientovi v súvislosti s uzatváraním
poistných zmlúv a v tomto smere nepochybne ide o vykonávanie ďalších činností smerujúcich k uzavretiu
alebo k zmene zmluvy o poskytovaní finančnej služby v zmysle ust. § 2 ods. 1 zák. č. 186/2009 Z.z.
Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že odporca v zmysle ust. §30 ods. 1 zák.
č. 186/2009 Z.z. prebral za p. R. T. zodpovednosť, keďže ona nemala uzatvorené poistenie pre prípad
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri vykonávaní finančného sprostredkovania alebo finančného
poradenstva, a nepochybne teda zodpovednosť odporcu v zmysle § 420 ods. 2 Obč. zákonníka je
daná. Skutočnosti uvádzané odporcom v odvolaní zdôrazňujúce zbavenie sa jeho zodpovednosti za
konanie zmluvnej sprostredkovateľky p. T. odvolací súd považoval za nedôvodné a preto vo vyhovujúcej
časti rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil s tým, že v tejto časti poukazuje na
odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa.

Ďalej sa odvolací súd zaoberal odvolaním navrhovateľa, a to v zamietajúcej časti ohľadne sumy 4.508,44
eur, keď súd prvého stupňa mal v danej veci za to, že je dôvodné v tejto časti aplikovať ust. § 415 a §
441 Obč. zákonníka, keď spoluvinu navrhovateľa súd určil vo výške 50%.

Podľa § 441 Obč. zákonníka, ak bola škoda spôsobená zavinením poškodeného, znáša škodu
pomerne, ak bola škoda spôsobená výlučnej jeho zavinením, znáša ju sám.

Východiskom tohto zákonného ustanovenia je skutočnosť, že škoda nemusí byť iba výsledkom konania
škodcu, ale aj samotného poškodeného a v prípade, ak ku vzniku škody prispel aj samotný poškodený,
sa náhrada škody znižuje o mieru jeho účasti, resp. v prípade, ak bola škoda spôsobená výlučne jeho
zavinením, znáša ju sám. V tomto ustanovení sa vlastne premieta všeobecná prevenčná povinnosť
podľa § 415 Obč. zákonníka a všeobecná zodpovednosť za škodu podľa § 420 Obč. zákonníka. Aj na
strane poškodeného, ktorý prispel ku vzniku škody musia byť preto dané všetky základné predpoklady
zodpovednosti za škodu, t.j. zavinení protiprávny úkon, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nimi.

Podľa § 415 Obč. zákonníka je každý povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví
a majetku, na prírode a životnom prostredí.
Podľa tohto zákonného ustanovenia, ktoré je základom generálnej prevencie, je každý povinný pri
akomkoľvek počínaní zachovávať vždy taký stupeň pozornosti, ktorý je možné vzhľadom na konkrétnu
časovú a miestnu situáciu od neho rozumne požadovať. Toto ustanovenie mu však neukladá povinnosť
predvídať každý v budúcnosti možný vznik škody.

V danej veci okresný súd dostatočným spôsobom nezdôvodnil skutočnosť, v čom spočíva prevenčná
povinnosť navrhovateľa v zmysle § 415 Obč. zákonníka a na základe akých skutočností považoval
spoluzodpovednosť navrhovateľa v 1/2-ici za danú. Odôvodnenie zamietavého výroku len tým, že sa
navrhovateľ ľahkovážne spoľahol na správnosť údajov na predmetnej poštovej poukážke nepovažuje
odvolací súd za dostatočné naplnenie predpokladov pre záver o porušení prevenčnej povinnosti
zo strany navrhovateľa. Nedostatok dôvodov rozsudku súdu prvého stupňa v spojení s dopĺňacím



rozsudkom v tejto časti spôsobil jeho nepreskúmateľnosť a preto odvolaciemu súdu nezostávalo iné,
ako rozsudok súdu prvého stupňa v tejto časti zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Odvolací súd zároveň zrušil výrok rozsudku súdu prvého stupňa aj o trovách konania. Ani v tejto časti
nepovažuje odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa za správny, keď stotožňujúc sa s názorom
odporcu má za to, že v danom prípade nebolo dôvodné o náhrade trov konania rozhodovať podľa §
142 ods. 3 O.s.p., keď takémuto rozhodnutiu nepochybne bráni skutočnosť, že v danom prípade pri
rozhodovaní o spoluzavinení navrhovateľa nie je možné rozhodovať na základe úvahy súdu.

Súd prvého stupňa preto v novom rozhodnutí, ktoré zákonným spôsobom zdôvodní, rozhodne o
odvolaním napadnutej časti návrhu a zároveň rozhodne aj o trovách celého konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).

Pokiaľ odporca žiadal v prípade potvrdenia vyhovujúceho výroku pripustiť vo veci dovolanie, odvolací
súd jeho žiadosti nevyhovel, keď mal za to, že v tejto časti nejde v zmysle ust. § 238 ods. 3 O.s.p. o
rozhodnutie, ktoré je po právnej stránke zásadného významu.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .