Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 6CoP/10/2013 z 13. 2. 2013 Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 13. februára 2013, sp. zn. 6CoP/10/2013, ECLI:SK:KSZA:2013:5712202119.1 Krajský súd Žilina | 6CoP/10/2013 | ECLI:SK:KSZA:2013:5712202119.1 | 2013-02-13 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti Citované ustanovenia: § 219 ods. 1 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/a28e75b2-df6e-42e0-84ed-385fe780eaa1 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2013:5712202119.1 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6CoP/10/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5712202119
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Yvetta Dzugasová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5712202119.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Yvetty Dzugasovej a
členov JUDr. Jany Urbanovej a JUDr. Františka Potockého, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa:
S. F., XX.X.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Martin,
dieťa matky: O. F., nar. XX.X.XXXX, bytom S. D. XX/X, XXX XX O., právne zastúpená JUDr. Miriam
Podhradskou, advokátkou, so sídlom J. G. X, XXX XX O. a otca: O. F., nar. XX.X.XXXX, bytom A. S. XX,
XXX XX U., právne zastúpený JUDr. Ivetou Višňovskou, advokátkou, so sídlom F. D. X, XXX XX Z. D.
S., o zvýšenie výživného na maloleté dieťa, v konaní o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu
Martin č.k. 21P/45/2012-98 zo dňa 12. júna 2012 v spojení s dopĺňacím rozsudkom č.k. 21P/45/2012-139
zo dňa 27. novembra 2012, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu v spojení s dopĺňacím rozsudkom p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd rozsudkom č.k. 21P/45/2012-98 zo dňa 12.6.2012 v spojení s dopĺňacím rozsudkom č.k.
21P/45/2012-139 zo dňa 27.11.2012 zmenil rozsudok Okresného súdu Martin č.k. 5C/255/2009-25 zo
dňa 10.2.2010, ktorým bola naposledy stanovená vyživovacia povinnosť otca k mal. S. sumou 100,- eur
mesačne tak, že toto výživné sa zvyšuje na sumu 125,- eur mesačne s účinnosťou od 1.2.2012. Dlžné
výživné za obdobie od 1.2.2012 do 31.5.2012 bolo určené na sumu 100,- eur s povinnosťou otca zaplatiť
ho matke do 20.8.2012. Okresný súd ďalej vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov
konania a návrh matky na zvýšenie výživného vo zvyšnej časti - o zaplatenie 45,- eur, zamietol.

V odôvodnení rozsudku uviedol, že manželstvo rodičov mal. S. bolo rozvedené rozsudkom Okresného
súdu Martin č.k. 5C/255/2009-25 zo dňa 10.2.2010. Mal. S. bola zverená do osobnej starostlivosti matky
a otcovi bola uložená povinnosť platiť na výživu maloletej vo výške 100,- eur mesačne. V období, keď súd
naposledy rozhodoval o výživnom na mal. S., jej matka pracovala na Univerzite Komenského, Jeseniova
lekárska fakulta Martin s čistým priemerným mesačným zárobkom 430,- eur. V súčasnosti pracuje u toho
istého zamestnávateľa a jej čistý priemerný mesačný príjem je približne rovnaký. Z daňového priznania
matky za rok 2011 bolo preukázané, že vykonávala aj živnosť v odbore účtovníctvo a vykázala základ
dane vo výške 482,- eur, čo mesačne predstavuje približne 40,- eur. Tiež vykonávala promočnú činnosť
pre spoločnosť Max Promotion a za rok 2011 vykázala z tejto závislej činnosti príjem vo výške 453,- eur,
čo mesačne predstavuje sumu 37,- eur. V súčasnej dobe si matka podala prihlášku na doktorandské
štúdium a od septembra bude absolvovať doktorandské štúdium na Univerzite Komenského v Bratislave,
pričom jej príjem bude približne rovnaký ako doteraz. Otec dieťaťa žije v súčasnej dobe so svojou
priateľkou v 3-izbovom byte v Kysuckom Novom Meste, ktorý si odkúpil za sumu 55.000,- eur. Za tým



účelom uzatvoril dve zmluvy o splátkovom úvere, jednu na sumu 30.000,- eur a druhú na 35.000,- eur.
Sumu 10.000,- eur použil na úhradu starých záväzkov z inej úverovej zmluvy. V roku 2011 mal otec
dieťaťa čistý mesačný príjem 868,- eur. Od 1.1.2012 došlo u zamestnávateľa otca k organizačnej zmene
(dvojzmenná prevádzka bola nahradená trojzmennou), v dôsledku čoho majú zamestnanci menší počet
odpracovaných nadčasov. Podľa potvrdenia zamestnávateľa zo dňa 11.6.2012 bol čistý mesačný príjem
otca za obdobie január až máj 715,- eur. Tento príjem je v porovnaní s rokom 2009, keď súd naposledy
rozhodoval o výživnom na maloleté dieťa, o niečo nižší (v roku 2009 mal priemerný mesačný príjem 743,-
eur). Mal. S. v čase predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom navštevovala 2. ročník základnej školy,
teraz navštevuje 4. ročník. Dieťa navštevuje pravidelne zubnú ambulanciu, zubná lekárka jej doporučila
zubný strojček, ktorý bude musieť matka zakúpiť, pravidelne čistiť a kontrolovať. Tieto náklady matka
preukázala dokladmi.

Pri rozhodovaní o návrhu na zmenu výživného prihliadal okresný súd na vývoj životných nákladov
od februára 2009. Je známe, že od februára 2010 došlo k všeobecnému nárastu cien spotrebného
koša a nárastu miery inflácie, v dôsledku čoho životné náklady v súvislosti so starostlivosťou o mal. S.
vzrástli. Už táto skutočnosť je sama osebe dôvodom na zvýšenie výživného. Celkové zvýšenie životných
nákladov otec dieťaťa akceptoval. Aj keď od roku 2010 došlo na strane účastníkov k viacerým zmenám,
ani jedna z týchto zmien nepredstavovala takú podstatnú zmenu, ktorá by bola rozhodujúca pre zvýšenie
výživného. Za podstatnú zmenu považoval všeobecný nárast životných nákladov, ku ktorému došlo od
posledného určovania výživného v roku 2010. Dlžné výživné určené vo výške 100,- eur predstavuje
rozdiel medzi pôvodne určenou výškou výživného (100,- eur) a zvýšenou výškou výživného (125,- eur),
a to za obdobie štyroch mesiacov. Pokiaľ matka žiadala zvýšiť výživné až na sumu 170,- eur, okresný
súd jej návrh vo zvyšku zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p..

Proti rozsudku podala odvolanie matka, ktorá ho navrhla zmeniť tak, že jej návrhu na zvýšenie výživného
sa v celom rozsahu vyhovie, eventuálne navrhla napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu
na ďalšie konanie.

V dôvodoch odvolania uviedla, že súdom určené výživné vo výške 125,- eur mesačne je neprimerane
nízke a neadekvátne otcovým možnostiam, schopnostiam a zárobkovým pomerom. Okresný súd
nesprávne vyhodnotil zárobkové pomery otca a výšku jeho príjmu. Z potvrdenia zamestnávateľa zo
dňa 27.2.2012 vyplýva, že otec poberá pravidelne (vždy každý tretí mesiac) prémiu resp. odmenu. V
roku 2011 sa mzda otca vrátane prémie pohybovala od 895,39 do 1.191,56 eur. Otec nepreukázal
relevantným dôkazom, že došlo k poklesu jeho príjmu z dôvodu prechodu z dvojzmennej na trojzmennú
prevádzku. Odvolateľka mala za to, že pokiaľ je ona schopná popri práci študovať a zároveň vykonávať
niekoľko zamestnaní, rovnakú možnosť má aj otec, ktorému naviac nepribudla žiadna vyživovacia
povinnosť. Rovnako za nepreukázanú považovala otcovu úverovú angažovanosť, nakoľko úverové
zmluvy, ktoré súdu predkladal, mali byť podpisované len jeden deň pred pojednávaním. Otec naviac
nepredložil kúpnu zmluvu, z ktorej by bola zrejmá výška kúpnej ceny na kúpu bytu. Okresný súd
nezohľadnil ani skutočnosť, že otec mimo vyživovacej povinnosti neprispel dcére iným spôsobom
ako platením výživného. Jej situácia ohľadne bývania po rozvode a vyporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctva manželov je finančne zložitejšia a náročnejšia. Platí splátky hypotekárneho úveru na
bývanie, ktorý na seba v rámci vyporiadania BSM prevzala vo výške istiny 25.000,- eur, pričom splátky
(111,- eur) sú rozložené na obdobie 32 rokov. Na základe týchto skutočností mala za to, že výška
požadovaného výživného v sume 170,- eur mesačne je odôvodnená potrebám mal. S., a to vzhľadom
na jej vyspievanie, športovú aktivitu (tenis) a zdravotný stav.

Otec vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že súdom určené výživné považuje za viac ako primerané
vzhľadom na potreby mal. S. a na príjmy oboch jej rodičov. Matka ani v návrhu ani počas pojednávania
neuviedla presný výpočet nákladov, ktoré vynakladá na zabezpečenie potrieb mal. S., nepredložila na
ich preukázanie žiadne dôkazy a proti vykonanému dokazovaniu nemala žiadne námietky. Rovnako
nepreukázala zvýšenie nákladov na zabezpečenie potrieb mal. S. o 70 %, tak ako žiada zvýšiť výživné. V
potvrdení o jeho príjme sú zahrnuté všetky prémie, ako aj odpracované nadčasy. V súvislosti so zmenami
v prevádzke jeho zamestnávateľa, došlo u neho k zníženiu fondu pracovného času, čo malo za následok
zníženie počtu odpracovaných nadčasov a tým aj jeho príjmov. Úverové zmluvy boli na pojednávaní



riadne predložené, súd ako aj právna zástupkyňa matky sa s ich obsahom riadne oboznámili. Nie je
pravdou, že po vyporiadaní BSM zostal bez úverovej povinnosti. Sumu 11.000,- eur použil na vyplatenie
záväzkov, ktoré mu ostali po vyporiadaní BSM. V závere vyjadrenia poukázal na majetkové pomery
matky, ktorá je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti vysokej hodnoty a ktorú zrekonštruovala i napriek
tomu, že rekonštrukcia nebola potrebná. Za tým účelom si zobrala úver, ktorý spláca. Matka tiež zamlčala
pravidelný príspevok vo výške 300,- eur, ktorý dostáva od svojho priateľa, o čom sa dozvedel od dcéry.
Mal za to, že rozsudok okresného súdu je vecne správny a riadne odôvodnený.

Kolízny opatrovník doporučil návrhu matky na zvýšenie výživného vyhovieť, nakoľko požadované
výživné 170,- eur mesačne sa im javí primerané veku a potrebám dieťaťa, ako i finančným možnostiam
otca.

Krajský súd, ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie bolo podané včas a smerovalo proti rozhodnutiu,
ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom, preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vymedzenom v ust. § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p. a z dôvodov uvedených v odvolaní a po preskúmaní
ho bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 za použitia § 156 ods. 3 O.s.p.), podľa § 219
ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil, a to z nasledovných dôvodov:

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k
záveru, že okresný súd v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie
rozhodujúcich skutočností, na podklade vykonaného dokazovania dospel ku správnym skutkovým
zisteniam a prejednávanú vec aj správne právne posúdil. Nakoľko i odôvodnenie písomného
vyhotovenia napadnutého rozsudku je vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 157 ods.
2 O.s.p., odvolací súd podľa § 219 ods. 2 O.s.p. konštatuje správnosť týchto dôvodov a v podstatných
bodoch na ne odkazuje.

Odvolacie námietky matky nepovažuje odvolací súd za dôvodné.

Námietka, že prvostupňový súd nevyhodnotil správne zárobkové príjmy otca dieťaťa a výšku jeho príjmu,
nie je dôvodná. Z potvrdenia zamestnávateľa (č.l. 76 spisu) je nepochybné, že otec dieťaťa za obdobie
január až máj 2012 dosiahol priemerný čistý mesačný príjem 715,- eur, ktorý zodpovedá sume uvedenej
v odôvodnení napadnutého rozsudku. Z vyššie uvedeného potvrdenia je tiež nepochybné, že otec
dieťaťa v období január až máj 2012 nepoberal pravidelne prémie resp. odmeny, ako to tvrdila matka
v podanom odvolaní. Námietka, že ak ona je popri starostlivosti o mal. S. schopná študovať a zároveň
mať niekoľko zamestnaní, môže si aj otec dieťaťa privyrobiť, je nepodstatná. Z dôkazov vykonaných
v prvostupňovom konaní vyplýva, že otec vykonáva svoje zamestnanie na plný pracovný úväzok, čo
znamená, že nemôže byť nútený, aby vykonával ešte ďalšie zamestnanie. Za dôvodnú nepovažoval
odvolací súd ani námietku matky, že otec nedostatočne preukázal svoju úverovú zaťaženosť. Zo
zápisnice o pojednávaní zo dňa 12.6.2012 nepochybne vyplýva, že otec predložil zmluvy o splátkovom
úvere, s ktorými sa súd oboznámil. Naviac rozhodnutie o zvýšení výživného nebolo založené na
zmenách, ktoré nastali od posledného rozhodnutia na strane rodičov dieťaťa (tieto zmeny okresný súd
správne vyhodnotil ako nie podstatné), ale z dôvodu všeobecného nárastu životných nákladov, ku ktorým
došlo od posledného rozhodnutia o výživnom na maloleté dieťa.

Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti rozsudok okresného súdu zo dňa 12.6.2012
v spojení s dopĺňacím rozsudkom zo dňa 27.11.2012 ako vecne správny v celom rozsahu potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd tak, že žiaden z účastníkov nemá právo
na ich náhradu. Pri rozhodnutí vychádzal zo skutočnosti, že v predmetnej veci išlo o konanie, ktoré sa
mohlo začať i bez návrhu, preto bolo namieste použiť na rozhodnutie o trovách konania ust. § 224 ods.
1 v spojení s § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p..



Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.