Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 2CoE/95/2011 z 20. 12. 2011 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 20. decembra 2011, sp. zn. 2CoE/95/2011, ECLI:SK:KSTN:2011:3808211524.1 Krajský súd Trenčín | 2CoE/95/2011 | ECLI:SK:KSTN:2011:3808211524.1 | 2011-12-20 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 219 ods. 1 OSP, § 219 ods. 2 OSP, § 53 ods. 1 OZ, § 53 ods. 4 OZ, § 52 OZ, § 57 ods. 2 EP, § 45 ods. 1 ZRK, § 45 ods. 2 ZRK, § 45 ods. 3 ZRK Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/661475f7-c55d-4b7e-af5e-58b1f8894dce Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2011:3808211524.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2CoE/95/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3808211524
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 12. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Meszáros
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2011:3808211524.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia s.r.o., Mliekarenská
10, Bratislava, IČO: 35792752, proti povinnému: N. X., nar. XX.X.XXXX, bytom M. H., XXX/XX, F.,
o vymoženie istiny 4.725,59 eur /142.363,- Sk/ s prísl., na odvolanie oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Prievidza č.k. 9Er/1983/2008-12 zo dňa 18. apríla 2011, v pomere hlasov 3:0 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil. Svoje
rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 57 ods. 1 písm. g), § 58 ods. 1 Ex. por., § 53 ods.1-4, § 54
Občianskeho zákonníka, príslušné ustanovenia Smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách, príslušné ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch
a príslušné ustanovenia zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Ďalej uviedol, že oprávnený
sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 27.6.2008, doručeným súdnemu exekútorovi dňa 28.7.2008
domáhal vykonania exekúcie proti povinnému a to na základe exekučného titulu - rozhodcovský
rozsudok sp.zn. RK-1082/07-EK vydaný dňa 14.11.2007 Mgr. Erikom Končokom, rozhodcom, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 21.12.2007 a vykonateľnosť dňa 28.12.2007. Predmetným exekučným
titulom bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu vo výške 142.363,-Sk spolu
s úrokom z omeškania vo výške 6 % ročne od 13.10.2007 až do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo
výške 475,-Sk a nahradiť trovy rozhodcovského konania vo výške 1.500,-Sk a to všetko do troch dní
od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku. Z predloženého exekučného titulu - vyššie uvedeného
rozhodcovského rozsudku súd prvého stupňa zistil nasledovné skutočnosti. Dňa 28.6.2006 uzatvoril
oprávnený ako veriteľ (v tom čase až do 14.02.2008 vystupujúcim pod obchodným menom PROFIREAL
SLOVAKIA spol. s r.o.) s povinným ako dlžníkom, zmluvu nazvanú ako „Žiadosť o poskytnutie
revolvingového úveru / Zmluva o revolvingovom úvere č. 8000045876“, na základe ktorej sa oprávnený
zaviazal poskytnúť povinnému úver vo výške 98028,- Sk a povinný sa zaviazal splatiť poskytnutý úver
v 36 mesačných splátkach vo výške 2.723,-Sk, v termínoch splatnosti podľa splátkového kalendára,
ktorý je prílohou zmluvy. Súd prvého stupňa v prvom rade skúmal samotnú „Zmluvu o revolvingovom
úvere“, ktorá vytvára právny rámec vzťahu medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom
a dospel k záveru, že tento právny vzťah založený zmluvou označenou ako „Žiadosť o poskytnutie
revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom úvere“ je potrebné posudzovať podľa ustanovení
o spotrebiteľskom práve. Nevyhnutnou súčasťou tejto zmluvy sú „Zmluvné dojednania zmluvy o
revolvingovom úvere spoločnosti PROFIREAL spol. s.r.o.“ ďalej len ako „Zmluvné dojednania“. Podľa
bodu 2.1 Zmluvných dojednaní: „Zmluva o RÚ sa uzatvára na predtlačenom formulári Veriteľa. Vyplnená
žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru podpísaná Dlžníkom, Sopludlžníkom 1, Spoludlžníkom 2
je návrhom na uzatvorenie Zmluvy o RÚ. Zmluva o RÚ je uzatvorená a nadobúda platnosť podpisom
Dlžníka, Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2 a Veriteľa.“ K platnému uzatvoreniu zmluvy došlo teda dňa
28.6.2006. Na základe uvedeného súd prvého stupňa dospel k záveru, že medzi účastníkmi konania
bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, nakoľko z obsahu spisu nevyplýva, že by povinný pri



uzatváraní tejto zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti,
resp. že by mu bol poskytnutý úver na výkon zamestnania, povolania, a z tohto dôvodu sa považuje
za spotrebiteľa. Na druhej strane je nepochybné, že oprávnený uzatváral predmetnú zmluvu v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, čo je zjavné aj z výpisu z obchodného
registra, kde týmto predmetom (okrem iných) je „poskytovanie pôžičiek a úverov nebankovým spôsobom
z vlastných zdrojov“. Z toho dôvodu sa oprávnený považuje za dodávateľa. Zo samotnej zmluvy a jej
zmluvných dojednaní je zrejmé, že povinný nemohol individuálne ovplyvniť ich obsah, boli už vopred
pripravené „na predtlačenom formulári“, nakoľko sa uzavierali vo viacerých prípadoch pre veľký počet
spotrebiteľov. Z obsahu zmluvy, s prihliadnutím na právne postavenie účastníkov zmluvy má súd za
to, že úver bol povinnému poskytnutý ako spotrebiteľovi. Zmluva medzi oprávneným a povinným má
charakter spotrebiteľského úveru v zmysle ustanovenia § 2 písm. a) zákona č.258/2001 Z.z.. Ďalej
sa súd prvého stupňa zaoberal aj tým, či je vôbec možné v rámci spotrebiteľskej zmluvy platnú
rozhodcovskú doložku uzatvoriť. V danom prípade bola voľba rozhodcu uskutočnená jednostranne,
nakoľko samotné ustanovenie rozhodcu na predtlačenom formulári dokonca predchádzalo nepochybne
aj samotnému rozhodnutiu povinného si finančné prostriedky touto cestou obstarať, čiže predtým
ako k uzatvoreniu zmluvy o revolvingovom úvere povinný vôbec pristúpil. Nekalú povahu má aj
samotné znenie rozhodcovskej doložky podľa ktorej „akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi
zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami tejto Zmluvy o RÚ, s porušením,
ukončením a neplatnosťou Zmluvy o RÚ budú riešené a s konečnou platnosťou rozhodnuté v písomnom
rozhodcovskom konaní pred jedným v zmluvných dojednaniach uvedených rozhodcov (JUDr. Gustáv
Ret, JUDr. Ján Smetana, JUDr. Marianna Mochnáčová, Mgr. Michal Krnáč). Jednostrannosť a nekalosť
tohto zmluvného dojednania súd vidí v tom, že faktickým subjektom, ktorý definuje, kto je rozhodcom je
v tomto prípade Veriteľ, čiže oprávnený, pretože tento zostavil znenie rozhodcovskej doložky vo svojej
vopred pripravenej formulárovej zmluve. Dohoda strán o tom, že spor medzi nimi predložia k prejednaniu
a rozhodnutiu súkromným osobám alebo rozhodcovským inštitúciám, ktoré si za tým účelom zvolia,
má o to väčší význam, pretože rozhodca nenachádza právo, ale tvorí (eventuálne napevno stanovuje),
vyjasňuje, urovnáva záväzkový vzťah v zastúpení strán. Jeho moc nie je delegovaná zvrchovanou
mocou štátu, ale pochádza od subjektívnej vlastnej moci strán určovať svoj osud. V danom prípade
táto vôľa pochádza však len od jednej, a to silnejšej zo strán, ktoré spotrebiteľskú zmluvu uzavreli,
čo v ich vzťahu spôsobuje značnú nerovnováhu. Uvedené zároveň naznačuje, že Veriteľov výber
rozhodcov zrejme nebol náhodný. Existujúca, ale neplatná rozhodcovská doložka nemôže byť potom
základom právomoci rozhodcovského súdu. Ak si rozhodca svoju právomoc z takto uzavretej doložky
odvodil, na ktorom základe následne vydal exekučný titul, nemožno takéto rozhodnutie považovať
za rozhodnutie vydané osobou na to oprávnenou. Uvedené spôsobuje, že pred podaním návrhu na
vykonanie exekúcie neprebehlo riadne rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom by bol rozhodcovský
rozsudok, na podklade ktorého by mohla byť vedená exekúcia. S prihliadnutím na vyššie uvedené
skutočnosti, súd prvého stupňa v tomto štádiu exekúciu z úradnej moci vyhlásil exekúciu za neprípustnú
a exekúciu zastavil. Predložený rozhodcovský rozsudok vzhľadom na absenciu právomoci rozhodcu
v danej veci konať, a to s poukazom na neplatnosť rozhodcovskej doložky, nemožno považovať za
spôsobilý exekučný titul.

Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený, ktorý uviedol, že rozsah preskúmavacej
právomoci exekučného súdu vo vzťahu k exekučnému titulu je daný a vymedzený preskúmaním
materiálnej a formálnej vykonateľnosti exekučného titulu a na posúdení rozporu plnenia priznaného
exekučným titulom ako plnenia objektívne možného, plnenia právom dovoleného alebo plnenia v
súlade s dobrými mravmi. Oprávnený odkázal aj na rozsudok a postup Okresného súdu Žilina č.k.
14C/166/2008-82 zo dňa 26.05.2009, ktorý konal o návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku
podaného z dôvodu tvrdeného porušenia rovnosti účastníkov konania a neplatnosti rozhodcovskej
doložky. Súd sa môže zaoberať len plnením priznaným rozhodcovským rozsudkom ako takým a len
toto podrobovať svojmu preskúmavaniu. Zaoberať sa právnym dôvodom judikovaného plnenia by súd
mohol, hoci len obmedzene, výlučne na základe procesného úkonu- žaloby o zrušenie rozhodcovské
konania podanej účastníkom konania, v rámci právom upraveného typu konania. Zmyslom exekučného
konania nie je opätovne preskúmavať rozhodnutie, ktoré sa má vykonať. Súdom používané rozhodnutia.
Hypotéza § 45 ods. 1 písm. c/ zákona o rozhodcovskom konaní obmedzuje rozsah preskúmavacej
právomoci exekučného súdu výlučne na plnenie vyplývajúce z exekučného titulu a jeho skúmanie
ako objektívne nemožné, nedovolené či v rozpore s dobrými mravmi. Posúdenie hmotnoprávneho
základu plnenia je obmedzené len na nadchádzacie konanie ako také, čo je dané § 35, § 51 ods.



3 zákona o rozhodcovskom konaní k § 159 ods. 3 O.s.p., kde podľa oprávneného z citovaných
ustanovení vyplýva prekážka res iudicata, ktorú § 45 ods. 1 písm. c/ zákona o rozhodcovskom konaní
nepopiera. Súd sa môže zaoberať len plnením priznaným rozhodcovským rozsudkom ako takým a
len toto podrobovať svojmu preskúmavaniu.Súdneho dvora EÚ nemajú všeobecnú použiteľnosť, sú
výkladom ku konkrétnej fáze súdneho konania. Najvýraznejšie túto skutočnosť potvrdzuje odkaz na
rozhodnutie vo veci C-40/08 Asturcom Telecomunicaciones SL proti Cristina Rodríguez Nogueira,
pričom poukázal na bod 37, 40 a 47 rozhodnutia Asturcom. Ako jeden z dôvodov pre podanie žaloby
o zrušenie rozhodcovského rozsudku je § 40 ods. 1 písm. c/ zákona č. 244/2002 Z.z. teda popieranie
platnosti rozhodcovskej doložky. V čase vydania rozhodcovského rozsudku a po ňom tento dôvod bol
v zákone výslovne vymedzený. Pri podaní žaloby musí žalobca dodržať zákonnú lehotu a vymedziť
niektorý z dôvodov podľa § 40 ods. 1 uvedeného zákona. Dôsledkom postupu exekučného súdu
je, že opomenutie či zmeškanie lehoty nahradí exekučný súd svojím postupom ex offo, hoci ani
ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní, a ani ustanovenia Ex. por. ho neoprávňujú iniciovať
konanie a posudzovanie o dôvodoch v spomenutom ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní. Vo
veci Mostaza Claro bolo pripustené, aby opomenutie namietať nekalosť podmienky v základnom konaní
mohlo byť napravené v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku, nie však v konaní o výkon takého
rozhodnutia. Vnútroštátny súd napráva opomenutie procesného charakteru spotrebiteľa, ktorý nepozná
svoje práva, ako to bolo vo veci, ktorá viedla k vydaniu už citovaného rozsudku Mostaza Claro, ale ani aby
úplne nahrádzal celkovú pasivitu dotknutého spotrebiteľa, akou je pasívny prístup žalovaného vo veci
samej, ktorý sa nezúčastnil na rozhodcovskom konaní, ani nepodal žalobu o zrušenie rozhodcovského
rozsudku, ktorý sa z tohto dôvodu stal právoplatným. Pre konanie o výkon rozhodnutia však ustanovenie
právneho poriadku, a to nielen národného, ale ani komunitárneho, nemá žiadne ustanovenia o práve
súdu posudzovať otázky, ktoré mohli byť posúdené v predchádzajúcich štádiách konania. Exekučný
súd tak konal nielen bez zákonnej opory, ale v hrubom rozpore s právom EÚ, z ktorého v obsahu
odôvodnenia vyvodzuje svoju právomoc. Súd prvého stupňa podľa oprávneného nevystupuje v pozícii
prvostupňového súdu rozhodujúceho v základnom konaní, a ani v pozícii súdu konajúceho o zrušení
rozhodcovského rozsudku. Súd prvého stupňa mal v konaní rozhodovať ako exekučný súd a teda
vychádzať z povahy konania, ktorá mu rozsah právomoci jednoznačne určuje. Oprávnený navrhol, aby
odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil v celom rozsahu. Zároveň si uplatnil nárok,
aby súd uložil povinnému zaplatiť oprávnenému náhradu trov odvolacieho konania vo výške 222,95 eur
vrátane DPH (2 úkony- prevzatie a príprava zastúpenia a podanie odvolania vo výške á 102,59 eur
vrátane DPH + 2x paušálna náhrada nákladov vo výške á 8,89 eur vrátane DPH).

Povinná sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadrila.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania /§
212 ods. 1, § 214 ods. 2 O.s.p./ a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Odvolací súd preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní oprávneným vznesené a
v plnom rozsahu sa stotožňuje s právnymi závermi súdu prvého stupňa. Z daného titulu si osvojuje
dôvody napadnutého rozhodnutia, na ktoré v celom rozsahu poukazuje v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. a
na zdôraznenie správnosti dodáva nasledovné:

Vzhľadom na aplikáciu príslušných ustanovení zákona v danej veci, a to predovšetkým § 57 ods. 2
zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v platnom
znení, § 45 ods. 1 až 3 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v platnom znení, § 52 a nasl.
zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení, a na túto právnu úpravu nadväzujúcich
právnych noriem ako zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v platnom znení, smernice Rady
Európskych spoločenstiev č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách a ďalšej súvisiacej legislatívy, ako aj obsahu relevantných dôkazov je napadnuté uznesenie
súdu prvého stupňa vecne správne a aj náležite odôvodnené.

Pokiaľ ide o námietku oprávneného, že súd prvého stupňa skúmal rozhodcovský rozsudok už pri
rozhodovaní o udelení poverenia súdnemu exekútorovi, kedy uznal exekučný titul za súladný so
zákonom, na základe čoho udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie, odvolací



súd uvádza, že udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nie je také procesné rozhodnutie, ktoré
by vylučovalo čiastočné alebo úplné zastavenie exekúcie pre nesúlad exekučného titulu zo zákonom.
Takýto postup je zákonný, výslovne upravený v § 45 ods. 1, 2 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom
konaní. Keďže súd je oprávnený v každom štádiu exekučného konania skúmať z úradnej povinnosti, či
tu nie je daný niektorý z dôvodov, pre ktorý by musel exekúciu zastaviť, samotné udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie preto nie je prekážkou pre rozhodnutie o zastavení exekúcie, keď sú preto splnené
podmienky.

Správny bol záver súdu prvého stupňa, ktorý uviedol, že predmetnú zmluvu o revolvingovom úvere
je potrebné posudzovať podľa ustanovení o spotrebiteľskom práve, keďže medzi účastníkmi bola
uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere. Spotrebiteľské právo patrí k najviac sa rozvíjajúcim
oblastiam práva, ktorého základnou funkciou je ochrana spotrebiteľa ako slabšej strany. V zmysle
§ 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa každý spotrebiteľ má právo na
ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. Týmito sú zmluvy uzavreté
podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky tie zmluvy, ktorých
charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Smernica Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa
má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného
rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi
s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu
rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu v
rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci
obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu
vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť,
aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.

Odvolací súd pre úplnosť dodáva, že slovenský právny poriadok exemplifikatívne vymedzuje
neprijateľné podmienky v § 53 ods. 4 Obč. zákonníka, pričom súd môže postupovať aj podľa generálnej
klauzuly v § 53 ods. 1 Obč. zákonníka, to znamená nad rámec zoznamu podmienok uvedených v
prílohe smernice alebo okruhu v Obč. zákonníku. Pokiaľ vo veci vydal rozhodcovský rozsudok,
rozhodca, ktorý konal na základe rozhodcovskej doložky, ktorý súd považuje ako celok za neprijateľnú
a tým neplatnú, súd prvého stupňa v konečnom dôsledku správne vyhlásil exekúciu za neprípustnú a
exekúciu zastavil.

Odvolací súd na základe vyššie uvedeného napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil podľa §
219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.