Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 6Co/172/2017 z 25. 7. 2017 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 25. júla 2017, sp. zn. 6Co/172/2017, ECLI:SK:KSKE:2017:7714206346.2 Krajský súd Košice | 6Co/172/2017 | ECLI:SK:KSKE:2017:7714206346.2 | 2017-07-25 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy Citované ustanovenia: predpis č. 861/2007 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/a4e869f1-b81a-4c81-8a51-272a0bb244d4 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2017:7714206346.2 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/172/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7714206346
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Kohútová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7714206346.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a sudcov
Mgr. Márie Hlaváčovej a JUDr. Romana Rizmana v spore žalobcu: CD Consulting, s.r.o., Příkop 843/4,
Zábrdovice, 602 00 Brno, Česká republika, IČO: 264 29 705, proti žalovanému: M. U., nar. XX.XX.XXXX,
U., o zaplatenie 607,19 s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Michalovce
č.k. 19C/71/2014-106 zo dňa 6.3.2017, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok.

II. Stranám sporu nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu zamietol. Žalovanému náhradu trov konania
nepriznal.

2. Súd prvej inštancie toto rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej
inštancie dňa 28.3.2013 domáhal proti žalovanému plnenia zo zmenky a navrhol, aby súd zaviazal
žalovaného zaplatiť mu zmenkovú sumu 607,19 eur, zmenkový úrok 0,25% denne z dlžných súm do
zaplatenia, 6% ročný úrok z dlžných súm do zaplatenia, zmenkovú odmenu 2,36 eur a trovy konania.
Navrhol postupovať v konaní v zmysle článku 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ES č.
861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Návrh odôvodnil
tým, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil odporca dňa 28.5.2010
na zmenkovú sumu 707,19 eur, pričom sa zaviazal aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25%
denne od 19.6.2011. Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť v
lehote 4 rokov od vystavenia“. Indosant predložil zmenku k plateniu, pričom vystaviteľ doposiaľ uhradil
100,00 eur. Keďže zmenková listina je opatrená doložkou „bez protestu“, indosant nenechal skutočnosť
predloženia zmenky na platenie zistiť verejnou listinou. Na preukázanie svojho nároku predložil zmenku
číslo XXXXXXXXX na sumu 707,19 eur.

3. Súd prvej inštancie o návrhu žalobcu rozhodol skorším rozsudkom zo dňa 17.9.2014 tak, že žalobu
zamietol z toho dôvodu, že zmenka je v rozpore s ustanovením § 4 ods. 4 Zákona č. 258/2001 Z.z.,
pretože zmenková suma vrátane jej príslušenstva presahuje zákonom dovolenú sumu. Zmenka je preto
neplatná.

4. O odvolaní žalobcu proti tomuto skoršiemu rozsudku súdu prvej inštancie vydanému v tomto konaní
podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. O tomto odvolaní rozhodol Krajský súd v Košiciach ako
odvolací súd uznesením č.k. 1Co/962/2014 z 22.4.2015 tak, že zrušil rozsudok súdu prvej inštancie
zo 17.9.2014 a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolací súd v odôvodnení tohto



zrušujúceho uznesenia uviedol, že žalobca si v konaní uplatnil právo zo zmenky podľa Nariadenia
č. 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, preto
súd mal postupovať podľa citovaného nariadenia. Súd nemôže vydať rozsudok len na základe
zmenky, preto musí vyzvať žalobcu na predloženie doplňujúcich dokumentov podľa čl. 4/4 Nariadenia
a to predovšetkým preto, že možno predpokladať, že zmenka sa týkala spotrebiteľského úveru.
Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal nie len z písomných
informácií žalobcu priložených k žalobe, ale aj z exekučného spisu 2Er/550/2013, pričom nevykonal
dokazovanie týmito listinami či už v zmysle Nariadenia alebo podľa O.s.p. a skutočnosti zistené z týchto
listinných dôkazov považoval za skutočnosti známe súdu prvej inštancie z jeho činnosti, ktoré v zmysle
ustanovenia § 121 O.s.p. netreba dokazovať. Odvolací súd preto podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p. zrušil
rozsudok súdu prvej inštancie, lebo postupom súdu prvej inštancie bola odňatá možnosť žalobcovi konať
pred súdom a predkladať doplňujúce doklady a podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p. zrušil rozsudok preto,
že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil a nedostatočne zistil skutkový stav veci. Úlohou
súdu prvého stupňa v ďalšom konaní bude vo veci konať podľa Nariadenia Európskeho parlamentu
a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu tak, ako to navrhol žalobca v návrhu na uplatnenie pohľadávky. Súd prvej inštancie
preto vyzve žalobcu tlačivom „B“ - žiadosť súdu o doplnenie návrhu, pretože podľa čl. 4/4. Nariadenia
informácie a dokumenty, ktoré predložil žalobca spolu s návrhom nie sú dostatočné. Vyzve žalobcu, aby
predložil listinné dôkazy alebo iné dôkazy svedčiace o oprávnenosti uplatnenej peňažnej pohľadávky,
pretože predložená zmenka nie je postačujúcim listinným dôkazom v tomto konaní podľa Nariadenia.
Ak žalobca na túto výzvu súdu prvej inštancie na základe tlačiva „B“ podľa Nariadenia nebude reagovať
alebo odmietne predložiť súdu iné dôkazy, súd podľa čl. 4/4. veta druhá Nariadenia návrh zamietne,
pretože samotná zmenka nie je postačujúcim dôkazom v súdnom konaní podľa Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007 pre vydanie rozsudku.

5. Súd prvej inštancie podľa pokynov odvolacieho súdu v zrušujúcom uznesení č.k. 1Co/962/2014
z 22.4.2015, vyzval žalobcu výzvou zo dňa 16.7.2016, tlačivom „B“ podľa Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach
s nízkou hodnotou sporu, na predloženie úverovej zmluvy, pretože vzhľadom na zmenkového veriteľa
sa dalo predpokladať, že zmenka bola vystavená za účelom zabezpečenia spotrebiteľského úveru.
Žalobca listom zo dňa 10.8.2016 odmietol doplniť návrh predložením úverovej zmluvy s odôvodnením,
že súdu prvej inštancie poskytol dostatočne jasné a primerané informácie o uplatnenej pohľadávke,
ktorá je založená na zmenkových nárokoch vyplývajúcich z platnej zmenky. Žalobca predložil súdu prvej
inštancie originál zmenky, zmenkové informácie preniesol presne do návrhu a preto neostáva z jeho
strany čo doplniť alebo opraviť. Žalovaný bol v konaní nečinný, k návrhu sa nevyjadril ani sa nezúčastnil
nariadeného pojednávania.

6. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení čl. 4 ods. 1, 4, čl. 5 ods. 1 Nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie
vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Uviedol, že žalobca si v tomto konaní uplatnil proti žalovanému
právo zo zmenky, súd prvej inštancie sa domnieval v zmysle čl. 4 ods. 4 tohto nariadenia, že informácie,
ktoré poskytol súdu žalobca, nie sú dostatočne jasné, preto dal žalobcovi možnosť tlačivom „B“
podľa tohto nariadenia doplniť žalobu o informácie a dokumenty, pretože predložená zmenka nie
je dostatočným dôkazom o uplatnenej pohľadávke žalobcu, pretože žalovaným v tomto konaní je
spotrebiteľ. Preto súd prvej inštancie dospel k záveru, že je oprávnený pre zistenie prípadnej súvislosti
s nekalou povahou, či neprimeranosťou uplatneného nároku so zákonnými ustanoveniami na ochranu
spotrebiteľa, vyžiadať si od žalobcu predloženie úverovej zmluvy na základe ktorej bola predmetná
zmenka vystavená. Takéto právo súdu prvej inštancie vyplýva aj zo zjednocujúceho stanoviska
Občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR a Obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu
SR z 20.10.2015 k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným právom zo
zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa. Podľa tohto zjednocujúceho kolégia, ak konajúcemu súdu z
akýchkoľvek okolností v prejednávanej veci je známe, že ide o spotrebiteľský spor je súd ex offo povinný
zabezpečiť prieskum nároku žalobcu v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má
základ uplatnený nárok. Preto, ak v prejednávanej veci súd prvej inštancie vyzval žalobcu predložiť
ďalšie dôkazy svedčiace o uplatnenej pohľadávke žalobcu a žalobca túto výzvu nerešpektoval, preto
súd prvej inštancie návrh žalobcu o uplatnenej pohľadávke zamietol podľa čl. 4 ods. 4 Nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007 , ktorým sa ustanovuje európske konanie
vo veciach s nízkou hodnotou sporu.



7. Žalobca písomným podaním z 22.12.2015 zobral žalobu späť v časti zmenkového úroku do výšky
0,19 % denne, preto súd prvej inštancie konanie v tejto časti zastavil uznesením zo dňa 23.3.2016.

8. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a stranám sporu nepriznal
náhradu trov konania, pretože úspešnému žalovanému preukázateľné trovy tohto konania nevznikli,
preto mu ich súd prvej inštancie nepriznal.

9. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca.
Uviedol, že konanie na súde prvej inštancie má inú vadu, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci, súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi uskutočniť mu
patriace procesné práva a došlo tým k porušeniu práva na
spravodlivý proces a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie,
okrem iného oboznámením sa s úverovou zmluvou, exekučným spisom a ďalšími listinnými dôkazmi,
aj keď takéto dôkazy žalobca ani žalovaný nenavrhli. Tým bola prerušená prejednacia zásada tohto
konania podľa § 120 O.s.p. Súd prvej inštancie mal v konaní rozhodnúť o uplatnenom práve žalobcu
len na základe predloženej zmenky, pretože žalobca si v tomto konaní uplatnil právo z platnej zmenky
ako cenného papiera. Žalovaný podľa čl. 5 ods. 3, 6 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady mohol
vzniesť námietky voči zmenke, toto však neurobil. Ďalej žalobca uviedol, že súd prvej inštancie ignoroval
ustanovenia Zákona zmenkového a šekového a nepriznal žalobcovi ako majiteľovi zmenky práva z tejto
zmenky. Poukázal na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky v zmenkových veciach.
Taktiež citoval rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, Krajského súdu v Banskej Bystrici v zmenkových
konaniach. Žalobca navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobe v
celom rozsahu vyhovie a žalobcovi prizná náhradu trov odvolacieho konania.

10. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu, ktoré bolo podané v zákonnej
lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť
odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 Zákona číslo 160/2015 Z.z. - Civilného sporového poriadku
(ďalej len „C.s.p.“). Spor prejednal podľa § 379 - § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu
nie je dôvodné.

11. Odvolací súd konštatuje správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie podľa §
387 ods. 2 C.s.p. a k odvolaniu žalobcu odvolací súd uvádza tieto ďalšie dôvody:

12. Odvolací súd považuje v tomto konaní za nesporné, že na prejednávanú vec je potrebné aplikovať
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje
Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotu sporu (ďalej len „Nariadenie“). Neznamená to však,
že ak žalobca predložil v tomto konaní ako jediný listinný dôkaz prvopis zmenky, že súd podľa čl.
4/4 tohto Nariadenia, ak sa domnieva, že informácie, ktoré poskytol žalobca nie sú dostatočne jasné,
alebo primerané a pokiaľ sa pohľadávka nezdá byť zjavne neopodstatnená alebo návrh neprípustný,
že nemôže žalobcovi uložiť doplniť informácie alebo dokumenty v lehote určenej súdom. Na tento účel
vnútroštátny súd použije vzorové tlačivo „B“, ktoré je uvedené v prílohe II tohto Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady ES č. 861/2007. Podľa čl. 5/1 tohto
Nariadenia, Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je písomne, avšak súd môže nariadiť
ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné, alebo ak o to požiada niektorá zo strán. Preto súd prvej
inštancie v tomto konaní o vydanie rozsudku, môže od žalobcu požadovať okrem predloženej zmenky
aj iné listinné dôkazy.

13. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo veci postupoval správne, ak sa domnieval, že
informácie, ktoré poskytol žalobca v návrhu na začatie konania nie sú dostatočne jasné alebo primerané
alebo uplatnená pohľadávka sa nezdá byť zjavne neopodstatnená, preto súd prvej inštancie doručil
žalobcovi tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky doplniť alebo opraviť a predložiť súdu doplňujúce
informácie a dokumenty a súd prvej inštancie za tým účelom podľa čl. 4 bod 4 Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu, správne zaslal žalobcovi tlačivo „B“, ktoré tvorí prílohu č. 2 tohto nariadenia. Žalobca
na túto výzvu súdu prvej inštancie z 20.5.2015 v tlačive „B“ reagoval písomným podaním zo 10.8.2016,



v ktorom uviedol, že ako žalobca poskytol súdu dostatočne jasné a primerané informácie o uplatnenej
pohľadávke, ktorá je založená na zmenkových nárokoch vyplývajúcich z platnej zmenky a za tým účelom
žalobca predložil súdu originál zmenky, preto nie je zo strany žalobcu čo doplniť alebo opraviť. Uviedol,
že ako žalobca si uplatnil v tomto konaní majetkové právo zo zmenky a nie z pohľadávky, disponuje
len indosovanou zmenkou a nemá k dispozícii iné primerané a presné údaje alebo listiny, ktoré súd
vyžaduje a ktoré by mohol nad rámec už v návrhu uvedeného predložiť alebo oznámiť súdu. Preto nemá
dostatočne presné a primerané údaje na to, aby mohol zodpovedne zhodnotiť typ zmenky a titul jej
vzniku.

14. Odvolaciemu súdu aj súdu prvej inštancie z ich rozhodovacej činnosti je známe, že obchodná
spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o., Pribinova 25, Bratislava ako remitent (osoba, ktorej sa malo
platiť zo zmenky) uvedená na predmetnej vlastnej zmenke, poskytovala a poskytuje spotrebiteľské
úvery a vedie množstvo súdnych a exekučných sporov na súdoch v Slovenskej republike o
vymáhanie peňažných pohľadávok zo spotrebiteľských úverov a na zabezpečenie týchto pohľadávok
zo spotrebiteľských úverov, vystavovala a prijímala zmenky, ktoré mali zabezpečovaciu funkciu k jeho
pohľadávkam zo spotrebiteľských úverov voči spotrebiteľom podľa § 4 ods. 6 Zákona č. 258/2001
Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v období od
1.8.2008 kedy tento Zákon o spotrebiteľských úveroch umožňoval
zmenkou zabezpečiť nároky zo spotrebiteľských úverov. Aj predmetná zmenka bola vystavená dňa 16.
októbra 2009, teda v tomto období po 1.8.2008. Až nový Zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa
podľa § 5a ods. 1 písm. b) s účinnosťou od 1.5.2014, podľa §
29b neumožňuje, aby zmenka mala vo vzťahu k spotrebiteľským úverom už ani zabezpečovaciu funkciu.
Znamená to, že predmetná zmenka vystavená 28. mája 2010 mohla byť vystavená iba na zabezpečenie
dlhu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, nie na platenie zo zmenky.

15. Žalobca v tomto konaní uplatnil predmetnú peňažnú pohľadávku podľa Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu, preto súd prvej inštancie mal vec prejednávať podľa tohto Nariadenia a nie podľa § 175
Občianskeho súdneho poriadku, ktorým sa upravuje konanie o vydanie zmenkového platobného rozkazu
iba na návrh žalobcu. Nemal preto prejednávanú vec právne posudzovať podľa Zákona č. 191/1950 Zb.
- Zákon zmenkový a šekový, lebo predložená zmenka je v tomto konaní podľa Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady č. 861/2007, iba jedným z dôkazov, na vydanie navrhovaného rozsudku. Nie je však
jediným dôkazom ako je to v konaní podľa § 175 O.s.p. o vydanie zmenkového platobného rozkazu.
Súd prvej inštancie preto správne vyzýval žalobcu vzorovým tlačivom „B“, ktoré je uvedené v prílohe
č. II. Nariadenia na doplnenie ďalších informácií a dôkazov. Ak žalobca nepredložil ďalšie požadované
dôkazy okrem zmenky, súd prvej inštancie nemal predmetný uplatnený nárok posudzovať podľa Zákona
č. 191/1950 Zb. - Zákon zmenkový a šekový.

16. Navyše, súd prvej inštancie - Okresný súd Michalovce, nie je zmenkovým súdom podľa § 10
Zákona č. 371/2004 Z.z. o sídlach a obvodoch súdov. Preto ani nemohol vo veci rozhodovať na základe
predloženej zmenky ako jediného predloženého dôkazu.

17. Odvolací súd preto nepovažuje za dôvodné odvolanie žalobcu proti rozsudku súdu prvej inštancie,
pretože žalobca v tomto konaní nenavrhol vydať zmenkový platobný rozkaz, navrhol vydať rozsudok
podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ES č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske
konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu a preto bol povinný okrem zmenky predložiť aj iné listiny
preukazujúce oprávnenosť vymáhanej pohľadávky na výzvu súdu prvej inštancie. Nepostačovalo preto,
ak žalobca predložil iba originál zmenky, pretože toto konanie nie je konaním podľa Zákona č. 191/1950
Zb. - Zákon zmenkový a šekový. Iba v konaní podľa tohto zákona, ak podľa § 175 ods. 1 O.s.p. žalobca
predloží v prvopise zmenku, o pravosti ktorej niet dôvodu pochybovať, súd vydá na návrh žalobcu
zmenkový platobný rozkaz. Žalobca v tomto konaní nenavrhol vydať zmenkový platobný rozkaz, ale
rozsudok podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 861/2007 a preto súd prvej inštancie
nemohol v tomto konaní vychádzať zo zmenky ako z jediného
listinného dôkazu svedčiaceho o oprávnenosti uplatnenej pohľadávky žalobcu. Keďže žalobca na výzvu
súdu prvej inštancie nepredložil doplňujúce dokumenty podľa čl. 4/4 Nariadenia Európskeho parlamentu
a Rady č. 861/2007, súd prvej inštancie rozhodol správne, ak žalobu o uplatnenej pohľadávke zamietol.



18. Odvolací súd preto podľa § 387 os. 1 C.s.p. potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
v celom rozsahu o zamietnutí žaloby aj o náhrade trov konania.

19. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol tak, že stranám sporu nepriznal náhradu
trov odvolacieho konania, pretože úspešnému žalovanému preukázateľné trovy tohto odvolacieho
konania nevznikli a žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá nárok na náhradu trov
odvolacieho konania.

20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta C.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa
v ustanovení § 419 C.s.p.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak
bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu
vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, okrem prípadov uvedených
v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom podľa § 429 ods. 1 C.s.p.

V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).