Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 4CoP/19/2012 z 28. 3. 2012
Citácia: rozsudok Krajského súdu Trenčín z 28. marca 2012, sp. zn. 4CoP/19/2012, ECLI:SK:KSTN:2012:3611201075.1
Krajský súd Trenčín | 4CoP/19/2012 | ECLI:SK:KSTN:2012:3611201075.1 | 2012-03-28 | Rozsudok
Oblasť práva: Rodinné právo – Starostlivosť o maloletých
Citované ustanovenia: § 212 ods. 2 písm. a) OSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/6f1e320b-475d-47f8-9c22-7d3d4f3a39b4
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2012:3611201075.1

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4CoP/19/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3611201075
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3611201075.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Lichnerovej a členov
senátu JUDr. Alice Beňovej a JUDr. Ivety Martinákovej vo veci starostlivosti o mal. L. H., nar.
XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom S. D. dieťa rodičov C. H., trvale bytom
E. XXX, prechodne bytom D., U. E. XXX/XX a D. L., trvale bytom D., N. XXX/XX, t.č. ÚVTOS F. -
Nemocnica pre obvinených a odsúdených, E. X, F., o návrhu navrhovateľov - starých rodičov K. L., bytom
D., N. XXX/XX a G. L., bytom D., N. XXX/XX, o úpravu styku s maloletým dieťaťom, o odvolaní matky
proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 29. novembra 2011, č.k. 3P/21/2011-32, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa     p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa upravil styk starých rodičov K. L. a G. L. s mal. L. tak, že
obaja starí rodičia sú oprávnení stretávať sa s mal. L. každú nepárnu sobotu v týždni v čase od 8.00 hod.
do 18.00 hod. s tým, že maloletú si prevezmú pred bytom matky a taktiež maloletú po stretnutí matke pred
jej bytom odovzdajú. Matke uložil povinnosť mal. L. na stretnutie riadne pripraviť a stretávanie starých
rodičov s mal. L. umožniť. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že mal. L. pochádza zo vzťahu
C. H. a D. L., ktorý otcovstvo dobrovoľne uznal. Od narodenia mal. L., t.j. od XX.XX.XXXX bývala matka s
mal. L. v spoločnej domácnosti s navrhovateľmi. V októbri 2006 otec mal. L. nastúpil výkon väzby, matka
s maloletou zostali žiť s navrhovateľmi v spoločnej domácnosti až do novembra 2010. Starí rodičia si s
mal. L. počas ich štyri roky trvajúceho spolužitia v spoločnej domácnosti vytvorili dobrý vzťah. Maloletá
L. sa na starých rodičov citovo naviazala. Po odchode matky a mal. L. v novembri 2010 matka začala
brániť styku starých rodičov s maloletým dieťaťom. Zo správ ÚPSVaR Partizánske vyplýva, že matka
mal. L. neuviedla žiaden podstatný dôvod, ktorý by vylučoval styk starých rodičov s mal. L.. Súd prvého
stupňa s poukazom na to, že starí rodičia aj mal. L., majú právo na udržiavanie vzájomného styku, ako
aj na to, že neexistuje žiaden relevantný dôvod, ktorý by bránil ich vzájomnému styku mal za to, že je v
záujme maloletého dieťaťa vyhovieť návrhu starých rodičov. Z uvedených dôvodov upravil styk starých
rodičov s mal. L. tak, že obaja sú oprávnení stretávať sa s maloletou každú nepárnu sobotu v týždni od
8.00 hod. 18.00 hod.. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil podľa § 25 ods. 5 Zákona o rodine.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletého dieťaťa. V odvolaní uviedla,
že nesúhlasí so stretávaním sa maloletého dieťaťa so starými rodičmi. Poukázala na to, že kolízna
opatrovníčka má veľmi dobré vzťahy s navrhovateľkou, a preto prezentovala záujmy navrhovateľky, súd
rozhodol v jej neprospech, pričom na jej názor  ako matky maloletej a dôvody nesúhlasu sa nikto na
nič nespýtal. Dôvodila, že jej dcére hrozí nebezpečenstvo u navrhovateľky, ktoré chce objasniť až na
ďalšom pojednávaní.



Otec maloletého dieťaťa v písomnom vyjadrení k odvolaniu matky navrhol napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Poukázal na to, že matka mala niekoľko príležitostí vyjadriť
svoje dôvody nesúhlasu stretávania sa maloletej so starými rodičmi v konaní pred súdom prvého stupňa,
alebo počas konzultácie so psychologičkou. Žiadne vážne dôvody, pre ktoré by nemal byť upravený styk
starých rodičov s maloletou však neuviedla. Je presvedčený, že stretávanie mal. L. so starými rodičmi
bude mať len pozitíva a tiež zabráni dcére zabudnúť na otca.

Navrhovatelia v písomnom vyjadrení k odvolaniu matky navrhli napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
ako vecne správny potvrdiť. Uviedli, že s kolíznou opatrovníčkou sa bližšie nepoznajú, stretli sa s ňou
jedine a výlučne vo veci prešetrenia vzťahu mal. L. s nimi, ktorý kolízna opatrovníčka potrebovala na
vypracovanie návrhu na úpravu styku s maloletou. Nie sú si vedomí toho, že by u nich mal. L. hrozilo
nebezpečenstvo.

Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu matky navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa ako vecne správny potvrdiť. Poukázal na to, že zo zápisnice o pojednávaní je zrejmé, že matka
bola v konaní pred súdom prvého stupňa riadne vypočutá, uviedla dôvody prečo nechce upraviť styk
s maloletou dcérou a starými rodičmi. Zároveň neuviedla žiadne dôkazy, alebo tvrdenia o hrozivom
nebezpečenstve voči dieťaťu u navrhovateľov.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
212 ods. 2 písm.a/, § 214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie matky
nie je dôvodné.

Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní matkou vznesené
a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými aj právnymi závermi súdu prvého stupňa. Z daného titulu
si odvolací súd osvojuje dôvody napadnutého rozsudku, v celom rozsahu na ne  poukazuje v zmysle
ust. § 219 ods. 2 O.s.p. a k odvolacím námietkam dodáva nasledovné:

Podľa § 25 ods. 5 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa,  a ak to vyžadujú
pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Blízkou osobou podľa § 116
Občianskeho zákonníka je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom,
alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich,
druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.

Právna úprava obsiahnutá v § 25 ods. 5 Zákona o rodine zakotvuje možnosť, aby súd upravil styk
maloletého dieťaťa  aj s jeho blízkymi osobami, ak je to v záujme dieťaťa, a ak to vyžadujú pomery
v rodine. V záujme dieťaťa bude, aby sa  mohlo stýkať s blízkymi osobami, ku ktorým prechováva
citový vzťah, napr. ku svojim starým rodičom, alebo iným príbuzným, aby tieto osoby mohli pomáhať
pri jeho výchove. Súd prihliada k tomu, aby dieťa nestratilo kontakt s blízkymi osobami, na ktoré je
citovo naviazané a prerušenie stykov s týmito osobami by mohlo narušiť stabilitu výchovného prostredia,
jeho duševný a citový rozvoj a pod.. Súd však musí prihliadať aj na vek a zdravotný stav dieťaťa a
osôb domáhajúcich sa styku s dieťaťom. Zároveň musí vziať do úvahy okrem záujmu dieťaťa aj to, že
podľa § 30 ods. 1 Zákona o rodine majú rozhodujúcu úlohu vo výchove dieťaťa rodičia, ktorí majú právo
vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením.

Z obsahu spisu je zrejmé, že navrhovatelia K. L. a G. L. sú starými rodičmi mal. L.. Mal. L. pochádza zo
vzťahu C. H. a D. L., ktorý otcovstvo k maloletej dobrovoľne uznal. Od narodenia mal. L. bývala matka
s maloletou v spoločnej domácnosti s otcom a s navrhovateľmi. V októbri 2006 otec mal. L. nastúpil
do výkonu trestu odňatia slobody, pričom matka s maloletou zostala žiť s navrhovateľmi v spoločnej
domácnosti až do novembra 2010. Po odchode matky zo spoločnej domácnosti v novembri 2010 začala
matka brániť styku starých rodičov s mal. L.. Zo správy psychológa ÚPSVaR Partizánske bolo zistené,
že medzi navrhovateľmi a mal. L. sú vytvorené silné pozitívne citové väzby. Matka dieťaťa pri konzultácii
so psychológom neuviedla žiadny dôvod, pre ktorý by sa starí rodičia nemohli s vnučkou stretávať. Na



pojednávaní pred súdom prvého stupňa uviedla, že po odchode z domácnosti starých rodičov sa mal. L.
už na starých rodičov vôbec nepýta, obdobie, počas ktorého žila v spoločnej domácnosti s navrhovateľmi
zhodnotila ako nešťastné. Matka dieťaťa však neuviedla žiadne dôvody o hrozivom nebezpečenstve
maloletej u navrhovateľov a ani v podanom odvolaní svoje obavy nezdôvodnila. Na základe takto
zisteného skutkového stavu aj odvolací súd dospel k záveru, že je v záujme mal. L., aby sa stretávala
so starými rodičmi, na ktorých je citovo naviazaná, nakoľko od narodenia až do svojich štyroch rokov
žila s nimi v spoločnej domácnosti a je na nich citovo naviazaná. Otec mal. L. nemôže sám realizovať
právo styku z dôvodu výkonu trestu odňatia slobody, pričom je v záujme mal. L., aby dieťa nestratilo
kontakt s blízkymi osobami, na ktoré je citovo naviazané a je potrebné rozvíjať pozitívne rodinné vzťahy
maloletého dieťaťa aj so širšou rodinou, s ktorou má citové väzby. Vzhľadom na uvedené skutočnosti
odvolací súd považoval úpravu styku navrhovateľov s mal. L. v rozsahu určenej súdom prvého stupňa
za primeranú preukázaným záujmom maloletej.

Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako
vecne správny potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie    n i e    j e    p r í p u s t n é .