{"guid": "7ff881eb-81b9-4b3b-aa3f-1de673c35d89:b23e0f79-c261-4dba-9a25-b63dd71ddaee", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2017:7814203672.4", "spisova_znacka": "8Co/97/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 8Co/97/2016 z 27. 4. 2017", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Košice z 27. apríla 2017, sp. zn. 8Co/97/2016, ECLI:SK:KSKE:2017:7814203672.4", "identifikacne_cislo": "7814203672", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Iveta Slebodníková", "sudca_id": 518, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-iveta-slebodnikova-518", "datum_vydania": "2017-04-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Vyživovacie povinnosti"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "nazov": "§ 387 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b23e0f79-c261-4dba-9a25-b63dd71ddaee", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2017:7814203672.4", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2017:7814203672.4", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2017:7814203672.4/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8Co/97/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7814203672
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Solčányová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7814203672.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Diany Solčányovej a členiek
senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a JUDr. Ludviky Bodnárovej v právnej veci oprávneného Z. Q. nar.
XX.X.XXXX proti povinnému rodičovi F. Q. nar. X.X.XXXX bývajúcemu na Q. ulici č. X v M. za účasti
matky oprávneného I. Q. nar. XX.XX.XXXX bývajúcej v H. č.d. XXXX zastúpenej advokátkou JUDr.
Mariannou Lechmanovou so sídlom Advokátskej kancelárie na Štúrovej ulici č. 20 v Košiciach v konaní
o zmenu výchovy a zvýšenie výživného o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie
z 25.1.2016 č.k. 9P 175/2014-161 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok v napadnutom výroku o výživnom do 18.4.2016 (vrátane).

Zrušuje rozsudok v napadnutom výroku o výživnom od 19.4.2016 do budúcna a dlžnom výživnom a vec
vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Košice - okolie z
12.2.2013 č.k. 9P 101/2012-109 tak, že otca zaviazal prispievať na výživu v tom čase maloletého
oprávneného Z. Q. nar. XX.X.XXXX 50 Eur mesačne, ktoré je povinný zaplatiť vždy do 15-teho dňa v
mesiaci dopredu matke oprávneného od 1.8.2014 do budúcna. Dlžné výživné 360 Eur za obdobie od
1.8.2014 do 25.1.2016 povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 60 Eur s bežným výživným pod
hrozbou straty výhody splátok. Konanie o zmenu výchovy v tom čase maloletého oprávneného zastavil
a o trovách účastníkov konania rozhodol tak, že žiaden z nich nemá právo na ich náhradu.

2. Proti výroku o výživnom a dlžnom výživnom podal v zákonnej lehote odvolanie povinný rodič s
návrhom, aby ho odvolací súd zrušil v napadnutom výroku, pretože určené výživné nezodpovedá
jeho schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom. Vytkol súdu prvej inštancie, že napadnutým
rozhodnutím rozhodol výlučne v prospech matky oprávneného, ktorá sa o neho riadne stará a určené
výživné použije na uspokojovanie svojich potrieb. Poukázal na to, že oprávnený prestal navštevovať
školu ešte pred dovŕšením plnoletosti, pričom bol ako maloletý zaevidovaný na úrade práce a v
auguste 2015 začal pracovať na dohodu. Konštatoval, že konajúci súd riadne nezistil skutočný stav
veci, nevyhodnotil vykonané dôkazy a svoje rozhodnutie riadne a zákonne neodôvodnil. Zdôraznil, že
oprávnený bol psychicky v poriadku, jeho správanie bolo výborné a jeho psychiku zničili lieky, ktoré
užíval v Detskej psychiatrickej liečebni v R. a vyslovil presvedčenie, že matka oprávneného ho nútila
pracovať a jej vinou musel opustiť dve stredné školy. Poukázal na to, že návrh na zmenu výchovy zobral
späť z dôvodu, že v tom čase maloletý oprávnený bol už takmer plnoletý, preto zmena výchovy stratila
svoj význam.



3. Matka oprávneného vo vyjadrení k odvolaniu povinného uviedla, že napadnuté rozhodnutie považuje
za správne a zákonné, preto ho navrhla potvrdiť ako vecne správne. Poukázala na to, že povinný
rodič opakovane konštatuje tie isté skutočnosti a svoje odvolania zasiela viacerým štátnym inštitúciám.
Vyslovila názor, že určené výživné zodpovedá schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom
povinného rodiča, pretože tento vlastní viacero motorových vozidiel a netrpí finančnou núdzou.

4. Odvolací súd konštatuje, že 19.4.2016 nadobudol oprávnený Z. plnoletosť.

5. Oprávnený 30.8.2016 zobral návrh v celom rozsahu späť a žiadal konanie zastaviť. V návrhu uviedol,
že matka podala návrh duplicitne v litispendenčnom konaní z trucu, preto ho berie späť v celom rozsahu.

6. Matka oprávneného vo vyjadrení k návrhu oprávneného uviedla, že oprávnený nikdy nemal v
úmysle zobrať návrh späť a naďalej na podanom návrhu trvá. S vyjadrením predložila súdu vyjadrenie
oprávneného, ktorého podpis bol overený Mestskou častou Y. - G., v ktorom uviedol, že naďalej trvá
na určenom výživnom.

7. Matka vo vyjadrení z 25.10.2016 uviedla, že povinný rodič vyhľadal oprávneného a prikázal mu
podpísať späťvzatie návrhu, pričom oprávnený nemal možnosť prečítať si čo podpisuje a nerozumel
tomu, čomu povinný rodič prikázal.

8. Povinný rodič sa k vyjadreniam oprávneného a matky oprávneného nevyjadril.

9. Zákonom č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý nadobudol účinnosť
1.7.2016 zrušil zák. č. 99/1963 Zbierky Občiansky súdny poriadok, podľa ktorého bolo začaté konanie
o zmenu výchovy a zvýšenie výživného.

8. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa zák. č.
161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“).

9. Podľa §-u 395 CMP ak § 396 CMP neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto zákona, ak však zákon doteraz
ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase.

9. Podľa §-u 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia CSP, ak tento zákon
neustanovuje inak.

10. Podľa §-u 385 ods. 1, 2 a 3 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní
na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie.
Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

11. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o výživnom do
nadobudnutia plnoletosti oprávneného, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa §-u 65 CMP bez
nariadenia pojednávania podľa §-u 385 CSP a contrario v rozsahu danom §-om 66 CMP v spojení s
§-om 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie riadne zistil skutočný stav, posúdil
ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, v súlade s §-om 191 CSP vyhodnotil dôkazy, a to
každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivosti prihliadol na
všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci, v dôsledku čoho je odôvodnenie
napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje.
Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami povinného rodiča uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho
obranu už v priebehu konania na súde prvej inštancie a povinný rodič ani v priebehu odvolacieho konania
neuviedol žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie vo veci. Na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozhodnutia dodáva, že rodič má zákonnú vyživovaciu povinnosť k dieťaťu do



času, kým nie je schopné samé sa živiť. Zdôrazňuje, že vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu
nie je možné zrušiť napriek tomu, že v dôsledku svojho zdravotného stavu má ukončené len základné
vzdelanie a nie je schopné pokračovať v štúdiu na strednej škole. Poukazuje na to, že oprávnený
sa pred dosiahnutím plnoletosti liečil na psychiatrii, bol umiestnený v Detskej psychiatrickej liečebni
v R., má dlhodobo zdravotné problémy, v dôsledku ktorých bola jeho opakovaná snaha študovať na
strednej škole zmarená, preto ešte pred dosiahnutím plnoletosti začal pracovať na dohodu. Zdôrazňuje,
že z vykonaného dokazovania je nepochybné,  odvolacím námietkam povinného rodiča dodáva, že
neschopnosť maloletého dieťaťa študovať z dôvodu zdravotných problémov a jeho zaradenie do
evidencie uchádzačov o zamestnanie, nie je dôvodom pre konštatáciu, že nadobudlo schopnosť samo
sa živiť, v dôsledku čoho došlo k zániku vyživovacej povinnosti povinného rodiča. Odvolací súd je toho
názoru, že v prípade, ak maloleté dieťa ukončilo povinnú školskú dochádzku a z objektívnych príčin
nie je možné, aby pokračovalo v sústavnej príprave na budúce povolanie štúdiom, je za sústavnú
prípravu možné považovať aj rozvíjanie zručností dieťaťa brigádnickou prácou, a jeho schopnostiam a
možnostiam zodpovedá. Poukazuje na to, že zo správy psychiatričky MUDr. M. nepochybne vyplýva, že
oprávnený je mierne duševne zaostalý, trpí významnou poruchou správania, hyperkinetickou poruchou,
zmiešanou špecifickou vývinovou poruchou ako aj inou zmiešanou poruchou správania a emotivity,
preto vzhľadom na zistené skutočnosti neobstoja odvolacie námietky povinného rodiča, že matka
oprávneného spôsobila ukončenie jeho štúdia a využívala ho na prácu za účelom obohatenia sa.
Odvolací súd po dôslednom vyhodnotení zisteného skutočného stavu veci dospel k rovnakému záveru
ako súd prvej inštancie, že určené výživné 50 Eur mesačne zodpovedá tak schopnostiam, možnostiam a
majetkovým pomerom povinného rodiča, ako aj odôvodneným potrebám oprávneného do nadobudnutia
plnoletosti. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozhodnutie v napadnutom výroku o výživnom
do 18.4.2016, t.j. do nadobudnutia plnoletosti oprávneného, ako vecne správne podľa §-u 387 ods. 1
CSP a podľa §-u 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody.

12. Podľa §-u 389 ods. 1 písm. b/ CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

13. Odvolací súd po dôslednom posúdení zisteného skutočného stavu veci s dôrazom na diagnózu
oprávneného zrušil rozsudok v napadnutom výroku o výživnom a dlžnom výživnom od 19.4.2016 do
budúcna, t.j. od plnoletosti oprávneného, nakoľko vzhľadom na zistené relevantné skutočnosti nie je
možné riadne a zákonne vyhodnotiť návrh oprávneného na späťvzatie návrhu v celom rozsahu (č.l.
213), ako aj jeho následné späťvzatie (č.l. 219). Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že v priebehu
konania na súde prvej inštancie ošetrujúca psychiatrička maloletého neodporučila vypočuť ho pred
súdom vzhľadom na jeho zdravotný stav, pretože v tom čase maloletý oprávnený nebol v dôsledku
svojej poruchy schopný pochopiť účel konania a prejaviť relevantne svoju vôľu, preto dospel k záveru,
že pre rozhodnutie o návrhu oprávneného na späťvzatie návrhu na zvýšenie výživného, ako aj o
jeho následnom späťvzatí je potrebné vykonať náležité dokazovanie ohľadom schopností a možností
oprávneného chápať význam a účel konania pred súdom a náležite prejaviť svoju vôľu. Z týchto dôvodov
odvolací súd rozsudok v napadnutom výroku o výživnom podľa §-u 389 ods. 1 písm. b/ a c/ zrušil a vec
vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

14. Po vrátení veci bude povinnosťou súdu prvej inštancie vykonať dôsledné dokazovanie v naznačenom
smere, prípadne aj v širšom rozsahu, ak sa ukáže byť potrebným, najmä riadne vykonať dokazovanie
ohľadom schopností a možností oprávneného chápať účel a význam predmetného konania vzhľadom
na jeho zdravotný stav. Bude tiež povinnosťou súdu prvej inštancie zistiť a vyhodnotiť okolnosti, za
ktorých došlo k podaniu návrhu oprávneného po dosiahnutí plnoletosti na späťvzatie návrhu na zvýšenie
výživného, ako aj okolnosti, za ktorých došlo k jeho následnému späťvzatiu a tiež zistiť, či vzhľadom na
zdravotný stav oprávneného neprebieha konanie o spôsobilosti na právne úkony. Na základe zisteného
opäť vo veci rozhodnúť a svoje rozhodnutie odôvodniť podľa §-u 220 ods. 2 CSP tak, aby jeho závery
vyplývali zo zisteného skutočného stavu a úvahy, ktorými sa riadil pri rozhodnutí boli preskúmateľné a
logicky správne.

15. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 3 vety druhej CSP).



Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v
lehote dvoch mesiacov  od  doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "9P/175/2014", "guid": "c4029dd0-e2b6-4df6-8332-63796438cc43:8d325f55-7093-4155-90c2-8d6cd4515a76", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}