Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 38Sd/79/2014 z 23. 9. 2015 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trnava z 23. septembra 2015, sp. zn. 38Sd/79/2014, ECLI:SK:KSTT:2015:2014200512.1 Krajský súd Trnava | 38Sd/79/2014 | ECLI:SK:KSTT:2015:2014200512.1 | 2015-09-23 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Dôchodky Citované ustanovenia: OSP, § 244 ods. 1 OSP, § 244 ods. 2 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/6e9cc299-6c53-44e5-98d5-1bd1255b7f4e Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2015:2014200512.1 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 38Sd/79/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2014200512
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Benczová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2014200512.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v konaní pred samosudkyňou JUDr. Katarínou Benczovou v právnej veci
navrhovateľa: S. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, XXX XX U., zastúpený splnomocneným zástupcom
Advokátska kancelária JUDr. Peter Peružek, s.r.o., so sídlom Radlinského č. 1, 920 01 Hlohovec, adresa
na doručovanie: Podzámska 41/A, 920 01 Hlohovec, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie, ul.
29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o návrhu na preskúmanie rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX
X zo dňa 03.06.2014, t a k t o

r o z h o d o l :

Súd napadnuté rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 3. júna 2014

z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. a vec jej vracia na ďalšie konanie.

Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania spočívajúcu v trovách právneho
zastúpenia v sume 253,84 eur, na účet právneho zástupcu Advokátska kancelária JUDr. Peter Peružek,
s.r.o., do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím zo dňa 03.06.2014 odporkyňa podľa § 65 a § 82 zák. č. 461/2003 Z.z. a článku
52 ods. 1 písm. b) a ods. 4 Nariadenia (ES) Európskeho parlamenty a Rady č. 883/2004 o koordinácii
systémov sociálneho zabezpečenia v znení Nariadenia európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 988/2009
priznala od 03.07.2012 starobný dôchodok v sume 244,10 eur mesačne, ktorý bol v súlade so zákonom
zvýšený od 01.01.2013 na 255,30 eur mesačne a od 01.01.2014 na 264,10 eur mesačne. Odôvodnenie
rozhodnutia poukázalo na predchádzajúce rozhodnutie vo veci dôchodkovej dávky navrhovateľa zo dňa
14.11.2012, ktoré bolo rozhodnutím Krajského súdu v Trnave č.k. 43 Sd/7/2013-124 zo dňa 11.02.2014
zrušené a vec bola vrátená odporkyni na ďalšie konanie s vysloveným právnym názorom o povinnosti
aplikovať pravidlá uvedené v článku 47 Nariadenia Rady EHS č. 1408/71 a realizovať teoretický výpočet
starobného dôchodku.

Odporkyňa v odôvodnení rozhodnutia uviedla, že krajský súd opomenul pri svojom rozhodovaní
zohľadniť, že o dôchodkovej dávke bolo rozhodované podľa článku 52 ods. 1 písm. b) a ods. 4 Nariadenia
(ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v
znení Nariadenia európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 988/2009 a za tohto stavu nebolo možné
realizovať teoretický výpočet starobného dôchodku, nakoľko Sociálna poisťovňa ako verejnoprávna
inštitúcia je povinná dodržiavať právne predpisy SR, medzinárodné zmluvy, ktorým je SR viazaná, ako aj
právne predpisy Európskej únie. V nadväznosti na aplikovanú platnú právnu úpravu je rozdelenie ČSFR
a vznik dvoch samostatných nástupníckych štátov osobitnou historickou okolnosťou s obmedzeným



časovým účinkom na právne vzťahy, ktoré vznikli počas trvania spoločného štátu a doby zabezpečenia
získané u zamestnávateľa, ktorý mal ku dňu rozdelenia ČSFR sídlo v Českej republike sa považujú
za doby zabezpečenia v Českej republike. Ak bol navrhovateľ ku dňu rozdelenia ČSFR zamestnaný
u zamestnávateľa ENERGOSTROJ, s.r.o., Mochovce, so sídlom na území ČR, doby zabezpečenia
získané pred 01.01.1993 sa považujú za doby zabezpečenia ČR a dôchodok za ne je príslušná priznať
a vyplácať ČSSZ. V prípade priznania starobného dôchodku zo systému sociálneho zabezpečenia
spravovaného Sociálnou poisťovňou aj za tieto doby, došlo by k duplicitnému zhodnoteniu týchto dôb a
spôsobilo by diskrimináciu tých poberateľov dôchodkov, ktorí získali doby zabezpečenia pred 01.01.1993
výlučne u zamestnávateľov so sídlom na území SR.

K 03.07.2012 získal navrhovateľ na území Slovenskej republiky 5690 dní obdobia dôchodkového
poistenia, čím splnil podmienky pre vznik nároku na starobný dôchodok k 03.07.2012, pričom suma
starobného dôchodku bola stanovená podľa článku 52 ods. 4 písm. i) a prvej časti prílohy VIII Nariadenia
(ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v
znení Nariadenia európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 988/2009 tak, ako to určila odporkyňa, pretože
suma dôchodku vypočítaná podľa zák. č. 461/2003 Z.z. je rovnaká bez ohľadu na to, či bola vypočítaná
ako nezávislá (národná) dávka alebo paušálna (čiastková) dávka.

Proti rozhodnutiu podal včas odvolanie navrhovateľ cestou splnomocneného právneho zástupcu a žiadal
zrušenie napadnutého rozhodnutia jednak z dôvodu, že odporkyňa porušila povinnosť rešpektovať
vyslovený právny názor krajského súdu a namietal nezohľadnenie ustálenej judikatúry Ústavného
súdu ČR v tejto otázke (IV ÚS 228/06, II ÚS 405/02, III ÚS 252/04, Pl. ÚS 5/12), kde v obdobných
prípadoch Ústavný súd ČR označil nerovnosť založenú v dôsledku špecifickej okolnosti majúcej svoj
pôvod v zániku vtedajšej Československej federácie za Ústavou neprípustnú diskrimináciu jednej osoby
voči iným osobám. Z toho dôvodu žiadal navrhovateľ vyrovnanie dôchodku na takú úroveň, ako keby
odpracoval uvedené obdobia len pre zamestnávateľa, ktorého sídlo v obchodnom alebo v obdobnom
registri bolo na území SR. Považoval rozhodnutie za arbitrárne v časti, kde bolo skonštatované, že
sumu starobného dôchodku je možné vypočítať len s prihliadnutím na obdobie získané podľa predpisov
SR, keď krajský súd v rozhodnutí 43 Sd/7/2013 uviedol spôsob výpočtu teoretického dôchodku, ako
aj určenia dôchodku pre navrhovateľa. Rovnako vytkol nevysporiadanie sa s námietkou vedúcou k
spochybneniu správnosti uvedeného výpočtu kalendárnych mesiacov, ako aj vymeriavacích základov.
Rovnako namietal nesprávne určenie výpočtu dôb zamestnania, ktoré je odlišné od výpočtu uvedeného
v informatívnom výpise, kde sú zahrnuté doby najmenej od roku 1968 aj s výškou osobného mzdového
bodu, pričom v prílohe rozhodnutia je zahrnutý výpočet len od roku 1993. Ďalej tvrdil, že nakoľko v období
rokov 1984 - 2014 odrobil na území SR viac ako 22 rokov, osobný mzdový bod sa mal vyrátať podľa
§ 63 ods. 6 zák. č. 461/2003 Z.z.. Zároveň namietol správnosť výpočtu osobného mzdového bodu za
roky 2004 a 2005, nakoľko tieto sú v napadnutom rozhodnutí uvádzané odlišne od Informácie o zmene
stavu individuálneho účtu, vydanej v rokoch 2004 a 2006.

Odporkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 27.08.2014 žiadala napadnuté rozhodnutie ako
vecne správne potvrdiť vzhľadom na správnosť aplikácie platnej právnej úpravy (Nariadenie Rady EHS
č. 1408/71 stratilo účinnosť od 01.05.2010), aplikáciu Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č.
883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení Nariadenia európskeho parlamentu
a Rady (ES) č. 988/2009 pri súčasnom rešpektovaní ďalšieho trvania článkov 12, 20 a 33 Zmluvy
medzi Slovenskou republikou a Českou republikou, článkov 15 a 16 Správnej dohody o vykonávaní
Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení. Za rozhodujúce
považovala to, že sídlo zamestnávateľa v období pred 01.01.1993 bolo na území ČR, v zmysle článku 20
Zmluvy sa preto doby zabezpečenia získané pred 01.01.1993 u zamestnávateľa ENERGOSTROJ, s.r.o.,
Mochovce so sídlom v Českej republike považujú za doby zabezpečenia Českej republiky. K námietke
nesúladu podkladov rozhodnutia s informáciou o stave účtu poistenca k 31.12.2003 uviedla, že táto
informácia má len informatívny charakter a hlavný účel spočíva v poskytnutí prehľadu o odpracovaných
rokoch. K námietke týkajúcej sa nesprávnych osobných mzdových bodov uviedla, že tieto sú vypočítané
v súlade s právnymi predpismi.



Na prejednanie veci bolo nariadené pojednávanie na deň 24.09.2015, na ktorom splnomocnený
zástupca navrhovateľa trval na podanom odvolaní v celom rozsahu. V nadväznosti na odôvodnenie
ohľadne nerešpektovania právneho názoru súdu v rozsudku 43 Sd/7/2013 o povinnosti aplikovať
Nariadenie 1408/71, poukázal na bod 44 preambuly Nariadenia 883/2004 o potrebe zachovania
účinnosti Nariadenia 1408/71 na zachovanie právneho účinku na účely niektorých aktov a dohôd
Spoločenstva, ktorých je Spoločenstvo stranou, aby sa zabezpečila právna istota. Ako reakciu na
poukazy odporkyne na ustálenú judikatúru NS SR ohľadne tzv. českých dôchodkov, predložil rozsudok
NS SR č. 9 So/124/2013 zo dňa 25.02.2015, ktorým bol v závere odôvodnenia vyslovený právny
názor korešpondujúci s jeho požiadavkami. Pripomenul, že všetky dôkazy osvedčujúce skutočnosť,
kde reálne navrhovateľ vykonával zamestnávanie /podľa neho na území SR/, boli riadne doložené do
súdneho spisu 43 Sd/7/2013. Namietal nesprávnosť postupu, ak v informatívnom výpise dôchodkového
poistenia boli použité a na výpočet priemerného osobného mzdového bodu zohľadnené iné údaje,
ako sú tie, ktoré boli použité pri rozhodovaní vo veci, nakoľko aj informatívny výpis napriek svojmu
názvu mal náležitosti aj úpravu totožnú s obsahom prílohy rozhodnutia - osobným listom dôchodkového
poistenia. Trval na tom, že navrhovateľ všetky doby poistenia odpracoval na území SR, príslušné poistné
vždy odvádzal odporkyni, resp. Slovenskej správe sociálneho zabezpečenia, preto nie je dôvod, aby
odporkyňa neprihliadala na tieto skutočnosti. Vzhľadom na vyššie uvedené žiadal, aby súd napadnuté
rozhodnutie zo dňa 03.06.2014 zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie, pričom trval na tom, aby
nové rozhodnutie bolo vydané v zákonnej 60 dňovej lehote. V tejto súvislosti uviedol, že odporkyňa sa
voči jeho klientovi chová diskriminačne, predlžuje lehoty na vydanie rozhodnutia a preto v súvislosti s
rozhodovaním v tejto veci musel využiť možnosť podať žalobu na nečinnosť orgánu verejnej správy.

Poverená zástupkyňa odporkyne sa v celom rozsahu pridržiavala odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia, ako aj obsahu svojho písomného vyjadrenia zo dňa 27.08.2014. K rozpornosti údajov
medzi informatívnym výpisom z účtu poistenca a osobného listu dôchodkového poistenia uviedla, že
informatívny výpis obsahuje iba evidované údaje o dobách poistenia vedených v evidencii Sociálnej
poisťovne, pri rozhodovaní je pri zohľadňovaných konkrétnych údajov podstatnou skutočnosťou sídlo
navrhovateľa v príslušnom období. K aplikovateľnosti Nariadenia 1408/71 poukázala na ust. článku 90
Nariadenia 883/2004, ktoré vylučuje aplikovateľnosť tohto Nariadenia po dátume 01.05.2010. Čo sa
týka predloženého rozsudku NS SR č. 9 So/124/2013 uviedla, že aj keď to nie je výslovne uvedené, v
tomto konaní NS SR evidentne rozhodoval v zmysle právnej argumentácie, na ktorej je založený zákon,
neskôr prijatý pod č. 140/2015 Z.z. o vyrovnávacom príspevku, ktorý upravuje v prípade poistencov,
ktorí mali za príslušné obdobie nárok na český aj slovenský dôchodok, nárok na vyrovnávací príspevok,
aby boli zrovnoprávnené výšky týchto dôchodkov. Aj keď táto skutočnosť nie je výslovne uvedená v
odôvodnení rozhodnutia, z právnej argumentácie je zrejmé, že súd vychádzal z textu, ktorý bol v tom
čase v pripomienkovom konaní alebo v čítaní pred NR SR.

Splnomocnený zástupca navrhovateľa ďalej uviedol, že v prvom rade vytýka odporkyni nerešpektovanie
predchádzajúceho rozhodnutia Krajského súdu v Trnave v tom, že jej bolo uložené vysvetliť spôsob
výpočet osobných mzdových bodov za roky 2004 a 2005 a že zavádza súd, keď uvádza, že rozhodnutie
9 So/124/2013 bolo založené na aplikácii právnej úpravy, ktorá v tom čase nebola ešte prijatá, pretože v
predchádzajúcom rozsudku NS SR iba vyslovil zákaz diskriminácie a nariadil odporkyni, aby poistencovi
vyplácala dôchodkovú dávku v takej výške, aby súčet jeho starobného dôchodku z ČR a SR po
zohľadnení menového kurzu nebol nižší, ako dôchodok poistenca, ktorý počas svojho produktívneho
života získal rovnakú dobu poistenia a rovnaké príjmy len u zamestnávateľov, ktorí mali sídlo na
území SR. Oni nežiadajú duplicitné zhodnotenie dôb poistenia na účely slovenského dôchodku, iba
odstránenie diskriminácie spočívajúcej v nerovnakej výške dôchodkovej dávky za obdobie odpracované
pre zamestnávateľa sídliaceho mimo územia SR, oproti ostatným dôchodcom, ktorí bol zamestnaní u
zamestnávateľa so sídlom v SR. Zároveň trval aj na argumente, že osobný mzdový bod bol nesprávne
vypočítavaný v zmysle § 63 ods. 6 zák. č. 461/2003 Z.z., čo bolo spôsobené tým, že neboli zohľadnené
všetky potrebné doby poistenia.



Zástupkyňa odporkyne považovala výpočet za správny, lebo ust. § 63 zák. č. 461/2003 Z.z. umožňuje
vypočítať priemerný osobný mzdový bod iba za obdobie, ktoré je rozhodujúcim obdobím na výpočet
dôchodkovej dávky podľa slovenských predpisov.

Navrhovateľ k veci uviedol, že postup odporkyne je v rozpore s článkom 12 a 39 ods. 1 Ústavy SR a
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a že on nemôže znášať nepriaznivé dôsledky
toho, že na základe politického rozhodnutia došlo k rozdeleniu ČSFR a časť jeho odpracovaných dôb
je považovaná za doby poistenia získané na území cudzieho štátu, v nadväznosti na to poberá za tieto
obdobia dôchodok podľa právnych predpisov iného štátu, ktorý je nižší ako keby celá doba zamestnania
bola uznaná za odpracovanú na území SR.

Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie predchádzajúce jeho vydaniu postupom
v zmysle Tretej hlavy Piatej časti O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

Podľa § 244 O.s.p.

(1) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť
rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

(2) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy,
orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj
fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických
osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie správneho orgánu").

Podľa § 250l O.s.p.

(1) Podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie
o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov.

(2) Pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou
§ 250a.

Podľa § 65 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení

Poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil
dôchodkový vek.

Podľa čl. 52 ods. 1 písm. b) Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o
koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia, ktoré nadobudlo účinnosť 1.5.2010, v znení Nariadenia
európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 988/2009

Priznanie dávok

1. Príslušná inštitúcia vypočíta výšku dávky, ktorá bude náležať:

a) podľa právnych predpisov, ktoré táto inštitúcia uplatňuje, iba ak podmienky nároku na dávky boli
splnené výlučne podľa vnútroštátneho práva (nezávislá dávka);

b) vypočítaním teoretickej výšky a následne skutočnej výšky (paušálna dávka) takto:



i) teoretická výška dávky je rovná dávke, na ktorú by si daná osoba mohla uplatňovať nárok, ak by všetky
doby poistenia a/alebo bydliska, ktoré boli dosiahnuté podľa právnych predpisov iných členských štátov,
boli dosiahnuté podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje deň priznania takejto dávky. Ak podľa týchto
právnych predpisov výška nezávisí na trvaní dosiahnutých dôb, táto výška sa považuje za teoretickú
výšku;

ii) príslušná inštitúcia následne stanoví skutočnú výšku paušálnej dávky na základe teoretickej výšky
podľa pomeru trvania dôb dosiahnutých pred vznikom poistnej udalosti podľa právnych predpisov, ktoré
uplatňuje, k celkovému trvaniu dôb dosiahnutých pred vznikom poistného udalosti podľa právnych
predpisov všetkých daných členských štátov.

2. Príslušná inštitúcia uplatňuje, tam kde je to vhodné, na výšku vypočítanú v súlade s ods. 1 písm. a)
a b) všetky pravidlá týkajúce sa zníženia, pozastavenia alebo odňatia podľa právnych predpisov, ktoré
uplatňuje, v rámci obmedzení ustanovených v článkoch 53 až 55.

3. Daná osoba má nárok na najvyššiu čiastku vypočítané v súlade s ods. 1 písm. a) a b) od príslušnej
inštitúcie každého členského štátu.

4. Ak výpočet podľa ods. 1 písm. a) v jednom členskom štáte vždy vedie k nezávislej dávke, ktorá sa
rovná, alebo je vyššia ako paušálna dávka, vypočítaná v súlade s ods. 1 písm. b), príslušná inštitúcia
môže odstúpiť od paušálneho výpočtu za podmienok určených vo vykonávajúcom nariadení. Takéto
situácie sú uvedené v prílohe VIII.

Podľa čl. 20 ods. 1 Zmluvy medzi Českou republikou a Slovenskou republikou o sociálnom zabezpečení,
publikovanej pod č. 318/1994 Z.z. (ktorý sa v súlade s čl. 8 ods. 1 Nariadenia (ES) Európskeho
parlamentu a rady č. 987/2009 aplikuje aj po vstupe Slovenska do Európskej únie)

Doby zabezpečenia získané pred dňom rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky sa
považujú za doby zabezpečenia toho zmluvného štátu, na ktorého území mal zamestnávateľ občana
sídlo ku dňu rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky alebo naposledy pred týmto dňom.

Podľa čl. 15 ods. 1 Správnej dohody o vykonávaní zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou
republikou o Sociálnom zabezpečení, publikovanej pod č. 175/1995 Z.z. (ktoré sa v súlade s čl. 8 ods.
1 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a rady č. 987/2009 aplikuje aj po vstupe Slovenska do
Európskej únie )

Sídlom zamestnávateľa sa rozumie adresa, ktorá je ako sídlo zapísaná v obchodnom registri. Ak je
zamestnávateľom fyzická osoba, sídlom je adresa, ktorá je v obchodnom registri uvedená ako miesto
podnikania; ak je zamestnávateľom odštepný závod alebo iná organizačná zložka zapísaná v

obchodnom registri, sídlom zamestnávateľa sa rozumie adresa tohto odštepného závodu alebo
organizačnej zložky.

Podľa § 63 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení

(1) Priemerný osobný mzdový bod na určenie sumy dôchodkovej dávky sa určí ako podiel súčtu
osobných mzdových bodov dosiahnutých v jednotlivých kalendárnych rokoch rozhodujúceho obdobia a
obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období, ak tento zákon neustanovuje inak. Priemerný
osobný mzdový bod sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor. Na účely určenia obdobia
dôchodkového poistenia sa získané dni dôchodkového poistenia prepočítavajú na roky, ak tento zákon
neustanovuje inak. Obdobie dôchodkového poistenia sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.

(6) Rozhodujúce obdobie na zistenie priemerného osobného mzdového bodu sú kalendárne roky pred
rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na dôchodkovú dávku, s výnimkou kalendárnych rokov



pred 1. januárom 1984, ak tento zákon neustanovuje inak. Z rozhodujúceho obdobia sa vylučujú obdobia,
za ktoré patrí osobný mzdový bod podľa § 62 ods. 2 prvej vety alebo § 255 ods. 3 prvej vety, alebo
obdobie dôchodkového poistenia, za ktoré nemožno určiť osobný mzdový bod, ak tieto obdobia trvali
celý kalendárny rok.

Podľa § 209 ods. 4 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení

V odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli
podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych
predpisov, na ktorých základe rozhodovala.

Z obsahu predloženého administratívneho spisu vyplynulo, že odporkyňa rozhodovala o žiadosti o
dávku starobného dôchodku zo dňa 24.10.2014, ktorou bol uplatnený nárok od 22.10.2014, pričom v
poznámke k podanej žiadosti navrhovateľ uviedol, že žiada o starobný dôchodok z Českej republiky
podľa § 29 zák. č. 155/1995 Sb.. Odporkyňa, ktorá vychádzala z údajov zabezpečených si zo svojej
evidencie, ako aj zistených od Českej správy sociálního zabezpečení Praha, vydala rozhodnutie zo
dňa 14.11.2012, ktorým navrhovateľovi priznala podľa § 65 a § 82 zák. č. 461/2003 Z.z. a článku 52
ods. 1 písm. a) a ods. 4 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii
systémov sociálneho zabezpečenia v znení Nariadenia európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 988/2009
starobný dôchodok vo výške 244,10 eur mesačne s poukazom na podklady uvedené v osobnom liste
dôchodkového poistenia za kalendárne roky 1993 - 2012.

V odvolacom konaní bolo toto rozhodnutie Krajským súdom v Trnave zrušené podľa ust. § 250j ods.
2 písm. d) O.s.p. (nepreskúmateľnosť pre nedostatočné odôvodnenie) bez možnosti podať odvolanie.
Vzhľadom na rozsah odvolacích dôvodov vrátane preukázania skutočnosti, že navrhovateľ bol v
období 01.08.1979-31.07.1993 zamestnancom spoločnosti ŠKODA Praha (potvrdenie zamestnávateľa
z 23.04.2013) a zo zápočtového listu spoločnosti ENERGOSTROJ, Mochovce, s.r.o., vyplýva, že
navrhovateľ bol ich zamestnancom od 01.08.1979 do 30.06.1995, pričom spoločnosť bola zapísaná
v obchodnom registri SR až 02.07.1993, dovtedy bola evidovaná na území ČR, súd vyslovil názor,
že odporkyňa pochybila, keď neaplikovala pravidlá uvedené v článku 47 Nariadenia Rady EHS č.
1408/71. Ďalej uložil odporkyni zistiť skutočné údaje o dobrovoľnom dôchodkovom poistení a dať
do súladu aj pochybenia spočívajúce v nesprávnom uvedení počtu kalendárnych mesiacov, ako aj
vymeriavacích základov (odporkyňa duplicitne uvádzala jednotlivé kalendárne mesiace a vymeriavacie
základy za účelom, aby výpočet OMB bol správny). Ďalej jej uložil dostatočným spôsobom vysvetliť a
náležite odôvodniť, ktoré z pravidiel uvedených v článku 47 ods. 1 Nariadenia na výpočet teoretickej
výšky dôchodku uvedenej v článku 46 ods. 2 písm. a) Nariadenia je potrebné aplikovať vo vzťahu k
navrhovateľovi a na základe príslušného pravidla určiť skutočnú sumu starobného dôchodku.

V novom rozhodnutí zo dňa 03.06.2014 sa odporkyňa dostatočne vysporiadala s nemožnosťou aplikácie
Nariadenia 1408/71 vzhľadom na jej ústavnú povinnosť riadiť sa pri výkone svojej činnosti platnou
právnou úpravou v danom prípade zákonom č. 461/2003 Z.z. a súčasne príslušnými ustanoveniami
Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho
zabezpečenia v znení Nariadenia európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 988/2009. Z toho dôvodu
prejednávajúci súd nepovažuje za dôvodnú námietku nerešpektovania záväzného právneho názoru
súdu vysloveného v otázke aplikácie právneho predpisu v rozsudku 43 Sd/7/2013 zo dňa 11.02.2014.
Naviac treba uviesť, že zrušujúcim dôvodom v zmysle tohto rozsudku bola nepreskúmateľnosť pre
nedostatočné odôvodnenie, nie nesprávne právne posúdenie v zmysle § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p..

Čo sa týka ďalších odvolacích dôvodov v nadväznosti na tvrdenú nesprávnosť postupu pri výpočte
výšky osobného mzdového bodu (použité údaje od roku 1993) súd uvádza, že bez ohľadu na obsah
informatívneho výpisu rozhodujúcim faktom je, že za obdobie odpracované na území SR nie je možné



považovať zamestnanie u spoločnosti ENERGOSTROJ Mochovce, s.r.o., do 01.01.1993, nakoľko
v tomto období bola spoločnosť registrovaná v príslušnom registri so sídlom v Českej republike,
príslušné doby poistenia sú teda dobami podľa českých právnych predpisov, zohľadnených pri výpočte
dôchodkovej dávky vyplácanej českým poskytovateľom sociálneho zabezpečenia. Nebol teda dôvod pri
výpočte priemerného osobného mzdového bodu použiť ustanovenie § 63 ods. 6 so zahrnutím obdobia
1984-2014.

Čo sa týka námietky nesprávneho výpočtu osobného mzdového bodu za roky 2004-2005, v tejto časti
považuje súd odvolanie za dôvodné, nie pre tvrdenú nesprávnosť, ale vzhľadom na nerešpektovanie
povinnosti odporkyne, vysvetliť navrhovateľovi dôvody, pre ktoré došlo k rozdielnemu určeniu hodnoty
osobného mzdového bodu oproti informáciám doručeným navrhovateľovi v rokoch 2004 a 2006.

V danom prípade treba odporkyni uznať, že nie je jednoduché pre laika zrozumiteľným spôsobom
vysvetliť a odôvodniť správnosť údajov a podkladov použitých v zmysle zákona pre výpočet dôchodkovej
dávky, adresátovi rozhodnutia však nemožno uprieť právo, aby mu boli tieto postupy dostatočne
zrozumiteľným spôsobom vysvetlené. Tento istý záver platí aj ohľadne námietky navrhovateľa o
nedostatočnosti odôvodnenia záveru o tom, že na daný prípad sa vzťahuje ust. čl. 52 ods. 4 Nariadenia
č. 883/2004.

Za situácie, keď navrhovateľ považuje za zásadnú námietku diskrimináciu, odvíjajúcu sa od toho, že
výška jeho dôchodkovej dávky pri zohľadnení časti dôb poistenia podľa českých predpisov a časti
podľa slovenských predpisov, je nižšia, ako by bola výška tejto dávky v prípade získania všetkých
dôb poistenia podľa slovenských predpisov, súd konštatuje, že napriek absencii dostatočnej právnej
úpravy tejto diskriminácie je aj odporkyňa ako orgán verejnej správy povinná prihliadať na ústavné
limity a princípy, ktorými sú povinné riadiť sa v zmysle čl. 2 Ústavy SR. Považuje za dôvodný argument
navrhovateľa, poukazujúci na rozhodovania NS SR vo veci 9 So/124/2013, kde bola riešená otázka
vzniku nároku navrhovateľa na vyrovnanie rozdielu medzi obdobne vypočítanými dávkami starobného
dôchodku (doby zamestnania pred rozdelením ČSFR odpracované u zamestnávateľa so sídlom na
území ČR), v nadväznosti na úpravu článku 39 ods. 1 Ústavy SR v spojení s článkom 12 Ústavy SR.
Najvyšší súd SR tu vyslovil záver, že aj v situácii, ak zákon o sociálnom poistení, ani iný právny predpis
taký postup doteraz priamo neupravujú, je odporkyňa ako orgán kompetentný rozhodovať o dávke
starobného dôchodku občana Slovenskej republiky „povinná vypočítať starobný dôchodok poistencovi
aj podľa zák. č. 461/2003 Z.z. samostatne a priznať mu ho v takej výške, aby súčet jeho starobných
dôchodkov z ČR a SR po zohľadnení menového kurzu nebol nižší, ako dôchodok poistenca, ktorý počas
svojho produktívneho života získal rovnakú dobu poistenia a rovnaké príjmy len u zamestnávateľov, ktorí
mali sídlo na území SR.“

Zároveň však nemožno opomenúť, že rozhodnutie vo veci 9 So/124/2013 zo dňa 25.02.2015 bolo
vydané v situácii, keď ešte nebol prijatý zákon č. 140/2015 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon
č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú
niektoré zákony, ktorý nadobudol účinnosť 01.07.2015, a bol prijatý práve za účelom odstránenia
takýchto nepriaznivých dôsledkov rozdelenia ČSFR na výšku nároku dôchodkových dávok osôb, ktoré
v priebehu pracovného života pracovali v oboch štátoch. Na účely rozhodovania o dôchodkovej dávke
teda došlo k zmene právnej situácie, právneho stavu oproti stavu k dátumu 25.02.2015, kedy bolo
vydávané rozhodnutie NS SR 9 So/124/2013. Súd má však za to, že za platnej právnej úpravy je
odporkyňa rovnako viazaná vysloveným záverom a je povinná vysporiadať sa s ústavne konformnou
požiadavkou navrhovateľa na odstránenie diskriminácie, avšak s prihliadnutím a vyhodnotením
dôsledkov nadobudnutia platnosti a účinnosti zák. č. 140/2015 Z.z. na právne postavenie navrhovateľa.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd napadnuté rozhodnutie zrušil postupom v zmysle ust. § 250j ods. 2
písm. d) O.s.p. ako nedostatočne odôvodnené a vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie.



O trovách konania súd postupom v zmysle § 250l ods. 2 v spojení s ust. § 250k O.s.p. rozhodol tak,
že procesne úspešnému navrhovateľovi priznal nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania
predstavujúcich náhradu trov právneho zastúpenia.

Priznaná náhrada trov konania pozostáva v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. z odmeny za 2 úkony
právnej služby po 61,84 eur (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie návrhu na preskúmanie
rozhodnutia súdom), 2 x paušálnej náhrady po 8,04 eur, 1 x tarifnej odmeny 64,53 eur (účasť na
pojednávaní dňa 24.09.2015), paušálnej náhrady 8,39 eur, náhrada trov cestovného v súvislosti s
cestou na pojednávanie dňa 24.09.2015 v rozsahu náhrady za stratu času za 2 polhodiny po 13,98 eur,
cestovných náhrad podľa priloženej špecifikácie 13,20 eur.

Celú priznanú náhradu trov konania v sume 253,84 eur je odporkyňa povinná zaplatiť na účet právneho
zástupcu navrhovateľa IBAN J. XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX, do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné (§250s O.s.p. )