Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 13CoE/108/2012 z 11. 9. 2012 Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 11. septembra 2012, sp. zn. 13CoE/108/2012, ECLI:SK:KSBB:2012:6109200754.3 Krajský súd Banská Bystrica | 13CoE/108/2012 | ECLI:SK:KSBB:2012:6109200754.3 | 2012-09-11 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 57 ods. 1 EP, /SK/ZZ/0/0/#paragraf-159 Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/19cf3c94-a20d-407c-8d64-48dbc7083003 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2012:6109200754.3 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13CoE/108/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6109200754
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6109200754.3

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v exekučnej veci začatej na návrh oprávneného: G.. W.
U., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX C., E. XXX, zastúpený splnomocneným advokátom: U.. Vladimír
Zeleňák, Advokátska kancelária 040 01 Košice, Letná 45, proti povinnej: B. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom
XXX XX W. Bystrica, F. XX, o vymoženie 16 596,96 eura s prísl., vedenej pod sp. zn. EX 2/2009 súdnou
exekútorkou: JUDr. Lýdia Bujňáková, so sídlom Exekútorský úrad 040 11 Košice, Pražská 4, o odvolaní
povinnej zo dňa 16. 12. 2011, proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 2Er/36/2009-101
zo dňa 24. 11. 2011, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd zamietol návrh povinnej na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a
jej zastavenie v časti úrokov z omeškania a trov exekúcie.
V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti
povinnej na vymoženie uloženej povinnosti na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia
- platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 1Ro/809/2008-13 zo dňa 23. 10. 2008,
ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 04. 12. 2008. Poverením č. 5601 045298 zo dňa
17. 02. 2009 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdnu exekútorku JUDr. Lýdiu
Bujňákovú. Povinná podaním zo dňa 05. 08. 2010 podala návrh na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú
a jej zastavenie v časti úrokov z omeškania a trov exekúcie, ktorý odôvodnila rozporom výšky úrokov z
omeškania s dobrými mravmi, majúc za to, že v Zmluve dojednané úroky z omeškania sú podľa § 39
Občianskeho zákonníka dojednané absolútne neplatne. Z exekučného titulu - platobného rozkazu č.k.
1Ro/809/2008-13 zo dňa 23. 10. 2008 súd zistil, že tento bol povinnej doručený do vlastných rúk dňa
18. 11. 2008. Pri svojom rozhodnutí súd poukázal na ust. § 38 ods. 2, § 57 ods. 1 písm. g/, § 57 ods. 2,
3 a § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších
predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), ako aj na ust. § 174 ods. 1 OSP. Súd konštatoval, že
povinná nevyužila v základnom konaní svoje právo podať opravný prostriedok (odpor) proti platobnému
rozkazu, preto sa tento stal právoplatným a vykonateľným a je exekučným titulom. Skutočnosti uvádzané
povinnou mali byť uplatnené v základnom konaní. Exekučný súd nie je oprávnený skúmať vecnú
správnosť exekučného titulu, skúma len tie skutočnosti, ktoré nastanú po vydaní exekučného titulu.

Proti uzneseniu okresného súdu podala povinná odvolanie. Ako dôvody odvolania uviedla § 221 ods. 1
písm. h/ a f/ OSP a § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ OSP. Uviedla, že uznesenie okresného súdu je „zmätočné,
nezrozumiteľné, bez riadneho odôvodnenia, z ktorého by bolo možné vyvodiť akými úvahami bol súd
prvého stupňa pri rozhodovaní o mojom návrhu z hľadiska poukazu na absolútnu neplatnosť právneho
úkonu, aké skutočnosti boli pre rozhodnutie prvostupňového súdu smerodajné a z akého dôvodu“.
Uznesenie okresného súdu je nepreskúmateľné. Prvostupňový súd sa dostatočne nezaoberal a teda
ani nevyporiadal s otázkou absolútnej neplatnosti právneho úkonu zmluvy o pôžičke v časti úrokov z
omeškania a dôsledkami takejto absolútnej neplatnosti. Konaním prvostupňového súdu bolo porušené



právo na spravodlivý proces; konajúci prvostupňový súd rozhodol vyslovene formálne. Zdôraznila, že
medzi ňou a oprávneným došlo k uzatvorenia zmluvy o pôžičke poda ust. § 657 a nasl. Občianskeho
zákonníka. Z návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, ako aj z platobného rozkazu je zrejmé, že
oprávnený si voči nej okrem iného uplatňuje úroky z omeškania vo výške 0,2 % denne z dlžnej sumy
od 15. 03. 2004 do zaplatenia. Poukázala na ust. § 39 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého neplatný
je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa
prieči dobrým mravom. Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva zo zákona, každý sa jej môže
dovolať, ale najmä súd je povinný na ňu prihliadnuť, a to v každom štádiu súdneho konania. Ak konajúci
súd uviedol, že nevyužila možnosť namietať túto skutočnosť v čase doručenia platobného rozkazu č.k.
1Ro/809/2008-13 zo dňa 23. 10. 2008, nie je jej jasné, ako by táto skutočnosť v spojení s nadobudnutím
právoplatnosti platobného rozkazu mohla mať vplyv na vydanie napadnutého rozhodnutia, prípadne na
platnosť ňou spomínaného právneho úkonu. Uznesenie okresného súdu navrhla zrušiť a vec mu
vrátiť na ďalšie konanie alternatívne navrhla uznesenie okresného súdu zmeniť a jej návrhu vyhovieť.

Oprávnený vo vyjadrení k odvolaniu povinnej uviedol, že z dôvodov podaného odvolania vyplýva, že tieto
nesmerujú ani tak voči napadnutému uzneseniu okresného súdu, ako voči exekučnému titulu, ktorým
je platobný rozkaz. Poukázal na ust. § 174 ods. 1 OSP. Exekučný súd nie je oprávnený v exekučnom
konaní vecnú správnosť exekučného titulu. Uznesenie okresného súdu navrhol potvrdiť.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu určenom § 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia
pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 OSP a uznesenie okresného súdu potvrdil podľa § 219 ods. 1, 2
OSP ako vecne správne.

Preskúmaním veci sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého uznesenia
prvostupňového súdu (ust. § 219 ods. 2 OSP). V odôvodnení svojho rozhodnutia prvostupňový súd
zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré nevyhovel návrhu povinnej; jeho rozhodnutie
nemožno považovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné.

Odvolací súd na zdôraznenie správnosti rozhodnutia prvostupňového súdu naviac dodáva: súdna
exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a
materiálnej; ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne
nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená. Exekučný súd skúma exekučný
titul pri rozhodovaní o žiadosti exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie (§ 44 Exekučného
poriadku), tiež na prípadnú námietku povinného proti exekúcii (§ 50 Exekučného poriadku), ako aj na
prípadný návrh povinného na zastavenie exekúcie (§ 58 exekučného poriadku). Exekučným titulom
je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok
(§ 41 ods. 1 Exekučného poriadku). Rozhodnutie, ktoré nie je vykonateľným exekučným titulom,
nie je spôsobilé byť podkladom pre nútený výkon rozhodnutia (exekúciu). Už pri skúmaní splnenia
predpokladov pre udelenie poverenia súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie je teda exekučný
súd vždy povinný ex offo skúmať, či rozhodnutie uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo
vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či rozhodnutie (iný titul) je z hľadísk zakotvených v
príslušných právnych predpisoch vykonateľné tak po stránke formálnej (z pohľadu právneho predpisu
upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané), ako aj materiálnej (z aspektu obsahových náležitostí
rozhodnutia - určitosti, zrozumiteľnosti, a presnosti označenia subjektov práv a povinností a vyjadrenia
uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať). V rámci tohto skúmania však nie je exekučný súd
oprávnený posudzovať vecnú správnosť (skutkové a právne závery) rozhodnutia všeobecného súdu
(teda ani platobného rozkazu), ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť. Bráni tomu materiálna
právoplatnosť exekučného titulu znamenajúca jeho záväznosť pre účastníkov konania a v tomto rozsahu
aj pre všetky štátne orgány (§ 159 ods. 2 OSP), a tiež jeho nezmeniteľnosť, ktorá sa prejavuje
ako prekážka brániaca novému prejednaniu veci (§ 159 ods. 3 OSP). Dôsledkom tejto vlastnosti
vykonávaného rozhodnutia je nemožnosť preskúmavania jeho vecnej správnosti v exekučnom konaní
(viď tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo 147/2002). Záver, že exekučný
súd nie je oprávnený zaoberať sa správnosťou skutkových a právnych záverov orgánu, ktorý exekučný
titul vydal vyslovil aj Ústavný súd SR (napr. III. ÚS 41/2011). Exekučný súd teda nedisponuje právomocou
rušiť, či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Ani v prípade pasívneho správania účastníka v
konaní, v ktorom bol exekučný titul vydaný, nemôže exekučný súd naprávať prípadné chyby a nedostatky
exekučného titulu (napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 M Cdo 11/2010, III. ÚS 41/2011).
Pokiaľ teda oprávnená videla dôvod na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a jej zastavenie v tom,



že právoplatným a vykonateľným platobným rozkazom oprávnenému priznané úroky z omeškania sú
neplatné pre rozpor s dobrými mravmi v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, odvolací súd s poukazom
na uvedené dospel k záveru, že okresný súd rozhodol správne, keď návrh povinnej zamietol.

Odvolací súd uznesenie okresného súdu ako vecne správne potvrdil.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.