{"guid": "7faae978-8b87-47c8-b552-e6325f01914a:21eec861-024e-4ddb-b955-9874288692fe", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2012:3211203971.1", "spisova_znacka": "17CoP/6/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 17CoP/6/2012 z 20. 3. 2012", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trenčín z 20. marca 2012, sp. zn. 17CoP/6/2012, ECLI:SK:KSTN:2012:3211203971.1", "identifikacne_cislo": "3211203971", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Renáta Topolčanská", "sudca_id": 1023, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-renata-topolcanska-1023", "datum_vydania": "2012-03-20", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Vyživovacie povinnosti"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-78.odsek-1", "nazov": "§ 78 ods. 1 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-78.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-78"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-75.odsek-1", "nazov": "§ 75 ods. 1 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-75.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-75"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-62.odsek-2", "nazov": "§ 62 ods. 2 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-62.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-62"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/36#paragraf-78", "/SK/ZZ/2005/36#paragraf-75", "/SK/ZZ/2005/36#paragraf-62"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/21eec861-024e-4ddb-b955-9874288692fe", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2012:3211203971.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2012:3211203971.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2012:3211203971.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17CoP/6/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3211203971
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3211203971.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej a členiek JUDr.
Gabriely Janákovej a JUDr. Eriky Zajacovej vo veci starostlivosti súdu o deti: I. T., nar. XX.XX.XXXX,
do plnoletosti zastúpenú E. L., U. P. a G. L., pracovisko X. B. X. a maloletú P. T., nar. XX.XX.XXXX,
v konaní zastúpenú opatrovníkom E. L., U. P. a G. L., pracovisko X. B. X., deti rodičov: matky Q. L.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. XX, občianky SR a otca L. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. B.
X., N. XXX/XX, t.č. v E. B. P. O. C. U. v J. B. P., občana SR, o zníženie vyživovacej povinnosti, na
odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 20. decembra 2011, č.k.
2P/28/2011 - 67, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu    p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh otca na zníženie výživného. Žiadnemu z účastníkov
nepriznal právo na náhradu trov konania. V rozhodnutí konštatoval, že otec sa domáhal zníženia
výživného voči svojim maloletým deťom - I. a P. z doterajších 66,39 Eur mesačne u každého dieťaťa na
sumu 26 Eur mesačne s účinnosťou od 12.09.2008 dôvodiac, že došlo k zmene pomerov na jeho strane,
keď v súčasnosti sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, kde nedisponuje žiadnym príjmom.
Súd prvého stupňa na základe výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh otca na
zníženie vyživovacej povinnosti je potrebné ako nedôvodný zamietnuť. Z vykonaných dôkazov zistil,
že otec maloletých detí sa od 19.04.2011 nachádza vo výkone trestu odňatia slobody pre spáchanie
prečinu zanedbania povinnej výživy. Konštatoval, že otec maloletých detí je vo výkone trestu v dôsledku
spáchania trestnej činnosti, ktorej sa dopustil voči maloletým deťom vlastným pričinením - úmyselnou
trestnou činnosťou, túto situáciu si sám spôsobil, čím sa pripravil o možnosť zárobku a schopnosť
podieľať sa na výžive svojich detí. Takéto chovanie preto nemôže byť na ťarchu plnenia si zákonnej
vyživovacej povinnosti voči maloletým dcéram. Poukázal na to, že obaja rodičia sú povinní prispievať
na výživu svojich detí podľa svojich možností a schopností v takom rozsahu, aby pokryli ich potreby
a záujmy. V predmetnej veci došlo od poslednej úpravy výživného k zmene pomerov na strane detí,
ktorá by naopak odôvodňovala zvýšenie vyživovacej povinnosti, nakoľko od posledného rozhodovania
o výživnom uplynuli 4 roky, pričom I. nastúpila na Strednú odbornú školu v O. a maloletá P. navštevuje
druhý stupeň základnej školy. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 78 ods. 1 a 3, § 62
ods. 1 až 6, § 75 ods. 1 Zákona o rodine a § 163 ods. 2 O.s.p.  O trovách konania rozhodol podľa §
146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.

Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletých. V odvolaní uviedol, že súd
prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností a dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam. Ako živnostník sa nachádzal v platobnej neschopnosti, lebo fakturácia bola vykonaná,



ale finančné transakcie neprebehli. Pretože mu neuhrádzali faktúry, bol v platobnej neschopnosti nie
vlastnou vinu, ale kvôli dlžníkom. Z tohto dôvodu sa dostal do finančnej tiesne a neplatil súdom stanovené
výživné. Nakoľko sa nachádza vo výkone trestu a nemá žiadne finančné prostriedky, je nezaradený a
vzniká mu väčší dlh, preto sa dostal do úpadku a živnosť musel zrušiť. Nebolo to jeho vinou a nebol to ani
úmysel. Pokiaľ mal, tak si svoju povinnosť plnil v rozsahu finančných možností. Preto žiadal spravodlivé
rozhodnutie súdu a zrušenie prvostupňového rozsudku podľa svojho pôvodného návrhu.

Matka detí v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadala rozsudok prvostupňového súdu potvrdiť ako vecne
správny. Poukázala na to, že finančné problémy u otca pretrvávali dlhodobejšie; viackrát musela podávať
trestné oznámenie pre neplnenie vyživovacej povinnosti. Pokiaľ otec ako živnostník mal problémy s
financovaním svojej práce a s financiami, mal hľadať riešenie danej situácie a nie teraz obviňovať
niekoho iného. Pre svoju potrebu mal vždy dosť peňazí. Vzhľadom na vek detí je výživné vo výške 66,39
Eur na každé z detí nepostačujúce, ale vzhľadom na súčasnú situáciu otca primerané. Poukázala na
to, že sa snaží deťom poskytnúť všetko, čo je v jej možnostiach. Znížením výživného otec ukráti svoje
deti o to, čo im patrí, čo by si ako rodič mal uvedomiť. Znížením výživného sa môže skrátiť výška trestu
obvineného, o čo otcovi ide. Vyslovila názor, že zaradením odsúdeného  do práce by sa mohla začať
riešiť táto situácia.

Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadal rozsudok prvostupňového súdu potvrdiť
ako vecne správny.

Krajský súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. a zistil, že rozsudok okresného súdu
je potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť ako vecne správny. Vo veci rozhodol bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého nie je potrebné nariaďovať pojednávanie
odvolacieho súdu.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Pri rozhodovaní o zmene výživného treba porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného
tak v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase nového rozhodnutia. Zmenou pomerov sa rozumie
výrazná zmena tých okolností, (či už na strane oprávneného alebo povinného), ktoré boli podkladom
predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom.

Za kvalifikovanú zmenu pomerov sa považuje taká zmena, ktorá odôvodňuje zmenu prvšej úpravy
výživného. Rozumieme ňou takú zmenu v pomeroch subjektov právneho vzťahu, ktorá výrazne
ovplyvňuje ich majetkové pomery a príjmy, resp. výdavky na potreby. Pri posudzovaní, či nastala zmena
pomerov na strane oprávneného na výživnom, resp. povinného rodiča a v akom rozsahu je odôvodnená
zmena výživného, súd vychádza zo základných kritérií pre určenie vyživovacej povinnosti, uvedených
v ustanovení § 62 Zákona o rodine.

V prípade, ak súd zistí významnú zmenu v pomeroch rodičov alebo detí, zmení existujúcu úpravu
výživného, a to v rozsahu, ktorá zodpovedá kritériám podľa ustanovenia § 62, resp. § 75 ods. 1 Zákona
o rodine.

Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že okresný súd v predmetnej veci riadne zistil skutkový stav, nebol
dôvod na opakovanie už vykonaného dokazovania (§ 213 ods. 3 O.s.p.), ani na jeho doplnenie podľa
ust. § 213 ods. 4, 5 O.s.p.  Z obsahu spisu vyplýva, že vyživovacia povinnosť k deťom bola naposledy
určená rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 06.06.2007, č.k. 33P/6/2007-35, právoplatným dňa
01.07.2007, ktorým bola schválená rodičovská dohoda a otcovi  bola zvýšená vyživovacia povinnosť k
maloletým deťom zo sumy 33,19 Eur mesačne na sumu 66,39 Eur mesačne na každé dieťa zvlášť, s
účinnosťou od 01.01.2007. V čase rozhodnutia mala vtedy maloletá I. 13 rokov a maloletá P. 11 rokov.
Obidve boli žiačkami základnej školy. V čase poslednej úpravy výživného otec maloletých detí pracoval
ako živnostník, z podnikania dosahoval príjem vo výške 10.213,- Sk mesačne (339,01 Eur). Matka
dieťaťa bola zamestnaná v spoločnosti S. Y. SD O., dosahovala príjem vo výške 6.000,- Sk mesačne.



V súčasnosti je otec detí od 19.04.2011 vo výkone trestu odňatia slobody, kde si vykonáva trest odňatia
slobody pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm. c/ Trestného zákona.
Predpokladaný koniec trestu má dňa 19.08.2013. Vo výkone trestu odňatia slobody nie je pracovne
zaradený z dôvodu nedostatku voľných pracovných miest. Na strane matky maloletých detí nedošlo k
výraznej zmene pomerov od posledného rozhodovania o výživnom, matka dieťaťa je stále zamestnaná
v spoločnosti S. Y. SD O., od posledného rozhodovania o výživnom došlo k zmene v tom smere, že sa
vydala za O. L., s ktorým v čase predchádzajúceho rozhodnutia žila v spoločnej domácnosti. Dcéra I. v
priebehu konania dosiahla plnoletosť, v súčasnosti je študentkou Strednej odbornej školy v O., maloletá
P. má v súčasnosti 15 rokov a je žiačkou základnej školy.

Pri posudzovaní, či a v akom rozsahu je odôvodnená zmena výživného, súd vychádza zo základných
kritérií pri určení vyživovacej povinnosti, uvedených ustanovení § 62 Zákona o rodine. Základnými
kritériami na určenie rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom sú predovšetkým schopnosti,
možnosti a majetkové pomery obidvoch rodičov (ustanovenie § 62 ods. 2 prvá veta Zákona o rodine), s
prihliadnutím na odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa (ustanovenie § 75 ods. 1 Zákona o rodine).

Zákonná vyživovacia povinnosť oboch rodičov neznamená mechanickú rovnosť. Vychádza sa z
individuálnych schopností, možností a majetkových pomerov každého z nich. Na uvedené skutočnosti
treba prihliadnuť aj z hľadiska kritérií potencionality príjmov (§ 75), t.j. či sa povinný nevzdal bez dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, resp. či neberie na seba neprimerané
majetkové riziká.

Podľa záverov aplikačnej praxe sa má v zmysle potencionality posudzovať prípadný výkon trestu odňatia
slobody za trestný čin zanedbania povinnej výživy, keď sa vychádza z toho, že práve výkon trestu z
tohto dôvodu by nemal byť pre páchateľa výhodou, a preto pri kvalifikácii treba vychádzať z možných
zárobkov.

V predmetnej veci bolo z vykonaného dokazovania zistené, že otec detí pracoval ako živnostník a svoju
živnosť - stavebné práce, podľa vlastného vyjadrenia vykonával až do svojho nástupu do výkonu trestu
odňatia slobody. Živnostenské oprávnenie zrušil až počas výkonu trestu odňatia slobody dňa 04.11.2011.
Z tejto činnosti dosahoval priemerný mesačný príjem vo výške cca 330 Eur brutto. Rovnaký príjem
dosahoval otec z tej istej činnosti v čase, kedy bolo naposledy rozhodované o úprave výživného k
maloletým deťom, t.j. v roku 2007.

Vychádzajúc z princípu potencionality príjmov možno potom konštatovať, že na strane otca nedošlo k
takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie vyživovacej povinnosti, nakoľko v prípade, že
by otec nebol nastúpil výkon trestu odňatia slobody pre zanedbanie povinnej výživy, bol by dosahoval
rovnaký príjem ako pred nástupom na výkon trestu odňatia slobody. Tak ako bolo uvedené vyššie,
prípadný výkon trestu odňatia slobody za trestný čin zanedbania povinnej výživy nemôže byť pre
páchateľa výhodou a preto nemožno prihliadať k tomu, že otec detí v súčasnosti nedosahuje vo výkone
trestu odňatia slobody žiaden príjem z dôvodu, že nie je pracovne zaradený. Je nepochybné, že otec si
svoju súčasnú situáciu zavinil sám úmyselnou trestnou činnosťou, ktorá nemôže byť na ťarchu plnenia
si zákonnej povinnosti voči svojim deťom. Taktiež nie je možné prihliadnuť ani k iným záväzkom otca,
nakoľko v zmysle ustanovenia § 62 ods. 5 veta prvá Zákona o rodine má výživné k deťom pred inými
výdavkami rodiča prednosť.

Z uvedených dôvodov rozhodnutie prvostupňového súdu, ktorým návrh otca na zníženie vyživovacej
povinnosti zamietol, považoval odvolací súd za správny, preto ho podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.



Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie     n i e     j e     p r í p u s t n é .", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2P/28/2011", "guid": "4732611c-ac30-4c58-8959-3c03745362e6:16750df7-485b-4ffa-adf4-f1494c6f398e", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}