Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 11Co/47/2013 z 29. 4. 2014 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trnava z 29. apríla 2014, sp. zn. 11Co/47/2013, ECLI:SK:KSTT:2014:2711208113.1 Krajský súd Trnava | 11Co/47/2013 | ECLI:SK:KSTT:2014:2711208113.1 | 2014-04-29 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 37 ods. 1 OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/87f15ea8-d6b2-40d0-bcce-de786b88b5bb Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2014:2711208113.1 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/47/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2711208113
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jozef Mačej
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2711208113.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu Mgr. Jozefa Mačeja a sudcov JUDr. Silvie Hýbelovej
a Mgr. Fedora Benku v právnej veci navrhovateľa: Home Credit Slovakia a. s., so sídlom Teplická č.
7434/147, Piešťany, IČO: 36234176, proti odporkyni: T. T., nar. X. C. XXXX, bytom H. XXX/X, R., o 329,73
eur a príslušenstva, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Skalica, č. k. 3C/31/2012
- 36 zo dňa 3. decembra 2012 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti a v časti náhrady trov
konania p o t v r d z u j e .

Odporkyni sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa I/ uložil odporkyni povinnosť zaplatiť
navrhovateľovi sumu 99,59 eur a úrok z omeškania vo výške 0,024 % denne z uvedenej sumy od
14.1.2010 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku; II/ vo zvyšku návrh zamietol a
III/ o náhrade trov konania rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Rozhodnutie vo veci samej odôvodnil s odkazom na obsah úverových podmienok zmluvy a to
Hlavy 7 § 3 a § 6 Hlavy 8 § 1, § 2, § 3, § 10, Hlavy 9 § 5 a § 7, Hlavy 13 § 3, ako aj § 37 ods.
1, § 39, § 40 ods. 1, § 52 ods. 1, 2 a 3, § 53 ods. 1 a 4 a § 544 ods. 1, 2 O. z. (Občiansky zákonník
č. 40/1964 Zb. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy) a ust. § 4 ods. 1 a 2 zákona č. 258/2001
Zb. o spotrebiteľských úveroch. Vecne potom tým, že návrh bol dôvodný len
čiastočne. Z úverovej zmluvy č. 371003342550004, ktorú uzavreli účastníci dňa 22.10.2007
vyplynulo, že navrhovateľ poskytol odporkyni úver vo výške 663,88 eur (20.000 Sk), ktorý sa zaviazala
splácať v mesačných splátkach po 29,84 eur (899 Sk) v počte splátok 36, konečná výška úveru 1074,29
eur (32364 Sk). Úverová zmluva obsahovala údaj RPMN 40,50 %. V spodnej časti tejto zmluvy, jej
poslednom odseku je drobným písmom uvedené, že klient a spoločnosť podpisom tejto úverovej zmluvy
súčasne uzatvárajú a) záväzkový vzťah z právneho dôvodu VIČ podľa hlavy 13 úverových podmienok.
Klient a spoločnosť Home Credit Slovakia a.s. podpisom na tejto zmluve súčasne uzatvárajú zmluvu
o poskytnutí revolvingového úveru čiže zmluvu o RU I. a to s úverovým rámcom a s pravidelnými
mesačnými splátkami vo výške dohodnutej v Hlave 9. a 10. úverových podmienok. Na základe takto
uzavretej zmluvy o RU vzniká klientovi právo na poskytnutie revolvingového úveru I prostredníctvom
úverovej karty za podmienok stanovených v Hlave 9, 10, 11 a 12 úverových podmienok. Súčasne sa
klient a spoločnosť Home Credit podpisom tejto úverovej zmluvy uzatvárajú zmluvu o poskytnutí
revolvingového úveru II. čiže zmluvu o RU II. a to s úverovým rámcom a s pravidelnými mesačnými
splátkami vo výške dohodnutej v Hlave 14. úverových podmienok. Na základe takto uzavretej zmluvy o
RU II vzniká klientovi právo na poskytnutie revolvingového úveru II prostredníctvom úverovej karty za
podmienok stanovených v Hlave 14 úverových podmienok. Prvostupňový súd jednoznačne konštatoval,



že zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorej súčasťou má byť aj zmluva o revolvingovom úvere je
jednoznačne spotrebiteľská zmluva, čo vyplýva najmä z toho, že navrhovateľ vystupoval voči odporkyni
ako právnická osoba, ktorá poskytuje úvery v rámci predmetu svojho podnikania a odporkyňa ako fyzická
osoba, ktorá nečerpala finančné prostriedky na výkon povolania, zamestnania alebo podnikania, preto
je na daný vzťah medzi navrhovateľom a odporkyňou potrebné aplikovať zákona č. 258/2001 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch, keď v zmysle ustanovení § 1 ods. 2, 3 v spojení § 2 a 3 ods. 1, 2
uvedeného zákona je spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie finančných prostriedkov na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme úveru. Z vykonaného dokazovania prvostupňový
súd vyvodil ten záver, že návrh bol podaný dôvodne len čo do sumy 99,59 eur a príslušenstva, keď
v konaní nebolo preukázané, že by medzi odporkyňou a navrhovateľom došlo k uzatvoreniu riadnej
zmluvy o revolvingovom úvere, ktorá by zodpovedala ustanoveniam § 4 ods. 1 a 2 zákona č. 258/2001
Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ktoré vyžadujú písomnú formu zmluvy a ktorá obsahuje
náležitosti uvedené v § 4 ods. 2 tohto zákona. Odporkyňa a navrhovateľ preukázateľne uzatvorili zmluvu
o spotrebiteľskom úvere, ktorej účelom bolo poskytnutie finančných prostriedkov vo výške 20.000 Sk. V
tomto konaní však navrhovateľ uplatňuje nárok vyplývajúci zo zmluvy o revolvingovom úvere, ktorá mala
vzniknúť súčasne so zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Je zrejmé, že v rámci formulárovej zmluvy o
spotrebiteľskom úvere je obsiahnutý aj iný právny úkon, ako ten, o ktorý mala odporkyňa v danom čase
záujem a tak navrhovateľ vnútil odporkyni uzatvorenie ďalšej zmluvy, o ktorú nemala odporkyňa
záujem a jej úmysel nesmeroval k uzatvoreniu takejto zmluvy, preto sa dá usudzovať na nedostatok vôle
konajúcej osoby - spotrebiteľa vstúpiť do iného zmluvného vzťahu s navrhovateľom.
Spotrebiteľ je sústredený jedine na primárny právny úkon, pričom v dôsledku nemožnosti
akejkoľvek zmeny predtlače predloženej listiny konal neuvážene a nevedome aj s účinkami
smerom k uzavretiu sekundárneho právneho úkonu, s čím dodávateľ už vopred kalkuluje. Takéto konanie
navrhovateľa je potrebné hodnotiť ako nekalú obchodnú praktiku a z toho dôvodu súd hodnotil túto
zmluvu za absolútne neplatnú pre jej rozpor s dobrými mravmi (§ 39 Občianskeho zákonníka) a taktiež
absentoval pri uzatváraní sekundárneho právneho úkonu (zmluvy o revolvingu) nedostatok slobodnej,
určitej a vážnej vôle odporkyne s časťou zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru, preto s poukazom
na § 37 O. z. je takýto úkon neplatný. Odporkyňa súčasne jedným podpisom na prednej strane
zmluvy podpísala aj tú časť zmluvy, ktorá sa týkala iného právneho úkonu a ktorého podmienky sú ďalej
uvedené len v úverových podmienkach všeobecne pre každú zmluvu o revolvingovom úvere, preto
zmluvu o revolvingovom úvere nemožno považovať za individuálne dojednanú, keď jej text je písaný
malým písmom (oproti zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedenej v hornej časti zmluvy)
a nachádza sa v spodnej časti zmluvy za inými všeobecnými časťami zmluvy, ktoré sa zdajú byť len jej
nepodstatnými časťami. Bezpochyby ide o tzv. formulárovú zmluvu, pre ktorú je charakteristické, že jej
obsah nie je výsledkom dohody zmluvných strán, ale tento bol vopred určený navrhovateľom v postavení
dodávateľa bez toho, aby odporkyňa v postavení objednávateľa mala možnosť ju ovplyvniť a v postavení
priemerného spotrebiteľa ani nemohla vedieť, že spolu s úverovou zmluvou uzatvára i ďalší záväzkový
vzťah s navrhovateľom a to zmluvu o revolvingovom úvere, kde absentujú podstatné náležitosti zmluvy
podľa § 4 ods. 2 a to najmä RPMN, údaj o úroku, čo spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť
úveru. V úverových podmienkach v Hlave 9 § 7 je síce uvedené, že mesačná úroková sadzba je rovná
základnej úrokovej miere uvedenej v aktuálnom Sadzobníku poplatkov, súd však nepovažoval uvedené
ustanovenie za riadne dojednanie úroku za poskytnutý úrok pre jeho neurčitosť, pretože všeobecné
úverové podmienky majú obsahovať len skutočnosti technického, spresňujúceho alebo vysvetľujúceho
charakteru, a teda nemôžu obsahovať podstatné náležitosti zmluvy, ktorou je aj dojednanie úroku za
poskytnutý úver, prípadne RPMN. Taktiež v žiadnych listinných dôkazoch sa nenachádza údaj o RPMN a
ani skutočnosť o tom, že bol odporca o výške RPMN informovaný. Za takýto dôkaz nemožno považovať
listinný dôkaz odporcu nazvaný ako ,,Strieborná karta Home credit“, ktorý pripojil navrhovateľ k návrhu
a v ktorom je uvedený úverový rámec: 500 eur - 1350 eur, úroková sadzba 2,21 % mesačne, poplatok
za vedenie účtu 1,49 eur mesačne a ostatné údaje a poplatky, avšak z ktorého nevyplýva, ktorej
zmluvy a ktorého účastníka sa táto listina týka. Ak hodlal navrhovateľ uzavrieť s odporkyňou
záväzkový vzťah, bolo ho potrebné urobiť spôsobom, aký predpisuje zákon 258/2011 Z. z.. Ak bola
odporkyni preukázateľne poskytnutá sumu 517,82 eur, o čom svedčí výpis z účtu, avšak bez osobitnej
písomnej zmluvy, v ktorej by tento záväzkový vzťah bol individualizovaný so všetkými náležitosťami,
ktoré vyžaduje § 4 ods. 1, 2 zákona 258/2001 Z. z. a nebola dodržaná zákonom predpísaná forma, preto
je zmluva neplatná. Bez písomnej zmluvy neexistuje dohoda strán ani o výške úroku z úveru, ani o výške
úroku z omeškania a už vôbec nie dohoda o zmluvnej pokute, ktorá pre platnosť vyžaduje tiež
písomnú formu podľa § 544 ods. 2 O. z., neexistuje ani dohoda o poplatkoch, na ktoré si navrhovateľ robil
nárok v zmysle sadzobníka. Podľa § 4 ods. 5 O. z. od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo



poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Pri neexistencii písomnej formálne
platnej zmluvy o revolvingovom úvere sa súd prvého stupňa nezaoberal ani otázkou neprijateľných
zmluvných podmienok ku škode spotrebiteľa. Poskytnutú sumu 517,82 eur odporkyňa priebežne čerpala
v období od 27.6.2008 - 1.10.2008, kedy ako vyplýva zo splátkového kalendára uskutočnila posledný
výber z bankomatu. Celkovom odporkyňa uhradila sumu 418,23 eur a rozdiel predstavuje sumu 99,59
eur a iba na zaplatenie tejto sumy vznikol navrhovateľovi nárok a to titulom vydania bezdôvodného
obohatenia v zmysle § 451 ods. 1 O. z. a § 451 ods. 2 O. z. plnením z neplatného právneho
úkonu, preto vo zvyšku návrh zamietol. Odporkyni uložil aj povinnosť zaplatenia úrokov z omeškania vo
výške 0,024 % denne zo sumy 99,59 eur od 14.1.2010 do zaplatenia, pretože výška úroku nepresahuje
zákonný úrok (vo výške 9 % ročne) v zmysle Nar. vl. 87/1995 Z. z., keď navrhovateľ uplatnil úrok z
omeškania vo výške 0,024 % denne, t. j. 8,76 % ročne. Súd priznal navrhovateľovi úrok z omeškania
odo dňa 14.1.2010 (tak ako žiadal navrhovateľ) vzhľadom na to, že navrhovateľ vo výzve na úhradu
dlžnej sumy zo dňa 29.12.2009 poskytol odporkyni dodatočnú lehotu na zaplatenie a to 15 dní odo dňa
spísania výzvy, t. j. od. 29.12.2009, takže odporkyňa sa dostal do omeškania po uplynutí 15- dňovej
lehoty, t. j. dňom 14.1.2010.

Proti tomuto rozsudku čo do zamietajúcej časti a trov konania podal odvolanie navrhovateľ s použitím
odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písmeno d/ O. s. p., že súd prvého stupňa dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a v zmysle § 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p.
jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolateľ poukázal predovšetkým
na to, že odporkyňa podpísaním úverovej zmluvy č. 3710033425, súhlasila aj s tou časťou textu, ktorá
sa týka dojednania o revolvingovom úvere. Odporkyňa však pri čítaní návrhu
úverovej zmluvy si musela byť vedomá, že uzatvára zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru s tým,
že podpisom úverovej zmluvy, zmluva o revolvingovom úvere nadobúda platnosť, má však odloženú
účinnosť až na budúcnosť a to uskutočnením aktivácie karty. Uzatvorením revolvingovej zmluvy tak
priamo práva a povinnosti odporkyni nevznikli, keďže muselo dôjsť k ďalšiemu úkonu z jeho strany k
aktivácii karty. Nesúhlasil s tvrdením, že uzavretím zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru porušil
zmluvnú slobodu odporkyne, tým spôsobom, že podpisom jednej zmluvy nanútil podpis ďalšej zmluvy.
Z chovania odporkyne je evidentné, že mala záujem na tom, aby platná revolvingová zmluva sa stala
aj účinnou, pretože vykonala prejav vôle smerujúci k aktivovaniu karty a úver začal čerpať. Treba
uviesť, že právny úkon bol v zmysle § 37 ods. 1 O. z. urobený slobodne, vážne, určite a
zrozumiteľne. Predmetná úverová zmluva nebola a ani nie je v rozpore so zákonom, zákon neobchádza
a nebola ani uzatvorená v rozpore s dobrými mravmi, preto názor súdu prvého stupňa
je neopodstatnený a neodôvodnený. Uzavretím zmluvy o revolvingovom úvere nedošlo
medzi navrhovateľom a odporkyňou k vzniku nerovnováhy v právach a povinnostiach. Čo sa
týka úverových podmienok poukázal na ustanovenia Hlavy 9 § 1 a 2, Hlavy 10 § 5 a Hlavy 15 § 10 a 17
a s poukazom na ich obsah uzavrel, že zmluva o revolvingovom úvere má písomnú formu, ktorej
je záväzkový vzťah individualizovaný, bola dodržaná predpísaná forma ako to vyžaduje ust. § 4 ods. 1
zákona o spotrebiteľských úveroch, a preto je zmluva o revolvingovom úvere platná.
V závere odôvodnenia zdôraznil, že súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil danú zmluvu neplatnú
ako celok. V tejto súvislosti poukázal aj na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ v slovenskej veci Perenič a
Pereničová verzus SOS Financ spol. s r.o., vo veci C453/10, ako aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu
ČR, sp. zn. 23Cdo/1201/2009 zo dňa 29.6.2010, z ktorého vyplýva názor, že aj ochrana spotrebiteľa má
svoje hranice a v žiadnom prípade ju nie je možné posudzovať ako obranu ľahkomyseľnosti a
nezodpovednosti spotrebiteľa. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Odporkyňa sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadrila, odvolací návrh nepodala.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), po zistení, že odvolanie podala včas
oprávnená osoba - účastník konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O. s. p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je
tento opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach
daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p.) a postupom podľa § 214 ods. 2 O. s. p.,
bez nariadenia pojednávania pričom dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné, pretože
rozhodnutie súdu prvého stupňa je v napadnutej časti vecne správne.



Predmetom konania uvedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 3C/21/2012 je návrh navrhovateľa,
ktorým sa domáha voči odporkyni zaplatenia istiny 110,72 eur, zmluvného úroku 151,93 eur, poplatku
za výber z bankomatu 11,45 eur, zmluvnej pokuty 26,04 eur, sankčného úroku 4,23 eur, poplatku za
vedenie účtu 25,35 eur, úroku z omeškania 0,024 % denne zo sumy 110,72 eur od 14. januára 2010 do
zaplatenia a náhrady trov konania 19,50 eur. Rozsudkom súdu prvého stupňa bola odporkyni uložená
povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 99,59 eur s 0,024 % úrokom z omeškania denne od 14.1.2010 do
zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, keď vo zvyšku bol návrh zamietnutý a o
trovách konania bolo rozhodnuté tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Podľa § 219 ods. 1 a 2 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd sa stotožňuje v zmysle prvej časti ust. § 219 ods. 2 O. s. p. s odôvodnením
napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa. Žiada sa predovšetkým uviesť, že nebol dôvod, pre ktorý
by sa odvolací súd nemal stotožniť s argumentáciou súdu prvého stupňa (pojatou týmto do odôvodnenia
napádaného rozsudku a podporujúcou zvolený spôsob rozhodnutia, čím treba rozumieť najmä záver o
tom, že žaloba bola dôvodná čo do zaplatenia 99,59 eur a 0,024 % úroku z omeškania denne z uvedenej
sumy od 14.1.2010 do zaplatenia. Súd prvého stupňa sa vyporiadal so všetkými podstatnými námietkami
navrhovateľa, ktoré by odôvodňovali rozhodnutie v zmysle jeho žalobného nároku, keď tento ani v
odvolacom konaní neuviedol žiadne podstatné skutočnosti, na ktoré by bolo potrebné prihliadnuť, preto
po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, súd
prvého stupňa zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných
dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil.

Vzhľadom k vyššie uvedenému odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vrátane
výroku o trovách konania podľa § 219 ods. 1 O. s. p. z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.

V odvolacom konaní mala úspech odporkyňa, preto jej podľa § 142 ods. 1 O. s. p., vzniklo právo na
náhradu trov konania voči neúspešnému navrhovateľovi, odporkyňa si však náhradu trov odvolacieho
konania neuplatnila a z obsahu spisu jej ani žiadne trovy nevyplývajú, preto bolo dôvodné jej náhradu
trov odvolacieho konania nepriznať.

Senát krajského súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3 : 0, teda jednohlasne (§ 3 ods. 9
posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.