Rozhodnutie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Cob/35/2014 z 17. 3. 2015 Citácia: rozhodnutie Krajského súdu Bratislava z 17. marca 2015, sp. zn. 3Cob/35/2014, ECLI:SK:KSBA:2015:1111221967.1 Krajský súd Bratislava | 3Cob/35/2014 | ECLI:SK:KSBA:2015:1111221967.1 | 2015-03-17 | Rozhodnutie Oblasť práva: Obchodné právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 269 ods. 2 ObZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/7370f139-f184-48dd-9ea7-e6c954e0bcb8 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2015:1111221967.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Cob/35/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111221967
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1111221967.1

Rozhodnutie
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a sudcov
Mgr. Štefana Zelenáka a JUDr. Miroslavy Janečkovej v právnej veci veci navrhovateľky Denisa
Kvasková, Adámiho 26, Bratislava, IČO: 43 541 071, práv. zast. Advokátska kancelária JUDr. Marcel
BORIS, s.r.o., Rosná 6, Bratislava, proti odporcovi BISTRO VITOŠA, spol. s r.o., Špitálska 59, Bratislava,
IČO: 44 525 010 práv. zast. Advokátska kancelária JUDr. NOVÁČKOVÁ, s.r.o., Brančská 7, Bratislava
o zaplatenie 1.660,- EUR príslušenstvom a o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu
Bratislava I v Bratislave č.k. 35Cb/156/2011-101 zo dňa 29.10.2013 v znení opravného uznesenia č.k.
35Cb/156/2011-101 zo dňa 2.1.2014, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. 35Cb/156/2011-101 zo
dňa 29.10.2013 v znení opravného uznesenia č.k.35Cb/156/2011-101 zo dňa 2.1.2014 p o t v r d z u j e.

Odporca je povinný zaplatiť na náhradu trov odvolacieho konania navrhovateľky 107,24 EUR, k rukám
právneho zástupcu navrhovateľky, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke sumu
1.660,- EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 1.660,- EUR od 8.5.2011
ako i náhradu trov konania vo výške 99,50 EUR a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške
461,64 EUR, k rukám právneho zástupcu navrhovateľky - všetko do troch dní od právoplatnosti
rozsudku. V odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že strany v konaní nevyprodukovali žiaden
listinný dôkaz a preto súd pri hodnotení relevancie tvrdení sporových strán musel vychádzať len z
tvrdení strán, svedeckých výpovedí a výpovedí účastníkov konania. Súd prvého stupňa preto hodnotil
vierohodnosť výpovedí vzhľadom na konštantnosť tvrdení v priebehu konania, ich rozporuplnosť v
priebehu konania, ako i predpokladateľnú mieru účelovosti tvrdení. Ako prvé v konaní súd prvého
stupňa zisťoval, či navrhovateľka vykonávala v mesiaci apríl 2011 pre odporcu nejakú činnosť a či
existovala medzi stranami sporu dohoda o výkone činnosti v uvedenom období. V tejto súvislosti súd
prvého stupňa konštatoval, že odporca v odpore proti platobnému rozkazu poprel, že by medzi stranami
sporu existovala dohoda pre uvedené obdobie a poprel, že by navrhovateľka vôbec v uvedenom
mesiaci vykonávala akúkoľvek činnosť pre odporcu. Navrhovateľka tvrdila, že pre odporcu vykonávala
v apríli činnosť sústavne a v dohodnutom rozsahu do 28.4.2011, kedy jej odporca vo večerných
hodinách telefonicky oznámil ukončenie spolupráce. Navrhovateľka svoje tvrdenia preukázal svedeckou
výpoveďou svedkyne J., ktorá bola spolu s navrhovateľkou osobne prítomná osobného stretnutia
nasledujúci deň 29.4.2011, kedy si spolu prišli pre osobné veci. Navrhovateľka naviac v konaní predložila
podrobný rozpis činností vykonávaných pre odporcu v období od 1.4.2011 do 29.4.2011, ktorý bol
doslovným prepisom záznamov z pracovného diára navrhovateľky. Svedkyňa J. súčasne potvrdila riadny
výkon činnosti navrhovateľky v celom spornom období od 1.4.2011 do 28.4.2011. Súd prvého stupňa
ďalej uviedol, že argumentácia odporcu v konaní v tejto časti dokazovania smerovala od absolútneho



popretia výkonu činnosti v uvedenom období v odpore, cez výkon činnosti do dňa otvorenia prevádzky,
ako vypovedal svedok J.. Z. až po potvrdenie výkonu počas celého sporného obdobia, ktoré potvrdil
štatutár odporcu J.. O., ktorý priznal, že navrhovateľke prináležala odmena v ním tvrdenej dohodnutej
mesačnej výške 500,- EUR za apríl 2011, čím de facto priznal riadny výkon činnosti navrhovateľky počas
celého obdobia ). Z uvedených dôvodov súd prvého stupňa ustálil, že navrhovateľka riadne vykonávala
svoju činnosť v období od 1.4.2011 do 28.4.2011. K časti argumentácie sporových strán ohľadom
dohodnutej výšky odmeny navrhovateľky za mesiac apríl 2011 súd konštatoval, že navrhovateľka v
konaní kontinuálne tvrdila, že dohoda bola vo výške 1.660 EUR a toto svoje tvrdenie preukázala okrem
iného svedeckou výpoveďou J.. J., ktorá bola osobne prítomná pri dohode strán o jej odmene ( 30.000,-
Sk ) a odmene navrhovateľky 50.000,- Sk. Súčasne svedkyňa A.. H. v konaní potvrdila, že jej odporca za
rovnakú činnosť ponúkol odmenu vo výške 60.000,- Sk pričom navrhovateľka bola vlastne svedkyňou
doporučená náhrada odporcovi a preto je dôvodný predpoklad, že odporca navrhovateľke ponúkol
rovnakú odmenu. O tom, že tvrdenia odporcu v konaní o výške odmeny navrhovateľky za mesiac apríl
sú účelové svedčí aj skutočnosť, že navrhovateľka v konaní preukázala zvýšenú odmenu už za mesiac
marec 2011 ( 1.000,- EUR ) a naopak nepreukázalo sa tvrdenie štatutára p. O., že faktúra za marec
obsahovala odmenu za dva mesiace nakoľko navrhovateľka preukázala riadnu fakturáciu odmeny aj za
mesiac február ( a všetky predchádzajúce mesiace ) a riadnu úhradu odmeny za mesiac február 2011.
Dohodu o zvýšenej odmene potvrdil aj štatutár Z., ktorý uviedol, že uvedená zvýšená fakturácia bola
pravdepodobne z dôvodu zvýšeného rozsahu činností v uvedenom mesiaci. Z toho dôvodu súd prvého
stupňa vyhodnotil argumentáciu odporcu o dohode strán o odmene 500,- EUR počas celého obdobia
spolupráce ako účelovú a nepreukázanú. Naopak konanie navrhovateľky, ktorá za obdobie do februára
fakturovala 500,- EUR mesačne, vo februári 2011 sumu 1.000,- EUR a v apríli 2011 sumu 1.660,- EUR,
súd prvého stupňa vyhodnotil ako dôvodné a dohodnuté stranami sporu. V časti tvrdenia odporcu, že
mu nikdy nebola doručená žalovaná faktúra súd prvého stupňa vyhodnotil tvrdenie ako nedôvodné a
účelové, nakoľko odporca v priebehu konania spočiatku tvrdil, že mu nikdy faktúra doručovaná nebola a
neskôr J.. O. potvrdil, že mu uvedenú faktúru navrhovateľka doručovala a tvrdil, že po jej preštudovaní jej
prevzatie odmietol z dôvodu, že podľa jeho tvrdení fakturovaná výška odmeny nezodpovedala dohode.
Toto tvrdenie štatutára J. O. je v priamom rozpore s tvrdením štatutára J.. Z., ktorý uviedol, že po doručení
žaloby bol prekvapený zo skutočnosti, že si navrhovateľka nárokuje odmenu nad rámec vyplatených
odmien. Naopak štatutár O. výslovne uviedol, že faktúru vrátil navrhovateľke len s tým, že táto faktúru
prerobí na oprávnený nárok 500,- EUR a opätovne doručí. Tým potvrdil, že vedel o vystavení faktúry a
aj o jej doručení. Z uvedených dôvodov súd prvého stupňa vyhodnotil tvrdenie odporcu o tom, že mu
faktúra nikdy doručovaná nebola a nevedel o nároku navrhovateľky z uvedenej faktúry ako nedôvodné
a účelové. Navrhovateľka súčasne v konaní preukázala viacero urgencií žalovanej faktúry, doručených
odporcovi v snahe predísť súdnemu sporu. Súd prvého stupňa súčasne poukázal na tvrdenie štatutára
odporcu p. O., ktorý ako dôvod neuhradenia faktúry navrhovateľke uviedol nedostatok finančných
prostriedkov, čo potvrdzuje tvrdenie navrhovateľky a svedkyne p. J., že pri prevzatí faktúry nenamietol jej
dôvodnosť a prisľúbil navrhovateľke jej úhradu v termíne splatnosti. Z uvedených dôvodov súd prvého
stupňa vyhodnotil všetky tvrdenia odporcu vyprodukované v konaní ako rozporuplné a z toho dôvodu
ako účelové, nedôvodné a nepreukázané. Súd prvého stupňa súčasne poznamenal, že odporca účelovo
nepredložil v konaní objednávku a fakturáciu vizitiek navrhovateľky ako vedúceho prevádzky odporcu,
pričom navrhovateľka tvrdila, že odporca nechal vizitky vyrobiť v apríli 2011. Na základe toho súd prvého
stupňa skonštatoval, že navrhovateľka uniesla dôkazné bremeno a preukázala žalovaný návrh v celej
výške a preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Navrhovateľka si uplatnila
nárok na úroky z omeškania v zákonnej výške (v súlade s ust. § 517, ods. 2 OZ a § 3, ods. 1 nariadenia
vlády č. 87/1995 Z.z. ) odo dňa nasledujúceho po splatnosti predmetnej faktúry a preto súd prvého
stupňa posúdil nárok aj v tejto časti ako oprávnený. O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa s
poukazom na ust. § 142 Os.p. a ich náhradu priznal v spore úspešnej navrhovateľke.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa sa riadne a včas odvolal odporca , ktorý odvolaciemu súdu navrhol
napadnutý rozsudok zmeniť, návrh zamietnuť a zaviazať navrhovateľku na zaplatenie trov konania
odporcu, alebo aby napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vrátil súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie. Uviedol, že riadne dohodnutou odmenou za vykonané práce, ktoré navrhovateľka pre
odporcu urobila bolo 500,-EUR a výnimočne za práce naviac bola dohodnutá mimoriadna odmena,
čo navrhovateľka uviedla vo faktúre. Uviedol, že výšku mesačnej odmeny potvrdzujú tiež výpisy
z účtov odporcu ako aj faktúry navrhovateľky. Spornou bola faktúra č.7/2011 na zaplatenie 1660,-
EUR, na ktorej navrhovateľka neuviedla žiadne práce naviac a preto odporca vyslovil názor, že
navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno ohľadom navýšenia základnej odmeny v sume 500,-EUR.



Uviedol, tiež, že v rozhodnom období bol odporca v strate a neposkytoval zvyšovanie miezd a odmien
ani svojim zamestnancom a preto logicky ani navrhovateľke nemal v záujme odmenu navýšiť za apríl
2011. Ohľadom výpovede svedkyne J.. H. odporca uviedol, že táto nebola prítomná na rokovaní s
navrhovateľkou a tak nemožno mať z jej výpovede za preukázané, že navrhovateľka a odporca si
dohodli navýšenú odmenu v sume 1660,-EUR. Uviedol, že výpoveď svedkyne J.. J. nepovažuje za
relevantnú, nakoľko svedkyňa ako kamarátka navrhovateľky je zaujatá voči odporcovi, nakoľko odporca
s ňou ukončil spoluprácu po 1,5 mesiaci roku 2011 a navyše sa jej vyjadrenia týkali obdobia roku 2010
teda pred tým, ako začala s odporcom spolupracovať. Z uvedených dôvodov odporca považoval výrok
rozsudku súdu prvého stupňa za nepodložený dôkazmi zo strany navrhovateľky, nakoľko navýšenie
obvyklej odmeny v konaní preukázané nebolo.

K odvolaniu odporcu sa vyjadrila navrhovateľka, ktorá odvolaciemu súdu navrhla napadnutý rozsudok
potvrdiť a priznať jej trovy odvolacieho konania. Vo vyjadrení poukázala na rozpor vo výpovediach
konateľov odporcov z ktorých jeden tvrdil, že odmena navrhovateľke nebola zaplatená z dôvodu
nedostatku finančných prostriedkov a druhý, že je odmena nebola zaplatená z dôvodu nespokojnosti
odporcu z odvedenou prácou, avšak ani jeden z uvedených dôvodov odporca v konaní nepreukázal.
Navrhovateľka uviedla, že rozsah prác vykonávaných v apríli 2011 nebol totožný s inými mesiacmi
pred otvorením prevádzky, nakoľko rozsah prác prevyšoval bežné činnosti vykonávané pre odporcu,
čo odporca ako i svedkyňa p. Pulcová zhodne potvrdili. Ďalej uviedla, že dohoda o zvýšenej odmene
bola uzavretá ešte skôr ako v apríli 2011, kedy odporca podľa svojich tvrdení nemal dostatok finančných
prostriedkov na náklady svojej prevádzky. Navrhovateľka ďalej poukázala, že odmena vo výške 1.660,-
EUR za výkon manažérskej funkcie bola obvyklá, čo potvrdili aj dvaja svedkovia a to p. J. ako aj J.. H..

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods.1 a § 214 ods.2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a
dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Odvolací súd konštatujúc správnosť napadnutého rozsudku a reflektujúc dôvody odvolania k veci
dodáva, že súd prvého stupňa správne vyhodnotil zistený skutkový stav a vec správne právne posúdil.
Odvolací súd v názorovej zhode so súdom prvého stupňa uvádza, že v konaní bolo preukázané, že
navrhovateľkin nárok na zaplatenie žalovanej sumy je opodstatnený. Odvolací súd k odvolaniu odporcu
uvádza, že odporca v konaní nepreukázal, že by navrhovateľka v období od 1.4.2011 do 28.4.2011
nevykonala práce tak, ako boli uvedené v pracovnom diári navrhovateľky a ako potvrdila svedkyňa J.. J.
ako i p. O.. K námietke odporcu ohľadom zvýšenej odmeny pre výkon činnosti navrhovateľky za mesiac
apríl 2011 odvolací súd uvádza, že odporca ohľadne jej nenavýšenia nevyprodukoval žiadny dôkaz oproti
tvrdeniu navrhovateľky, ktorá jednak preukázala navýšenie odmeny už marci 2011 ako aj v rozhodnom
období apríla 2011, a to svedeckými výpoveďami J.. J. a J.. H.. Odvolací súd súhlasí s tvrdením súdu
prvého stupňa, že odporca v konaní uviedol viacero rozporných tvrdení o ktorých súdu nepredložil žiadny
dôkaz, čím možno jeho tvrdenia považovať za nepodložené a účelové s cieľom vyhnúť sa plneniu, ku
ktorému sa sám zaviazal.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods.1 Os.p. ako správny
potvrdil.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods.1 O.s.p. v spojení s § 142 ods.1 O.s.p.
a v spore úspešnej navrhovateľke priznal náhradu trov právneho zastúpenia v sume 107,24 EUR za
jeden úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 29.1.2014 v sume 81,33 EUR, režijný paušál
8,04 EUR a 20% DPH, podľa § 10 a nasl. vyhl. č. 655/2004 Z.z.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne



splnená, môže sa jej splnenia oprávnený domáhať výkonom
exekúcie podľa osobitného predpisu.