Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 16CoP/25/2017 z 21. 6. 2017
Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 21. júna 2017, sp. zn. 16CoP/25/2017, ECLI:SK:KSBB:2017:6316205837.1
Krajský súd Banská Bystrica | 16CoP/25/2017 | ECLI:SK:KSBB:2017:6316205837.1 | 2017-06-21 | Rozsudok
Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti
Citované ustanovenia: /SK/ZZ/0/0/#paragraf-62
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/b171f5c3-b77e-44dc-a20d-7cd9c6641c0b
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2017:6316205837.1

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16CoP/25/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6316205837
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6316205837.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a
sudcov Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša v právnej veci starostlivosti o maloletú F. Q., nar.
XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny Brezno, dcéru matky P. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom X., O. 1. mája XXX/X a otca L. Q., nar. XX.
XX. XXXX, bytom I. V., P. L. XXX, t. č. X., V., M. XXX, právne zastppeného JUDr. Karinou Uhrínovou,
advokátkou Advokátska kancelária so sídlom Banská Bystrica, Námestie Štefana Moyzesa 4, v konaní
o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného
súdu Brezno č. k. 8P/181/2016-54 zo dňa 19. 01. 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej
500 € mesačne, z toho 200 € mesačne na bežné výživné k rukám matky a 300 € mesačne na tvorbu
úspor maloletej na účet (výrok II.) a vo výroku o zročnom výživnom (výrok III.)   p o t v r d z u j e .

II. Vo zvyšku zostáva rozsudok okresného súdu   n e d o t k n u t ý .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd upravil práva a povinnosti rodičov voči maloletejXX. Q., nar.
XX. XX. XXXX tak, že maloleté dieťa zveril do osobnej starostlivosti matky (výrok I.). S účinnosťou od
01. 09. 2016 uložil otcovi maloletej povinnosť prispievať na dieťa výživným vo výške 500 € mesačne,
z toho 200 € mesačne na bežné výživné k rukám matky maloletej a 300 € mesačne na tvorbu úspor
maloletej na účet, ktorý jej za týmto účelom na jej meno zriadi matka dieťaťa a otcovi toto číslo účtu
oznámi, vždy do 15. dňa v mesiaci. Za obdobie od 01. 09. 2016 do 19. 01. 2017 uložil otcovi maloletej
povinnosť zaplatiť na účet maloletej do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia zročné výživné
spolu vo výške 1 300 € (výrok II. a III.).

2. Následne na to okresný súd upravil styk otca s maloletou (výrok IV.), s tým, že matke uložil povinnosť
maloletú na styk s otcom pripraviť a otcovi umožniť (výrok V.). Posledným výrokom v poradí šiestym,
rozhodol o náhrade trov konania.

3. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že návrh podala matka maloletej
dôvodne, nakoľko od augusta roku 2016 rodičia nežijú spolu - v spoločnej domácnosti. Keďže s návrhom
matky o tom, aby maloletá bola zverená do jej osobnej starostlivosti, súhlasil aj otec dieťaťa ako aj
kolízny opatrovník, súd zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky.

4. Pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť otca voči maloletej, okresný súd zistil odôvodnené potreby dieťaťa,
ale i možnosti, schopnosti jej otca a možnosti, schopnosti ako aj osobnú starostlivosť matky o maloletú.
Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že v súčasnosti otec dieťaťa dosahuje priemerný čistý



mesačný zárobok vo výške 4 442,58 €, na základe ktorého príjmu je otec schopný prispievať na výživu
dieťaťa sumou 500 € mesačne. Pri tomto rozhodovaní súd zobral do úvahy, že vzhľadom na pomery
otca možno za odôvodnené potreby dieťaťa považovať aj tvorbu úspor. Súd určil, že z výživného 500
€ mesačne je suma 200 € na bežné výživné, ktoré je otec povinný platiť k rukám matky maloletej
dostatočná a suma 300 € mesačne bude predstavovať tvorbu úspor maloletej na jej účet, ktorý jej
za týmto účelom zriadi matka dieťaťa a otcovi toto číslo obratom oznámi. Otcovi uložil okresný súd
povinnosť platiť bežné výživné, ako aj časť na tvorbu úspor vždy do 15. dňa v mesiaci. Okresný súd
zaviazal otca prispievať na výživu maloletej výživným s účinnosťou od prvého dňa po tom, ako matka
maloletej podala návrh na súd (31. 08. 2016), v dôsledku čoho za obdobie od 01. 09. 2016 do dňa
pojednávania (19. 01. 2017) vznikol otcovi maloletej dlh na zročnom výživnom na tvorbe úspor maloletej,
a to za päť mesiacov po 300 €, od ktorej sumy odpočítal sumu 200 €, ktorú otec maloletej dal jej matke
v septembri roku 2016, v dôsledku čoho ho zaviazal na zaplatenie sumy 1 300 € do dvoch mesiacov
od právoplatnosti rozhodnutia, a to na účet dieťaťa. Na záver okresný súd v tejto súvislosti konštatoval,
že pri uložení vyživovacej povinnosti otcovi od 01. 09. 2016 využil možnosť, že v zmysle § 40 CMP
rozhodol aj nad návrh.

5. Okresný súd zároveň upravil aj styk otca s maloletou, a to v takom rozsahu, v akom sa domáhal
otec dieťaťa vo svojom písomnom vyjadrení a s uvedenou úpravou súhlasila i matka dieťaťa, aj kolízny
opatrovník.

6. O náhrade trov konania rozhodol okresný súd v súlade s § 52 CMP.

7. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec dieťaťa, a to čo do časti výroku II.,
III., teda rozhodnutia týkajúceho sa výšky mesačnej tvorby úspor pre maloletú a súvisiaceho výroku o
jeho výške dlhu na tvorbe úspor. Ostatné výroky rozhodnutia odvolaním napadnuté neboli. Prioritne otec
maloletej konštatoval, že súhlasí s výškou výživného 200 € mesačne, ako aj s tvorbou úspor pre maloletú,
avšak v tomto prípade, pokiaľ ide o výšku výživného na tvorbu úspor, túto považoval za neprimeranú
a navrhol, aby na maloletú prispieval sumou 150 € mesačne na tvorbu úspor, ktorá zodpovedá jeho
zárobkovým možnostiam. Ak totiž okresný súd pri rozhodovaní o výške vyživovacej povinnosti prihliadal
na jeho príjem, nezobral do úvahy aj jeho pravidelné mesačné náklady, ktoré sú vo výške 2 823 €,
keď do týchto výdavkov neboli zahrnuté jeho náklady na stravu, oblečenie, hygienu, obutie, koníčky
a na vytvorenie finančnej rezervy, ktorú potrebuje v prípade akejkoľvek nepredvídateľnej okolnosti -
choroba, strata zamestnania, zvýšenie nájomného, zvýšené náklady na zdravotnú starostlivosť, ktorá
nie je plne hradená zo zdravotného poistenia zamestnávateľa a pod.. Po odpočítaní vyššie uvedených
výdavkom mu tak zostane na tvorbu finančnej rezervy suma 319,58 €, čo je takmer vo výške tvorby
úspor pre maloletú. Nemožno neprihliadať aj na to, že do zamestnania denne dochádza viac ako 100 km
a považuje za spravodlivé a aj prezieravé, aby časť svojej výplaty mohol odložiť, ušetriť a v budúcnosti
použiť na väčšie investície, napr. na zabezpečenie vlastného bývania. Okrem uvedeného zo svojho
zárobku finančne podporuje aj svoju rodinu, sestru, u ktorej býva s maloletou počas jeho návštev na
Slovensku. Nebráni sa šetriť pre maloletú, súhlasí s tým, aby na účet maloletej poukazoval finančné
prostriedky, avšak vo výške 150 €, a nie 300 € mesačne, pretože sumu 300 € považuje za neprimerane
vysokú, presahujúcu jeho možnosti. Domnieva sa, že aj príliš vysoké zabezpečenie dieťaťa by mohlo
viesť k deformáciám jej základných životných hodnôt, preto tvorba rezerv a úspor by mala byť primeraná
tak, aby dieťa neprichádzalo o motiváciu zabezpečiť si vlastnými silami úspech a finančné zabezpečenie.
Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu, a to vo výrokoch
II. a III. zmenil a rozhodol tak, že od 01. 09. 2016 je povinný prispievať na dieťa sumou 350 € mesačne,
z toho 200 € mesačne na bežné výživné k rukám matky maloletej a 150 € mesačne na tvorbu úspor
maloletej na účet, ktorý jej za týmto účelom na jej meno zriadi matka a jemu toto číslo účtu oznámi, a to
vždy do 15. dňa v mesiaci. V súvislosti s tým mu vznikol dlh na tvorbe úspor len vo výške 550 €, ktorý
uhradí do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia.

8. Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že súd  rozhodol o výške výživného
tak, aby táto zodpovedala potrebám dieťaťa, ako aj schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom
oboch rodičov.

9. Matka maloletej v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že ho nepovažuje za dôvodné.
Poukázala na to, že otec maloletej nájom neplatí v plnej výške, nakoľko má v byte podnájomníka a podľa
jej znalostí splátky za auto u neho končia v apríli roku 2017. Konštatovala, že otec maloletej si uplatňuje



vo Švajčiarsku rodinné prídavky, a tie jej posiela ako výživné. Ak by bolo vyhovené jeho odvolaniu,
náklady na dieťa by ho vyšli 150 € mesačne.

10. V písomnom vyjadrení k vyjadreniu matky otec dieťaťa uviedol, že tvrdenia matky nie sú pravdivé. Na
základe úverovej zmluvy zo dňa 15. 04. 2016 je povinný uhrádzať splátky za motorové vozidlo v trvaní 36
mesiacov, teda vozidlo bude splatené až v roku 2019, a nie v tomto roku. Čo sa týka prídavkov na detí,
je pravdou, že poberal prídavky na maloletú, avšak ten istý typ prídavkov nie je možné poberať súčasne
naM.aj voF.. Keďže matka si uplatnila nárok na Slovensku, jeho nárok na prídavky zanikol. Na záver
zdôraznil, že vzhľadom na výšku nájmu, ako aj ostatné poplatky s tým súvisiace, sa rozhodol dočasne
v byte ubytovať kamaráta, ktorý mu prispieva na nájom. Na podanom odvolaní trvá v celom rozsahu.

11. Kolízny opatrovník k vyjadreniam oboch rodičov uviedol, že výživné má prednosť pred inými
výdavkami a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie
do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Nakladať s majetkom maloletého
dieťaťa môžu rodičia len so súhlasom súdu. Navrhol odvolanie otca zamietnuť.

12. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku - ďalej v
texte ,,CSP“), prejednal odvolanie otca maloletej v medziach daných ustanovením § 65 a § 66 zákona č.
161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej v texte ,,CMP“) a bez nariadenia pojednávania
v súlade s ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku o výživnom,
ktorým bola otcovi uložená povinnosť prispievať na výživu maloletej XXXsumou 500 € mesačne, z toho
200 € mesačne na bežné výživné k rukám matky maloletej a 300 € mesačne na tvorbu úspor maloletej
na účet, ktorý jej za týmto účelom na jej meno zriadi matka maloletej a otcovi toto číslo oznámi, a to
vždy do 15 dňa v mesiaci (výrok II.) a v súvisiacom výroku o zročnom výživnom (výrok III.) podľa § 387
ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

13. Vo zvyšku, teda vo výroku, ktorým bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky (I.), ktorým
bol otcovi upravený styk s maloletou (IV. a V.) a výrok o náhrade trov konania (VI.) nebol odvolaním otca
napadnutý, zostáva nedotknutý.

14. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

15. Podľa § 75 ods. 1, 2 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s
dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

16. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

17. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

18. Po prejednaní odvolania otca maloletej a preskúmaní konania, ktoré mu predchádzalo, odvolací
súd konštatuje, že okresný súd vykonal dokazovanie vo veci v dostatočnom rozsahu, vykonané
dôkazy správne vyhodnotil a svoje rozhodnutie i náležite odôvodnil v zmysle platnej právnej úpravy. Z
odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri
hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Odvolací súd tak konštatuje
správnosť dôvodov a právnych úprav, na základe ktorých súd prvej inštancie rozhodol.

19. K najzásadnejším argumentom uvádzaným otcom v odvolaní odvolací súd na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozhodnutia uvádza nasledovné :



20. Nemožno námietku otca maloletej, ktorou namietal, že okresný súd nezobral do úvahy aj jeho
pravidelné mesačné náklady vo výške 2 823,77 € , považovať za dôvodnú. Ako totiž z obsahu spisu
vyplýva, okresný súd dostatočným spôsobom zisťoval nielen príjem otca, ale i jeho výdavky tak,
ako sa nachádzajú v bode 6. odôvodnenia, teda zohľadnil jeho výdavky vo výške 2 823,77 €, ktoré
pozostávajú za nájom bytu, za elektriku, vodu, koncesionárske poplatky, zdravotné poistenie, splátku
úveru na osobné motorové vozidlo, poistenie vozidla, cestnú daň, rezidenčnú parkovaciu kartu, náklady
na benzín, náklady na telefón, smeti. Ak otec maloletej poukazuje na ďalšie výdavky súvisiace so
stravou, oblečením, hygienou, obutím, ide o bežné výdavky, na ktoré po odpočítaní ním uvádzanej sumy
2. 823,77 €, mu z jeho príjmu zostáva 1. 618,81 €, ktorá suma je na zabezpečenie týchto bežných
výdavkov viac než dostatočná. Vo vzťahu k výdavkom, na ktoré otec maloletej poukázal, ako výdavky
na koníčky a vytvorenie finančnej rezervy, je nutné poukázať na ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine, podľa
ktorého výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. V tomto
rozsahu preto v zmysle § 62 ods. 2 Zákona o rodine na tieto okolnosti okresný súd dôvodne nemohol
ani prihliadať, keďže pre prípad, že by došlo tak, ako uvádza otec maloletej v odvolaní ,,k akejkoľvek
nepredvídateľnej okolnosti - choroba, strata zamestnania, zvýšenie nájomného, zvýšené náklady na
zdravotnú starostlivosť, ktorá nie je plne hradená zo zdravotného poistenia zamestnávateľa,“ ide o
skutočnosti, ako sám otec maloletej uvádza, ktoré by prípadne ešte len eventuálne mohli do budúcna
nastať. Okresný, ako i odvolací súd však musí vychádzať zo skutočností a z vykonaného dokazovania
tak, ako bol zistený skutkový stav ku dňu vyhlásenia rozhodnutia, teda nemôže zohľadňovať okolnosti,
ktoré by prípadne do budúcna nastať mohli. V prípade závažnej podstatnej zmeny pomerov na strane
otca maloletej je možné podať návrh o zmenu výšky vyživovacej povinnosti, ak je v konaní takáto zmena
preukázaná. Skutočnosti  uvádzané otcom v odvolaní by totiž mohli do budúcna nastať na ktorejkoľvek
strane, teda na výdavky, ktoré vzniknú v budúcnosti a naviac sú neisté, nemožno v žiadnom prípade
prihliadať a ani ich považovať za preukázané. Tieto skutočnosti by však mali byť vzhľadom na právne
zastúpenie otca advokátkou, otcovi maloletej známe.

21. Okresný súd zohľadnil aj tú skutočnosť, že otec do zamestnania dochádza, teda zohľadnil i výdavky
súvisiace s nákladmi na zabezpečenie motorového vozidla, ako aj nákladmi na prepravu do zamestnania
a späť.

22. Odvolací súd nemohol prihliadať ani na ďalší argument zo strany otca uvádzaný v odvolaní, a teda, že
príliš vysoké zabezpečenie maloletej by mohlo viesť k jej deformáciám vo vzťahu k základným životným
hodnotám, nakoľko práve z tohto dôvodu bolo výživné pre maloletú stanovené ako bežné výživné vo
výške 200 € mesačne, ktoré je zohľadňované vo vzťahu k veku a potrebám dieťaťa a súčasne sumu 300
€ mesačne na tvorbu úspor maloletej, ktoré výživné takouto formou je tvorené len do času jej plnoletosti
s tým, že na nakladanie s prostriedkami na účte maloletej dieťaťa je potrebný súhlas súdu. Podstatným
pre vyššie uvádzané námietky otca je zákonné ustanovenie, podľa ktorého má dieťa právo podieľať sa
na životnej úrovni svojich rodičov (§ 62 ods. 2 Zákona o rodine).

23. Pri určovaní výšky výživného podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine je potrebné brať ohľad na potreby
oprávneného, teda dieťaťa. Ich miera je rôzna podľa okolností prípadu, predovšetkým je odstupňovaná
podľa veku dieťaťa, jeho fyzickej a duševnej vyspelosti zdravotného stavu, jeho kultúrnospoločenských
potrieb, športových záujmov a pod. Toto však nie sú jediné relevantné kritériá, ktoré sa pri určovaní
výšky výživného zohľadňujú, pretože potreby dieťaťa sa skúmajú aj vo vzťahu k životnej úrovni rodičov.
Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že okresný súd pri rozhodovaní o výške vyživovacej povinnosti
voči maloletej zohľadnil všetky vyššie uvedené zákonné aspekty.

24. Okresný súd tak rozhodol vecne správne, ak považoval výživné vo výške 500 € mesačne, z toho
200 € mesačne na bežné výživné k rukám matky maloletej a 300 mesačne na tvorbu úspor maloletej
ako primerané zárobkovým možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom otca maloletej. Z
odvolania otca maloletej nevyplývajú žiadne okolnosti a skutočnosti, ktoré by akýmkoľvek spôsobom
spochybňovali vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia. vzhľadom na vyššie uvedené, ako i dôvody,
ktoré vo svojom rozhodnutí uviedol súd prvej inštancie, odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP rozsudok
okresného súdu v napadnutom rozsahu, teda vo výroku o výživnom a o zročnom výživnom, potvrdil ako
vecne správny.

25. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0 .



Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b)
(§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).



Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie
(§ 379 ods. 1 a 2 CMP), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- Eur (§ 382 ods. 1 CMP), rozhodnúť o
zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383
ods. 1 CMP) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho
odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo
na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného
alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 CMP) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).