Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 8CoP/178/2017 z 24. 7. 2017 Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 24. júla 2017, sp. zn. 8CoP/178/2017, ECLI:SK:KSKE:2017:7115214104.2 Krajský súd Košice | 8CoP/178/2017 | ECLI:SK:KSKE:2017:7115214104.2 | 2017-07-24 | Uznesenie Oblasť práva: Rodinné právo – Ostatné Citované ustanovenia: CSP, § 387 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/b24b2440-2b81-4cba-bcd1-d56f0bc71580 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2017:7115214104.2 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/178/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7115214104
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Solčányová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7115214104.2

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Diany Solčányovej a členiek
senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a JUDr. Ludviky Bodnárovej v právnej veci navrhovateľa B.. C. W.
nar. XX.XX.XXXX bývajúceho na F. ul. č. XXXX/XXX v R. R. zastúpeného advokátom JUDr. Pavlom
Gombosom so sídlom na Letnej ul. č. 45 v Košiciach proti povinnej B.. K. W. nar. XX.X.XXXX bývajúcej
vo H.Ľ. A. č. XX zastúpenej advokátskou kanceláriou KRAL PARTNERS, s.r.o. so sídlom na Kukučínovej
ul. č. 7 v Košiciach v konaní o nariadenie výkonu rozhodnutia o úprave styku navrhovateľa s maloletým
C. W. nar. X.X.XXXX zastúpeným kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v L. o
odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Košice I zo 6.4.2017 č.k. 18Em/3/2015-180 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zastavil konanie o návrhu na výkon rozhodnutia a o
trovách účastníkov konania rozhodol tak, že žiaden z nich nemá právo na ich náhradu z dôvodu, že
povinná si dobrovoľne plní súdom uloženú povinnosť. Poukázal na to, že túto skutočnosť potvrdil aj
navrhovateľ, ktorý realizáciu stretnutí nepopieral. Konštatoval, že zo zisteného skutočného stavu veci je
zrejmé, že navrhovateľ a povinná sa vedia dohodnúť na výkone úpravy styku s maloletým, preto neboli
splnené zákonné podmienky pre nariadenie výkonu rozhodnutia.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ s návrhom, aby odvolací súd
zrušil napadnuté rozhodnutie a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Konštatoval, že povinná si síce plní povinnosti uložené predmetným rozhodnutím a umožňuje mu stýkať
sa s maloletým, ale vzhľadom na to, že podala odvolanie proti nariadenému neodkladnému opatreniu,
ktorým im bola uložená povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu, v dôsledku ktorého sa stretnutia
s maloletým realizujú, exituje podľa jeho názoru dôvodné podozrenie, že v prípade zrušenia nariadeného
neodkladného opatrenia si povinná prestane plniť povinnosti uložené predmetným rozhodnutím a
neumožní mu naďalej sa stretávať s maloletým.

3. Povinná ani kolízny opatrovník sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadrili.

4. Navrhovateľ v podaní z 30.5.2017 uviedol, že 25.5.2017 požiadal matku o súčinnosť pri výkone
rozhodnutia, nakoľko nerešpektovala nariadené neodkladné opatrenie.

5. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých a konania o výkone rozhodnutia vo veciach
maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa Zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok
(ďalej len „ CMP“).

6. Podľa ust. § 390 písm. e) CMP, súd aj bez návrhu uznesením konanie o výkon rozhodnutia zastaví,
ak došlo k splneniu povinnosti.



7. Podľa ust. § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

8. Podľa ust. § 387 ods. 1, 2 a 3 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní
na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie.
Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

9. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako aj konanie, ktoré mu
predchádzalo podľa § 65 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario v rozsahu
danom ust. § 66 CMP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie riadne zistil skutočný stav veci, posúdil
ho podľa správnych ustanovení Civilného mimosporového poriadku, v súlade s § 191 CSP vyhodnotil
dôkazy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo
prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci, v dôsledku čoho je
odôvodnenie napadnutého uznesenia presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v celom rozsahu
stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami navrhovateľa uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili
jeho obranu už v priebehu konania na súde prvej inštancie a navrhovateľ ani v priebehu odvolacieho
konania neuviedol žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie vo veci.

10. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dodáva, že nová právna úprava vyplývajúca z
CMP týkajúca sa výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých v spojení s vyhláškou MS SR č. 207/2016
Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých (ďalej len „vyhláška“)
precizuje postup súdu v rámci vykonávacieho konania a zdôrazňuje ochranu maloletého dieťaťa pred
ujmou, ktorá by mohla vzniknúť núteným výkonom rozhodnutia, ukladá súdu povinnosť zohľadňovať
nielen správanie sa povinného pri plnení povinností, ale aj správanie sa oprávneného pri realizácii
práv vyplývajúcich z rozhodnutia, ako aj správanie sa a názor maloletého, umožňuje súdu i v rámci
vykonávacieho konania nariadiť neodkladné opatrenie, a to formou sociálneho, psychologického alebo
iného odborného poradenstva. Aj naďalej je povinnosťou súdu zistiť, či pre neplnenie povinností
vyplývajúcich z rozhodnutia existujú ospravedlniteľné dôvody. Novokoncipované ustanovenia štvrtej
časti CMP dôsledne sledujú dve fázy exekučného konania, ktoré sa uplatnia i v konaní o výkon
rozhodnutia vo veciach maloletých, kde v prvej fáze súd rozhoduje o nariadení výkonu rozhodnutia a v
druhej fáze uskutočňuje výkon rozhodnutia, pričom medzi týmito dvoma fázami prebieha zmierovacia
(mediačná) fáza, ktorá doposiaľ (podľa O.s.p.) prebiehala ešte pred nariadením výkonu rozhodnutia.
Podrobnosti o postupe súdu po začatí konania upravuje citovaná vyhláška.

11. Konštatuje, že súd prvej inštancie po nariadení výkonu rozsudku Okresného súdu Košice I z
30.4.2014 č.k. 21P/138/2012-201 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach z 30.1.2015 č.k.
8CoP/321/2014-240 uznesením zo 7.9.2016 č.k. 18Em/3/2015-135 sa v zmierovacej (mediačnej)
fáze pred samotným výkonom rozhodnutia aktívne snažil primeť účastníkov konania ku konsenzu a
dobrovoľnému rešpektovaniu povinnosti uloženej rozhodnutím súdu, ktoré bolo predmetom konania o
výkon rozhodnutia. Za tým účelom uznesením z 12.12.2016 č.k. 18P/43/2016-98 nariadil neodkladné
opatrenie vo forme výchovného opatrenia, ktorým uložil navrhovateľovi, povinnej a maloletému podrobiť
sa odbornému poradenstvu v neziskovej organizácii Miesto pod slnkom, ktoré sa bude realizovať v čase
styku navrhovateľa s maloletým.

12. Odvolací súd po dôslednom posúdení zisteného skutočného stavu veci dospel k záveru, že v
zmierovacej (mediačnej) fáze konania o výkone rozhodnutia došlo ku konsenzu účastníkov konania a
k obnoveniu realizácie výkonu styku otca s maloletým. V tejto súvislosti zdôrazňuje, že vzhľadom na
účel citovanej vyhlášky, ktorým je ochrana maloletého dieťaťa pred ujmou, ktorá by mohla vzniknúť
núteným výkonom rozhodnutia, je v konaní o výkon rozhodnutia prvoradou povinnosťou konajúceho
súdu pokúsiť sa o zmier medzi účastníkmi konania a obnovu dobrovoľného plnenia toho, čo povinnému
ukladá vykonateľný exekučný titul povinnému tak, aby v realizácii práv a právom chránených záujmov
došlo spravidla bez potreby núteného výkonu rozhodnutia, pretože len tak môže byť zachovaný
najlepší záujem maloletého dieťaťa. Konštatuje, že z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva,



že povinná si plní povinnosť uloženú súdnym rozhodnutím, ktoré bolo predmetom konania o výkon
rozhodnutia v zmysle nariadeného neodkladného opatrenia a navrhovateľovi umožňuje riadne sa
stretávať s maloletým. Poukazuje na to, že zo zisteného skutočného stavu veci je zrejmé, že v prípade,
ak nie je možné realizovať styk v nariadenom termíne, navrhovateľ a povinná sa vedia dohodnúť na
náhradnom termíne výkonu styku navrhovateľa s maloletým. Zdôrazňuje, že túto skutočnosť tak vo svojej
výpovedi ako aj v podanom odvolaní potvrdil aj samotný navrhovateľ, preto odvolací súd rovnako ako
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania k záveru, že boli splnené zákonné
podmienky podľa ust. § 390 písm. e) CMP na zastavenie konania o výkon rozhodnutia, pretože došlo k
splneniu resp. plneniu povinnosti uloženej rozhodnutím, ktoré sa malo v tomto konaní vykonať.

13. K odvolacím námietkam navrhovateľa dodáva, že je povinnosťou konajúceho súdu rozhodnúť na
základe zisteného skutočného stavu veci v čase rozhodovania súdu vo veci samej a nie na základe
predpokladaného porušenia povinnosti pro futuro, nakoľko takéto rozhodnutie by bolo nezákonné a
nesprávne, pretože by bolo v rozpore s účelom konania o výkon rozhodnutia vo veciach maloletých ako
aj základnými princípmi Civilného sporového a mimosporového poriadku. V tejto súvislosti poukazuje
na znenie ust. § 376 ods. 1 CMP, ktoré možnosť oprávneného podať návrh na nariadenie výkonu
rozhodnutia viaže na dobrovoľné nesplnenie povinným toho, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul,
ktoré podanému návrhu predchádzalo. Z týchto dôvodov jeho námietka o existencii potencionálnej
hrozby marenia výkonu úpravy styku v budúcnosti neobstojí. Konštatuje, že v prípade, ak by v budúcnosti
došlo k mareniu predmetného výkonu rozhodnutia, má navrhovateľ možnosť podať návrh na nariadenie
výkonu rozhodnutia podľa ust. § 376 ods. 1 CMP. K odvolacej námietke navrhovateľa, že sa obáva, že
povinná nemá v úmysle v budúcnosti dobrovoľne plniť povinnosť uloženú jej právoplatným rozhodnutím
o úprave jeho styku s maloletým, pretože podala odvolanie proti nariadenému neodkladnému opatreniu,
ktorým im bola uložená povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu odvolací súd konštatuje, že
táto skutočnosť sama o sebe nie je porušením povinnosti uloženej predmetným rozhodnutím, pretože
povinná si aj po podaní tohto odvolania riadne plnila uloženú povinnosť, preto táto skutočnosť nie je
dôvodom pre uskutočnenie výkonu rozhodnutia. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnuté
rozhodnutie ako vecne správne podľa ust. § 387 ods. 1 CSP a podľa ust. § 387 ods. 2 CSP sa
v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a na
zdôraznenie správnosti rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody.

13. Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 zák. č. 160/2015 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je :
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku , ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania.