{"guid": "7df6261e-e53d-47e1-afe0-2da1d8e1f1ba:91da8adc-a828-4fd7-8f36-8ac5690ff3a3", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2016:8113232677.1", "spisova_znacka": "11Co/54/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 11Co/54/2015 z 22. 6. 2016", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Prešov z 22. júna 2016, sp. zn. 11Co/54/2015, ECLI:SK:KSPO:2016:8113232677.1", "identifikacne_cislo": "8113232677", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Erik Uhlár", "sudca_id": 258, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-erik-uhlar-258", "datum_vydania": "2016-06-22", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/91da8adc-a828-4fd7-8f36-8ac5690ff3a3", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2016:8113232677.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2016:8113232677.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2016:8113232677.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11Co/54/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113232677
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Šamo
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8113232677.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Šama a sudcov JUDr. Jozefa Engela
a JUDr. Mareka Kohúta v právnej veci žalobcu S. N., T.. X.X.XXXX, H. D. C., O.. C. XX, zastúpený
JUDr. Martinom Staroňom, advokátom advokátskej kancelárie v Prešove, Ul. Hlavná 89, Prešov, proti
žalovanej Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653, zastúpená
advokátskou kanceláriou JUDr. Marek Hic, s.r.o., Ul. P. O. Hviezdoslava 10625/23B, Martin, IČO: 36
865 036, o neplatnosť zmluvy o zriadení záložného práva, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Prešov č.k. 20C/13/2013-117 zo dňa 28.11.2014 jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej.

Mení rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov konania tak, že žalovanému náhradu trov
konania nepriznáva.

Nepriznáva žalovanému náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh žalobcu a zaviazal ho nahradiť žalovanému
trovy konania vo výške 530,76 eur na účet jeho právneho zástupcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
V dôvodoch tohto rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podaným návrhom domáhal proti žalovanému
určenia, že zmluvná podmienka vo Všeobecných obchodných podmienkach žalovaného v bode 15
Zabezpečenie záväzkov odsek 15.9.1. písm. c), na základe ktorej, ak klient nebude riadne a včas splácať
pohľadávku, je banka oprávnená začať výkon záložného práva a uspokojiť svoju pohľadávku z výťažku
z predaja zálohu, predajom zálohu na dobrovoľnej dražbe podľa osobitného zákona, je neprijateľná
a z tohto dôvodu neplatná. V dôvodoch návrhu uviedol, že dňa 14.1.2010 bola medzi žalovanou ako
záložným veriteľom a žalobcom ako záložcom 2/ a G. N. P. ako záložcom 1/, uzavretá Zmluva o zriadení
záložného práva k nehnuteľnostiam. Predmetom zmluvy zo dňa 14.1.2010 bola dohoda zmluvných strán
o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam záložcov v prospech záložného veriteľa na zabezpečenie
pohľadávky záložného veriteľa, ktorá vznikla zo Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa
14.1.2010, na základe ktorej žalovaný ako veriteľ poskytol žalobcovi a G. N. P. ako dlžníkom úver
vo výške 140.000,- eur. Podľa čl. I časť II bod 1 Zmluvy zo dňa 14.1.2010 boli zálohom nasledovné
nehnuteľnosti:
a) nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve G. N. P. ako záložcu 1/ a žalobcu ako záložcu 2/ zapísané
na liste vlastníctva č. XXXXX, k.ú. C. (záloh 1), a to: pozemok KN - C parcelné číslo XXXX/X, záhrada
vo výmere 90 m2, k.ú. C.; pozemok KN - C parcelné číslo XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria vo
výmere 111 m2, k.ú. C.; pozemok KN - C parcelné číslo XXXX, zastavané plochy a nádvoria vo výmere
116 m2, k.ú. C.; KN - C parcelné číslo XXXX/X záhrada vo výmere 51 m2, k.ú. C.; stavba - rodinný dom



so súpisným číslom XXXX, postavená na pozemku KN - C parcelné číslo XXXX zastavané plochy a
nádvoria vo výmere 116 m2, k.ú. C.;
b) nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalobcu ako záložcu 2/ zapísané na liste vlastníctva č. XXXXX,
k.ú. C. (záloh 2), a to: byt č. X, ktorý sa nachádza na 1. poschodí bytového domu súpisné číslo XXXX,
orientačné číslo vchodu XX, na ulici C. v C. ktorý je postavený na pozemku KN - C parcelné číslo
XXXX/XXX, Y..Ú.. C.; spoluvlastnícky podiel v rozsahu XX/XXXX na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach bytového domu súpisné č. XXXX, orientačné číslo vchodu XX, na ulici C. v C., ktorý je
postavený na pozemku KN - C parcela č. XXXX/XXX, Y..Ú.. C.. Záložné právo v prospech žalovaného
bolo katastrom nehnuteľností registrované pod č. D. XXX/XXXX. Notárskou zápisnicou č. T. XXX/XXXX,
T. XXXXX/XXXX zo dňa 21.10.2010 uzavrel žalobca spolu so G. N. P. dohodu o bezodplatnom zrušení
a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, na základe ktorej sa okrem iného G.
N. P. stala výlučnou vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXXX, k.ú. C., teda rodinného
domu so súpisným číslom XXXX, k.ú. C., pozemku KN - C parcelné číslo XXXX/X, k.ú. C., pozemku
KN - C parcelné číslo XXXX/X, k.ú. C., pozemku KN - C parcelné číslo XXXX, k.ú. C. a pozemku KN -
C parcelné číslo XXXX/X, k.ú. C., teda zálohu č. 1 v zmysle Zmluvy zo dňa 14.1.2010, pričom ťarcha
zapísaná na LV č. XXXXX, k.ú. C. v časti C pod D. XXX/XXXX zostala touto dohodou nedotknutá.
Úver, ktorý bol poskytnutý žalobcovi a G. N. P. ako dlžníkom na základe úverovej zmluvy zo dňa
14.1.2010 bol zo začiatku riadne splácaný. Rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. 20C/225/2010-14
zo dňa 11.1.2011 zaniklo manželstvo žalobcu a G. N. P. rozvodom, pričom sa ústne obaja dohodli,
že splácanie úveru z úverovej zmluvy zo dňa 14.1.2010 prevezme G. N. P., kým žalobca prevezme
splácanie iných úverov. Dňa 2.5.2011 vydal žalovaný potvrdenie o vzdaní sa časti záložného práva k
časti zálohu zapísaného pod č. D. XXX/XXXX, a to k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva
č. XXXXX, k.ú. C. (záloh 1), pričom záložné právo k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva
č. XXXXX, k.ú. C.Š. (záloh 2) zostalo zachované v rozsahu a za podmienok dohodnutých v zmluve
zo dňa 14.1.2010. Listom zo dňa 24.3.2013 označeným ako „Posledné upozornenie (3. upomienka)“
žalovaný vyzval žalobcu na úhradu dlhu, ktorý k 24.3.2013 predstavoval sumu 2.050,88 eur. Zároveň
bol žalobca upozornený v prípade, ak predmetný záväzok neuhradí, na možnosť žalovaného požadovať
okamžité splatenie celej pohľadávky, ako aj na možnosť prístupu k jej vymáhaniu, napr. súdnou cestou,
exekúciou alebo poverením spoločností špecializujúcich sa na vymáhanie pohľadávok a ak je úver
zabezpečený nehnuteľnosťou, žalovaný je oprávnená pristúpiť aj k dražbe tejto nehnuteľnosti. Podľa
čl. IV zmluvy zo dňa 14.1.2010, ak pohľadávka nebude riadne a včas splácaná, je záložný veriteľ
oprávnený začať výkon záložného práva, v rámci ktorého uspokojí svoju pohľadávku z výťažku predaja
zálohu, a to spôsobom dohodnutým vo Všeobecných obchodných podmienkach (VOP). Podľa bodu
15 (Zabezpečenie záväzkov) ods. 15.9.1 VOP žalovaného, ak nebude riadne a včas klient splácať
pohľadávku, je banka oprávnená začať výkon záložného práva a uspokojiť svoju pohľadávku z výťažku
z predaja zálohu, a to buď:
a) priamym predajom tretej osobe, alebo;
b) vyhlásením verejnej obchodnej súťaže určenej neurčitým osobám o najvhodnejší návrh na uzavretie
zmluvy podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka, alebo;
c) predajom zálohu na dobrovoľnej dražbe podľa osobitného zákona, alebo;
d) predajom zálohu podľa osobitných zákonov.

Žalobca poukázal na to, že v zmysle vyššie uvedených ustanovení zakotvených v zmluve zo dňa
14.1.2010 a vo VOP žalovaného, ktoré sú súčasťou zmluvy zo dňa 14.1.2010, možno výkon záložného
práva uskutočniť mimosúdne, teda bez schválenia súdu na pohľadávku, ktorej časť predstavuje plnenie z
neprijateľných zmluvných podmienok a plnenie v rozpore s kogentnými ustanoveniami zákona. Žalovaný
ako podnikateľ môže určiť výšku dlhu bez preskúmania dlhu súdom. Súd preskúma ex offo zmluvné
podmienky, či nie sú neprijateľné, čo by bez súčinnosti súdu nebolo možné. Pokiaľ by súd takúto zmluvu
nepreskúmal, nič nebráni tomu, aby sa výkonom záložného práva dobrovoľnou dražbou vymáhalo aj
plnenie na základe neprijateľných zmluvných podmienok, nakoľko o výške pohľadávky nerozhodne súd,
ale podnikateľ a nútené postihnutie majetku nevykoná súdny exekútor, ale podnikateľ. Zmluva zo dňa
14.1.2010 obsahuje možnosť výkonu záložného práva aj mimosúdne, a minimálne v tejto časti považoval
žalobca zmluvu za neplatnú podľa § 39 OZ. Žalobca mal za to, že takáto právna úprava je v rozpore
s princípmi práva Európskej únie.

Žalovaný v pozícii veriteľa sa zjavne snaží postihnúť majetok žalobcu nad rámec skutočnej výšky
dlhu. Z obsahu Úverovej zmluvy zo dňa 14.1.2010 je zrejmé, že ide o typizovanú spotrebiteľskú
zmluvu. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie



je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny, samotná zmluva je spísaná na
formulári, pričom jej súčasťou sú aj Všeobecné obchodné podmienky, Úverové podmienky, Sadzobník
a podmienky určené zverejnením. Tieto dokumenty žalobca nemohol nijako ovplyvniť, nakoľko boli
vopred pripravené pre veľký počet spotrebiteľov. Z tohto dôvodu na daný právny vzťah je nutné aplikovať
príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, ktoré majú kogentnú
povahu a sú súčasťou obsahu záväzku bez ohľadu na dohodu strán. Súčasná platná právna úprava
umožňuje vykonať záložné právo tak, že veriteľ sám určí výšku dlhu. V krátkej lehote po oznámení
výkonu záložného práva už veriteľovi nič nebráni, aby predal záloh dlžníka. Tak sa môže stať, že
veriteľ do výšky dlhu zahrnie aj neprijateľné podmienky a nekontroluje to žiadny nezávislý súd, ktorý
by aj bez návrhu ex offo zabránil uspokojeniu pohľadávky z neprijateľných zmluvných podmienok v
spotrebiteľskej zmluve. Následne po avizovaní výkonu záložného práva by vznikol stav, ktorý by sa
ťažko naprával a dotknuté by boli aj práva tretích osôb najmä vydražiteľa. Pritom môže ísť o neplatnú
dražbu. Veriteľovi nič nebráni v tom, aby vykonal záložné právo podľa osobitného predpisu, ktorým je
Občiansky súdny poriadok a následne Exekučný poriadok v zmysle § 15lj ods. l OZ. Proti súdnemu
spôsobu výkonu záložného práva žalobca nenamieta, pretože takýto proces zahŕňa ex offo kontrolu
zmluvných podmienok a princípy ochrany spotrebiteľa.

Žalovaný  v konaní namietal naliehavý právny záujem žalobcu na uvedenom určení v zmysle § 80 písm.
c) O.s.p..

Ďalej žalovaný doplnil svoje vyjadrenie v tom zmysle, že Generálny advokát vo svojom návrhu vo
veci C-482/12, C. I., J. I. proti Getfin s.r.o., Financreal s.r.o. uviedol: „Keďže v Smernici 93/13 nie je v
súvislosti so záložnými právami uvedené nič, nemožno povedať, že by upravovala výkon záložných práv
vrátane záložných práv voči spotrebiteľom. Stanovenie takýchto pravidiel preto spadá do právomoci
členských štátov, pričom sú však povinné dodržiavať zásady ekvivalencie a efektivity. Chcem ešte dodať,
že nič v návrhu na začatie prejudiciálneho konania ani v spise vnútroštátneho súdu zaslanom Súdnemu
dvoru nenasvedčuje, že by sa slovenské procesné pravidlá, ktoré sa uplatňujú na spotrebiteľov podľa
Smernice 93/13, líšili od pravidiel upravujúcich porovnateľné situácie len podľa vnútroštátneho práva.
Preto sa zdá, že je otázny len effet utile Smernice 93/13. Je však nepopierateľné, že § 21 Zákona
o dobrovoľných dražbách poskytuje spotrebiteľom opravný prostriedok proti dražbe. Je pravdou, že
tento opravný prostriedok vyžaduje, aby spotrebiteľ konal. Ako som však uviedol v bodoch 78 a 79
vyššie, nemyslím si, že by to samo o sebe neprimerane obmedzovalo účinnú ochranu spotrebiteľov.
Pri neexistencii harmonizácie v tejto oblasti prináleží členským štátom, aby stanovili úroveň ochrany
v konaní o výkone rozhodnutí, ktorú považuje pre spotrebiteľa za dostatočnú, pod podmienkou, že
spotrebitelia nebudú zbavení ochrany sledovanou Smernicou 93/13. V prípade mimoriadne zraniteľných
osôb existuje predpoklad, že členské štáty sú naďalej zodpovedné za zlučiteľnosť takýchto pravidiel
so základnými právami. Celkovo je podľa mňa so Smernicou 93/13 zlučiteľné, ak členský štát od
spotrebiteľov vyžaduje, že musia aktívne konať s cieľom prerušiť alebo zastaviť výkon zmluvy údajne
obsahujúcej nekalú podmienku. Keďže som ozrejmil túto zásadnú vec, zameriam sa na osobitné znaky
sporného konania. Keďže zo skutkových okolností v tomto prípade vyplýva, že je to podľa slovenského
práva možné, navrhujem Súdnemu dvoru v prípade, ak sa rozhodne odpovedať na položenú otázku,
aby za predpokladu, že vnútroštátny súd má právomoc prijať opatrenia uvedené v predchádzajúcom
bode, čo prináleží overiť len jemu rozhodol, že Smernica 93/13 nebráni takému konaniu, ako je sporné
konanie“.

Z uvedeného vyplýva, že právnu úpravu §151j ods. 1 OZ v spojení s ďalšími ustanoveniami právnej
úpravy nemožno generálne označiť ako takú, ktorá je v rozpore s princípom práva Európskej únie.
Výkon záložného práva dobrovoľnou dražbou je zákonom dovolený a ustanovený. Žalovaný poukázal
na to, že pri výkone záložného práva dobrovoľnou dražbou postupuje v súlade s ustanovením § 151j
ods. 1 OZ. Žalovaný odmietol, aby podmienka záložnej zmluvy uvedená vo Všeobecných obchodných
podmienkach v bode 15 Zabezpečenie záväzkov ods. 15.9.1 písm. c), na základe ktorej, ak klient nebude
riadne a včas splácať pohľadávku, je banka oprávnená začať výkon záložného práva a uspokojiť svoju
pohľadávku z výťažku z predaja zálohu, predajom zálohu na dobrovoľnej dražbe podľa osobitného
zákona, bola neprijateľná, a preto neplatná z dôvodu, že slovenská legislatíva ustanovuje možnosť
výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby. Ďalej žalovaný doplnil svoje vyjadrenie v tom
zmysle, že žaloba má všeobecný, abstraktný charakter bez akéhokoľvek vzťahu ku konkrétnemu výkonu
záložného práva a argumentácia je vystavaná výlučne na zovšeobecnených obavách a nepodložených
domnienkach. Aktuálne platná a účinná právna úprava týkajúca sa výkonu okrem iného formou



dobrovoľnej dražby neodporuje právu Európskej únie je plne v súlade s rozhodujúcimi požiadavkami
ekvivalencie a efektivity. Zákon o dobrovoľných dražbách umožňuje spotrebiteľom riadnu a účinnú
ochranu ich práv najmä prostredníctvom inštitútov predbežného opatrenia a určenia neplatnosti dražby.
Zmluvná úprava záložného práva medzi bankou - žalovaným a žalobcom je navyše iba prevzatím
existujúcej zákonnej úpravy - táto okolnosť ju vylučuje z pôsobnosti Smernice 93/13/EHS (článok 1
odsek 2 Smernice 93/13/EHS).

Na základe vykonaného dokazovania súd zistil skutkový stav, podľa ktorého zo zmluvy o zriadení
záložného práva zo dňa 14.1.2010 vyplýva, že medzi žalovanou ako záložným veriteľom a žalobcom
ako záložcom 2/ a G. N. P. ako záložcom 1/, bola uzavretá Zmluva o zriadení záložného práva
k nehnuteľnostiam. Predmetom tejto Zmluvy zo dňa 14.1.2010 bola dohoda zmluvných strán o
zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam záložcov v prospech záložného veriteľa na zabezpečenie
pohľadávky záložného veriteľa, ktorá vznikla zo Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo
dňa 14.1.2010, na základe ktorej žalovaný ako veriteľ poskytla žalobcovi a G. N. P. ako dlžníkom
úver vo výške 140.000,- eur. Predmetom zálohu boli vyššie v dôvodoch tohto rozhodnutia uvedené
nehnuteľnosti s tým, že dňa 2.5.2011 vydal žalovaný potvrdenie o vzdaní sa časti záložného práva k
časti zálohu zapísaného pod č.k. D. XXX/XXXX, a to k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva
č. XXXXX, k.ú. C. (záloh 1), pričom záložné právo k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva
č. XXXXX, Y..Ú.. C. (záloh 2) zostalo zachované v rozsahu a za podmienok dohodnutých v Zmluve
zo dňa 14.1.2010. Listom zo dňa 24.3.2013 označeným ako Posledné upozornenie (3. upomienka),
žalovaný vyzval žalobcu na úhradu dlhu, ktorý k 24.3.2013 predstavoval sumu 2.050,88 eur. Zároveň bol
upozornený v prípade, ak predmetný záväzok neuhradí, na možnosť žalovaného požadovať okamžité
splatenie celej pohľadávky, ako aj na možnosť prístupu k jej vymáhaniu, napr. súdnou cestou, exekúciou
alebo poverením spoločností špecializujúcich sa na vymáhanie pohľadávok a ak je úver zabezpečený
nehnuteľnosťou, žalovaný je oprávnený pristúpiť aj k dražbe tejto nehnuteľnosti. Podľa čl. IV Zmluvy zo
dňa 14.1.2010, ak pohľadávka nebude riadne a včas splácaná, je záložný veriteľ oprávnený začať výkon
záložného práva, v rámci ktorého uspokojí svoju pohľadávku z výťažku predaja zálohu, a to spôsobom
dohodnutým vo VOP. Podľa bodu 15 ods. 15.9.1 VOP žalovaného, ak klient nebude riadne a včas splácať
pohľadávku, je banka oprávnená začať výkon záložného práva a uspokojiť svoju pohľadávku z výťažku
z predaja zálohu, a to buď:
a) priamym predajom tretej osobe, alebo;
b) vyhlásením verejnej obchodnej súťaže určenej neurčitým osobám o najvhodnejší návrh na uzavretie
zmluvy podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka, alebo;
c) predajom zálohu na dobrovoľnej dražbe podľa osobitného zákona, alebo;
d) predajom zálohu podľa osobitných zákonov.

Zistený skutkový stav súd právne posúdil tak, že vstupom Slovenskej republiky do európskeho
hospodárskeho a právneho systému boli do Občianskeho zákonníka zákonom č. 150/2004 Z.z. s
účinnosťou od 1.4.2004 v piatej hlave začlenené ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách. Uvedená
právna úprava má základ v Smernici Rady č. 93/13/EHS z  5.4.1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách. Ďalej súd vec posudzoval v zmysle § 52 ods. 1 až 4, ustanovenia § 53 ods.
1, 2, 3 OZ, ustanovenia § 53 ods. 5, ustanovenia § 151a, ustanovenia § 151b ods. 1, 2, ustanovenia
§ 151c ods. 1, 3, ustanovenia § 151j, ustanovenia § 53 ods. 10 OZ, ustanovenia § 3 ods. 3 zákona
č. 250/2007 Z.z., ďalej čl. 1 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách, ustanovenia § 153 ods. 1 O.s.p.. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že
zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, zabezpečovala zmluvu o splátkovom úvere č.
XXXXXXXXXX zo dňa 14.1.2010, ktorá bola spotrebiteľskou zmluvou. Záložné právo ako akcesorické
právo slúži na zabezpečenie pohľadávky veriteľa tým, že ak dlžník nesplní svoj záväzok včas a
riadne, záložný veriteľ je oprávnený uspokojiť svoju pohľadávku vrátane jej príslušenstva z predmetu
záložného práva, t.j. zo zálohu. V prvom rade sa súd musel vysporiadať s námietkou žalovaného ohľadne
nedostatku naliehavého právneho záujmu na určení neprijateľnej zmluvnej podmienky. Vychádzajúc z
ustanovení zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa konštatoval, že v každom prípade je daný
naliehavý právny záujem žalobcovi ako spotrebiteľovi na určení neprijateľných zmluvných podmienok,
a to bez toho, aby žalobca musel tento naliehavý právny záujem na určení osobitným spôsobom
preukázať, pretože tento vyplýva priamo z vyššie uvedených zákonných ustanovení, najmä § 3 ods.
5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Súd následne skúmal, či napadnutá zmluvná
podmienka vo Všeobecných obchodných podmienkach žalovaného v bode 15 Zabezpečenie záväzkov
ods. 15.9.1. písm. c), na základe ktorej, ak klient nebude riadne a včas splácať pohľadávku, je banka



oprávnená začať výkon záložného práva a uspokojiť svoju pohľadávku z výťažku z predaja zálohu,
predajom zálohu na dobrovoľnej dražbe podľa osobitného zákona, je neprijateľná a z tohto dôvodu
neplatná. K tomu súd uvádza, že žalobcom napadaná podmienka je priamo zakotvená v kogentných
ustanoveniach Občianskeho zákonníka, resp. zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách.
Novelou Občianskeho zákonníka č. 106/2014 Z.z. zákonodarca jednoznačne určil spôsob výkonu
záložného práva dobrovoľnou dražbou ako prípustný pre uspokojenie pohľadávky zo spotrebiteľskej
zmluvy, a preto takáto podmienka nemôže byť neprijateľná. Pokiaľ žalobca svoju žalobu odôvodňoval
rozporom právnej úpravy s právom Európskej únie, k tomu súd uviedol, že Súdny dvor EÚ rozsudkom
zo dňa 10. septembra 2014, vo veci C 34/13, I. Y./SMART Capital, a.s. konštatoval: Ustanovenia
Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa
majú vykladať v tom zmysle, že im neodporuje vnútroštátna právna úprava, ak je úprava dotknutá vo
veci samej, umožňujúca vymôcť pohľadávku založenú na zmluvných podmienkach, ktoré sú prípadne
nekalé, mimosúdnym výkonom záložného práva na nehnuteľný majetok, ktorý spotrebiteľ poskytol ako
zabezpečenie pohľadávky, pokiaľ predmetná právna úprava prakticky neznemožňuje alebo nadmerne
nesťažuje ochranu práv, ktoré spotrebiteľovi priznáva táto smernica, čo overiť prináleží vnútroštátnemu
súdu. Z uvedeného teda vyplýva, že Súdny dvor EÚ konštatoval, že právna úprava, ktorá umožňuje
vymôcť pohľadávku z výťažku predajom zálohu na dobrovoľnej dražbe podľa osobitného zákona nie je
v rozpore s právom EÚ. Z týchto dôvodov súd žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol podľa § 142
ods. 1 O.s.p. a účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech priznal náhradu trov konania. Žalovaný mal vo
veci plný úspech, a preto mu priznal náhradu trov právneho zastúpenia za prevzatie a prípravu právneho
zastúpenia, vyjadrenie, účasť na pojednávaní dňa 28.11.2014 pri neurčitej hodnote bola odmena 61,87
eur a k tomu režijný paušál 8,04 eur + náhrada za stratu času vo výške 134,- eur a 20% DPH, ďalej
cestovné motorovým  vozidlom R. Z. na trase Martin - Prešov a späť vo výške 118,26 eura, a to podľa
§ 9 ods. 1, § 11 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. a), c), d), § 15 písm. a), b), § 16 ods. 3, ods. 4, § 17 ods.
1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v
znení neskorších predpisov.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca a navrhol tento zmeniť a žalobe vyhovieť,
žalovaného zaviazať na náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania, prípadne zrušiť rozsudok
súdu prvého stupňa a vec vrátiť na ďalšie konanie. V prípade, ak by odvolací súd potvrdil napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa, navrhol zmeniť výrok o trovách konania tak, že táto sa žiadnemu z
účastníkov neprizná, prípadne tento výrok zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Odvolanie žalobca odôvodnil § 205 ods. 2 písm. c), d), f) O.s.p.. Žalobca mal za to, že súd prvého
stupňa nedostatočne zistil skutkový stav veci, nakoľko nevypočul navrhovanú svedkyňu, a to matku
žalobcu, ktorá býva v byte, ktorý je predmetom záložného práva v prospech žalovaného, a ktorá by
výkonom záložného práva prišla o bývanie. Toto je v príkrom rozpore s jej právom na bývanie a obydlie,
nakoľko svedkyňa je invalidná dôchodkyňa v stave temer bezvládnom, nakoľko je odkázaná na invalidný
vozík. Žalobca má za to, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, nakoľko v súdnej praxi Slovenskej republiky už existujú rozsudky, ktoré takejto
žalobe vyhoveli. Žalobca mal za to, že súd prvého stupňa vec nesprávne posúdil, nakoľko sa nezaoberal
celým rozsudkom Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 10.9.2014 vo veci C 34/13 I. Y. / SMART
Capital, a.s., najmä bodmi, ktoré uvádzal žalobca na poslednom pojednávaní a v záverečnej reči, teda
že výkon záložného práva a takáto spotrebiteľská podmienka, ktorej neprijateľnosti sa žalobca domáhal
nesmie byť v rozpore s právom na obydlie a nesmie zrejme neprimeraným spôsobom odporovať právu
na bývanie a právu na obydlie, ktorého nedotknuteľnosť je chránená Ústavou SR. Súd prvého stupňa
mal preto podrobne skúmať podmienky ochrany práva na obydlie a vypočuť navrhovanú svedkyňu.
Žalobca napadol aj výrok o náhrade trov konania, nakoľko v pozícii spotrebiteľa sa domáhal ochrany
svojich práv za účelom zachovania práva na obydlie svojej invalidnej matky odkázanej na invalidný vozík,
ktorá v byte býva. Výsledok konania, pokiaľ by sa ním odvolací súd stotožnil pritom nezávisel od aktivity
žalovaného ani od úvahy súdu, ale odvodzoval sa od rozsudku Súdneho dvora EÚ. Žalobca poukázal
na majetkové a zárobkové pomery, na svoju sociálnu situáciu a na to, že sa stará o invalidnú matku a
spláca ďalšie úvery, ktoré mu ostali po rozvode. Z uvedeného dôvodu mal žalobca ako spotrebiteľ za to,
že súd prvého stupňa mal aplikovať ustanovenie § 150 O.s.p., nakoľko sú tu dôvody hodné osobitného
zreteľa spočívajúce vo vyššie uvedených skutočnostiach, ktoré sú základom pre to, aby súd prvého
stupňa rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Žalovaný vo vyjadrení na odvolanie žalobcu navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa a priznať
mu náhradu trov odvolacieho konania. Poukázal predovšetkým na to, že mu nie je zrejmé, v čom



má spočívať uplatnený odvolací dôvod týkajúci sa nedostatočne zisteného skutkového stavu, keďže
skutkové okolnosti boli preukázané a nikto ich nerozporoval. V danom prípade išlo výlučne len o právne
posúdenie veci. Zdôraznil, že podľa Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách čl. 1 ods. 2 zmluvné podmienky, ktoré odrážajú záväzné zákonné alebo
regulačné ustanovenia nepodliehajú ustanoveniam tejto smernice. Ak teda podľa tejto smernice zmluvné
podmienky, ktoré odrážajú záväzné zákonné alebo regulačné ustanovenia nepodliehajú ustanoveniam
tejto smernice, potom dojednanie vo Všeobecných obchodných podmienkach týkajúce sa záložnej
zmluvy nie je ničím iným ako deklaratórnym konštatovaním zákonného ustanovenia § 151j ods. 1 OZ. Z
uvedeného vyplýva, že nejde o takú zmluvnú podmienku, ktorá by podliehala prieskumu podľa Smernice
93/13/EHS, resp. podmienku v zmysle ustanovenia § 53 ods. 1 OZ, a preto je vylúčené, aby sa niekto
domáhal určenia jej neprijateľnosti. Znovu zdôraznil, že v danom prípade žalobca nemá naliehavý právny
záujem na takejto určovacej žalobe. Dôležitou právnou skutočnosťou je aj to, že uvedené Všeobecné
obchodné podmienky z 1.8.2002 boli nahradené novými obchodnými podmienkami, účinnými od
1.1.2015. Takže v súčasnej dobe už nie je naliehavý právny záujem na určenie neprijateľnosti zmluvnej
podmienky ako to uvádza žalobca.

Odvolací súd podľa § 212 ods. 1 v spojení s § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania prejednal
vec v medziach, ktorých sa odvolateľ domáhal jej preskúmania a dospel k záveru, že jeho odvolanie
pokiaľ ide o vec samú nie je dôvodné a dôvodné je pokiaľ ide o priznanú náhradu trov konania
žalovanému.

Odvolací súd v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. sa stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozsudku a na tieto
odkazuje aj vo svojom rozsudku. Na zdôraznenie správnosti však považuje za potrebné uviesť, že
súčasná právna úprava ráta v ustanovení § 53 ods. 10 Občianskeho zákonníka s tým, že ak záložné
právo zabezpečuje záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy, môže sa záložný veriteľ v rámci výkonu záložného
práva uspokojiť len predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona alebo predajom zálohu podľa
osobitných predpisov. Rovnako tak podľa § 151j ods. 1 OZ, ak pohľadávka zabezpečená záložným
právom nie je riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu
záložného práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve, alebo predajom zálohu
na dražbe podľa osobitného zákona, alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných
zákonov, ak tento zákon, alebo osobitný zákon neustanovuje inak. Z tohto hľadiska sú dôvody uvedené
v rozsudku súdu prvého stupňa vecne správne, a preto odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. rozsudok
súdu prvého stupňa vo veci samej potvrdil.

Podľa § 220 O.s.p. však zmenil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov konania tak,
že žalovanému náhradu trov konania nepriznal, a to z dôvodov § 150 ods. 1 O.s.p.. Dôvody hodné
osobitného zreteľa videl predovšetkým v tom, že spomínané rozhodnutie Krajského súdu v Prešove
v návrhu žalobcu mohlo tohto viesť k domnienke, že jeho návrh je dôvodný. To, že sa v konečnom
dôsledku ukázala nedôvodnosť tohto návrhu nič nemení na fakte, že táto okolnosť znamená dôvod
hodný osobitného zreteľa, pre ktorý nie je možné úspešnému účastníkovi náhradu trov konania, či už
prvostupňového alebo druhostupňového priznať. Túto spomínanú okolnosť je treba vidieť aj kontexte
s postavením spotrebiteľa a s jeho oprávnením vyplývajúcim zo zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa, a to § 3 ods. 3 a ods. 5.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "20C/13/2013", "guid": "613a2d17-9d05-435b-84a5-70ab1dae933c:8e8261c2-1198-4b6f-aaae-666ba7e5a5db", "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}