{"guid": "7dd6f650-4b2d-4e48-856b-be6b33b6ae6f:894182f9-3271-4bb1-9b4d-1c64a3a65347", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2017:7813204549.1", "spisova_znacka": "17CoE/141/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 17CoE/141/2016 z 23. 4. 2017", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Košice z 23. apríla 2017, sp. zn. 17CoE/141/2016, ECLI:SK:KSKE:2017:7813204549.1", "identifikacne_cislo": "7813204549", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Eva Šofranková", "sudca_id": 56, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-eva-sofrankova-56", "datum_vydania": "2017-04-23", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Exekúcia a výkon rozhodnutí"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-41.odsek-2.pismeno-d", "nazov": "§ 41 ods. 2 písm. d) EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-41.odsek-2.pismeno-d", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-41"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-44.odsek-2", "nazov": "§ 44 ods. 2 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-44.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-44"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387", "/SK/ZZ/1995/233#paragraf-41", "/SK/ZZ/1995/233#paragraf-44"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/894182f9-3271-4bb1-9b4d-1c64a3a65347", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2017:7813204549.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2017:7813204549.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2017:7813204549.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 17CoE/141/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7813204549
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Naď
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7813204549.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Naďa a členov senátu
JUDr. Dany Bystrianskej a JUDr. Mareka Kotoru, v exekučnej právnej veci oprávneného EOS KSI
Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného Tomáš Kušnír, s.r.o.,
Údernícka 5, Bratislava, IČO : 36 613 843, proti povinnému : J. Y., V..: XX. XX. XXXX, B. P. N. XXXX/
X, I., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad Záhradnícka 60,
Bratislava, pod sp. zn.: EX 6499/13, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava
č. k.: 9Er/466/2013-114- zo dňa 07. 06. 2013, t a k t o

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e  uznesenie.

Stranám  náhradu trov odvolacieho konania  n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutým uznesením súd prvej inštancie žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD.,
so sídlom v Bratislave, Záhradnícka 60, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

2.V odôvodnení uznesenia po právnom posúdení veci podľa ustanovenia § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods.
2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnom konaní (ďalej len „Exekučný poriadok“),
§ 44 ods. 1, § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZRK“), § 2
zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 52, § 53 ods. 1 a 4, § 54 zákona č. 40/1964
Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) a konštatoval, že oprávnený návrhom zo dňa 02. 04.
2013 navrhol vykonať exekúciu proti povinnému na základe exekučného titulu, ktorým je Rozhodcovský
rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie, Komora pre rozhodovanie
sporov z iných obchodnoprávnych alebo občianskoprávnych vzťahov, vydaný v rozhodcovskom konaní
pred rozhodcom Mgr. Ing. Bohumilom Kuhajdom, sp. zn. II/2012-1797 dňa 17. 04. 2012, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 24. 05. 2012 a vykonateľnosť dňa 27. 05. 2012.

3.Ďalej súd prvej inštancie konštatoval, že právny predchodca oprávneného Všeobecná úverová
banka, a. s., a povinný uzavreli dňa 03. 07. 2006 Zmluvu o poskytnutí flexipôžičky, na základe
ktorej predchodca oprávneného poskytol povinnému úver vo výške 75 000 Sk. Riešenie sporov -
rozhodcovská doložka je upravená v čl. II bod 5 Zmluvy o poskytnutí flexipôžičky a v čl. IX. bod
3 Záverečných ustanovení Všeobecných obchodných podmienok VÚB. Uviedol, že je nesporné, že
Zmluva o poskytnutí flexipôžičky je spotrebiteľskou zmluvou, pričom napĺňa znaky spotrebiteľskej zmluvy
v ustanoveniach § 52 a nasl. OZ a zákona č. 258/2001 Z. z. Zmluvnými stranami sú na jednej strane
VÚB, a. s. (dodávateľ), ktorej predmetom činnosti je aj poskytovanie úverov, čiže koná v rámci predmetu
svojej podnikateľskej činnosti. Na druhej strane je spotrebiteľ, ktorý pri uzatváraní zmluvy nekonal
v rámci  predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Prípadná klauzula o aplikácii
Obchodného zákonníka, alebo označenie Zmluvy o poskytnutí flexipôžičky ako absolútneho obchodu
podľa Obchodného zákonníka, alebo označenie Zmluvy o poskytnutí flexipôžičky ako absolútneho



obchodu podľa Obchodného zákonníka, nie je žiadnou prekážkou pre aplikáciu všeobecných ustanovení
OZ o spotrebiteľských zmluvách, medzi ktoré patria aj ustanovenia § 52 a nasl., ktoré sa týkajú ochrany
spotrebiteľa.

4.Súd prvej inštancie uzavrel, že uvedená rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou, nakoľko spôsobuje značný nepomer v právach a povinnostiach spotrebiteľa. Táto
nebola medzi dodávateľom a spotrebiteľom individuálne dojednaná, povinný ako spotrebiteľ nemohol
podstatným spôsobom ovplyvniť obsah Všeobecných obchodných podmienok, nakoľko boli spísané
na predtlačenom formulári. Ich súčasťou bol aj vopred pripravený obsah rozhodcovskej doložky a
povinný vzhľadom na jej splynutie s ostanými podmienkami, mohol len zmluvu ako celok odmietnuť
alebo podrobiť sa všetkým obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Praktickým
dôsledkom ustanovenia o rozhodcovskej doložke tak, ako je formulovaná vo vyššie uvedených bodoch
predchodcu oprávneného je, že spotrebiteľovi je fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred
všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený podá žalobu na rozhodcovský súd. Znenie rozhodcovskej
doložky neodporuje síce doslovnému zneniu zákonného ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami
sleduje ten cieľ, aby predmetné ustanovenie dodržané nebolo, teda zákon obchádza in fraudem
legis. Predmetná rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, pričom spotrebiteľ nemohol ovplyvniť jej obsah, čím napĺňa
znaky neprijateľnej podmienky v zmysle ustanovenia § 53 ods. 1 OZ a je v súlade s ustanovením § 53
ods. 4 OZ absolútne neplatná. Keďže právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie v predmetnej veci
je založená na absolútne neplatnom právnom úkone, exekučný súd po preskúmaní exekučného titulu
dospel k názoru, že je vydaný v rozpore so zákonom.

5.Na základe vyššie uvedených skutočnosti súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

6.Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený.

7.Žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že poverí súdneho exekútora vykonaním
exekúcie v rozsahu ako o žiada v žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

8.Oprávnený v odvolaní nesúhlasil s tvrdením súdu prvého stupňa, že rozhodcovská doložka obsiahnutá
v článku 5.38 Obchodných podmienok pre úver je neprijateľnou podmienkou v spotrebiteľských
zmluvách. Poukázal na dôvodovú správu k § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorej
ak by niektoré z ustanovení zakladalo právomoc rozhodovať spor výlučne v rozhodcovskom konaní,
považuje sa takéto ustanovenie za neprijateľné, čo však nemá za následok zrušenie platnosti celej
rozhodcovskej doložky.

9.Spotrebiteľovi, ako aj dodávateľovi ostáva možnosť riešiť spor v zmysle dojednanej rozhodcovskej
doložky v rozhodcovskom konaní, ale spotrebiteľ môže svoje práva voči dodávateľovi uplatňovať aj v
občianskoprávnom konaní.

10.Podľa odvolateľa v zmysle tejto dôvodovej správy je rozhodcovská doložka v súlade so zákonom
a neprieči sa dobrým mravom, keďže nebráni dlžníkovi, aby svoje práva voči veriteľovi uplatnil na
príslušnom všeobecnom súde a zároveň umožňuje veriteľovi, aby si uplatnil svoje práva voči dlžníkovi na
príslušnom rozhodcovskom súde v zmysle tejto rozhodcovskej doložky. Ďalej poukázal na rozhodnutie
Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 9CoE/18/2010, podľa ktorého pokiaľ pred 01. 01. 2008 bola
uzavretá úverová zmluva, podľa ktorej dlžníkom bol subjekt splňujúci podmienky pre jeho označenie
za spotrebiteľa, nie je možné práva a povinnosti vzniknuté predo dňom 01. 01. 2008 z takto uzavretej
úverovej zmluvy posudzovať podľa ustanovení § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka. To platí aj pre § 53
ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, ktoré až od 01. 01. 2008 označilo za neprijateľnú podmienku v
spotrebiteľských zmluvách dojednanie rozhodcovskej doložky. Ako uviedol, v preskúmavanej veci bola
úverová zmluva uzavretá dňa 10. 10. 2005, a preto môže byť právna dovolenosť, či rozpor s dobrými
mravmi posudzovaná len podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, zákona o ochrane spotrebiteľa a
Obchodného zákonníka v znení platnom v čase uzavretia zmluvy. Navyše, neplatnosť rozhodcovskej
doložky nemá sama o sebe vplyv na právoplatnosť a vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku, ale len
na vznik práva dlžníka podať žalobu podľa § 40 zákona o rozhodcovskom konaní.



11.Súdny exekútor a ani povinný sa k odvolaniu oprávneného v zákonnej lehote nevyjadrili.

12. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“), ktorý dňom svojej účinnosti v zmysle § 473 CSP zrušil zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok v znení neskorších predpisov bol Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací v zmysle § 34 CSP
povinný pri rozhodovaní o odvolaní aplikovať CSP ako nový procesný predpis.

13.Krajský súd v Košiciach  príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP), vzhľadom na včas podané
odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v
zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378 - 384 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) a dospel
k záveru, že napadnuté uznesenie je vecne správne a preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

14.Podľa ustanovenia § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

15.Odvolací súd si v celom rozsahu osvojil správne a zákonné odôvodnenie napadnutého uznesenia
a pretože sa so závermi súdu prvého stupňa stotožňuje, tak na ne ako na správne a zákonné
v podrobnostiach poukazuje podľa § 387 ods. 2 CSP a na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozhodnutia uvádza nasledovné.

16.Oprávnený v podanom odvolaní namietal posúdenie rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve
o úvere a ďalších úverových produktoch podľa ustanovení Občianskeho zákonníka účinných od 01.
01. 2008, vyhodnotenie tejto rozhodcovskej doložky ako neplatnej v celom rozsahu a z toho dôvodu
nedôvodné zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

17.Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že právny predchodca oprávneného (VÚB, a. s.) a povinný uzavreli
dňa 03. 07. 2006 zmluvu o poskytnutí flexipôžičky (ďalej len „zmluva“), ktorej neoddeliteľnou súčasťou
boli obchodné podmienky úverových produktov.

18.V posudzovanom prípade je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave, Komora pre rozhodovanie sporov z iných
obchodnoprávnych alebo občianskoprávnych vzťahov rozhodcom Mgr. Ing. Bohumilom Kuhajdom,
pod sp. zn. II/2012-7979 zo dňa 17. 04. 2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 24. 05. 2012 a
vykonateľnosť dňa 27. 05. 2012. Týmto rozsudkom bol žalovaný (povinný) zaviazaný zaplatiť žalobcovi
(oprávnenému) sumu vo  výške 2 571,90 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9%, p. a. zo sumy
vo výške 2 254,54 eur odo dňa 04. 07. 2011 až do zaplatenia a trovy rozhodcovského konania vo výške
123,60 eur, a to všetko do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodcovského rozsudku.

19.Pokiaľ ide o oprávneným tvrdenú materiálnu stránku právoplatnosti rozhodcovského rozsudku
odvolací súd uvádza, že táto nie je bezvýnimočná, ale z vážnych, v zákone stanovených dôvodov
existujú z nej výnimky. Exekučný poriadok v ustanovení § 44 ods. 2 zvýraznil zodpovednosť exekučného
súdu za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že súd preskúma
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak
nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie
alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby
vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne.

20.Je zároveň potrebné poukázať na skutočnosť, že právny vzťah medzi právnym predchodcom
oprávneného a povinnou, ktorý vznikol na základe zmluvy o úvere a ďalších úverových produktoch, je
vzťahom spotrebiteľským, riadiacim sa zákonom č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Európska
únia venuje problematike ochrany spotrebiteľa mimoriadnu pozornosť. Súdny dvor Európskych
spoločenstiev vo viacerých svojich rozhodnutiach zdôraznil povinnosť súdu aj v rámci núteného výkonu
rozhodnutia chrániť práva spotrebiteľov ako slabšej zmluvnej strany, a to napr. aj v rozsudku zo
dňa 6.10.2009 vo veci Asturcom Telecomunicaciones SL, kde zdôraznil povinnosť exekučného súdu
preskúmať rozhodcovskú doložku, na základe ktorej bol vydaný exekučný titul. V rozhodnutí uviedol,



že smernica Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať
v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského
rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi s právnymi a so
skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej
doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa
vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných
prostriedkov vnútroštátnej povahy.

21.Rozhodcovská doložka sa nachádzala v čl. IX. bod 3 Záverečných ustanovení VOP VÚB, a. s., ktoré
boli súčasťou zmluvy o úvere a ďalších úverových produktoch.

22.Podľa § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka účinného do 31. 12. 2007, spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len \"neprijateľná podmienka\").

23.Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka účinného do 31. 12. 2007, neprijateľné podmienky
upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

24.Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka účinného od 01. 01. 2008, za neprijateľné
podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v
rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v
rozhodcovskom konaní.

25.Občiansky zákonník síce až od 01. 01. 2008 v ustanovení § 53 ods. 4 písm. r) za neprijateľné
označil aj dojednanie vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory
s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, avšak táto okolnosť nie je dôvodom na iné
vyhodnotenie takejto neprijateľnej podmienky u zmlúv uzatvorených pred 31. 12. 2007. Občiansky
zákonník účinný do 31. 12. 2007 len demonštratívne menoval niektoré neprijateľné podmienky, a teda
charakter neprijateľných podmienok mohli mať aj iné podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Občiansky zákonník s takýmito
neprijateľnými podmienkami spôsobujúcimi značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa v ustanovení § 53 vždy spájal sankciu neplatnosti. Keďže ustanovenie
§ 53 Občianskeho zákonníka nikdy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej neplatnosti (§ 40a
Občianskeho zákonníka), išlo o neplatnosť absolútnu, pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona, na
ktorú musel súd prihliadať z úradnej povinnosti.

26.Pokiaľ ide o samotné znenie rozhodcovskej doložky tak, ako vyplýva z OPÚP predložených
oprávneným, odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s jej posúdením súdom prvého stupňa a
má za to, že táto vyžaduje od povinnej ako spotrebiteľa, aby akékoľvek spory vyplývajúce zo zmluvy,
riešila výlučne v rozhodcovskom konaní rozhodcovským súdom a podľa jeho vnútorných predpisov, s
ktorými povinná ani nebola oboznámená. Okrem toho, ako uviedol súd prvého stupňa a čo vyplýva aj z
vyššie uvedeného, rozhodcovská doložka nebola individuálne vyjednaná, bola súčasťou predtlačeného
formulára vypracovaného poskytovateľom úveru, v danom prípade GE Money, a.s. ako právnym
predchodcom oprávneného a povinný nemal reálnu možnosť túto zmeniť, ale iba zmluvu o úvere
a ďalších úverových produktoch podpísať alebo nepodpísať. Z množstva exekučných vecí odvolací
súd zistil, že rozhodcovské doložky sú uvedené vo všeobecných podmienkach, ktoré sú rozsiahle a
predtlačené malým písmom, takže spotrebiteľ ani nie je reálne schopný sa s týmito riadne oboznámiť
a odvolací súd v ani jednej z prejednávaných vecí nezistil, že by spotrebiteľ uplatnil nejakú výhradu k
zmluve alebo obchodným podmienkam.

27.Dojednanie rozhodcovskej doložky uvedeným spôsobom je preto potrebné považovať za konanie, v
ktorom poskytovateľ úveru, ktorý má k dispozícii odborný aparát, zneužil svoje „silnejšie\" postavenie a
spotrebiteľovi ako „slabšej\" strane vnútil pre neho nevýhodné podmienky, a teda za konanie, ktoré je v
rozpore s dobrými mravmi, dôsledkom čoho je podľa § 39 Občianskeho zákonníka ako aj podľa § 53
ods. 4 Občianskeho zákonníka absolútna neplatnosť rozhodcovskej doložky uvedenej v OPÚP.

28.Okrem uvedeného rozhodcovská zmluva, ktorá má formu rozhodcovskej doložky, je neplatná aj pre
nedodržanie zákonom predpísanej písomnej formy podľa § 4 ods. 2 ZoRK.



29.Ako vyplynulo z obsahu spisu, OPÚP úveru, v ktorých je obsiahnutá rozhodcovská doložka, neboli
podpísané zmluvnými stranami, preto rozhodcovskú doložku v nich uvedenú nie je možné posúdiť ako
platne dohodnutú v zmluve o úvere a ďalších úverových produktoch. Úprava obsiahnutá v ZoRK v § 4
je striktná bez možnosti extenzívneho výkladu a formálna podmienka písomnej formy v danom prípade
dodržaná nebola (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30. 11. 2011, sp. zn.
2Cdo 245/2010).

30.Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti má odvolací súd za preukázané, že rozhodcovské
konanie, ktorého výsledkom je exekučný titul, sa uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany
zmluvných strán, nakoľko rozhodcovská doložka bola v čase jej uzatvárania neprijateľnou podmienkou
v zmysle § 53 Občianskeho zákonníka a ako taká bola už od počiatku v celom rozsahu neplatnou.
Rozhodcovský rozsudok vydaný v tomto konaní preto nemôže byť spôsobilým exekučným titulom na
vykonanie exekúcie.

31.Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa ustanovenia
§ 387 ods. 1 CSP.

32.O náhrade trov odvolacieho konania, odvolací súd podľa § 262 CSP v spojení s § 255 CSP rozhodol
tak, že žiadna strana konania nemá nárok na ich náhradu, pretože oprávnený nebol v konaní úspešný
a povinnému žiadne trovy konania nevznikli.

33.Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z. z. v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§429 ods.1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "9Er/466/2013", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "7fdd0303-3560-4f3a-86af-95dd95d1a408:f3bb76b1-2577-43e1-b1ea-0b4e2c83e7f5", "ecli": null, "spisova_znacka": "9Er/466/2013", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Prievidza sp. zn. 9Er/466/2013 z 4. 1. 2022", "sud": "Okresný súd Prievidza", "datum_vydania": "2022-01-04", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/7fdd0303-3560-4f3a-86af-95dd95d1a408:f3bb76b1-2577-43e1-b1ea-0b4e2c83e7f5"}], "citovane_v": []}