Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 6Co/212/2013 z 26. 12. 2013 Citácia: uznesenie Krajského súdu Prešov z 26. decembra 2013, sp. zn. 6Co/212/2013, ECLI:SK:KSPO:2013:8112241534.2 Krajský súd Prešov | 6Co/212/2013 | ECLI:SK:KSPO:2013:8112241534.2 | 2013-12-26 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam Citované ustanovenia: § 150 ods. 1 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/d60635ce-b523-4c37-859e-e70a195feda9 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2013:8112241534.2 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Co/212/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112241534
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 12. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Straka
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8112241534.2

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci navrhovateľa: Coryn, s.r.o., IČO: 36510645, Jesenná 8, 080 05
Prešov, právne zastúpený JUDr. Michalom Feciľakom, advokát so sídlom v Prešove, Jesenná 8, proti
odporcom: 1.) Prešovský samosprávny kraj, IČO: 37870475, Námestie mieru 2, 080 01 Prešov, 2.) Mesto
Prešov, IČO: 00327646, Hlavná 73, 080 01 Prešov, právne zastúpený JUDr. Alojzom Naništom, advokát
so sídlom v Prešove, Sládkovičova 8, 3.) SR - Slovenská správa ciest Bratislava, IČO: 00003328,
Miletičova 19, 826 19 Bratislava, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu
Okresného súdu Prešov č.k. 10C 430/2012-133 zo dňa 11.9.2013 a proti uzneseniu Okresného súdu
Prešov č.k. 10C 430/2012-134 zo dňa 11.9.2013 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e sa uznesenie č. k. 10C 430/2012-133 zo dňa 11. 9. 2013.

II. Z r u š u j e sa uznesenie č. k. 10C 430/2012-134 zo dňa 11. 9. 2013 vo výroku o trovách konania
a v rozsahu zrušenia sa vec v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením č. k. 10C 430/2012-133 zo dňa 11. 09. 2013 Okresný súd Prešov (ďalej len
„prvostupňový súd“) nepripustil pripustenie ďalšieho účastníka do konania na strane odporcu, a to v 4.
rade Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, Mierová 19, 827 15 Bratislava.

Rozhodnutie odôvodnil citujúc ust. § 92 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku
(ďalej len „O.s.p.“) s odôvodnením, že by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti bolo potrebné
vykonať ďalšie dokazovanie.

Uznesením č. k. 10C 430/2012-134 zo dňa 11. 09. 2013 prvostupňový súd konanie voči odporcom v 1.
až 3. rade zastavil. O trovách konania rozhodol tak, že náhradu trov konania odporcom v 1. a 3. rade
nepriznal a navrhovateľovi uložil povinnosť nahradiť odporcovi v 2. rade trovy konania vo výške 2237,62
Eur, na účet právneho zástupcu odporcu v 2. rade, do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.

Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil ust. § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. Zastavenie konania zavinil
z procesného hľadiska navrhovateľ späťvzatím návrhu voči odporcovi 2. rade, preto mu patrí náhrada
trov konania.

Proti týmto uzneseniam podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ.



Navrhovateľ namietal, že účelom ust. § 92 ods. 1 O.s.p. je odstrániť nedostatok aktívnej a pasívnej vecnej
legitimácie, ktorá bola už v čase začatia konania, a ktorá by viedla inak k zamietnutiu návrhu, pričom
je hospodárnym, aby vec bola prejednaná a rozhodnutá aj voči ďalšej osobe. Na základe uvedeného
navrhol uznesenie č. k. 10C 430/2012-133 zo dňa 11. 09. 2013 zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

Nesúhlasil so stanovením hodnoty sporu, z ktorej prvostupňový súd pri rozhodovaní o náhrade trov
konania vychádzal. Mal tiež za to, že prvostupňový súd neaplikoval ust. § 150 ods. 1 O.s.p., keďže v
danom prípade boli na uvedený postup splnené podmienky. V predmetnej právnej veci nemožno náklady
odporcu v 2. rade považovať za účelne vynaložené, keďže odporca v 2. rade disponoval dostatočným
množstvom zamestnancov, ktorí mohli a môžu kvalifikovane brániť jeho práva (nález Ústavného súdu
Českej republiky vo veci III. ÚS 2984/09, II. ÚS 376/12. Preto navrhol, aby uznesenie v napadnutom
výroku zmenil tak, že odporcovi v 2. rade nepriznáva náhradu trov konania.

Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenia v zmysle zásad vyjadrených v § 212 ods. 1, ods. 2 O.s.p.
spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2
O.s.p.) a zistil, že odvolanie proti uzneseniu č. k. 10C 430/2012-133 zo dňa 11. 09. 2013 nie je dôvodné.

Vstup, zámena a zmena účastníka sú procesnými prostriedkami, ktorých úprava sleduje v sporovom
konaní praktické ciele, ale súčasne aj efektívnosť občianskeho procesu.

Aplikácia ust. § 92 ods. 1 O.s.p. je dôvodná predovšetkým v prípadoch zistenia, že účastníkmi konania
nie sú všetci tí, ktorí nimi musia byť podľa dispozície hmotnoprávnej normy.

Súd môže po začatí konania na návrh účastníka pripustiť, aby do konania vstúpil ďalší účastník, a to
na strane žalobcu alebo žalovaného. Toto ustanovenie vychádza z rešpektovania dispozičnej zásady v
občianskom súdnom konaní. Táto zásada sa prejavuje aj v tom, že ak má do konania vstúpiť účastník na
strane žalobcu, je potrebný jeho súhlas. Súhlas účastníka, ktorý má vystupovať na strane žalovaného,
nie je potrebný. Zákon nestanovuje dôvody, za splnenia ktorých má vstup ďalšieho účastníka do konania
pripustiť alebo nepripustiť. Bude to záležať od úvahy súdu, vzhľadom na konkrétne skutočnosti v
konkrétnom prípade. Podľa judikatúry súd spravidla nepripustí vstup ďalšieho účastníka do konania, ak
by pripustenie bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti, ak predmet konania nesúvisí s osobou, ktorá
má do konania vstúpiť, ak navrhovateľ nešpecifikoval, čoho sa mieni domáhať proti osobe, ktorá má do
konania vstúpiť (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 5Obo 80/2011).

Odvolací súd konštatuje, že prvostupňový súd odôvodnil rozhodnutie s poukazom na hospodárnosť
konania a jeho záver má oporu v obsahu spisu.

Navyše odvolací súd poznamenáva, že súd nepripustí pristúpenia ďalšieho účastníka do konania tiež
vtedy, ak je zrejmé, že doterajší žalovaný už v dobe začatia konania nebol pasívne legitimovaný a že
návrhom na pristúpenie ďalšieho účastníka do konania žalobca obchádza inštitút zámeny účastníkov
konania (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky vo veci 29 Odo 119/2006, publikované
pod č. 1 ve Sbírce soudních rozhodnutí a stanovisk, ročník 2007, tiež vo veci 22Cdo 3838/2010). Z
obsahu spisu je zrejmé, že navrhovateľ späťvzal žalobu voči odporcovi v 3. rade (čl. 102). Následne
podal návrh na pristúpenie ďalšieho účastníka do konania a späťvzal žalobu voči odporcom v 1. a 2. rade
(čl. 122). Javí sa preto, že navrhovateľ svojim procesným návrhom na pristúpenie ďalšieho účastníka
do konania za súčasného späťvzatia žaloby voči žalovaným v 1. až 2. rade obchádza inštitút zámeny
účastníkov konania.

Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie č. k. 10C 430/2012-133 zo dňa 11. 09. 2013 ako
správne v zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.



Následne odvolací súd preskúmal uznesenie č. k. 10C 430/2012-134 zo dňa 11. 09. 2013 v napadnutom
výroku o trovách konania a uvádza, že účastník konania, ktorý v spore uspel (§ 142 ods. 1 O.s.p.) alebo
zastavenie konania nezavinil (§ 146 ods. 2 O.s.p.), má nárok na náhradu trov tohto konania Tento postup
môže súd prelomiť a nepriznať náhradu trov konania, ak sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa (§
150 ods. 1 O.s.p.), na ktoré navrhovateľ v podanom odvolaní poukazuje.

Zákon explicitne nevypočítava, ktoré okolnosti sú relevantné do takej miery, že môžu predstavovať
dôvod na nepriznanie náhrady trov konania. Judikatúra považuje za nepostačujúci na aplikáciu § 150
O. s. p. len všeobecný záver hodnotiaci dopad rozhodnutia o určitom druhu nároku (porov. R 34/1982,
R 23/1989).

Podľa § 150 ods. 1 O.s.p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu
trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa
priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí,
ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Zmyslom a účelom náhrady trov konania je poskytnúť úspešnému účastníkovi konania alebo
účastníkovi, ktorému to priznáva zákon, náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti
s konaním musel alebo bude musieť nepochybne zaplatiť.

Keďže sa súd prvého stupňa s aplikáciou ust. § 150 O.s.p. nevyrovnal, jeho rozhodnutie o náhrade trov
konania je nepreskúmateľné.

Za tohto stavu odvolací súd uznesenie vo výroku o trovách konania zrušil v súlade s ust. § 221 ods. 1
písm. f) O.s.p. a vec v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie.

Úlohou súdu je vyrovnať sa s aplikáciou ust. § 150 O.s.p. Predpokladom použitia tohto ustanovenia je,
aby išlo o prípady hodné osobitného zreteľa, posudzované ako na strane toho, komu má byť náhrada
trov priznaná, tak aj na strane účastníka, ktorý by bol povinný trovy konania nahradiť. Rozhodujúce
bude zistenie, či možno od odporcu v 2. rade spravodlivo žiadať, aby si náklady vzniknuté v súvislosti
s predmetným konaním hradil sám. V prípade, že prvostupňový súd dospeje k záveru, že aplikácia ust.
§ 150 ods. 1 O.s.p. nie je dôvodná, rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodní tak, aby pôsobilo
presvedčivo (§ 157 ods. 2 O.s.p.). Pokiaľ je vec, právo alebo plnenie, ktoré je predmetom daného
súdneho sporu peniazmi oceniteľné, potom sa táto čiastka (suma) považuje za základ pre tarifnú
hodnotu, a to aj vo veciach určenia vlastníckeho práva k takejto veci, pretože vyhl. MS SR č. 655/2004
Z.z. dôsledne rozlišuje situácie, kedy je predmet právneho sporu, o ktorom vlastníctve sa rozhoduje,
peniazmi oceniteľný, a kedy nie (porov. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci I. ÚS
119/2012). Je preto (v prípade, že niet dôvod aplikovať ust. § 150 ods. 1 O.s.p.) potrebné vychádzať
pri výpočte základnej sadzby tarifnej hodnoty z hodnoty sporného predmetu vlastníctva určenej ku dňu
začatia poskytovania právnej služby (§ 10 ods. 2 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.