Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 24CoP/56/2011 z 4. 10. 2011
Citácia: uznesenie Krajského súdu Trnava z 4. októbra 2011, sp. zn. 24CoP/56/2011, ECLI:SK:KSTT:2011:2110206004.1
Krajský súd Trnava | 24CoP/56/2011 | ECLI:SK:KSTT:2011:2110206004.1 | 2011-10-04 | Uznesenie
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/254f1f36-64de-4e7b-bfa1-1205bf6f2bcf
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2011:2110206004.1

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24CoP/56/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2110206004
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 10. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2011:2110206004.1

Uznesenie
Krajský súd v Trnave v právnej veci starostlivosti súdu o (medzičasom plnoleté) dieťa: K. I., nar.
XX.X.XXXX, zastúpené advokátkou: JUDr. Mária Jezerská, Trnava, Hlavná 42, dieťa rodičov - matky:
B. J., bytom E., Z. XX, zastúpenej advokátkou: JUDr. Mária Jezerská, Hlavná 42 a otca: M. I., bytom
E., L. X, na odvolanie matky, otca i dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 21. marca
2011 č.k. 20P/82/2010-94, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa  r u š í   a vec mu  v r a c i a       na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zmenil rozsudok Okresného súdu Trnava sp. zn.
36C/4/2008 zo dňa 9.4.2008 v časti o výživnom na maloletú K. tak, že s účinnosťou od 1.12.2010 uložil
otcovi platiť výživné zvýšené z doterajšej sumy 1.000,- Sk (33,19 Eur) na sumu 80,- Eur mesačne,
vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky. Nedoplatok na výživnom za obdobie
od 1.12.2010 do 21.3.2011 v celkovej výške 187,24 Eur uložil otcovi zaplatiť v splátkach po 15,-
Eur mesačne spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok. Rozhodnutie súd prvého stupňa
odôvodnil s použitím ust. § 62 ods. 1 a 5 Zákona o rodine a § 78 ods. 1 Zákona o rodine vecne tým, že v
čase predchádzajúceho rozhodnutia z roku 2008 bola maloletá žiačkou základnej školy, matka maloletej
pracovala a obdobne ako aj otec mali vyživovaciu povinnosť aj k staršej dcére V.. Od uvedenej doby
došlo k zmene pomerov nakoľko uplynulo viac ako dva a pol roka, maloletá je vekovo staršia, fyzicky
vyspelejšia, jej náklady za túto dobu podstatne vzrástli. Maloletá je študentkou strednej školy a náklady
spojené s nákupom školských potrieb a návštevou  školy sú oveľa vyššie ako keď navštevovala základnú
školu. Otec okrem maloletej K. a jej staršej sestry V. inú vyživovaciu povinnosť nemá, pričom dosahuje
nie zanedbateľný príjem, ktorý aj v budúcnosti by sa mal zvýšiť a nemal by byť nižší ako 1.200,- Eur
mesačne. Otec  sa s maloletou stretáva iba sporadicky a sporadicky jej prispieva nad rámec výživného.
Matke pribudla ďalšia vyživovacia  povinnosť k maloletému synovi, je na materskej dovolenke a poberá
iba rodičovský príspevok a prídavky, čím jej príjem značne poklesol, preto nie je schopná z tohto príjmu
v plnom rozsahu uhrádzať zvýšené náklady na maloletú. Súd ustálil, že otec zo svojho príjmu  môže
zvýšené výživné platiť bez toho, aby bol ohrozený pri  hradení svojich nákladov. Po konštatovaní, že
došlo k takýmto zmenám pomerov, považoval súd za dôvodné s účinnosťou od 1.12.2010 otcovi zvýšiť
výživné na 80,- Eur mesačne. Tým, že došlo k zvýšeniu výživného s účinnosťou od 1.12.2010, otcovi
na výživnom vznikol dlh v sume 1.807,24 Eur ktorý dlh uložil otcovi zaplatiť v splátkach po 15,- Eur
mesačne, spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok.

Proti tomuto rozsudku podali odvolanie matka a medzičasom i plnoletá K. prostredníctvom ich právnej
zástupkyne. V odvolaní namietali, že rozsudok je nepreskúmateľný a je v rozpore s § 77 ods. 1 Zákona
o rodine, keď z neho nie je zrejmé, prečo súd zvýšil výživné otcovi s účinnosťou od 1.12.2010, keď
matka podala návrh už 26.3.2010 a k tomuto dátumu preukázala závažnejšiu zmenu pomerov, ktorou sa
rozumie výrazná zmena tých okolností, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom.
Poukázali na to, že matka odôvodnila a špecifikovala životné náklady, ktoré sú spojené s výchovou a



výživným maloletej. Od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti otca uplynuli tri roky, zvýšili sa náklady
na zabezpečenie základných potrieb a taktiež došlo k podstatnej zmene pomerov na strane oprávneného
dieťaťa a aj jej matky predovšetkým v tom, že maloletá začala navštevovať strednú školu, pribudli jej
výdavky z dôvodu, že navštevuje jazdecký krúžok, dochádza do školy autobusom, podstatne vzrástli
náklady na školu, ktoré predstavujú ročne 392,50 Eur. Matka mesačne vynakladá  na dcéru 300,- Eur
(škola 40,- Eur, autobus 10,- Eur, telefón 25,- Eur, jazdenie 35,- Eur, strava 80,- Eur, oblečenie 60,-
Eur, poistenie 5,- Eur, kozmetika 5,- Eur, vreckové, knihy, kino záľuby  40,- Eur). Tiež poukázala na
to, že jej pribudla vyživovacia povinnosť k synovi A. a okrem toho si plní vyživovaciu povinnosť k ich
najstaršej dcére V., ktorej náklady predstavujú mesačne 320,- Eur, pričom v novembri 2010 musela
zaplatiť dcére i stužkovú vo výške 180,- Eur. Náklady na bývanie celej rodiny predstavujú mesačne 254,-
Eur. Zamestnaná bola do 1.9.2009, od tejto doby je na materskej dovolenke a jej príjem predstavuje
rodičovský príspevok 256,- Eur a prídavky na tri deti vo výške 66,- Eur, pričom otec na výživu dcéry V.
a K. prispieva  len  po 33,- Eur mesačne na každú z nich. Jej manžel je živnostník a z jeho daňového
priznania vyplýva, že jeho ročný základ dane je 4.693,- Eur. Pokiaľ otec uviedol, že dosahuje príjem
vo výške 1.100,- Eur až 1.200,- Eur mesačne, z tohto príjmu je matkou požadované výživné vo výške
100,- Eur mesačne primerané,  nakoľko nedosahuje ani 10% z jeho príjmu.  Aj po zaplatení takéhoto
výživného by otcovi zostalo dostatočné množstvo financií na pokrytie jeho odôvodnených potrieb. Otec
chodí na zahraničné dovolenky, ale  nad rámec bežného výživného sa  nepodieľa na úhrade nákladov
spojených s výchovou a výživou svojich dcér. Nie je pravdou, že im prispieva tak, ako to v priebehu
konania tvrdil. Navrhli preto, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil a zvýšil
otcovi výživné zo sumy 1.000,- Sk (33,- Eur) na sumu 100,- Eur mesačne s účinnosťou od 26.3.2010   s
tým, že zaostalé výživné za obdobie od 26.3.2010 do dňa rozhodnutia odvolacieho súdu je otec povinný
zaplatiť k rukám dcéry v primeraných splátkach spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok.

Odvolanie proti rozsudku podal aj otec s odôvodnením, že rozsudok súdu prvého stupňa považuje
za nesprávny, nakoľko súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie spočíva na
nesprávnom právnom posúdení veci. Nedoplatok na výživnom za obdobie od 1.12.2010 do 21.3.2011
v celkovej výške 187,24 Eura  tiež nesprávne posúdil. Ako dôkaz  priložil potvrdenie o jeho príjmoch
a výdajoch a poukázal na to, že aj v priebehu konania dokladoval svoje výdavky a jeho potvrdenia,
ktoré sú potrebné na zistenie jeho príjmu a výdavkov sú založené na Okresnom súde Trnava v spise
26C/41/2010. Nesúhlasil s konštatovaním súdu, že neprispieval nad rámec výživného, pretože K.
kupoval veci podľa jej popisu, ktorý mu posielala mailom, napr. čižmy v decembri 2010 za 90,- Eur, 70,-
Eur dal dcére 21.3.2011, kedy doniesol obom dcéram jogurty, čokolády, cukríky, keksy, K. dal 50,- Eur v
hotovosti na nákup koženej bundy podľa jej výberu. Ďalej jej dal 20,- Eur na nákup tenisiek a obdobne
prispel aj staršej dcére V.. Celkové výdaje nad rámec výživného u neho predstavovali 180,- Eur, čo môžu
obidve dcéry potvrdiť. Okrem toho staršej dcére poslal 100,- Eur na kurz anglického jazyka a 19.4.2011
poslal dcére K. 100,- Eur k narodeninám na jej osobný účet. Ďalej uviedol rozpis jeho výdavkov, ktoré
mesačne činia spolu 1.630,02 Eur. Na základe uvedeného potom navrhol, aby odvolací súd napadnuté
uznesenie súdu prvého stupňa zmenil tak, že mu zvýši vyživovaciu povinnosť na Barboru s účinnosťou
od 1.12.2010 zo sumy 1.000,-  Sk na 66,- Eur mesačne. Nedoplatok na zročnom výživnom navrhol uložiť
mu zaplatiť v splátkach po 15,- Eur mesačne spolu s bežným výživným.

K odvolaniu otca podala matka a K. prostredníctvom ich právnej zástupkyne písomné vyjadrenie, v
ktorom s odvolacími dôvodmi otca nesúhlasili. Popreli jeho tvrdenia, že dcére prispieval nad rámec
výživného tak, ako to uviedol. K. dostala za celé obdobie, po ktoré otec na jej výživu prispieva,  čižmy na
Vianoce a dvakrát finančnú hotovosť 50,- Eur a 20,- Eur a to účelovo, vždy v čase konania pojednávania.
Čo sa týka výdavkov otca je dôvodná ich domnienka, že otec v byte nežije sám. Preto je ochotný zaň
platiť mesačne čiastku ktorá predstavuje 70% z jeho čistého mesačného príjmu. Otec nesúhlasí, aby
ho dcéry v Nemecku navštívili  zrejme z dôvodu, že v domácnosti nežije sám, ale so svojou priateľkou.
Otcom preukazované bežné výdavky, ako návšteva rodiny na Slovensku, kredit na nákup televízora,
nákup potravín -  nie sú z hľadiska určenia výživného relevantné, pretože aj matka dieťaťa sa musí
stravovať a navštevuje svoju rodinu. Je teda potrebné, aby otec predložil doklad o jeho príjme za obdobie
od 1.1.2011 doteraz, pretože už na pojednávaní pred súdom prvého stupňa uviedol, že očakáva zvýšenie
príjmu. Matke sa od 1.7.2011 zvýšili výdavky v súvislosti so službami za užívanie bytu na sumu 151,19
Eur a tiež musela zaplatiť nedoplatok na vyúčtovanie nákladov spojených s užívaním bytu vo výške
680,- Eur. Odvolanie otca teda považujú za bezdôvodné a v plnom rozsahu sa pridržiavajú dôvodov
uvedených v ich odvolaní.



K odvolaniu matky a K. podal písomné vyjadrenie otec. K platbe prenájmu jeho dvojizbového bytu,
za ktorý platí 740,- Eur uviedol, že si plne uvedomuje výšku tohto nájomného, ale predmetný byt
vyhovuje jeho požiadavkám predovšetkým z hľadiska výhodného cestovania do práce a iných mnohých
výhod. Prenajatý byt však nie je žiadnym výnimočným a nadštandardom, ide o starý nezateplený a v
zimnom období ťažko vykurovateľný byt, čo sa prejaví na koncoročnom zúčtovaní nedoplatku, ktorý
musí zaplatiť. Ako dôkaz predložil faktúru na nedoplatok vo výške 108,- Eur. Ak sa mu podarí v Mníchove
zohnať  lacnejší byt, určite sa presťahuje. Po rozvode manželstva však zvažoval zotrvať na Slovensku,
nakoľko však mal problém nájsť vhodné zamestnanie a zaobstarať si vlastné bývanie, celú situáciu
riešil odchodom do zahraničia. Matkou a dcérou požadované výživné vo výške 100,- Eur považuje za
neprimerané a takisto aj takým, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. Pokiaľ matka a dcéra poukazujú
na to, že chodí na zahraničné dovolenky, tieto dovolenky sú mu udelené od jeho zamestnávateľa na
načerpanie nových síl do ďalšej práce. Poukázal však na to, že aj obe dcéry so svojou matkou obdobne
trávili dovolenku v zahraničí v Bulharsku. Prerábanie trojizbového bytu a to, že staršia dcéra si kúpila
auto a že obidvom dcéram boli vyplatené po dovŕšení 18. roka života  tiež nemalé sumy z poistenia,
ktoré počas 16 rokov manželstva hradil i on, sú dôkazom, že ich životná úroveň nie je zlá. Podľa
oznámenia ČSOB im obidvom bolo vyplatené každej po 4.000,- Eur zo stavebného sporenia, čo nie
je zanedbateľnou sumou. Okrem toho sa dozvedel, že manžel matky stavia dom a preto predpokladá,
že na stavbu prispievajú obaja rodičia. Dôrazne sa ohradil proti tvrdeniam, že dcéram neprispieval nad
rámec výživného a podrobne uviedol kedy a koľko dcéram prispel resp. im peniaze poslal. V závere
vyjadrenia uviedol, že s dcérami nemá možnosť udržiavať kontakt, nakoľko obe si vymenili telefónne
čísla, ktoré nepozná a tak ani keď príde na Slovensko  nie isté, či sa mu podarí sa s nimi stretnúť. Svoje
povinnosti predloženia potvrdenia o zárobku a ostatných listinných dôkazov si vo vzťahu k súdu vždy
riadne splnil.  Z uvedených dôvodov zotrval na návrhu tak, ako to uviedol v odvolaní.

Kolízny opatrovník pôvodne zastupujúci maloletú do času  plnoletosti odvolanie nepodal a k odvolaniu
účastníkov sa nevyjadril.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenými osobami - účastníkmi konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že  všetky odvolania majú
zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie
dôvody (§ 205 ods. 2 písm. c) a d) O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez ohľadu na rozsah
a dôvody odvolaní (§ 212 ods. 2 písm. a) v spojení s § 81 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania  (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu
prvého stupňa je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich
zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samy sa živiť. Obaja rodičia pritom
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má
právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý z rodičov bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti
a majetkové pomery je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške
30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v
akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má pritom prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného
prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku,
majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba
berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine).



V zmysle § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona  o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté deti možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje, možno ho však priznal len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

V zmysle § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak
sa zmenia pomery. Okrem výživného na maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa § 163 ods. 1 O.s.p. rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na
plnenie v splátkach možno zmeniť ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a
ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov.

Pri rozhodovaní o zmene výživného v zmysle citovaných ustanovení zákona je nevyhnutné
previesť porovnanie okolností dôležitých pre určovanie výživného tak v dobe skoršieho ako i
nového rozhodovania a to na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania. Je pritom
potrebné prihliadnuť ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného, ak
sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase
vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená buď subjektívne
okolnosťami na strane povinného, resp. oprávneného, alebo objektívne napríklad vývojom životných
nákladov. V zmysle valorizačnej klauzuly obsiahnutej v § 78 ods. 3  už vývoj životných nákladov je
objektívnou okolnosťou, ktorá sama osebe môže odôvodniť zmenu výšky výživného. Zmena výšky
výživného je pritom možná najskôr od času, keď došlo k zmene pomerov.

Predmetom konania je zvýšenie výživného, v čase konania pred súdom prvého stupňa k maloletej  a
medzičasom plnoletej K.,  od podania návrhu  t.j. 26.3.2010 zo sumy 1.000,- Sk na 200,- Eur mesačne.
Po dovŕšení plnoletosti K. a matka sa v odvolaní domáhajú zvýšenia výživného od podania návrhu na
sumu 100,- Eur mesačne.

Z odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového súdu nie je vôbec možné zistiť prečo súd preskúmavaným
rozsudkom zvýšil výživné otca  od 1.12.2010. Ako už bolo uvedené vyššie, na strane oprávneného
dieťaťa bolo potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby a nastavšie  podstatné zmeny, pričom
z rozsudku nie je možné zistiť ako súd uzavrel rozsah odôvodnených potrieb dieťaťa v súvislosti s tým,
kedy nastala zmena jeho pomerov a prečo vyživovaciu povinnosť otca  zvýšil práve  od 1.4.2011 a prečo
práve na 80,- Eur mesačne.

Hoci pre rozhodnutie vo veci je nevyhnutné zistiť odôvodnené potreby - náklady dieťaťa, ich výšku,
možnosti, schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov, rozsah ich ďalších vyživovacích povinností,
a to v zmysle cit. ust. § 120 O.s.p. i nad rozsah dokazovania navrhnutého účastníkmi a tieto dôkazy
v súlade s ust. § 132 O.s.p. i riadne vyhodnotiť,  prvostupňový súd túto povinnosť opomenul.  Z
odôvodnenia rozsudku totiž  nie je možné zistiť z akých záverov v tomto smere súd vychádzal. Súdny
spis obsahuje dostatok listinných dôkazov (predložených hlavne rodičmi), z ktorých je možné vyvodiť
odpovede na rozhodné otázky pre kvalifikované posúdenie návrhu a súd tieto mal podľa obsahu
zápisnice  o pojednávaní zo dňa 21.3.2011 v rámci obsahu spisu i oboznámiť, ale v rozsudku tieto
dôkazy  riadne nevyhodnotil a vôbec nezdôvodnil svoju úvahu ako ustálil čas kedy došlo k zákonom
požadovanej zmene pomerov, odôvodňujúcej  oprávnenosť návrhu a necitoval ustanovenie zákona
upravujúci možnosť zvýšenia výživného práve od zistenej zmeny pomerov.



Okrem uvedeného sa súd v odôvodnení rozhodnutia  dopustil pochybenia, keď  nedoplatok na výživnom
riadne a preskúmateľne nevyčíslil - nešpecifikoval jeho výpočet, v dôsledku čoho nie je možné závery
prvostupňového súdu v tomto smere preskúmať.

Nezávislosť rozhodovania všeobecných súdov sa uskutočňuje v ústavnom a zákonnom
procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavuje predovšetkým princípy
riadneho a spravodlivého procesu. Jedným z týchto princípov predstavujúcim súčasť práva na
spravodlivý proces a vylučujúcim ľubovôľu pri rozhodovaní je aj povinnosť súdov svoje rozhodnutia
odôvodniť spôsobom zakotveným v cit. ust. § 157 ods. 2 O.s.p. Z odôvodnenia musí vyplývať vzťah
medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na
strane druhej. Porušením práva na spravodlivý proces môže byť aj situácia, kedy v hodnotení skutkových
zistení absentuje určitá časť skutočností, ktoré vyšli v konaní najavo, ale súd ich náležitým spôsobom
v celom súhrne posudzovaných skutočností nezhodnotil (Nález Ústavného súdu SR, sp. zn. III.ÚS
36/2010).

V zmysle opakovaných záverov Ústavného súdu SR každé konanie súdu, ktoré je v rozpore so zákonom
je porušením Ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu. Odňatím možnosti konať pred súdom sa
pritom rozumie taký postup súdu, ktorým znemožnil účastníkovi konania realizáciu tých procesným
práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé
konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy a čl. 36 ods. 1 Listiny je aj právo účastníka konania na také
odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a
skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany t.j. s uplatnením nárokov a obranou
proti takému uplatneniu. Vyjadruje to aj znenie § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, podľa
ktorého v odôvodnení rozsudku uvedie súd čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo
veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí ktoré skutočnosti
považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení
dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd musí pritom
dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Súd pritom nemusí dať odpoveď na všetky
otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia.  Súd preto musí vysvetliť dôvody, na ktorých
je založené jeho rozhodnutie.

Porovnajúc odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa s vyššie uvedeným je zrejmé, že prvostupňový
súd sa naznačenými kritériami dôsledne neriadil. Z odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového súdu s
poukazom na predtým uvedené nie je možné zistiť vyššie naznačené základné údaje a skutočnosti,
ktoré sú nevyhnutným predpokladom pre spravodlivé rozhodnutie vo veci a následne pre odôvodnenie
rozhodnutia v zmysle cit. § 157 ods. 2 O.s.p. Keďže prvostupňový súd svojím rozhodnutím odoprel právo
účastníkom na odôvodnenie rozhodnutia podľa § 157 ods. 2 O.s.p. zaručené im zákonom, odňal im tým
možnosť konať pred súdom. Nedostatok odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa zároveň i bráni
odvolaciemu súdu rozhodnutie riadne preskúmať.

S poukazom na vyššie uvedené zdôvodnenie, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa, s použitím
§ 221 ods. 1 písm. h), že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne
ustanovenie právneho predpisu a nadväzne nedostatočne zistil skutkový stav, ako i podľa  písm. f)  toho
istého ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku z dôvodu, že účastníkom konania bola postupom
súdu odňatá možnosť konať pred súdom, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil
a podľa ods. 2 cit. ust. vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Povinnosťou prvostupňového súdu v ďalšom konaní bude po doplnení dokazovania v naznačenom
smere s prihliadnutím na aktuálne pomery účastníkov po  výsluchu  plnoletej K., ktorá po dovŕšení
plnoletosti, v prípade, že na návrhu matky trvá, sa stáva účastníčkou konania, posúdiť a ustáliť konkrétnu
zmenu pomerov od času poslednej úpravy výživného v pomeroch rodičov, zadovážením si podkladov
o výške ich aktuálnych príjmov, posúdením  ich majetkových pomerov, rozsahu ďalších  vyživovacích
povinností, oboznámiť sa s obsahom spisu OS Trnava, ktorý sa týka výživného pre plnoletú sestru K.,



posúdiť odôvodnené potreby K.  a porovnať ich  s jej potrebami v čase predchádzajúceho rozhodnutia,
ustáliť či a kedy došlo k zmene odôvodňujúcej zmenu  v rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k
dcére, vykonané dokazované opätovne riadne vyhodnotiť a vo veci rozhodnúť, pričom rozhodnutie je
potrebné náležite v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodniť. V prípade zvýšenia výživného je potrebné
v odôvodnení uviesť výpočet výšky zaostalého výživného  tak, aby rozhodnutie bolo aj v tejto časti
preskúmateľným.

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.