Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 15CoE/240/2012 z 1. 10. 2014 Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 1. októbra 2014, sp. zn. 15CoE/240/2012, ECLI:SK:KSKE:2014:7211232583.1 Krajský súd Košice | 15CoE/240/2012 | ECLI:SK:KSKE:2014:7211232583.1 | 2014-10-01 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: EP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/ca495c95-03f8-4e50-8967-633c1902bf58 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2014:7211232583.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 15CoE/240/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7211232583
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Mihalčínová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7211232583.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: Bytový podnik mesta Košice s.r.o., so sídlom
Južné nábrežie 13, 042 19 Košice, IČO: XX XXX XXX, proti povinnému: D. Q. Y. H. L. Y., narodený
XX.XX.XXXX, bytom N.Á. X, O., o v y m o ž e n i e vypratania bytu s príslušenstvom, o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II, č. k. 39Er/3236/2011-24 zo dňa 24.04.2012,
takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa námietkam povinného proti exekúcii vyhovel.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa podaným návrhom zo dňa 07.11.2011 domáhal u
súdneho exekútora JUDr. Mgr. Andreja Dembického vykonania exekúcie voči povinnému na vymoženie
vypratania bytu s príslušenstvom na základe exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného
rozsudku Okresného súdu Košice II č. k.: 43C/9/2008-45 zo dňa 27.04.2009. Dňa 11.11.2011 doručil
súdny exekútor súdu prvého stupňa žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie predmetnej exekúcie, na
základe ktorej mu súd vydal poverenie č. XXXX/XXXXXX zo dňa 22.11.2011. Dňa 30.12.2011 postúpil
súdny exekútor súdu námietky povinného proti exekúcii spolu s návrhom povinného na odklad exekúcie.
Povinný vo svojich námietkach uviedol, že súd určil bytovú náhradu, ktorú povinný nedostal. Miesto
relevantnej náhrady bytu oprávnený ponúkol povinnému na D. G. izbu v bunke s Rómom v neľudských
podmienkach. Oprávnený má pritom možnosť zabezpečiť náhradné bývanie v Košiciach na ulici F. i
X. na rozdiel od D. G.. Okrem toho povinný žiadal, aby súd povolil odklad exekúcie až dovtedy, kým
nerozhodne o jeho námietkach proti exekúcii a to zo zdravotných dôvodov. Oprávnený k námietkam
uviedol, že povinný bol už dňa 01.08.2011 písomným vyhlásením o zabezpečení bytovej náhrady
upozornený, že v prípade neuzatvorenia zmluvy o nájme izby pod č. A. bez relevantného dôvodu, ktorý
do dnešného dňa povinný nepreukázal, mu tento nárok v zmysle ustanovenia § 712c ods. 3 Občianskeho
zákonníka zanikne. Námietky povinného považoval za irelevantné, pričom zároveň uviedol, že svoju
povinnosť zabezpečiť povinnému bytovú náhradu si riadne splnil a jeho právo na zabezpečenie
prístrešia podľa vyššie uvedeného zákonného ustanovenia zaniklo. K námietkam povinného o kvalite
bytovej náhrady oprávnený uviedol, že prístrešie je v zmysle § 712 ods. 4 Občianskeho zákonníka
definované "ako prechodné ubytovanie najmä v spoločnej nocľahárni alebo iných zariadeniach na to
určených a priestor na uskladnenie bytového zariadenia a ostatných vecí domácej a osobnej spotreby".
Bytová náhrada, ktorá bola povinnému navrhnutá, spĺňa všetky predpoklady v zmysle predmetného
ustanovenia. Vzhľadom k tomu, že povinný byt neodovzdal a bráni tak vlastníkovi bytu tento prenajať inej
osobe, je oprávnenému spôsobovaná značná škoda. Súd prvého stupňa v prvom rade skúmal včasnosť
podania námietok v exekučnom konaní v zmysle ustanovení § 50 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len "Exekučný poriadok") a ustanovení § 57 zákona č.



99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, pričom dospel k záveru, že lehota na podanie námietok
bola zachovaná. Obsahovú stránku námietky vznesenej povinným súd prvého stupňa posúdil aj s
poukazom na ustanovenie § 43 ods. 1, 2 Exekučného poriadku a uviedol, že splnenie podmienky alebo
vzájomnej povinnosti možno preukázať buď súkromnou listinou, na ktorej sa overia podpisy, pričom
listina obsahuje vyhlásenie povinného o tom, že sa splnila podmienka alebo vzájomná povinnosť, alebo
notárskou zápisnicou obsahujúcou vyhlásenie povinného uvedené v bode 1, alebo v prípade sporu,
ktorý môže nastať v dôsledku odmietnutia povinného potvrdiť splnenie podmienky alebo vzájomnej
povinnosti, rozhodnutím súdu na základe určovacej žaloby oprávneného proti povinnému, či došlo alebo
nedošlo k splneniu. Ak súd takej žalobe vyhovie, jeho právoplatný rozsudok je následne listinou podľa
§ 43 ods. 2 Exekučného poriadku. Vzhľadom na skutočnosť, že povinný ponúkanú bytovú náhradu
neprijal, o čom oprávneného upovedomil, vznikol ohľadne splnenia uloženej povinnosti oprávnenému
zabezpečiť povinnému prístrešie spor, ktorý je oprávnený rozhodnúť súd a to na základe vyššie uvedenej
určovacej žaloby. Dôkazné bremeno v tomto prípade spočíva na oprávnenom a ten je povinný predložiť
právoplatné rozhodnutie súdu, v ktorom by vyslovil, či v danom prípade došlo k splneniu vzájomnej
povinnosti alebo nedošlo. Na základe uvedenej skutočnosti súd prvého stupňa rozhodol, že námietkam
povinného vyhovel. O návrhu na odklad exekúcie súd nerozhodoval a to vzhľadom na to, že včasné
a odôvodnené námietky proti exekúcii majú taktiež odkladný účinok ako samotné rozhodnutie súdu
o prípadnom povolení odkladu exekúcie z rovnakého dôvodu. Teda tým, že povinný podal dôvodné
námietky proti exekúcii dosiahol de facto odklad exekúcie.

Uznesenie bolo vydané vyššou súdnou úradníčkou.

Proti tomuto uzneseniu v zákonnom stanovenej lehote podal oprávnený odvolanie v celom rozsahu
z dôvodu, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a preto žiada námietky
proti exekúcii zamietnuť. Oprávnený sa nestotožňuje so závermi konajúceho súdu o tom, ako sa
má preukázať splnenie povinnosti oprávneného o zabezpečení bytovej náhrady, a to poukazujúc na
ustanovenie § 43 ods. 2 Exekučného poriadku, keď súd poukázal, že splnenie podmienky možno
preukázať súkromnou listinou, notárskou zápisnicou alebo rozhodnutím súdu. Taktiež sa oprávnený
nestotožňuje s názorom, že pri súkromnej listine sa vyžaduje overenie podpisov ako aj vyhlásenie
povinného o splnení podmienky. Oprávnenému nie je jasné odkiaľ súd dôvodí, že v prípade odmietnutia
bytovej náhrady je potrebné preukázať splnenie podmienky už len na základe určovacej žaloby dokonca
oprávneného voči povinnému či došlo alebo nedošlo k splneniu podmienky. Pripustiac záver o existencii
sporu medzi povinným a oprávneným o adekvátnosti prístrešia, pokiaľ sa v §43 ods. 1 Exekučného
poriadku veta posledná uvádza, že v prípade sporu má rozhodnúť súd nie je oprávnenému zrejmé,
prečo túto otázku neposúdil práve súd v konaní o námietkach povinného v tomto konaní. Otázku
adekvátnosti bytovej náhrady mal jednoznačne posúdiť súd v tomto konaní o námietkach povinného.
V opačnom prípade by boli nad rámec zákona obmedzované vlastnícke práva vlastníka nehnuteľnosti.
Konanie povinného je vyložene účelovým konaním, ktorým sa snaží zabezpečiť si bývanie v byte, ktorý
má vypratať, pritom je však potrebné mať na zreteli, že uvedené právo bývania ako právo sociálne
nemožno povyšovať nad právo vlastnícke, kde už dochádza k obmedzovaniu. Oprávnený poukázal aj
na ustanovenie § 185 ods. 1 Exekučného poriadku a uviedol, že podľa jeho názoru za použitia analógie
zákona sa námietky oprávnenosti bytovej náhrady mali posudzovať iba v prípade ak sú podané do troch
dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Má za to, že ak oprávnený podal námietky v ten
istý deň ako mu bolo doručené upovedomenie dňa 28.12.2011 takéto námietky neboli podané v lehote.
Oprávnený je v tomto prípade názoru, že postup súdu mal byť taký, že vzhľadom k odmietnutiu bytovej
náhrady povinným v 30 dňovej lehote v zmysle ustanovenia § 712c ods. 3 Občianskeho zákonníka
sa má vykonať exekúcia bez poskytnutia bytovej náhrady. Na záver oprávnený uviedol, že sa vôbec
nestotožňuje so závermi konajúce súdu a otázkou adekvátnosti posudzovanej bytovej náhrady vo forme
prístrešia mal jednoznačne posúdiť súd konajúci o námietkach povinného.

Povinný k odvolaniu oprávneného uviedol, že trvá na všetkých skutočnostiach, ktoré uviedol v jeho
námietkach proti exekúcii zo dňa 20.10.2011.

Zákonný sudca podanému odvolaniu nevyhovel a postupom podľa § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho
poriadku predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Krajský súd v Košiciach (ďalej len "odvolací súd") príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1
zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, ďalej len "O. s. p."),



vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 204 ods. 1 "O. s. p."), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj
konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovení § 212 O. s. p., bez nariadenia
pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného n i e j e dôvodné.

Vecne správne a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého uznesenia, s ktorými sa odvolací
súd v celom rozsahu stotožňuje a v podrobnostiach na ne odkazuje (§ 219 ods. 2 O. s. p.).

Odvolacie námietky oprávneného nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého
uznesenia.

Oprávnený v podanom odvolaní nesúhlasil s názorom súdu prvého stupňa, ktorý skutočnosť, že povinný
neprijal oprávneným ponúkanú bytovú náhradu považuje za spor, ktorý musí rozhodnúť súd na základe
určovacej žaloby oprávneného voči povinnému.

Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) ak sa to, čo rozhodnutie ukladá povinnému, viaže na splnenie podmienky alebo na splnenie
vzájomnej povinnosti oprávneného, možno vykonať exekúciu, len ak oprávnený preukáže, že sa
podmienka splnila alebo že svoju vzájomnú povinnosť voči povinnému sám už splnil, prípadne jej
splnenie zabezpečil. V prípade sporu rozhodne súd.

Podľa § 43 ods. 2 Exekučného poriadku v prípadoch uvedených v odseku 1 treba k potvrdeniu o
vykonateľnosti exekučného titulu pripojiť listinu vydanú alebo overenú oprávneným orgánom, z ktorej
je zjavné, že sa splnila podmienka alebo že oprávnený splnil, prípadne zabezpečil splnenie svojej
vzájomnej povinnosti.

Z obsahu exekučného spisu vyplýva, že exekučným titulom je v tomto prípade rozsudok Okresného
súdu Košice II č. k.: 43C/9/2008-45 zo dňa 27.04.2009, ktorý žalovanému (povinný) ukladá povinnosť
vypratať byt č. XX nachádzajúci sa v O. na N. J. č. 1, na X. F., pozostávajúci z jednej izby, kuchyne a
príslušenstva a to do 15 dní od zabezpečenia prístrešia. Oprávnený preto predložil súdu prvého stupňa
písomné vyhlásenie o zabezpečení bytovej náhrady zo dňa 01.08.2011, ktorým oznámil povinnému,
že mu bola zabezpečená bytová náhrada a to Zmluvou o nájme izby č. W. v byte č. X na ulici M. XX
v O., pričom povinného upozornil, že v súlade s ustanovením § 712c ods. 3 Občianskeho zákonníka
je povinný uzatvoriť vyššie uvedenú zmluvu o nájme izby v lehote do 30 dní odo dňa doručenia
tohto vyhlásenia inak jeho nárok na bytovú náhradu zaniká. Zároveň oprávnený predložil aj vyššie
citovanú Zmluvu o nájme izby č. A. a oznámenie povinného o tom. Povinný listom zo dňa 22.08.2011
oprávnenému oznámil, že má relevantné dôvody na neuzavretie predmetnej nájomnej zmluvy, ktorú
mu oprávnený ponúkol a to z dôvodu, že ponúkané prístrešie sa nachádza na D. G. v prostredí s
neuveriteľným zápachom a špinou a jeho zlý zdravotný stav mu neumožňuje, aby takýto prístrešok prijal.
Súčasne v liste požiadal oprávneného o poskytnutie bytovej jednotky nachádzajúcej sa mimo D. G..
Oprávnený listom zo dňa 19.09.2011 povinnému oznámil, že jeho dôvody na odmietnutie uzavretia
zmluvy nemôže akceptovať a opätovne ho požiadal o uzatvorenie vyššie citovanej zmluvy o nájme.
Následne po doručení upovedomenia o začatí exekúcie podal povinný v zákonnej lehote námietky proti
exekúcii a to dňa 28.12.2011.

Na základe uvedených skutočností má odvolací súd za to, že súd prvého stupňa správne posúdil vec ak
odmietnutie uzavretia Zmluvy o nájme izby č. A. povinným ako aj neakceptovanie dôvodov uvedených
v jeho odmietnutí zo strany oprávneného, vyhodnotil ako spor medzi oprávneným a povinným o splnení
povinnosti zabezpečiť prístrešie, tak ako to ukladá samotný exekučný titul. Z tohto dôvodu odvolaciu
námietku oprávneného o neexistencii sporu považuje odvolací súd za neopodstatnenú.

Ak teda vykonateľné rozhodnutie ukladá, aby povinný vypratal byt, možno povinného z bytu vypratať
len vtedy, ak sa preukáže, že má zabezpečenú bytovú náhradu. Zabezpečenie bytovej náhrady je
imanentnou súčasťou materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu. Exekúciu vyprataním bytu, za ktorý
podľa exekučného titulu treba zabezpečiť bytovú náhradu, môže súdny exekútor vykonať, až keď
oprávnený preukáže, že pre povinného je bytová náhrada zabezpečená. Odvolací súd v tejto súvislosti
poznamenáva, že exekútor túto okolnosť posudzuje predtým, ako vydá upovedomenie o začatí exekúcie.



Pokiaľ oprávnený v odvolaní uvádza, že nevidí dôvod, aby takýto spor rozhodoval súd, odvolací
súd poukazuje na ustanovenie § 43 ods. 1 veta druhá Exekučného poriadku, kde zákon explicitne
určuje právomoc súdu rozhodovať prípadný spor. Z ustanovenia § 43 ods. 2 Exekučného poriadku
súčasne vyplýva, že k "potvrdeniu o vykonateľnosti exekučného titulu pripojiť listinu vydanú alebo
overenú oprávneným orgánom, z ktorej je zjavné, že sa splnila podmienka alebo že oprávnený
splnil, prípadne zabezpečil splnenie svojej vzájomnej povinnosti." Z uvedeného vyplýva, že splnenie
podmienky alebo vzájomnej povinnosti možno preukázať: a) súkromnou listinou, na ktorej sa overia
podpisy, pričom listina obsahuje vyhlásenie povinného o tom, že sa splnila podmienka alebo vzájomná
povinnosť, b) notárskou zápisnicou obsahujúcou vyhlásenie povinného o tom, že sa splnila podmienka
alebo vzájomná povinnosť, c) v prípade sporu, ktorý môže nastať v dôsledku odmietnutia povinného
potvrdiť splnenie podmienky alebo vzájomnej povinnosti, rozhodnutím súdu na základe určovacej žaloby
oprávneného proti povinnému, či došlo alebo nedošlo k splneniu. Ak súd takej žalobe vyhovie, jeho
právoplatný rozsudok je listinou podľa § 43 ods. 2 Exekučného poriadku. Rozhodnutie súdu je v prípade,
že povinný odmieta súčinnosť či už dôvodne alebo nedôvodne práve jedinou zákonnou možnosťou
oprávneného ako preukázať, že z jeho strany došlo k splneniu podmienky tak ako mu to ukladá exekučný
titul. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že aktívne legitimovaným na podanie žalobného návrhu na
súd je oprávnený, v ktorého záujme je v tejto situácii dosiahnuť rozhodnutie o splnení podmienky, ktorú
mu ukladá exekučný titul.

Zabezpečenie bytovej náhrady podľa exekučného titulu a preukázanie tohto zabezpečenia je
povinnosťou oprávneného, ktorý túto povinnosť plní voči súdu v exekučnom konaní. Súd v exekučnom
konaní však nie je oprávnený riešiť otázku zániku práva na bytovú náhradu ak opravený tvrdí, že toto
právo zaniklo pretože povinný nesplnil svoju zákonnú povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia § 712c ods. 3
Občianskeho zákonníka, t. j. bezdôvodne v lehote 30 dní od doručenia písomného vyhlásenia neuzavrie
zmluvu o bytovej náhrade. Túto otázku exekučný súd nie je oprávnený v exekučnom konaní riešiť ani
ako predbežnú. Súd prvého stupňa je v exekučnom konaní viazaný rozhodnutím súdu vo veci samej,
ktoré je vykonávané a ktoré zakladá povinnému právo na bytovú náhradu a preto mu neprislúcha ani
meniť rozhodnutie súdu vydané v základnom konaní, teda akýmkoľvek spôsobom meniť právoplatný
exekučný titul.

Odvolací súd v tejto veci poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 27.
augusta 2009 sp. zn. 4M Cdo 9/2009, v ktorom sa konštatuje záver, že prípadné tvrdenie oprávneného,
že v minulosti bola pre povinného zabezpečená bytová náhrada a jej nevyužitím právo na bytovú
náhradu zaniklo, je z hľadiska posudzovania bytovej náhrady pri exekúcii vyprataním bytu, za ktorý
treba zabezpečiť náhradu právne nevýznamné, pretože na záväznosť exekučného titulu otázku zániku
práva na bytovú náhradu súd nemôže v exekučnom konaní riešiť ako otázku predbežnú.

Takýto názor zaujal Najvyšší súd Slovenskej republiky aj v uznesení zo dňa 28. septembra 2000, sp.
zn. 5 Cdo 12/2000, na ktoré odvolací súd poukazuje a uvádza, že súd v exekučnom konaní nie je
oprávnený riešiť otázku zániku práva na bytovú náhradu, ak oprávnený tvrdí, že toto právo zaniklo, ani
ako predbežnú otázku.

K námietke oprávneného týkajúcej sa lehoty na podanie námietok odvolací súd uvádza, že vzhľadom
na skutočnosť, že povinný podal námietky a návrh na odklad exekúcie ešte v ten istý deň, kedy mu
súdny exekútor doručil upovedomenie o začatí exekúcie t. j. 28.12.2011, využil svoje právo v súlade
so zákonom a nemôže mu byť na ťarchu skutočnosť, že lehota na podanie námietok proti exekúcii
začína v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku plynúť až deň nasledujúci
po dni doručenia upovedomenia. Z dikcie ustanovenia § 57 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
totiž vyplýva, že deň doručenia upovedomenia sa do tejto lehoty nezapočítava, ale tento deň nie je
vylúčený na vykonanie úkonu teda v tomto prípade na podanie námietok proti exekúcii. Z tohto hľadiska
sa vyriešenie otázky, či sa v danom prípade malo jednať o 14 dňovú lehotu alebo 3 dňovú lehotu ako
ju namietal oprávnený v podanom odvolaní, javí ako právne bezvýznamný, a preto sa týmto odvolací
súd ďalej nezaoberal.

Na základe vyššie uvedeného odvolací súd podľa § 219 O. s. p. napadnuté uznesenie súdu
prvého stupňa ako vecne správne potvrdil, pretože nebolo doposiaľ nespochybniteľne preukázané
zabezpečenie bytovej náhrady zo strany oprávneného, ktoré je imanentnou súčasťou materiálnej
vykonateľnosti exekučného titulu.



O náhrade trov odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O. s. p. a § 142 ods. 1 O.s.p..
Oprávnenému náhrada trov odvolacieho konania nepatrí ako neúspešnému účastníkovi a povinnému i
súdnemu exekútorovi trovy odvolacieho konania nevznikli.

Predmetné uznesenie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach v pomere 3 : 0 (ustanovenie §
3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších predpisov v znení novely uskutočnenej
zákonom č. 33/2011 Z. z. účinnej od 01.05.2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.