Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11CoP/358/2013 z 10. 3. 2014 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 10. marca 2014, sp. zn. 11CoP/358/2013, ECLI:SK:KSBA:2014:1211214057.2 Krajský súd Bratislava | 11CoP/358/2013 | ECLI:SK:KSBA:2014:1211214057.2 | 2014-03-10 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Starostlivosť o maloletých Citované ustanovenia: § 219 zákona č. 99/1993 Z. z., § 36 ZoR, § 62 ZoR, § 75 ods. 1 ZoR, § 78 ods. 1 ZoR Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/b6f89e76-4367-443a-8119-a934282fa5ef Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2014:1211214057.2 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/358/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211214057
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1211214057.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a členov
senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, vo veci starostlivosti o maloleté deti
S. - A., Q.. X.XX.XXXX a R., Q.. XX.XX.XXXX, bytom Bratislava, Ondavská 2, zastúpené kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, Vazovova 7/A, deti rodičov :
matka Z.. H. S., Q.. XX.X.XXXX, bytom U., K. X, zastúpená JUDr. Bronislavou Pavelkovou, PhD.,
advokátkou, Bratislava, Dobrovičova 6 a otec Z.. U. S., Q.. XX.X.XXXX, trvalo bytom U., K. X, teraz N.
XXX, zastúpeného JUDr. Lorantom Kóšom, advokátom so sídlom v Bratislave, Bebravská 7, o úpravu
rodičovských práv a povinností, na odvolania otca a matky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II
zo dňa 5.6.2013, č.k. 27 P/252/2011-253, jednohlasne ( pomerom hlasov 3:0) takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súd prvého stupňa sa vo výroku o zročnom výživnom a vo výroku o trovách konania z r u š
u j e a v rozsahu zrušenia sa v r a c i a na ďalšie konanie .

Vo zvyšnej časti sa rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

V napadnutom rozhodnutí súd prvého stupňa :

- uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletých deti S.Š. - na A., nar. X.XX.XXXX sumou XXX
euro mesačne od X.X.XXXX a na R., nar. XX.XX.XXXX za obdobie od X.X.XXXX do XX.X.XXXX sumou
XXX euro mesačne a od X.X.XXXX sumou XXX euro mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci, k
rukám matky detí,

- zročné výživné ku dňu 31.5.2013 v celkovej sume X.XXX euro uložil otcovi povinnosť zaplatiť matke
detí do 31.8.2013 s tým, že bežné výživné je otec povinný poukazovať od júna 2013,

- určil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Rozhodnutie právne odôvodnil § 36, § 62 ods.1,2,3,4, § 63 ods.3, § 75 ods.1, § 77 ods.1 Zákona o
rodine , keď na základe dokazovania rozhodol o vyživovacej povinnosti otca voči maloletým deťom
od začatia konania (manželstvo rodičov detí nebolo dosiaľ rozvedené) v čiastkach uvedených vo
výroku rozsudku, odstupňujúc výšku výživného pre maloletú Paulínu ku termínu začatia jej povinnej
školskej dochádzky. Určené výživné sa mu javilo ako zodpovedajúce zásadám vyplývajúcim z v
rozhodnutí citovaných zákonných ustanoveniach a zodpovedajúce aj aktuálnym pomerom oboch rodičov
a odôvodneným potrebám detí, odvíjajúcim sa od možností a schopností rodičov.



Z vykonaného dokazovania mal za nesporné, že v čase začatia konania boli príjmy otca detí podstatne
nižšie, ako v čase, kedy spolupracoval na živnosť v K.-T. Y..N..K.. Túto skutočnosť, súvisiacu s prevodom
jeho 100% podielu v D., Y..N..K.. založenej po skončení spolupráce s K.-T. Y..N..K.. (ktorá nepotvrdila
otcom uvádzané zadržiavanie jeho tovarových zásob, pričom podľa predložených faktúr v decembri
2011 a januári 2012 vystavila firme D. faktúry za dodaný tovar) súd prvého stupňa nehodnotil ako
úmysel otca vzdať sa výhodnejšieho príjmu. Konštatoval, že postup otca možno hodnotiť ako chybný
(matka ho označila ako neetický voči K.-T.), ale nemožno ho považovať za úmysel výrazne zredukovať
svoje príjmy v snahe vyhnúť sa riadnemu plneniu vyživovacích povinností voči deťom a splácaniu svojich
záväzkov. Otec v priebehu konania síce neplnil výživné podľa platného predbežného opatrenia
( nariadeného uznesením Okresného súdu Bratislava II zo dňa 6.6.2011, č.k. 27 P/252/2011-25 v spojení
s uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 16.8.2011, č.k. 11 CoP 252/11-111), ale na výživu
detí prispieval pravidelne - deťom platil poistky ( vo výške XX,XX euro a 20,80 euro mesačne ) a
náklady za TV a internet v byte na K., kde býva matka s deťmi (XX,XX euro). Pri hodnotení výhrady
matky voči čerpaniu nových úverov otcom po splatení predošlého úveru sa súd prvého stupňa priklonil
k názoru, že v situácii, kedy chýbajú prostriedky na primeranejšie príspevky na potreby detí (bez pomoci
matkinho otca by životná úroveň detí citeľne poklesla) je na zváženie, či byt, síce cenovo výhodnejší ako
predtým prenajatý byt, je vhodné kompletne zariadiť novým nábytkom alebo situáciu riešiť napr. využitím
zariadenia z predaného domu otcovej matky, prípadne nákupom zatiaľ len nevyhnutného zariadenia.

Pokiaľ ide o pomery otcovej partnerky J. D., s ktorou otec zdieľa spoločnú domácnosť súd prvého stupňa
konštatoval, že menovaná nemá voči maloletým deťom žiadny záväzok a s otcom detí ich neviaže ani
vzájomná vyživovacia povinnosť. Kúpa pozemku - záhrady, z prostriedkov získaných z úveru na bývanie,
môže sledovať do budúcna plánovanú výstavbu stavby slúžiacej na bývanie ale môže byť aj investíciou,
sledujúcou neskoršie zhodnotenie prostriedkov vynaložených na splátky úveru.

O povinnosti zaplatiť zročné výživné (vyčíslené po započítaní platieb od júla do decembra 2011 - X.XXX
euro, v roku 2012 6 x XXX euro a 6 x XXX euro a v roku 2013 4 x XXX euro) súd prvého stupňa
rozhodol podľa § 160 ods. l O.s.p. s určením termínu jej splatnosti do 31.8.2013.

O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. l písm. a/ O.s.p..

Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie otec maloletých detí navrhujúc, aby odvolací súd
rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a od 6.6.2011 určil výživné na maloletého A. vo výške XXX euro
mesačne a vo výške XX,XX euro mesačne na tvorbu úspor a na maloletú R. vo výške XXX euro mesačne
a vo výške XX,XX euro mesačne na tvorbu úspor. Podľa názoru otca súd prvého stupňa nesprávne
posúdil jeho možnosti, nesprávne uviedol mesačnú výšku príjmov i napriek tomu, že v priebehu konania
v písomnej forme predkladal dôkazy preukazujúce, že jeho súhrnný mesačný príjem neprevyšuje sumu
vo výške XXX,XX euro. V konaní ani konajúci súd a ani matka detí nepreukázali, že by otec mal iný, než
ním preukázaný príjem vo výške XXX,XX euro mesačne a ani to, že si otec znížil svoj príjem v snahe
vyhnúť sa plateniu príspevku na výživu, resp. že by mal iný majetok, než ako bol preukázaný . Otec
ďalej v odvolaní konštatoval, že v písomnej forme predložil dôkazy z ktorých vyplýva, že jeho pravidelné
mesačné náklady predstavujú sumu XXX,XX euro pri predpokladanom výživnom na obe deti v celkovej
sume XXX euro mesačne a vrátane sumy XXX,XX euro a XXX,XX euro predstavujúcich splátku úverov
poskytnutých mu W. bankou. Z uvedeného vyplýva, že pri jeho mesačnom príjme vo výške XXX,XX
euro mu zostane po zaplatení všetkých pravidelných mesačných platieb na uspokojenie jeho všetkých
potrieb suma XX,XX euro. V konaní sa nepreukázalo, že je vlastníkom nehnuteľnosti, na ktorej chce
stavať rodinný dom, keďže predmetná nehnuteľnosť je iba záhrada spolu so spoluvlastníckym podielom
na prístupovej nespevnenej komunikácií, na ktorej podľa územného plánu nie je možné stavať rodinný
dom, nie sú tam potrebné infraštruktúrne pripojenia okrem elektrickej energie a naviac, jej výlučným
vlastníkom je J. D., ktorá ich nadobudla kúpou. Po predchádzajúcej dohode s matkou maloletých detí
prispieva na tvorbu úspor maloletých sumou XX,XX euro mesačne pre syna A. a sumou XX,XX euro
mesačne pre dcéru R. , a to splátkami poistenia.

Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletých detí navrhujúc, aby odvolací súd
zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa tak, že od 6.6.2011 určí výživné na obidve maloleté deti spoločne



vo výške XXX euro mesačne tak, ako to plánoval otec po odchode zo spoločnej domácnosti, a to na
maloletého A. XXX euro mesačne a na maloletú R. vo výške XXX euro mesačne . Matka namietala
nesprávne vyhodnotenie skutkového stavu súdom prvého stupňa poukazujúc na to, že nebolo
prihliadnuté k okolnosti, že v čase, kedy otec opúšťal spoločnú domácnosť, navrhol v svojej manželke
výživné na obe maloleté deti spolu vo výške XXX euro mesačne. Následne počas trvania konania začal
tvrdiť, že takouto sumou nemôže prispievať, lebo sa zmenili jeho pomery, firmu musel previesť na svojho
právneho zástupcu, on je len konateľom, firma spláca dlhy a podobne. Súd opakovane vykonal úkony
smerujúce k zisteniu otcom tvrdených a skutočností a pri rozhodovaní zohľadnil, že otec nepreukázal
dôvod, prečo sa zbavoval majetku (spoločnosti D. Y..N..K.. ) a čiastočne i „ zníženie otcovej schopností
platiť výživné„. Poukazujúc na § 75 ods.1 Zákona o rodine matka konštatovala, že takýto výklad súdu
prvého stupňa zákon neumožňuje a rozhodnutie súdu prvého stupňa je nesprávne a odporujúce
zákonu.

Matka ďalej uviedla, že otec maloletých v podstate nezmenil svoju životnú úroveň, pracuje v tej istej
firme (ktorá bola pôvodne jeho), je za jej chod zodpovedný, jazdí na tom istom vozidle (T. W.), prenajíma
si s priateľkou štvorizbový byt, prevádza bezodplatne svoje majetky počas trvania konania na tretie osoby
(motorka) a klame o týchto skutočnostiach súdu. Z potvrdenie leasingovej spoločnosti vyplýva, že celý
leasing doplatil otec, a až potom previedol už vyplatenú motorku na inú osobu. Tento úbytok majetku, ani
preukázanú lož otca súd v rozsudku nezohľadnil. Správanie otca od ním zavineného rozpadu rodiny by
nemalo požívať žiadnu ochranu a práve poručenský súd by mal urobiť všetko preto, aby matka s dvoma
malými deťmi neklesali na životnej úrovni len preto, že si otec rodiny našiel mimomanželský vzťah,
rodinu opustil, s deťmi sa takmer nestýka a prevádza svoje majetky na tretie osoby. Otec vo vzťahu k
deťom nerobí nič, neberie si ich ani na prázdniny, ani na dovolenky a svoj čas trávi s družkou, ktorá k
nemu necíti ani takú solidaritu, že by mu pomohla svojim príjmom.

Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1
O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolania
oboch rodičov proti výroku rozsudku, v ktorom bola od 6.6.2011 určená výška vyživovacej povinnosti
otca na obe maloleté deti nie sú podané dôvodne. Súd prvého stupňa v súvislosti s rozhodnutím
o výške vyživovacej povinnosti otca riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v
rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností ( § 120 ods. 1 O.s.p.), výsledky vykonaného
dokazovania správne zhodnotil ( § 132 O.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym
záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí primerane odôvodnil ( § 157 ods. 2 O.s.p.).

Podľa § 36 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí dieťa do
osobnej starostlivosti.

Podľa § 62 ods. 1,2,3,4,5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich
zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju
vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené
neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.



Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových
pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť.

Podľa § 63 ods. 3 Zák. o rod. ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené
potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného
sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval
na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa
zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný
súhlas súdu.

Podľa § 75 ods. l Zák. o rod. pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a
majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na
neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 77 ods. l Zák. o rod. právo na výživné sa nepremlčiava. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie za dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

V danom prípade Okresný súd Bratislava II rozsudkom zo dňa 17.10.2011, č.k. 27 P/252/2011-131
zveril obe maloleté deti do osobnej starostlivosti matky, otcovi uložil povinnosť prispievať od 1.6.2011
na výživu mal. A. sumou XXX euro mesačne a na mal. R. sumou XXX euro mesačne, vždy do 15-
teho dňa v mesiaci k rukám matky detí, určil, že zročné výživné ku dňu 17.10.2011 nie je a žiadnemu
z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.

Po odvolaní matky podanom proti výrokom týkajúcim sa vyživovacej povinnosti otca Krajský súd v
Bratislave uznesením zo dňa 18. mája 2012, č.k. 11 CoP 440/2011-178 podľa § 221 ods.1 písm. h/
O.s.p. rozsudok v napadnutej časti zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie poukazujúc na
nedostatok odôvodnenia rozhodnutia ( § 157 ods. 2 O.s.p.) v dôsledku ktorého nebolo možné závery
prijaté súdom prvého stupňa preskúmať a ani vo vzťahu k odvolacím dôvodom vyhodnotiť.

Ako prvoradé odvolací súd konštatuje, že výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých
životných potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom, tak po stránke
fyzickej ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na
výživné je rôzna, a to vzhľadom na vek, zdravotný stav ale aj vzhľadom na nadanie (schopnosti) tejto
osoby, spôsob prípravy na jej budúce povolanie a pod.. V zmysle vyššie uvedeného, základom pre
hodnotenie schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu,
je zistenie ich skutočných príjmov ale aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento dosahovaný príjem
zodpovedá ich telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností, ako
aj miestnym, lokálnym možnostiam ich uplatnenia a závisí aj od zisťovania ich celkových majetkových
pomerov v širšom slova zmysle. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti má súd
vychádzať jednak zo všeobecných hľadísk, t.j. zo skúmania odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa;
rozsah ktorých je rôzny vzhľadom na vek, zdravotný stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, nadanie,
záujmy maloletého dieťaťa; a vychádza zároveň aj z reálnych možností a schopností rodičov maloletého
dieťaťa plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Medzi týmito dvoma kritériami, t.j. medzi odôvodnenými
potrebami maloletého dieťaťa a reálnymi schopnosťami a možnosťami rodičov, platí zásada priamej
úmernosti, ktorá je plne v súlade s normatívnou zásadou, že dieťa má právo žiť na takej úrovni, na akej
žijú jeho rodičia. Odôvodnenými potrebami sú aj také potreby, ktoré nie sú celkom bežné, ale zároveň
sú pre vývoj dieťaťa prospešné, napr. rekreačné, kultúrne, vo vyššej miere zmierňujúce zdravotný
hendikep a pod.. Rozsah odôvodnených potrieb osoby odkázanej na výživné, je teda súčasne závislý od
reálnych schopností a možností osôb povinných poskytovať výživné, t.j. od ich zárobkových schopností
a možností, počtu ich celkových vyživovacích povinností a pod..



V prejednávanej veci súd prvého stupňa postupoval vecne správne, keď zisťoval všetky skutočnosti
podstatné pre určenie výšky výživného na maloleté deti z hľadiska ich súčasných odôvodnených potrieb,
ako aj z hľadiska schopností a možností rodičov, na výživu ktorých sú plne odkázané. Správne zohľadnil
v konaní zistené majetkové a zárobkové pomery oboch rodičov, ako aj rozsah odôvodnených potrieb
oboch maloletých detí. Výška súdom prvého stupňa výživného určeného súdom prvého stupňa na obe
maloleté deti od 6.6.2011 (t.j. odo dňa podania návrhu matkou) zodpovedá zákonným zásadám a v
prípade maloletej R. rešpektuje i zmenu rozsahu jej potrieb vzniknutých jej nástupom na základnú školu
k 1.9.2012. K odvolacím námietkám matky je treba uviesť, že v tejto súvislosti je bez akéhokoľvek
významu skutočnosť, že otec maloletých v období bezprostredne po odchode zo spoločnej domácnosti
e- mailom matke navrhol uhrádzať na výživu oboch maloletých celkovou sumou XXX euro mesačne.

K odvolacím námietkam otca odvolací súd poukazuje na to, že povinnosť platiť výživné na maloleté
deti je prioritnou povinnosťou, ktorá má prednosť pred akýmikoľvek inými výdavkami rodiča povinného
výživou (§ 62 ods. 5 Zákona o rodine). Nie je možné pripustiť, aby v dôsledku rozluky rodičov maloletých
detí klesla ich životná úroveň len kvôli tomu, že otec maloletých detí mal problémy v podnikaní, ktorých
dôsledkom bolo zníženie jeho príjmov v porovnaní s výškou ním dosahovaných príjmov v čase vedenia
spoločnej domácnosti s matkou a maloletými deťmi. Bez akéhokoľvek právneho významu sú potom
námietky otca o tom, že jeho súčasné finančné pomery mu nedovoľujú výživné v určenej výške uhrádzať.
Nie je možné neprihliadnuť ani na to, že matka sa o maloleté deti stará sama, pracuje na plný pracovný
úväzok, nemá možnosť si privyrobiť a vzhľadom na vek oboch maloletých detí finančný príspevok na ich
výživu v značnej miere nahrádza osobnou starostlivosťou o ne. Pokiaľ ide o splátky poistenia maloletých
hradených otcom maloletých, tieto nemožno považovať za tvorbu úspor v zmysle § 63 ods. 3 Zákona
o rodine tak, ako to v odvolaní navrhoval otec maloletých detí. O tvorbu úspor by mohlo ísť iba v
prípade, ak by bolo v možnostiach otca platiť okrem výživného k rukám matky aj ďalšiu sumu určenú
na tvorbu úspor, a to na osobitný účet maloletých detí. Z tvrdení otca v priebehu konania, z obsahu jeho
odvolania a i zo skutkového stavu zisteného z vykonaného dokazovania však vyplýva, že otec v období
po 6.6.2011 nedisponoval takým objemom finančných prostriedkov, aby z nich bol okrem bežného
výživného schopný uhrádzať výživné určené k tvorbe úspor detí.

Na základe uvedeného odvolací súd výrok rozhodnutia súdu prvého stupňa v ktorom bolo určené
výživné, ktoré je otec povinný platiť obom maloletým deťom v období po 6.6.2011 do právoplatnosti
rozsudku o rozvode manželstva rodičov podľa § 219 O.s.p. ako správny potvrdil.

Pokiaľ ide o výrok rozhodnutia, v ktorom súd prvého stupňa uložil otcovi povinnosť zaplatiť zročné
výživné v celkovej sume X.XXX euro ku dňu 31.5.2013, tento odvolací súd podľa § 221 ods.1 písm. f/,h/
O.s.p. zrušil a v rozsahu zrušenia (vrátane výroku o trovách konania) vrátil na ďalšie konanie. Odvolací
súd poukazuje na nesprávnosť uvedeného výroku, ktorý nerešpektuje zákonný charakter výživného
prináležiaceho obom maloletým deťom za obdobie pred vyhlásením rozhodnutia súdu. Keďže výživné
je plnením určeným na uspokojovanie potrieb každého z oboch maloletých detí (po prihliadnutí k ich
individuálne zisťovaným a určovaným potrebám), zákonnej úprave nezodpovedá určenie zročného
výživného prináležiaceho každému z oboch maloletých detí jednou celkovou sumou zročného
výživného. Súd prvého stupňa bude preto v ďalšom priebehu konania povinný ustáliť výšku zročného
výživného za obdobie od 6.6.2011 do nadobudnutia právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva
rodičov o ktorom rozhodol Okresný súd Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C/232/2010, a
to pri zohľadnení finančných plnení otca poskytnutých za účelom plnenia si vyživovacej povinnosti za
hodnotené obdobie.

V novom rozhodnutí o zostávajúcom predmete konania súd prvého stupňa okrem rozhodnutia o trovách
prvostupňového konania rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania ( § 224 ods.3 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.