{"guid": "7be9b1c9-bb13-44e1-b1b8-e39b8a473a22:5ccffa4f-00be-42fe-a5fb-1553c4565669", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2011:3810210977.1", "spisova_znacka": "4Co/332/2011", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 4Co/332/2011 z 12. 10. 2011", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trenčín z 12. októbra 2011, sp. zn. 4Co/332/2011, ECLI:SK:KSTN:2011:3810210977.1", "identifikacne_cislo": "3810210977", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Ľudmila Králiková", "sudca_id": 508, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-ludmila-kralikova-508", "datum_vydania": "2011-10-12", "forma": "Rozsudok", "povaha": [], "oblast": [], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/5ccffa4f-00be-42fe-a5fb-1553c4565669", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2011:3810210977.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2011:3810210977.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2011:3810210977.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/332/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3810210977
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2011:3810210977.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Lichnerovej a členov
senátu JUDr. Alice Beňovej a JUDr. Ivety Martinákovej v právnej veci navrhovateľky E. Z., T., Z. XXX/
XX proti odporcovi U., s.r.o., W. P., Ľ. R. XX/X, IČO: XX XXX XXX o neplatnosť skončenia pracovného
pomeru a náhradu mzdy, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 12.
júla 2011 č.k. 9C 122/2010-77 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku, ktorým návrh navrhovateľky
zamietol,     p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania     n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil, že skončenie pracovného pomeru k 31.05.2010
dohodou je neplatné a pracovný pomer naďalej trvá. Odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľke
v lehote 15 dní 3.199,16 eur brutto, štátu na účet tunajšieho súdu súdny poplatok vo výške 191,50 eur,
taktiež v lehote 15 dní. V prevyšujúcej časti návrh zamietol. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol,
že navrhovateľka a ani odporca nepredložili pracovnú zmluvu, na základe ktorej vznikol medzi nimi
pracovný pomer, nespochybňovali existenciu tohto dôkazu a vzniku pracovného pomeru. Z doložených
listinných dôkazov v spise vyplýva, že pracovný pomer vznikol 15.04.2009 na základe pracovnej
zmluvy s dohodnutým druhom práce čašníčka /správa Inšpektorátu práce Trenčín/. Dňa 31.05.2010
bola vyhotovená dohoda o skončení pracovného pomeru ku dňu 31.05.2010, ktorá bola podpísaná
odporcom. Medzi účastníkmi je nepochybné, že dohoda o skončení pracovného pomeru podpísaná
zamestnancom  nebola. Tiež je nepochybné to, že žiaden iný právny úkon smerujúci k ukončeniu
pracovno-právneho vzťahu medzi účastníkmi neexistuje. Navrhovateľka od začiatku tvrdila, že úmysel
skončiť pracovný pomer nemala, čo deklarovala aj listom zo dňa 13.05.2010, v ktorom odporcovi
oznamuje, že ho žiada o prideľovanie práce a vyplatenie mzdy za apríl, máj 2010 a dovolenky za
rok 2009 a 2010. Namietala, že od 10.05.2010 ju odporca nechal nedobrovoľne doma a ak to riešiť
nebude, podá podnet inšpektorátu práce v Trenčíne. Súd prvého stupňa skúmal prejav vôle nielen
na strane odporcu, ale predovšetkým na strane navrhovateľky. Odporca výslovne prejavil vôľu skončiť
s navrhovateľkou pracovný pomer dohodou. Súd má preukázané, že na strane navrhovateľky takáto
vôľa skončiť pracovný pomer nebola. Navrhovateľka odporcovi listom zo dňa 13.05.2010 oznamuje
záujem u odporcu pracovať. Obdržanie listu potvrdil konateľ spoločnosti Q. U.. Aj ďalšie listinné
dôkazy, a to nepodpísanie návrhu dohody o skončení pracovného pomeru navrhovateľkou, list zo
17.06.2010 Inšpektorátu práce v Trenčíne nasvedčujú tomu, že navrhovateľka výslovne prejavovala
nesúhlas so skončením pracovného pomeru. K uzavretiu dohody o skončení pracovného pomeru
nedošlo ani iným spôsobom. Z vykonaných dôkazov teda jednoznačne vyplýva, že dohoda o skončení
pracovného pomeru zo dňa 31.05.2010 je neplatná. Doteraz nedošlo k platnému skončeniu pracovného



pomeru a preto sa má za to, že pracovný pomer trvá. Súd prvého stupňa sa nezaoberal tvrdeným
porušením pracovných povinností navrhovateľkou, ktoré viedli odporcu k tomu, aby navrhovateľka
prestala u neho pracovať. Odporca uvádzané porušenie pracovnej disciplíny neuviedol v žiadnom
právnom úkone smerujúcom ku skončeniu pracovného pomeru ako dôvod, pre ktorý k tomuto úkonu
dochádza, dokonca nedal ani podnet na začatie trestného stíhania navrhovateľky. Súd preto nemal
povinnosť skúmať, či k takému porušeniu pracovnej disciplíny, aké uvádza odporca, došlo. Keďže v
danom prípade súd prvého stupňa usúdil, že skončenie pracovného pomeru je neplatné, potom z
tejto neplatnosti skončenia pracovného pomeru vyplýva nárok navrhovateľky v súvislosti s prejavom jej
vôle vo vzťahu k ďalšej existencii pracovného pomeru, a to v nároku na náhradu mzdy odo dňa, keď
oznámila odporcovi, že trvá na ďalšom zamestnaní. Navrhovateľka žiadala priznať náhradu mzdy od
13.05.2010 s poukazom na jej list z uvedeného dátumu. V liste je obsiahnuté oznámenie, že žiada o
prideľovanie práce podľa pracovnej zmluvy uzavretej 15.04.2009. Súd prvého stupňa mal teda za to, že
navrhovateľka odporcovi oznámila, ešte pred neplatnou dohodou o skončení pracovného pomeru, že
má záujem pracovať. Medzi účastníkmi je nesporné, že navrhovateľke po udalosti, ktorá sa mala stať
06.05.2010 súvisiaca so zistením, že navrhovateľka mala predávať v prevádzke odporcu svoj vlastný
tovar, odporcom práca prideľovaná nebola, že sa riešila otázka skončenia pracovného pomeru, ku
ktorému skončeniu platne nedošlo. Podľa názoru súdu navrhovateľke preto prináleží náhrada mzdy od
13.05.2010. Na pojednávaní dňa 03.02.2011 odporca navrhovateľke oznámil, že žiada, aby nastúpila do
zamestnania dňom 04.02.2011, že od 04.02.2011 jej umožní pokračovať v práci. Nárok navrhovateľky
na náhradu mzdy bol preto ohraničený dňom 04.02.2011. Navrhovateľka sa svojím návrhom domáhala
aj nárokov za nevyplatenú mzdu za mesiac apríl 2010 a šesť odpracovaných dní v mesiaci máj
2010, náhradu mzdy za obdobie, kedy jej odporca neumožnil pracovať /dňa 07.05.2010 jej bolo
oznámené, že do práce nemusí nastupovať - č. l. 32/ a od 13.05.2010 náhradu mzdy z titulu neplatného
skončenia pracovného pomeru. Náhrada mzdy sa poskytuje vo výške priemerného zárobku /§134/,
navrhovateľke prináleží, ako bolo uvedené vyššie, náhrada mzdy od 13.05.2010 do 04.02.2011 z dôvodu
neplatného skončenia pracovného pomeru, za čas od 07.05.2010 do 13.05.2010 pre prekážky na strane
zamestnávateľa. Keďže ku skončeniu pracovného pomeru malo dôjsť 31.05.2010  a aj prekážky v práci,
pre ktoré navrhovateľka nevykonávala prácu, sa vyskytli v mesiaci máj 2010, rozhodujúcim obdobím pre
výpočet priemerného zárobku je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, kedy sa zisťuje priemerný
zárobok, t.j. prvý štvrťrok 2011 /správne má byť 2010/. Z doložených listinných dôkazov na č. l. 43 až
72 ( dôkazy, z akej mzdy sa odvádzali odvody do zdravotnej, sociálnej poisťovne, aké vykázal odporca
pre daňové účely mzdy zamestnancov, medzi nimi i navrhovateľky ) vyplynulo, že navrhovateľka bola
odmeňovaná minimálnou mzdou, ktorá činila 317 eur brutto mesačne. Jej denný hrubý zárobok ničil
14,58 eur. Keďže navrhovateľka uplatnila aj nárok na mzdu za mesiac apríl 2010 a pomernú časť mája
2010 ( 6 dní ), súd o tomto nároku rozhodol podľa § 118 ods. 1 Zákonníka práce. Jej nárok na mzdu je
totožný, pokiaľ ide o výšku s nárokom na náhradu mzdy, t.z. že odporca je povinný jej zaplatiť mzdu za
mesiac apríl 2010 v hrubom 317 eur a za odpracované dni v mesiaci máji taktiež mzdu, ktorá pre tento
mesiac by činila 317 eur. Za mesiac máji 2010 má navrhovateľka tri druhy nárokov - nárok na mzdu,
nárok pre prekážky na strane odporcu a náhradu mzdy pre neplatné skončenie pracovného pomeru. Ich
výška je však identická. Preto súd pri výpočte výšky nároku navrhovateľky vychádzal z toho, že jej nárok
na zaplatenie 317 eur brutto je daný za mesiace apríl až december 2010 po 317 eur brutto, za mesiac
január  2011 po 317 eur brutto a za dva dni v mesiaci februári 2011 (dňa 03.02.2011 bola navrhovateľka
vyzvaná na nástup do práce), keďže denný hrubý zárobok činil 14,50 eur za uvedené dva dni je odporca
povinný nahradiť mzdu vo výške 29,16 eur, celkom peňažný nárok navrhovateľky predstavuje 3.199,16
eur brutto. Keďže sa navrhovateľka domáhala z titulu nároku na mzdu a náhradu mzdy 3.600 eur brutto,
v prevyšujúcej časti súd nárok zamietol. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 60 ods. 1,2, § 17 ods.
2, § 79 ods. 1, § 77 a § 80 Zákonníka práce. Navrhovateľka bola oslobodená od súdnych poplatkov, preto
podľa § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. v platnom znení je povinnosťou odporcu zaplatiť zodpovedajúci
súdny poplatok, ktorý podľa pol. 1a sadzobníka súdnych poplatkov z priznaného peňažného plnenia
predstavuje 191,50 eur. Navrhovateľka v návrhu na začatie konania uplatnila nárok na náhradu trov,
ktoré nevyčíslila, odporca nárok na náhradu trov ani neuplatnil, ale vzhľadom na čiastočný úspech vo
veci súd vyslovil podľa § 142 ods. 2 O. s. p., že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Proti tomuto rozsudku a to len výroku, ktorým súd prvého stupňa návrh zamietol, podala v zákonnej
lehote odvolanie navrhovateľka. Navrhla ho zmeniť tak, že odvolací súd zaviaže odporcu zaplatiť jej
ďalšiu náhradu mzdy za obdobie od 04.02.2011 do budúcna, resp. do skončenia pracovného pomeru
a rovnako žiadala doplatiť jej platenú dovolenku vo výške 141,60 eur. Namietala, že súd prvého stupňa



ohraničil jej nárok v spojitosti s náhradou mzdy od 13.05.2010 do 04.02.2011, s čím nesúhlasila a žiadala,
aby jej  tento nárok bol vyplatený až do riadneho skončenia pracovného pomeru. Uviedla, že nie  je
pravda, že by jej odporca umožnil nastúpiť do zamestnania dňom 04.02.2011, nie je zrejmé, akú prácu
jej ponúkol a za stavu, keď v priebehu súdneho konania ju očierňoval, vyslovila názor, že malo dôjsť
k skočeniu pracovného pomeru tak, ako to predpokladá § 79 ods. 1 Zákonníka práce. Spochybnila
pripravenosť odporcu ponúknuť jej prácu, keď v priebehu konania trval na tom, že skončenie pracovného
pomeru je platné a toto tvrdil aj v záverečnom návrhu. Od podania odvolania žiadala náhradu mzdy za 6
mesiacov po 317 eur. Poprela, že by v priebehu konania menila návrh, na pojednávaní dňa 03.02.2011
dala len návrh na mimosúdne vyriešenie veci, ktoré však odporca nerešpektoval. V žiadnom prípade
svoj návrh nevzala ani sčasti späť.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľky písomne nevyjadril.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania /§212
ods. 1, § 214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p./ a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky
nie je dôvodné.

Navrhovateľka ako odvolací dôvod uplatnila nesprávne vyhodnotenie dôkazov súdom prvého stupňa a
nesprávne právne posúdenie veci.

Odvolací súd preskúmal námietky, ktoré boli v odvolaní navrhovateľkou vznesené a v plnom rozsahu
sa stotožnil so skutkovým i právnymi závermi súdu prvého stupňa. Navrhovateľka v podanom odvolaní
neuviedla žiadne podstatné okolnosti, ktoré by mohli privodiť zmenu napadnutého rozsudku súdu prvého
stupňa. Za daného stavu si osvojil dôvody napadnutého rozsudku v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. a v celom
rozsahu na ne poukazuje. K jednotlivým námietkam navrhovateľky uvádzaných v odvolaní odvolací súd
dodáva:

Podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce v znení účinnom do 31.08.2011 ak zamestnávateľ dal zamestnancovi
neplatnú výpoveď alebo s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe
a ak zamestnanec oznámi zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho
pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo
požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť
náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď
oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní
pokračovať v práci, alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru. Podľa odseku 3 citovaného
zákona, ak zamestnávateľ skončil pracovný pomer neplatne a zamestnanec netrvá na tom, aby ho
zamestnávateľ ďalej zamestnával, platí, ak sa so zamestnávateľom nedohodne písomne inak, že sa jeho
pracovný pomer skončil dohodou, ak a/ bola daná neplatná výpoveď, uplynutím výpovednej doby, b/ bol
pracovný pomer skončený okamžite alebo v skúšobnej dobe, dňom, keď sa mal pracovný pomer skončiť.
Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia v prípadoch  ustanovených v odseku 3 písm. b/ zamestnanec
má nárok na náhradu mzdy v sume svojho priemerného zárobku podľa § 134 za výpovednú dobu 2
mesiacov.

Podľa § 80 Zákonníka práce pri neplatnej dohode o skončení pracovného pomeru sa postupuje pri
posudzovaní nároku zamestnanca na náhradu ušlej mzdy obdobne ako pri neplatnej výpovedi danej
zamestnancovi zamestnávateľom. Zamestnávateľ nemôže uplatňovať nárok na náhradu škody pre
neplatnosť dohody.

Predmetom preskúmania odvolacím súdom je nárok navrhovateľky na náhradu mzdy za obdobie od
04.02.2011 do rozhodnutia súdu v rozsahu, v akom bude mzda splatná.

Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľka uplatňovala v danej veci nárok z neplatného rozviazania
pracovného pomeru a náhradu mzdy a  trvala na tom, aby ju odporca  naďalej zamestnával. Odporca



na  pojednávaní dňa 03.02.2011 vyzval navrhovateľku, keďže k dnešnému dňu nedošlo k skončeniu
pracovného pomeru a pracovný pomer navrhovateľky trvá, aby zajtra nastúpila do práce s tým, že
u odporcu bude už zabezpečené navrhovateľke od zajtra miesto, ktoré jej patrí podľa uzatvorenej
pracovnej zmluvy. Neobstojí preto námietka navrhovateľky uvádzaná v odvolaní, že do práce nenastúpila
preto, že odporcovi neverí a že nie je zrejmé, akú jej prácu ponúkal, keď v priebehu konania trval na
tom, že skončenie pracovného pomeru je platné a toto tvrdil aj v záverečnej reči. Sama navrhovateľka
na základe výzvy odporcu mala prejaviť záujem a mala sa pokúsiť, aby s odporcom /so svojím
zamestnávateľom/ boli urobené všetky úkony súvisiace tak s dohodou o neúčinnosti prejavu o skončení
pracovného pomeru dohodou, ako aj s nástupom do práce. Navrhovateľka mohla a mala teda prejaviť
záujem, aby všetky okolnosti týkajúce sa jej pracovného pomeru a výkonu práce boli urobené na základe
výzvy navrhovateľa zo dňa 03.02.2011 správne. To, že takto navrhovateľka nepostupovala, nemôže mať
ten dôsledok, že by jej patrila náhrada mzdy aj po dni 04.02.2011. Ani ďalšia námietka navrhovateľky,
že súd zabudol rozhodnúť o jej nároku na dovolenku, ktorú si uplatnila v sume 141,60 eur, neobstojí. Z
obsahu spisu vyplýva, že na pojednávaní dňa 03.02.2011 navrhovateľka uviedla, že presne vymedzuje
predmet súdneho konania tak, že sa domáha určenia, že skončenie pracovného pomeru dohodou zo
dňa 31.05.2010 je neplatné a pracovný pomer trvá ďalej a uplatnila si náhradu mzdy. Uviedla tiež, že
vzhľadom na dôkaznú núdzu sa rozhodla vymedziť predmet sporu na neplatnosť skončenia pracovného
pomeru a náhradu mzdy z dôvodu neplatného skončenia pracovného pomeru. Súd prvého stupňa
uznesením pripustil zmenu návrhu a preto správne konal o predmete konania v takom rozsahu, v akom
ho na uvedenom pojednávaní upresnila navrhovateľka.

Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako
vecne správne potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p.
tak, že úspešnému odporcovi túto náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si ju neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie    n i e    j e    p r í p u s t n é   .", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "9C/122/2010", "guid": "69dbe486-03c0-47cf-ac1f-ac92f9cb59f7:952329c9-32a6-40bb-ad0b-b19c9a9a8594", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}