Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 23Co/64/2011 z 25. 4. 2012 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trnava z 25. apríla 2012, sp. zn. 23Co/64/2011, ECLI:SK:KSTT:2012:2108223299.3 Krajský súd Trnava | 23Co/64/2011 | ECLI:SK:KSTT:2012:2108223299.3 | 2012-04-25 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam Citované ustanovenia: § 48 ods. 1 OZ, § 48 ods. 2 OZ, § 126 ods. 1 OZ, § 517 ods. 1 OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/993cdaca-0eb9-4e4f-bcc3-1c4887b1359a Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2012:2108223299.3 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/64/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2108223299
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lea Stovičková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2108223299.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Ley Stovičkovej a členiek JUDr.
Ivety Jankovičovej a JUDr. Andrey Dudášovej v právnej veci navrhovateľa AX MERLIN, s. r. o.,
Hrnčiarovce nad Parnou, Dlhé Lúky 4, IČO : 36533033, zastúpeného Mgr. Oldřichom Vdolečkom,
advokátom, konateľom spoločnosti OV Legal, s. r. o., Zvolen, Nográdyho 17, proti odporkyniam : 1/ J.
H., nar. X.X.XXXX, Q., U. XX a 2/ Mgr. W. A. H., nar. X.X.XXXX, bytom Q., U. X, zastúpeným JUDr.
Jozefom Holičom, advokátom, Bratislava, Lužická 7, o zrušenie kúpnych zmlúv, o určenie vlastníctva k
nehnuteľnostiam a o vypratanie nehnuteľností, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu
Trnava z 11. novembra 2010 č. k. 10 C/174/2008 - 210, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ vo svojom návrhu, doručenom súdu 3.11.2008, si uplatnil právo na určenie, že kúpna
zmluva I je v dôsledku odstúpenia navrhovateľa, oznámeného listom zo 7.12.2007, zrušená a vlastníkom
pozemku parc. č. XXXX/XXX - orná pôda o výmere 741 m2, ktorý je evidovaný Katastrálnym úradom
Trnava, Správou katastra Trnava pre k. ú. Q., na LV č. XXXX je navrhovateľ a odporkyňa 1/ je povinná
navrhovateľovi predmetnú nehnuteľnosť vydať a právo na určenie že kúpna zmluva II je v dôsledku
odstúpenia navrhovateľa, oznámeného listom zo 7.12.2007, zrušená a vlastníkom pozemku parc. č.
XXXX/XXX - ostatné plochy o výmere 601 m2, ktorý je evidovaný Katastrálnym úradom Trnava, Správou
katastra Trnava pre k. ú. Q., na LV č. XXXX je navrhovateľ a odporkyňa 2/ je povinná navrhovateľovi
predmetnú nehnuteľnosť vydať.

Súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním návrh zamietol a vyslovil, že o náhrade trov
konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami procesného predpisu, § 80 písm. c/ O. s. p. a ustanoveniami §
48 ods. 1 a 2, § 126 ods. 1 a § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka a tým, že navrhovateľ nepreukázal
naliehavý právny záujem na požadovanom určení zrušenia kúpnych zmlúv, nakoľko určovací návrh
má nielen preventívny, ale zároveň aj reparačný cieľ, a naopak preukázal naliehavý právny záujem na
požadovanom určení vlastníctva k sporným nehnuteľnostiam, nakoľko posúdenie platnosti odstúpenia
od kúpnych zmlúv, dôsledkom ktorých odstúpení je zo zákona zrušenie kúpnych zmlúv, má predbežný
charakter vo vzťahu k existencii vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam. Ak teda došlo k
jednostrannému odstúpeniu od kúpnych zmlúv, pričom opodstatnenosť odstúpenia je medzi účastníkmi



sporná, musí súd vyriešiť predurčujúcu otázku, či došlo ku zrušeniu kúpnych zmlúv, a či v dôsledku
toho pôvodný dôvod plnenia skutočne odpadol. Konkrétne určenie, že kúpne zmluvy boli v dôsledku
odstúpenia zrušené, je právnou otázkou, ktorá má v prejednávanej veci len povahu predbežnej otázky
vo vzťahu k existencii práva alebo právneho vzťahu (vlastníctva). Naliehavý právny záujem na určení
vlastníctva k sporným nehnuteľnostiam je daný, nakoľko takéto určenie by malo vplyv na zápis sporných
právnych vzťahov v príslušnom katastri nehnuteľností v podobe spätného záznamu na základe súdneho
rozhodnutia. Vychádzal pritom z toho, že podmienkou účinného odstúpenia od zmluvy je omeškanie
dlžníka s plnením existujúceho záväzku. Navrhovateľ od kúpnych zmlúv odstúpil listom zo 7.12.2006,
keď predtým listom zo 6.11.2006 vyzval obe odporkyne na dodatočné zaplatenie dlžných kúpnych cien
za sporné nehnuteľnosti. Navrhovateľ tvrdil, že kúpne ceny za prevádzané nehnuteľnosti mu neboli
zaplatené, pričom jediný dôkaz, ktorým malo byť preukázané nezaplatenie kúpnych cien za sporné
nehnuteľnosti, výpoveď svedka MUDr. S. E., v rozhodnom čase konateľa navrhovateľa, ktorý sa vyjadril,
že peniaze za sporné nehnuteľnosti neprevzal pri podpise kúpnych zmlúv, považoval účelovým, nakoľko
navrhovateľ si vrátenie kúpnych cien za sporné nehnuteľnosti nárokuje voči svedkovi ako odporcovi.
Vzal do úvahy aj zastavenie trestného stíhania za trestný čin sprenevery voči neznámemu páchateľovi
uznesením Okresného riaditeľstva policajného zboru v Trnave ČVS: ORP-1984/OEK-TT-2009 Pt z
21.7.2010. Navyše nepravdepodobným sa mu javil fakt, že by si MUDr. S. E. neprečítal kúpne zmluvy
a tieto podpísal u notára bez oboznámenia sa s ich obsahom, nakoľko pôsobil vo funkcii konateľa
navrhovateľa šesť rokov, vlastnil obchodný podiel navrhovateľa a musel si byť vedomý následkov
spojených s výkonom funkcie konateľa a zodpovednosti za porušenie povinností konateľa. Vychádzal
aj z výpisu z účtu matky odporkýň Mgr. I. H., z ktorého vyplýva, že disponovala 23.9.2005 sumou
1 003 397,30 Sk, vyššou finančnou čiastkou, než bola kúpna cena oboch pozemkov. Z uvedeného
účtu vybrala svedkyňa Mgr. I. H. 27.9.2005 dvakrát sumu 200 000 Sk (spolu 400 000 Sk) a 27.9.2005
vybrala z pokladne jej podniku 600 000 Sk. Kúpna cena za oba sporné pozemky predstavovala spolu
845 460 Sk (466 830 Sk + 378 630 Sk). Z uvedeného mal preukázaným, že deň pred podpisom
kúpnych zmlúv mala svedkyňa, matka odporkýň, k dispozícii v hotovosti minimálne sumu 1 000 000
Sk, ktorú podľa zhodných výpovedí oboch odporkýň a svedkyne, poskytla svedkyňa odporkyniam za
účelom zakúpenia sporných nehnuteľností. Súd dospel k záveru, že navrhovateľovi ako predávajúcemu,
odporkyne zaplatili kúpne ceny za sporné nehnuteľnosti, a odstúpenia od kúpnych zmlúv jednostrannými
právnymi úkonmi navrhovateľa zo 7.12.2006, z dôvodu nezaplatenia kúpnych cien nehnuteľností,
nemohli byť platné a účinné. Keďže nenastali zamýšľané účinky odstúpenia od kúpnych zmlúv, teda
kúpne zmluvy neboli zrušené, odporkyne ako kupujúce, sú naďalej vlastníčkami sporných nehnuteľností,
v prospech ktorých bolo vložené vlastnícke právo do katastra nehnuteľností. Vzhľadom k tomu, že
odporkyne sú vlastníčkami sporných nehnuteľností, obsahom ktorého je právo vec užívať, právo vecou
disponovať a právo vec držať, prináleží im právo na ochranu proti akémukoľvek neoprávnenému
zásahu do ich vlastníckeho práva. Nakoľko navrhovateľ odvodzoval svoj nárok na vypratanie sporných
nehnuteľností z dôvodu, že je ich vlastníkom, ktorá skutočnosť sa mu nepodarila preukázať, nepriznal
súd právnu ochranu jeho nároku, pretože nebol naplnený hmotnoprávny základ reivindikačnej žaloby,
ktorým je skutočnosť, že vec sa nachádza vo faktickej moci inej osoby než jej vlastníka, pričom táto
osoba zadržiava vec bez právneho dôvodu. V zmysle § 151 ods. 3 O. s. p. si vyhradil rozhodnúť o trovách
konania po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie navrhovateľ, ktorý navrhol jeho zrušenie a vrátenie veci súdu
prvého stupňa. Odvolanie odôvodnil neúplne zisteným skutkovým stavom v dôsledku nevykonania
všetkých navrhnutých dôkazov a nesprávnym skutkovým zistením z vykonaného dokazovania. Podľa
navrhovateľa o nezaplatení kúpnych cien svedčia, okrem výpovede svedka MUDr. S. E., aj iné dôkazy,
výpoveď konateľa navrhovateľa R. C. G., čestné vyhlásenie účtovníčky navrhovateľa o neobdržaní
kúpnych cien za predmetné nehnuteľnosti, vyjadrenie odporkýň a aj svedkyne, ich matky, o ich vzťahu
k predmetným nehnuteľnostiam, ktoré považovali odmenou bez toho, aby mali za ne čokoľvek uhradiť.
Uviedol, že doteraz nezaplatili ani za zhotovenie inžinierskych sietí, ktorú povinnosť uznávajú. Ďalším
dôkazom malo byť (ne)absolvovanie vyšetrenia na detektore lži svedkom MUDr. E. a odporkyňami.
Účelovosť výpovede svedka MUDr. E. nemožno, podľa názoru odvolateľa, vyvodiť zo skutočnosti, že
navrhovateľ vedie proti nemu konanie, ktorého predmetom je vrátenie kúpnych cien. Uvedené vyplýva
z toho, že návrh bol podaný až po výpovedi svedka a z dôvodu nepremlčania práva navrhovateľa v
prípade, ak by sa ukázalo, že uvedený svedok kúpne ceny obdržal. Namietal zaujatosť svedkyne Mgr.
H. z dôvodu príbuzenského vzťahu s oboma odporkyňami, nakoľko je ich matkou. Rovnako namietal
vyhodnotenie výpovede svedka nevierohodnou, pretože bola logickou a podstúpil aj vyšetrenie na



detektore lži, ktorý potvrdil jeho verziu príbehu a ktorému detektoru lži sa odporkyne nepodrobili. Súd
nevykonal ním navrhnuté dokazovanie tým, že uznesenie vyšetrovateľa v trestnom konaní nevzal do
úvahy. K odvolaniu pripojil uznesenie Okresnej prokuratúry v Trnave z 9.9.2010 sp. zn. 2 Pv/1148/09 - 10.

Odporkyne vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa navrhli jeho odvolanie odmietnuť v zmysle §
218 ods. 1 písm. d/ O. s. p., nakoľko neobsahuje odôvodnenie v zmysle § 205 ods. 2 O. s. p. Poukázali na
to, že kúpne zmluvy prostredníctvom konateľa 28.9.2005 podpísal navrhovateľ, ktorý v roku 2005 obdržal
rozhodnutie katastra o zmene vlastníctva a vykonal účtovnú závierku a daňové priznanie, z ktorého
evidentne vyplývalo zníženie množstva nehnuteľností v jeho vlastníctve. Odporkyne od navrhovateľa
obdržali v stavebnom konaní potrebný súhlas. Navrhovateľ súhlasil s výstavbou domu na pozemku,
ktorý nemal byť zaplatený. Okolnosť nezaplatenie kúpnych cien navrhovateľ namietal rok po uzavretí
kúpnych zmlúv, po žiadosti matky odporkýň o úhradu navrhovateľa za poskytnuté služby. Uplatnili si
náhradu trov odvolacieho konania.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) po zistení, že odvolanie podala včas
oprávnená osoba (§ 201 a § 204 O. s. p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok
prípustný (§ 201 a § 202 O. s. p.), na nariadenom odvolacom pojednávaní (§ 214 ods. 1 O. s. p.)
preskúmal rozsudok, aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania
(§ 212 ods. 1 O. s. p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné a rozsudok súdu
prvého stupňa je vecne správny.

Predmetmi konania sú určenia zrušení dvoch kúpnych zmlúv, určenie vlastníctva k dvom pozemkom a
vypratanie dvoch pozemkov.

Podľa § 80 písm. c/ O. s. p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,
či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Predpokladmi úspešnosti návrhu na začatie konania o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je či nie je
v zmysle § 80 písm. c/ O. s. p. sú po procesnej stránke skutočnosti, že účastníci majú vecnú legitimáciu a
že na určení je naliehavý právny záujem. Vecnú legitimáciu v konaní o určenie, či tu právny vzťah alebo
právo je či nie má ten, kto je účastníkom právneho vzťahu alebo práva, o ktoré v konaní ide. Právny
záujem žalobcu musí byť podľa požiadavky zákona kvalifikovaný, t. j. naliehavý. Naliehavosť právneho
záujmu je charakterizovaná určitými aspektmi : žalovaným je popieraná existencia (neexistencia) práva
či právneho pomeru žalobcu, teda je tu stav, že právo, resp. právny vzťah medzi účastníkmi konania je
sporný (existencia aktuálneho stavu objektívnej právnej neistoty medzi účastníkmi); jestvuje ohrozenie
práva či právneho vzťahu, resp. stav neistoty právneho postavenia žalobcu, ktorý nemožno odstrániť
inak len určovacím výrokom; jestvuje potreba odstránenia tejto neistoty, resp. ohrozenie práva alebo
právneho vzťahu. Naliehavý právny záujem na určení je daný najmä tam, kde by bez tohto určenia
bolo ohrozené právo žalobcu alebo kde by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým;
žaloba domáhajúca sa určenia nemôže byť spravidla opodstatnená tam, kde je možné žalovať splnenie
povinnosti. Povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu na určení právneho vzťahu alebo práva
je naliehavý právny záujem zaťažuje žalobcu. Pre žalobcu to znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať
skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení, čo je jednou
z podmienok na to, aby súd mohol v rozsudku žalobe meritórne vyhovieť. Naliehavosť právneho záujmu
predpokladaná citovaným zákonným ustanovením nachádza svoje vyjadrenie v petite, ktorý žalobca vo
svojom návrhu zvolil. Určovacou žalobou sa žalobca nedomáha prisúdenia plnenia, nedomáha sa teda
vydania exekučného titulu, ale vydania autoritatívneho výroku súdu, že určitý právny vzťah alebo právo
tu je (pozitívna určovania žaloba) alebo že tu nie je (negatívna určovacia žaloba). Žalobca podaním
určovacej žaloby vyjadruje, že mu k ochrane práva postačí jeho určenie - danie mu istoty práva. Ak
sa má určovacou žalobou, resp. určovacím výrokom súdu dosiahnuť zhoda medzi skutočným stavom
a stavom zapísaným v katastri nehnuteľností, bude naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho
práva daný vždy.



Odstúpenie od zmluvy je jednostranným právnym úkonom adresovaným druhej zmluvnej strane, ktorým
sa ruší zmluvný záväzkový vzťah. Uvedený právny úkon nadobúda účinky okamihom, keď dôjde do
dispozičnej sféry druhého subjektu. Jeho účinnosť nie je teda podmienená súhlasom druhého účastníka,
ani rozhodnutím súdu. V prípade zrušenia kúpnej zmluvy, ktorou sa prevádzala nehnuteľnosť, je
odstúpením prevodcu od tejto zmluvy, s čím nadobúdateľ nesúhlasil, žaloba na určenie síce žalobou
preventívnou, ale zároveň má aj reparačný cieľ. Naliehavý právny záujem v zmysle ustanovenia §
80 písm. c) OSP je teda daný už existenciou rozporu vo vlastníctve predmetného pozemku podľa
stavu vyplývajúceho zo zápisu v katastri nehnuteľností a podľa stavu, ktorý nastal v dôsledku platného
odstúpenia od zmluvy. Rozhodnutie odvolacieho súdu nie je konštitutívne; má deklaratórny význam a
dôsledky odstúpenia od kúpnej zmluvy vyplývajú zo zákona (pozri § 48 ods. 2 a § 457 Občianskeho
zákonníka). V súdenej veci nebolo (vzhľadom na žalobcom uplatnený žalobný návrh - petit) potrebné,
aby sa týmito dôsledkami zaoberali súdy, ktoré však mali vplyv aj na zápis sporných právnych vzťahov
v príslušnom katastri nehnuteľností, najmä ich spätný záznam na základe súdneho rozhodnutia (porov.
§ 34 zák. č. 162/1995 Z. z. a § 38 vyhl. č. 79/1996 Z. z.).

Navrhovateľ svoj naliehavý právny záujem na požadovanom určení v zmysle § 80 písm. c/ O. s. p.
odôvodnil nesúladom zápisu vlastníckeho práva odporkýň na základe právnych úkonov - kúpnych zmlúv
k nehnuteľnostiam v katastri a skutočným právnym stavom jeho vlastníctva k nehnuteľnostiam, ktorý
vznikol odstúpením od kúpnych zmlúv.

Podľa § 135 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) inak otázky, o ktorých patrí
rozhodnúť inému orgánu, môže súd posúdiť sám. Ak však bolo o takejto otázke vydané príslušným
orgánom rozhodnutie, súd z neho vychádza.

V citovanom ustanovení sa uvádza, že otázky, u ktorých nie je vylúčené ich predbežné riešenie,
môže posúdiť sám procesný súd. Ide o tzv. predbežné - prejudiciálne otázky. Prejudiciálne alebo
predbežné otázky sú také otázky, ktorých predchádzajúce vyriešenie procesným súdom je nutné,
aby bolo možné rozhodovať vec samu. Bez toho, aby si súd spravil názor na to, ako by mala byť
predbežná otázka vyriešená, nie je možné konečné rozhodnutie vo veci samej. Nejde o jej rozhodnutie vo
výroku rozhodnutia, ale len o jej vyriešenie v dôvodoch rozhodnutia, takže predbežne vyriešená otázka
nikdy nemôže nadobudnúť právoplatnosť. Jej záväzné rozhodnutie je vecou iného procesu pred iným
procesným orgánom. Existujú predbežné otázky, ktoré procesný orgán nikdy sám riešiť nesmie a vždy
musí vyčkať rozhodnutie príslušného procesného orgánu (§ 109 ods. 1 písm. b/ a písm. c/ O. s. p.) a
tiež predbežné otázky, ktoré si môže procesný orgán vyriešiť sám, aby mohol rozhodnúť o veci, ktorá
tvorí predmet jeho konania (§ 109 ods. 2 písm. c/ O. s. p.).

Občiansky súdny poriadok nemá výslovné ustanovenia o tom, ktoré otázky nesmie procesný súd ako
prejudiciálne (predbežné) riešiť, dokonca nemá ani ich príkladný výpočet. Len z ustanovenia § 135 ods. 1
možno dovodiť, že procesný súd nesmie riešiť vec osobného stavu. Procesný súd nemôže prejudiciálne
riešiť tie otázky hmotnoprávnych vzťahov (občianskoprávnych a iných), ktoré vznikajú, menia sa alebo
zanikajú len hmotnoprávnym konštitutívnym rozhodnutím iného súdu alebo orgánu. Dôvod spočíva v
tom, že pokiaľ nevyšlo záväzné rozhodnutie príslušného orgánu, taký právny stav neexistuje. Iné otázky
právnych vzťahov účastníkov môže procesný súd prejudiciálne riešiť bez ohľadu na to, či tieto otázky
príslušia rozhodovať súdu alebo iným procesným orgánom. Právomoc k samostatnému rozhodovaniu
otázok, ktoré majú byť riešené prejudiciálne, tu nehrá úlohu, ktorú skutočnosť možno vysvetliť tým, že
riešením prejudiciálnej otázky súd nezasahuje do kompetencie iného orgánu. Ten totiž môže, bez ohľadu
na vyriešenie tejto otázky prejudiciálne procesným súdom, ju kedykoľvek rozhodnúť sám. Ak rozhodne
inak, než ju prejudiciálne riešil procesný súd, bude to prípadne dôvodom obnovy konania. Posúdenie
predbežnej otázky ovšem nemôže byť vyjadrené formou výroku, ale sa môže prejaviť len v tom, ako
bude rozhodnuté o veci samej, bude preto uvedené len v dôvodoch rozhodnutia.

Podľa § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo
v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.



Podľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie
je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

Všeobecná zásada o rešpektovaní a dodržiavaní uzavretých zmlúv je prelomená výnimočným
ustanovením, ktoré formuluje oprávnenie účastníka zmluvy odstúpiť od tejto zmluvy v prípadoch, v
ktorých to v hypotéze právnej normy predvída zákon, alebo keď sa na tom účastníci zmluvy vopred
dohodli. Odstúpenie od zmluvy je jednostranným právnym úkonom, v dôsledku uplatnenia ktorého sa
zmluva zrušuje s účinkami "od začiatku" (ex tunc). Týmto zrušením zaniká právny titul, na základe
ktorého nadobúdateľ získal vlastnícke právo k nehnuteľnosti. Medzi účastníkmi zmluvy je po zrušení
zmluvy taký právny stav, aký bol pred jej uzatvorením, ako keby k uzatvoreniu zmluvy vôbec nedošlo a to
nielen z hľadiska obligačných účinkov ale i účinkov vecnoprávnych. Nakoľko teda odstúpenie od zmluvy
má aj vecnoprávne účinky, obnovuje sa v dôsledku neho pôvodný stav, t. j. zo zákona sa obnovuje
vlastnícke právo prevodcu. Takáto zmena sa v zmysle ust. § 34 ods. 1 Katastrálneho zákona zapisuje
do katastra nehnuteľností záznamom.

Účinky odstúpenia od zmluvy ako jednostranného právneho úkonu s poukazom na ust. § 48 ods. 2
Občianskeho zákonníka sú "ex tunc", t. z., že zmluva, od ktorej sa odstúpilo zaniká od počiatku a
dochádza k obnoveniu vlastníckeho práva prevodcu. Odstúpenie od zmluvy je účinné odo dňa, kedy
bolo doručené do dispozičnej sféry druhej zmluvnej strane a platné, ak tu existoval platný zákonný,
resp. zmluvný dôvod na odstúpenie od zmluvy. Platným a účinným odstúpením od zmluvy o prevode
vlastníctva k nehnuteľnosti zanikajú tak obligačnoprávne, ako aj vecnoprávne účinky zmluvy. Z dikcie
zákona je zrejmé, že na nastanie účinkov odstúpenia od zmluvy nie je potrebné rozhodnutie súdu, alebo
iného štátneho orgánu (napr. správy katastra), účinky odstúpenia od zmluvy nastávajú priamo zo zákona.
Zrušenie zmluvy je predpokladom na použitie pravidla obsiahnutého v § 457. Ak v dôsledku odstúpenia
od zmluvy došlo k spôsobeniu škody a sú splnené aj ďalšie predpoklady zodpovednosti za túto škodu,
možno ju uplatniť v zmysle § 420 a nasl. možnosťou predávajúceho odstúpiť od zmluvy, v ktorej si
účastníci ako nahodilú zložku obsahu zmluvy (accidentale negotii) dohodli podľa par. 48 ods. 1 Obč.
zákonníka možnosť predávajúceho odstúpiť pre prípad nezaplatenia časti alebo celej kúpnej ceny.

Podľa § 588 Občianskeho zákonníka z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy
kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu
dohodnutú cenu.

Všeobecné ustanovenia o kúpnej zmluve sú vo vzťahu k všeobecným ustanoveniam prvej hlavy
ôsmej časti špeciálnou úpravou. V dôsledku toho sa všeobecné ustanovenia prvej hlavy použijú iba v
prípade, keď druhá hlava daný vzťah neupravuje. Kúpna zmluva je najbežnejším odvodeným spôsobom
nadobudnutia vlastníckeho práva. Ide o dvojstranný právny úkon pozostávajúci z návrhu (oferty) a prijatia
návrhu (akceptácie), spočívajúci vo vzájomných a obsahovo zhodných prejavoch vôle dvoch strán, na
základe ktorých predávajúcemu vznikne povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu
povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu. Kúpna zmluva vzniká,
keď sa zmluvné strany zhodli (dosiahli konsenzus) o predmete kúpy a kúpnej cene, pokiaľ zákon alebo
dohoda zmluvných strán nevyžaduje ďalšie náležitosti. Podstatnou náležitosťou kúpnej zmluvy je aj
dohoda o cene.

Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

Sankcie pre prípad omeškania dlžníka si môžu účastníci dohodnúť v zmluve. Zákon však zakotvuje
určité práva pre veriteľa a povinnosti pre dlžníka, ktoré sa môžu uplatniť v prípade, ak sa dlžník dostane
do omeškania. Dlžník sa dostane do omeškania vtedy, ak svoj dlh nesplní riadne (t. j. v dohodnutom
množstve, kvalite, rozsahu a na dohodnutom mieste) a ak dlh veriteľovi alebo osobe oprávnenej dlh
prevziať nesplní včas (t .j. v dohodnutom čase). V dôsledku omeškania dlžníka dochádza zo zákona



k zmene obsahu právneho vzťahu bez ohľadu na to, či dlžník omeškanie zavinil, alebo nie. Nie je
rozhodujúce ani to, či dlžník nie je schopný dlh splniť. Práva z tohto ustanovenia však možno uplatniť iba
za podmienky, že záväzok je platný. Omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi právo a) požadovať splnenie
v dodatočnej primeranej lehote, ktorú poskytne dlžníkovi na splnenie (odsek 1); ak dlžník splnil dlh
čiastočne, veriteľ môže požadovať splnenie toho, čo chýba, a b) odstúpiť od zmluvy, ak dlžník nesplní
svoj dlh ani v dodatočnej primeranej lehote, ktorú mu veriteľ poskytol. Odstúpením od zmluvy sa zmluva
od začiatku zrušuje (§ 48) a zanikajú všetky práva a povinnosti oboch strán, ktoré pre ne vyplývajú zo
zmluvy. Každý je povinný vrátiť to, čo dovtedy od druhej strany prijal, z titulu bezdôvodného obohatenia.
Plnenie dlžníka musí byť poskytnuté riadne a včas, aby dlh zanikol splnením. Ak dlžník nesplní svoj dlh
včas alebo riadne, je v omeškaní. Omeškaním dlžníka sa mení obsah záväzkového vzťahu; veriteľovi
vzniká právo dlžníkovi vymedziť na splnenie dlhu dodatočnú primeranú lehotu, pričom po jej márnom
uplynutí môže veriteľ od zmluvy odstúpiť.

Odvolací súd sa stotožnil so súdom prvého stupňa v posúdení naliehavosti určovacích návrhom. V
prípade zrušenia kúpnej zmluvy, ktorou sa prevádzala nehnuteľnosť, odstúpením prevodcu od tejto
zmluvy, s ktorým nadobúdateľ nesúhlasil, má určovací návrh nielen preventívny, ale zároveň reparačný
cieľ. Na určení zrušenia kúpnych zmlúv niet naliehavého právneho záujmu, pretože zrušenie kúpnych
zmlúv je zákonným následkom účinného odstúpenia od zmluvy, ktorý nastáva priamo zo zákona, bez
rozhodnutia súdu. Podstatnou skutočnosťou však je, či odstúpenia od zmlúv boli účinným právnymi
úkonmi, ktorého určenia sa ale navrhovateľ nedomáhal. Naopak ustálenie otázky účinnosti odstúpení
od oboch kúpnych zmlúv v danom prípade, je otázkou predbežnou vo vzťahu k vyriešeniu si právneho
vzťahu vlastníctva k sporným nehnuteľnostiam v zmysle § 135 ods. 2 O. s. p. Účinné odstúpenie od
kúpnych zmlúv, by v prípade kladného určenia vlastníckeho práva navrhovateľa, malo vplyv na zápis
sporných právnych vzťahov v príslušnom katastri nehnuteľností v podobe spätného záznamu na základe
súdneho rozhodnutia.

Preto pokiaľ súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa o určenie zrušenia oboch kúpnych
zmlúv pre nedostatok naliehavého (kvalifikovaného) právneho záujmu, rozhodol správne. Správne tiež
postupoval v druhej časti petitu návrhu o určenie vlastníctva k sporným nehnuteľnostiam, pokiaľ sa
zaoberal otázkou predurčujúcou, účinnosťou odstúpení od kúpnych zmlúv. Pochybností nebolo v otázke
správnosti postupu navrhovateľa podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka v tom, že navrhovateľ
vyzval obe odporkyne listami zo 6.11.2006 k zaplateniu kúpnych cien sporných nehnuteľností a
následne listami zo 7.12.2006, adresovanými obom odporkyniam, odstúpil od oboch kúpnych zmlúv
z dôvodu nezaplatenia kúpnych cien za pozemky uvedené v úvode tohto rozhodnutia. Spornou
zostala otázka zaplatenia kúpnych cien oboma odporkyňami v zmysle kúpnych zmlúv uzavretých
28.9.2005 medzi navrhovateľom a odporkyňou 1/, ktorej predmetom bol pozemok par. č. XXXX/XXX
a medzi navrhovateľom a odporkyňou 2/, ktorého predmetom bol pozemok parc. č. XXXX/XXX. Obe
kúpne zmluvy podpísal MUDr. S. E., ktorý v tom čase pôsobil vo funkcii konateľa navrhovateľa.
Podmienkami účinných odstúpení od zmlúv je omeškanie dlžníkov - odporkýň s plnením existujúceho
záväzku. Navrhovateľ tvrdil, že kúpne ceny za oba pozemky mu nikdy zaplatené odporkyňami neboli,
i napriek tomu, že v oboch kúpnych zmluvách je uvedené, že dohodnutá kúpna cena bola zaplatená
predávajúcemu v hotovosti pri podpise kúpnych zmlúv. Jediným dôkazom v súdenom prípade, ktorým
malo byť preukázané nezaplatenie kúpnych cien za sporné nehnuteľnosti, bola výpoveď svedka MUDr.
S. E., ktorý sa vyjadril, že peniaze za sporné nehnuteľnosti neprevzal pri podpise kúpnych zmlúv a
navyše si kúpne zmluvy ani neprečítal a až dodatočne zistil, že v kúpnych zmluvách je uvedené, že
peniaze mal prevziať v hotovosti pri ich podpise. Toto tvrdenie svedka súd prvého stupňa považoval
účelovým, nakoľko navrhovateľ si vrátenie kúpnych cien za sporné nehnuteľnosti nárokuje aj od svedka
MUDr. S. E. v samostatnom konaní a pre prípad úspechu navrhovateľa v prejednávanej veci, by nebol
dôvod pokračovať v konaní o vrátenie kúpnych cien voči uvedenému svedkovi ako odporcovi. Navyše
súbežne s týmto konaním prebiehalo aj trestné stíhanie za trestný čin sprenevery voči neznámemu
páchateľovi, ktoré trestné stíhanie bolo zastavené uznesením Okresného riaditeľstva policajného zboru
v Trnave ČVS : ORP - 1984/OEK - TT - 2009 Pt z 21.7.2010. Nepravdepodobným považoval fakt, že by si
uvedený svedok neprečítal kúpne zmluvy a tieto podpísal u notára bez oboznámenia sa s ich obsahom,
nakoľko pôsobil vo funkcii konateľa navrhovateľa šesť rokov, vlastnil obchodný podiel navrhovateľa a
musel si tak byť vedomý následkov spojených s výkonom funkcie konateľa a zodpovednosti za porušenie
povinností konateľa. Z výpovede svedkyne Mgr. I. H. vyplynulo, že spolupracovala s navrhovateľom
pri predaji pozemkov v lokalite H. pole a kúpne ceny boli odovzdané pri podpise kúpnych zmlúv v



hotovosti MUDr. S. E. v jej kancelárii, kde sa spravidla podpisovali všetky kúpne zmluvy na pozemky v
lokalite H. H.. Navyše odporkyne predložili súdu dôkazy - výpis z účtu ich matky (č. l. 123), z ktorého
vyplýva, že ich matka disponovala 23.9.2005 finančnou čiastkou 1 003 397,30 Sk, z ktorého účtu
vybrala svedkyňa Mgr. I. H. 27.9.2005 dvakrát po 200 000 Sk (spolu 400 000 Sk) a 27.9.2005 vybrala
z pokladne svojho podniku 600 000 Sk. Z uvedeného súd prvého stupňa správne vyvodil, že svedkyňa,
matka oboch odporkýň, disponovala v čase uzavretia oboch kúpnych zmlúv dostatočnou finančnou
hotovosťou, vyššou než kúpne ceny za oba sporné pozemky 845 460 Sk (466 830 Sk + 378 630 Sk),
a niet preto pochybností o platobnej schopnosti oboch odporkýň, nakoľko kúpne ceny obe odporkyne
zaplatili z finančných prostriedkov poskytnutých im ich matkou. Správne súd prvého stupňa uzavrel,
že v prospech odporkýň svedčila vecná a presná výpoveď svedkyne Mgr. I. H. podložená listinnými
dôkazmi, podpísanými kúpnymi zmluvami, výpisom z účtu, dokladom o výbere peňazí z pokladne, ale
v prospech navrhovateľa nesvedčila výpoveď svedka MUDr. S. E., ktorú vyhodnotil súd nevierohodnou
a účelovou. Z uvedeného preto vyplýva záver, že odporkyne navrhovateľovi zaplatili kúpne ceny
sporných pozemkov v hotovosti. Odstúpenia navrhovateľa listami zo 7.12.2006 sú preto z uvedeného
dôvodu nezaplatenia kúpnych cien nehnuteľností neúčinnými právnymi úkonmi, ktoré nemohli vyvolať
nimi zamýšľané právne účinky - zrušenie zmlúv. Odporkyne sú preto i naďalej vlastníčkami sporných
pozemkov, a súd prvého stupňa rozhodol správne, keď zamietol návrh aj v časti o určenia vlastníckych
práv k obom nehnuteľnostiam - pozemkom. Správne zamietol aj návrh v časti vypratania nehnuteľností -
pozemkov, pretože dôvodmi vypratania mali byť vlastnícke práva navrhovateľa k obom nehnuteľnostiam,
a tým neoprávnenosť uplatňovania všetkých zložiek vlastníckych práv odporkyňami, ktoré dôvody -
vlastnícke práva k dvom pozemkom v konaní navrhovateľ nepreukázal (návrh bol v častiach určenia
vlastníckych práv k pozemkom zamietnutý).

Pokiaľ navrhovateľ v odvolaní tvrdil, že o nezaplatení kúpnych cien, okrem výpovede svedka MUDr. E.,
svedčí aj čestné vyhlásenie účtovníčky navrhovateľa o neobdržaní kúpnych cien, k tomu odvolací súd
uvádza, že uvedený dôkaz je právne irelevantný. Odporkyne plnili konateľovi navrhovateľa zaplatením
kúpnych cien pozemkov v hotovosti v zmysle § 133 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktorý je štatutárnym
orgánom spoločnosti oprávneným za spoločnosť s ručením obmedzeným konať. Ďalší osud kúpnych
cien, uvedeným spôsobom zaplatených, nie je podstatným. Rovnako aj výpoveď konateľa navrhovateľa
R. C. G. nie je podstatnou, nakoľko svedok MUDr. E., bol v rozhodnom období konateľom oprávneným
konať v mene obchodnej spoločnosti navrhovateľa. Rovnako i pocity odporkýň vo vzťahu k pozemkom
nie sú podstatnými. Rovnako nie je podstatným pre danú vec ani uznesenie Okresnej prokuratúry sp. zn.
2 Pv/1148/09 - 10 z 9.9.2010, nakoľko uvedený dôkazný prostriedok, i keby obsahoval vo veci relevantné
okolnosti, mal navrhovateľ predložiť do skončenia konania pred súdom prvého stupňa. Účastníci konania
boli poučení v zmysle § 120 ods. 4 O. s. p. (č. l. 199) a navrhovateľ neuviedol žiadne dôvody, pre ktoré
uvedené uznesenie nepredložil už súdu prvého stupňa, keď objektívne existovalo (§ 205a ods. 1 písm.
c/ a d/ O. s. p.).

Podľa § 219 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak
je vo výroku vecne správne.

Odvolací súd v súlade s ustanovením § 219 ods. 1 O. s. p. rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej
potvrdil z dôvodu vecnej správnosti.

Podľa § 224 ods. 1 O. s. p. ustanovenia o trovách konania pred súdom prvého stupňa platia i pre
odvolacie konanie. Podľa § 224 ods. 4 O. s. p., ak odvolací súd rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu
vo veci samej, ktorým nebolo rozhodnuté o trovách konania z dôvodu postupu podľa § 151 ods. 3, o
trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.

O trovách tohto odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v zmysle § 224 ods. 4 O. s. p., ktoré
ustanovenie v zmysle § 224 ods. 1 O. s. p. platí aj pre odvolacie konanie, pretože odvolací súd rozhodol o
odvolaní proti rozhodnutiu vo veci samej, ktorým nebolo rozhodnuté o trovách konania z dôvodu postupu
podľa § 151 ods. 3 O. s. p.



Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č.
757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.