{"guid": "7b9e4b54-b7fe-43db-945a-e6f2acc589ce:1d66a049-e53f-432f-a5c6-7daedd7d2f30", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2012:4111225350.1", "spisova_znacka": "7CoE/17/2012", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 7CoE/17/2012 z 30. 1. 2012", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Nitra z 30. januára 2012, sp. zn. 7CoE/17/2012, ECLI:SK:KSNR:2012:4111225350.1", "identifikacne_cislo": "4111225350", "sud": {"guid": "sud_123", "nazov": "Krajský súd Nitra", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-nitra"}, "sudca": "JUDr. Marian Tengely", "sudca_id": 1305, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-marian-tengely-1305", "datum_vydania": "2012-01-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Exekúcia a výkon rozhodnutí"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "nazov": "§ 219 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-2", "nazov": "§ 219 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/1d66a049-e53f-432f-a5c6-7daedd7d2f30", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2012:4111225350.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSNR:2012:4111225350.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSNR:2012:4111225350.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7CoE/17/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4111225350
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madaraszová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2012:4111225350.1

Uznesenie
Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova
25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený advokátskou kanceláriou Advocate, s. r. o., so sídlom
Pribinova 25, Bratislava, proti povinnému: W. Z., bytom Q., P. U. X, o vymoženie sumy 1.600,83 eura s
príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 13. septembra
2011, č. k. 23Er/829/2011-11, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Povinnému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením, vydaným vyššou súdnou úradníčkou, súd prvého stupňa zamietol žiadosť
súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého so sídlom Exekútorského úradu Záhradnícka 60, Bratislava,
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 12. 08. 2011. Svoje rozhodnutie odôvodnil
ustanoveniami § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2, 3, § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o
rozhodcovskom konaní, § 25 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z. z o spotrebiteľských úveroch, § 2
písm. a) a b), § 3 ods. 2, § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch, § 52 ods. 1,
§ 53 ods. 1, 2, 5,      § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ako aj zisteným skutkovým stavom.
Uviedol, že súdny exekútor na základe návrhu oprávneného požiadal o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie proti povinnému pre vymoženie sumy 1.600,83 eur s príslušenstvom, pričom za exekučný
titul označil Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadený zriaďovateľom Slovenská  rozhodcovská
a. s. Bratislava zo dňa 28. 04. 2011, sp. zn. SR 02620/11, ktorým bola povinnému uložená povinnosť
zaplatiť oprávnenému sumu 1.840,83 eura spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25% denne zo
sumy 1.840,83 eura od 09. 01. 2011 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6% ročne zo sumy
1.840,83 eura od 14. 02. 2011 do zaplatenia a nahradiť mu trovy súdneho konania vo výške 429,92
eura. V tejto súvislosti považoval súd  prvého stupňa za preukázané, že oprávnený a povinný uzavreli
dňa 20. 07. 2010 zmluvu o úvere, na základe ktorej poskytol oprávnený povinnému úver vo výške
800 eur a povinný sa zaviazal vrátiť uvedenú čiastku spolu s príslušným poplatkom vo výške 771
eur v mesačných splátkach po 131 eur počnúc dňom 25. 08. 2010. Poukázal na to, že rozhodcovský
rozsudok bol vydaný na podklade zabezpečovacej zmenky, čo bolo v rozpore s ust. § 4 ods. 6  druhá
veta zákona o spotrebiteľských úveroch. Konštatoval, že zmluva o úvere má charakter spotrebiteľskej
zmluvy, a preto je potrebné na uvedený právny vzťah aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka o
spotrebiteľských zmluvách. Podľa názoru súdu na uvedenom nič nemení ani skutočnosť, že povinný bol
na predmetnej zmluve označený ako podnikateľ, keďže že na tej istej zmluve bol povinný označený ako
aj fyzická osoba. Uvedené označenie povinného spôsobuje zmätočnosť ohľadom charakteru daného
vzťahu. Okrem toho mal súd za preukázané, že úverová zmluva obsahovala iný účel použitia finančných
prostriedkov ako spotrebiteľský účel. Na podklade týchto zákonných ustanovení prvostupňový súd
dospel k záveru, že výška úroku z omeškania vo výške 0,25 % denne zo sumy dlhu (91,25% ročne)
je v rozpore s príslušným ustanoveniami vnútroštátneho a európskeho práva o ochrane spotrebiteľa
a v rozpore s dobrými mravmi. Považoval ho za neprijateľnú podmienku, keďže spôsobuje značnú



nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a na základe toho
sa zabezpečovacia zmenka stáva v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatnou. Na základe
uvedeného prvostupňový súd dospel k záveru, že exekučný titul - rozhodcovský rozsudok nemohol
nadobudnúť materiálnu vykonateľnosť, ktorá je nevyhnutnou vlastnosťou exekučného titulu, a preto
návrh súdneho exekútora na vykonanie exekúcie zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, domáhajúc sa jeho zrušenia a
vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Vo svojom odvolaní oprávnený uviedol, že právne
posúdenie veci súdom prvého stupňa je nesprávne, ak súd posúdil vec podľa normy, ktorá na daný
skutkový stav nedopadá, alebo právnu normu síce určil správne, avšak nesprávne ju interpretoval alebo
ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval. Oprávnený argumentoval najmä tým, že povinný má
postavenie podnikateľa, a teda mu bol úver poskytnutý na účel podnikania alebo k výkonu zárobkovej
činnosti, čo odôvodňuje záver, že povinný nie je spotrebiteľom. Z toho dôvodu posudzovaný právny
vzťah nie je spotrebiteľský a ani poskytnutý úver nemôže byť spotrebiteľský. V tejto súvislosti poukázal
na to, že zmenkový právny vzťah je abstraktným právnym vzťahom. Z uvedeného vyplýva, že jej platnosť
nie je možné posudzovať z náležitosti platnosti právneho vzťahu, ktorý zmenka zabezpečuje. Keďže
zmenkový úrok 0,25% denne bol v blankozmenke už uvedený pri jej vystavení dlžníkom  nebol tento
úrok podľa názoru oprávneného predmetom vyplňovacieho práva. Skutočnosť, že zmenkový úrok nemá
opodstatnenie v zmluve o úvere je bez právnej relevancie, nakoľko jeho právny základ sa nachádza
v zmenke samotnej ako samostatnom, t. j. od zmluvy o úvere odlišnom právnom titule. Namietal, že
súd na skutkový stav vôbec neaplikoval príslušné ustanovenia zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový
a šekový. Oprávnený s poukazom na ust. § 10 cit. zákona uviedol, že vyplnená zmenka je platná
aj v prípade, ak je vyplnená v rozpore s Dohodou o vyplňovacom práve (existuje exces z dohody).
Teda aj v prípade riadneho, alebo naopak excesívneho vyplnenia zmenky vzniká riadna zmenka a
rozdiel spočíva v tom, že v prípade excesívneho vyplnenia má zmenkový dlžník (povinný z exekučného
konania) právo brániť sa plneniu zo zmenky uplatnením námietok. Konštatoval, že ak súd zo zákona
sám vzniesol námietku smerujúcu proti použitiu zmenky, konal v rozpore so zákonom a nesprávne si
vyložil ustanovenie § 10 a nadväzujúcich zmenkového zákona. V rozhodcovskom konaní však takáto
námietka zo strany odporcu vznesená nebola a preto súd nemal bez existencie vznesenej námietky
dôvod zaoberať sa platnosťou zmenky a teda nemal dôvod zamietnuť poverenie pre súdneho exekútora.

Povinný v písomnom vyjadrení k odvolaniu oprávneného uviedol, že predmetný úver bral na účely
osobnej spotreby, a nie na podnikateľské účely, keďže spôsob a charakter ním vykonávanej živnosti to
nevyžadovali.

Sudkyňa súdu prvého stupňa sa podľa § 374 ods. 4  druhej vety OSP vyjadrila, že nemieni odvolaniu
vyhovieť a preto predložila vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) po preskúmaní napadnutého rozhodnutia (§ 212
ods. 1 OSP)  bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 OSP) dospel k záveru, že napadnuté
rozhodnutie je treba ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 OSP  potvrdiť.

V prejednávanej veci z obsahu spisu vyplýva, že  oprávnený sa svojím návrhom zo dňa 29. 06.
2011, spísaným pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, so sídlom Exekútorského úradu
v Bratislave, Záhradnícka 62, domáhal vykonania exekúcie pre vymoženie sumy 1.600,83 eura s
prísl.. Exekučným titulom je Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 28. 04. 2011, sp. zn. SR
02620/11, vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeného  zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská,
a. s., Karloveské rameno 8, Bratislava, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 06. 06. 2011 a vykonateľnosť
dňa 09. 06. 2011. Žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podal súdny exekútor
prvostupňovému súdu dňa 22. 08. 2011, o ktorej súd prvého stupňa následne napadnutým rozhodnutím
rozhodol tak, že túto z dôvodov v ňom uvedených zamietol.

Podľa § 219 ods. 1 OSP (v znení účinnom od 15. 10. 2008), odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je
vo výroku vecne správne.



Podľa 219 ods. 2 OSP (v znení účinnom od 15. 10. 2008), ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a z takto zisteného
skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj dostatočne a podrobne
odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého   rozhodnutia, a
preto s poukazom na  ust.  §  219  ods. 2 OSP (v znení účinnom od 15. 10. 2008) sa v odôvodnení tohto
rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, bez toho,
aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia s ohľadom na dôvody uvádzané oprávneným
v podanom odvolaní, odvolací súd uvádza, že zmluva o úvere zo dňa 20. 07. 2010 uzatvorená
medzi oprávneným a povinným je spotrebiteľskou zmluvou. V ust. § 52 ods.1 OZ je stanovené, že
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Z úverovej zmluvy zo dňa 20. 07. 2010 (č. l.  5 spisu) a z výpisu oprávneného z
obchodného registra (č. l. 9 spisu) je zrejmé, že veriteľ, v tomto spore oprávnený, je osoba, ktorá pri
uzatváraní predmetnej zmluvy konala v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Odvolací súd zhodne so
súdom prvého stupňa mal za to, že aj keď v predmetnej zmluve o úvere dlžník (povinný) prehlasuje, že
finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon podnikania, v danom prípade to nepostačuje na vyvodenie
záveru, že daná zmluva nie je spotrebiteľská. Veriteľ musí preukázať opodstatnenosť poukazu na
podnikateľskú činnosť, resp. podnikanie dlžníka a súvis poskytovaného úveru s takouto činnosťou.
Nepreukázanie tejto skutočnosti vedie k tomu, že normy obchodného práva sú v takomto prípade
použiteľné len vtedy, ak neodporujú úprave spotrebiteľských vzťahov v Občianskom zákonníku, keďže
normy spotrebiteľského práva sú špeciálnymi ustanoveniami aj vo vzťahu k Obchodnému zákonníku,
pričom platí zásada, že prednosť má špeciálna právna úprava pred všeobecnou. Navyše v predmetnej
zmluve sú vyplnené údaje o dlžníkovi aj ako o fyzickej osobe a aj údaje o dlžníkovi ako podnikateľovi.
V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na ust. § 54 ods. 2 OZ, podľa ktorého v  pochybnostiach o
obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Z uvedených dôvodov
súd prvého stupňa správne posúdil povinného ako spotrebiteľa, oprávneného ako dodávateľa, úverovú
zmluvu ako spotrebiteľskú zmluvu a správne aplikoval ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch.
Odvolací súd preto považoval námietku oprávneného, že posudzovaný právny vzťah nie je vzťahom
spotrebiteľským, za nedôvodnú. Spotrebiteľ (povinný) vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom
(oprávnený), za podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ bez možnosti spotrebiteľa tieto podmienky
individuálne ovplyvniť. Zmluvy dodávateľa sú spravidla vopred pripravené na formulároch a nie je
vytvorený priestor na dojednávanie obsahu tejto zmluvy alebo jej zmeny.

K námietke oprávneného, že vyplnená zmenka je platná aj v prípade, ak je vyplnená v rozpore s Dohodou
o vyplňovacom práve, odvolací súd uvádza, že zmenkový vzťah je akcesorický právny vzťah, ktorý
iba zabezpečuje základný úverový vzťah založený medzi účastníkmi. Akcesorický záväzok nemôže
vzniknúť bez hlavného záväzku, ku ktorému sa viaže, ktorý má zabezpečovať. Preskúmanie spôsobilosti
exekučného titulu spočíva v preskúmaní právneho dôvodu vzniku záväzku, preto ak závery exekučného
súdu vychádzajú z posúdenia predmetnej zmluvy o úvere ako spotrebiteľskej zmluvy, a právneho vzťahu
účastníkov ako spotrebiteľského, bolo potrebné posúdiť aj zmenkový vzťah  ako vzťah, ktorý trpí vadami
hlavného záväzku.

Odvolací súd zhodne ako súd prvého stupňa  dospel k záveru, že predmetný exekučný titul je v rozpore
so zákonom, pretože zaväzuje povinného na plnenia, ktoré sú právne nedovolené a v rozpore s dobrými
mravmi, preto v ďalšom odkazuje na dôvody uvedené súdom prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí.

Pre vyššie uvedené dôvody odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne
podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.



O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP a
povinnému, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože
v tomto štádiu konania mu žiadne trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "23Er/829/2011", "guid": "78872080-1702-4c23-ad7e-689f6470d173:d5517908-f142-4671-8062-27e493a482db", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}