Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 6CoP/73/2012 z 22. 10. 2012 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trenčín z 22. októbra 2012, sp. zn. 6CoP/73/2012, ECLI:SK:KSTN:2012:3712203726.1 Krajský súd Trenčín | 6CoP/73/2012 | ECLI:SK:KSTN:2012:3712203726.1 | 2012-10-22 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti Citované ustanovenia: § 219 ods. 1 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/09436aa5-6f76-4948-bbf9-e308b568e38b Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2012:3712203726.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6CoP/73/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3712203726
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3712203726.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte, zloženom z predsedníčky JUDr. Stanislavy Markovej a členov JUDr.
Romana Hargaša a JUDr. Eriky Zajacovej, v právnej veci navrhovateľa K. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom
G., P. XX/XX, proti odporkyni W. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., X. mája XXX, o zníženie výživného
na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 30. mája 2012,
č. k. 10P/36/2012-28, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odporkyňa n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 30. mája 2012, č. k. 10P/36/2012-28, bolo
rozhodnuté tak, že súd znižuje vyživovaciu povinnosť navrhovateľa k odporkyni zo sumy 82,98 eur na
70 eur mesačne, ktoré bude navrhovateľ poukazovať k rukám odporkyne vždy vopred, najneskôr do
15. dňa v mesiaci, od 01.04.2012, vo zvyšku súd návrh zamieta, odporkyni súd náhradu trov konania
nepriznáva s tým, že týmto sa mení rozsudok Okresného súdu v Považská Bystrici 11P621/2004-37 zo
dňa 04.09.2006.

V odôvodnení rozsudku okresný súd uviedol, že navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal zníženia
výživného na odporkyňu, ktorá je jeho dcérou, a to z dôvodu zníženia sociálnych dávok, ktoré poberá
ako osoba evidovaná v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Odporkyňa žiadala návrh zamietnuť.
Poukázala na to, že v súvislosti s maturitami mala zvýšené výdavky, jej matka je na invalidnom dôchodku
a nemá preto možnosť zabezpečiť potreby dcéry v plnom rozsahu.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že vyživovacia povinnosť navrhovateľa k
odporkyni bola naposledy určená rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica, č. k. 11P621/2004-37,
zo dňa 04.09.2006. Uvedeným rozsudkom bolo navrhovateľovi zvýšené výživné na vtedy maloletú
odporkyňu zo sumy 16,60 eur na sumu 82,98 eur mesačne od 01.09.2004. Rozsudok nadobudol
právoplatnosť 31.10.2006. V tom čase bola odporkyňa žiačkou základnej školy. Jej matka bola
zamestnaná v N., pracovala v továrni na spracovanie ovocia, kde podľa vlastného vyjadrenia dosahovala
príjem 995,82 eur. V tom čase pracoval navrhovateľ na neznámom mieste v V. republike a nebol
evidovaný ako uchádzač o zamestnanie na úrade práce.

Podľa zistení okresného súdu bola odporkyňa v školskom roku 2011/2012 študentkou 4. triedy Strednej
odbornej školy obchodu a služieb v G.. V tomto roku skladá maturitné skúšky. Odporkyňa podľa



vlastného vyjadrenia nebude pokračovať v štúdiu na vysokej škole a mieni sa zamestnať. Až potom čo
si zadováži finančné prostriedky, chce pokračovať v štúdiu na vysokej škole. Podľa správy Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica, pracovisko Púchov, je navrhovateľ od 10.09.2010 vedený v
evidencii uchádzačov o zamestnanie. Za obdobie od 01.09.2010 do 30.09.2010 bol poberateľom dávky
a príspevkov v hmotnej núdzi vo výške 118,30 eur a od 01.10.2010 do 31.03.2012 v sume 181,37 eur. Od
01.04.2012 je poberateľom dávky a príspevkov v hmotnej núdzi v sume 118,30 eur. Navrhovateľ býva u
svojej matky v rodinnom dome, kde mesačné náklady na bývanie predstavujú 120 eur na plyn a 70 eur
na elektrinu. Matka navrhovateľa je starobná dôchodkyňa, poberá dôchodok vo výške 320 eur mesačne.
Navrhovateľ má zdravotné problémy, v máji 2010 mal srdcovú príhodu a od mája 2010 dopláca na lieky v
priemere 30 eur mesačne. Z rozsudku 7P/54/2010-34 vyplýva, že matka bola v období od 14.04.2010
do 20.07.2010 zamestnaná v spoločnosti H. Q. D. s.r.o. B. O., pričom dosahovala v priemere za uvedené
obdobie čistú mzdu 314,04 eur mesačne. V súčasnosti je matka na invalidnom dôchodku, ktorý poberá
vo výške 110 eur mesačne. Zároveň pracuje na skrátený 4-hodinový pracovný úväzok a zarobí si týmto
spôsobom 150 eur mesačne. Odporkyňa býva s matkou v spoločnej domácnosti. Bývajú v podnájme
v 2-izbovom byte a náklady na bývanie prestavujú 250 eur mesačne.

Okresný súd poukázal na znenie ustanovenia § 78 ods. 1 Zák. o rodine. Na základe výsledkov
vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je dôvodný iba čiastočne. Okresný
súd preskúmal osobné, zárobkové a majetkové pomery účastníkov konania, porovnal nové pomery
účastníkov konania s pôvodnými pomermi. Odporkyňa je dcérou navrhovateľa a naďalej sa pripravuje na
budúce povolanie štúdiom na strednej škole. Nie je teda schopná zabezpečiť si svoje potreby vlastnou
prácou a preto je odkázaná naďalej na vyživovaciu povinnosť od navrhovateľa. V čase posledného
určenia vyživovacej povinnosti bola odporkyňa maloletá a bola žiačkou základnej školy. V súčasnej dobe
je študentkou maturitného ročníka strednej odbornej školy. Na strane odporkyne teda nastala zásadná
zmena pomerov, ktorá neodôvodňuje zníženie výživného od navrhovateľa ako jej otca. Na druhej strane
okresný súd prihliadol aj na pomery na strane navrhovateľa. V čase posledného určenia vyživovacej
povinnosti bol navrhovateľ zamestnaný na neznámom mieste v ČR a jeho príjem sa nepodarilo zistiť.
Odvtedy sa 2x neúspešne domáhal na súde zníženia vyživovacej povinnosti k vtedy maloletej odporkyni.
Súd v tom čase návrh zamietol z dôvodu, že navrhovateľ nevyužil možnosť zaevidovať sa na úrade
práce a zadovážiť si tak adekvátnu a lepšie platenú dostupnú prácu. Následne súd návrh otca na
zníženie výživného na odporkyňu zamietol rozsudkom 7P54/2010-34 zo dňa 28.10.2010. V prvom
prípade súd zamietol návrh navrhovateľa na zníženie výživného z dôvodu, že navrhovateľ nevyužil
možnosť zaevidovať sa na úrade práce a zadovážiť si tak adekvátnu a lepšie platenú dostupnú prácu.
Druhý návrh na zníženie výživného navrhovateľ odôvodnil skutočnosťou, že v období od 19.05.2010
do 09.09.2010 bol vo výkone väzby na základe medzinárodného zatýkacieho rozkazu. Okresný súd
vtedy skonštatoval, že navrhovateľ svoju nepriaznivú príjmovú situáciu si zapríčinil sám, keď sa vyhýbal
trestnému stíhaniu, v dôsledku čoho musel byť vydaný medzinárodný zatýkací rozkaz a otec si tak sám
zavinil, že jeho osobná sloboda bola obmedzená. Súd tak vychádzal z príjmu, ktorý mohol navrhovateľ
dosahovať zo zamestnania a brigád v L., kam v roku 2010 vycestoval. Tým, že sa bez dôležitého dôvodu
vzdal výhodnejšieho príjmu, ktorý mohol mať na slobode, dostal sa do nepriaznivej finančnej situácie.
Okresný súd prihliadol na nepriaznivý zdravotný stav navrhovateľa, ktorý je novou skutočnosť a nebol
predmetom konaní 7P54/2010, keď otec v súčasnej dobe pre nepriaznivý zdravotný stav dopláca na
lieky v priemere sumou 30 eur mesačne. Na základe tejto zmeny pomerov na strane otca, súd znížil
vyživovaciu povinnosť navrhovateľa na 70 eur mesačne a vo zvyšku súd návrh zamietol. Pretože zo
správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny jednoznačne vyplýva, že k zmene príjmových pomerov
otca došlo od 01.04.2012, okresný súd od uvedeného dátumu znížil aj vyživovaciu povinnosť.

O trovách konania okresný súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p. V podstatnej časti úspešnej odporkyni
nepriznal právo na náhradu trov konania, keďže si odporkyňa trovy konania neuplatnila.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie navrhovateľ. Odvolanie odôvodnil tým, od 01.04.2012 mu
boli znížené dávky a príspevok v hmotnej núdzi zo sumy 152,99 eur na sumu 118,30 eur a z tejto sumy
mu bolo určené výživné vo výške 70 eur mesačne. Nakoľko jeho nepriaznivý zdravotný stav si vyžaduje
doplatok na lieky v priemere 30 eur mesačne, po odpočítaní výživného a doplatkov za lieky mu zostane
18,30 eur mesačne. Z toho dôvodu žiada, aby odvolací súd zmenil rozsudok okresného súdu tak, že
jeho návrhu na zníženie výživného vyhovie v celom rozsahu.



Odporkyňa sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadrila.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok okresného súdu je
potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdiť z týchto dôvodov:

Ako vyplýva z podaného odvolania, navrhovateľ odôvodnil jeho podanie tým, že okresný súd pri
posudzovaní jeho návrhu nezohľadnil podstatné skutočnosti na jeho strane, teda uplatnil odvolacie
dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p.

Pokiaľ ide o správnosť napadnutého rozsudku z hľadiska vád, vytýkaných odvolaním navrhovateľa,
odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na správne
zistenie skutkového stavu veci, dospel k správnym skutkovým záverom, ktoré majú oporu vo vykonaných
dôkazoch a vec správne právne posúdil, pričom odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s týmito
skutkovými závermi, aj s právnym posúdením veci a podľa § 219 ods. 2 O.s.p. na ne v plnom rozsahu
poukazuje.

V súvislosti s odvolacími dôvodmi odvolací súd považuje za potrebné dodať, že okresný súd na daný
prípad správne aplikoval ustanovenie § 75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine podľa ktorého na
schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez
dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne
aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Okresný súd teda dôvodne poukázal
na to, že súčasnú nepriaznivú príjmovú situáciu si navrhovateľ zavinil sám bez existencie objektívnych
dôvodov, keď sa bez dôležitého dôvodu vzdal príjmov z brigád, ktorá skutočnosť bola podkladom
pre určenie výživného na odporkyňu pri predchádzajúcom určovaní výživného. Preto aj podľa názoru
odvolacieho súdu zmenu pomerov na strane navrhovateľa (zníženie jeho príjmov) nemožno s poukazom
na ustanovenie § 75 ods. 1 druhá veta Zákona o rodine považovať za zmenu pomerov v zmysle § 78
ods. 1 Zákona o rodine, odôvodňujúcich zníženie výživného v miere, požadovanej navrhovateľom.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Preto s
poukazom na vyššie uvedené odvolací súd verejne vyhlásil rozsudok tak, ako je to uvedené vyššie.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods.
1 O.s.p. Keďže úspešnej odporkyni preukázateľne žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, bolo
rozhodnuté tak, že odporkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .