{"guid": "7b7a63da-62d2-483c-8f64-76fcf2dfb9a3:0b407dcb-99ef-42d5-8f59-03d07687381d", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2014:6813205877.1", "spisova_znacka": "15CoP/21/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 15CoP/21/2014 z 15. 4. 2014", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 15. apríla 2014, sp. zn. 15CoP/21/2014, ECLI:SK:KSBB:2014:6813205877.1", "identifikacne_cislo": "6813205877", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Jozef Ryant", "sudca_id": 235, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jozef-ryant-235", "datum_vydania": "2014-04-15", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Rozvod"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-25", "nazov": "§ 25 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-25", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-25"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/36#paragraf-25"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/0b407dcb-99ef-42d5-8f59-03d07687381d", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2014:6813205877.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2014:6813205877.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2014:6813205877.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15CoP/21/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6813205877
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6813205877.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a sudcov
JUDr. Oľgy Maľovej a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci navrhovateľa P. A., nar. XX. XX. XXXX,
trvale bytom N. XX, XXX XX N., proti odporkyni R. A., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom č. XX, XXX XX
V., zast. Mgr. Mariánom Jankovičom, advokátom so sídlom Ul. Bernolákova č. 151/9, 050 01 Revúca,
o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov na čas po rozvode k maloletému N. A. nar.
XX. XX. XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Revúca,
na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu v Revúcej č. k. 7P/89/2013 - 77, zo dňa 04. 02.
2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti vo výroku o určení vyživovacej povinnosti otca k
maloletému N. A., nar. XX. XX. XXXX, na čas po rozvode manželstva rodičov p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom manželstvo navrhovateľa a odporkyne, ktoré bolo uzavreté dňa XX. XX. XXXX,
rozviedol. Maloletého N. A., nar. XX. XX. XXXX,  zveril do výchovy a osobnej starostlivosti odporkyne -
matky, ktorá bude dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Navrhovateľa - otca maloletého zaviazal
prispievať na jeho výživu výživným v minimálnom rozsahu vo výške 30%  zo sumy životného minima
na nezaopatrené, neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona, vždy do
15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého počnúc dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode
manželstva. Styk otca s maloletým na čas po rozvode neupravil.

Proti tomuto rozsudku čo do výroku o určení vyživovacej povinnosti  otca k maloletému N., podala
odvolanie matka maloletého a žiadala ho v tejto časti zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie
konanie za účelom ďalšieho dokazovania.

Podľa jej názoru okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho  posúdenia veci. Okresný súd
vychádzal  len z tzv. preukázateľných  príjmových pomerov otca, a tým nebral do úvahy jeho
potencionálnu možnosť uplatniť sa na trhu práce, nájsť si prácu. Otec je z hľadiska  veku muž v aktívnom
produktívnom veku, nemá žiadne zdravotné problémy, ktoré by ho obmedzovali vo výkone práce,
nemá žiadne vyživovacie povinnosti okrem vyživovacej povinnosti k maloletému N.. Žiadnym spôsobom
nepreukázal súdu svoje výdavky, taktiež nepreukázal dokladmi svoj údajný zdravotný problém - vysoký
krvný tlak. Je vyučený v odbore mechanik a opravár poľnohospodárskych strojov. Nič mu nebráni aktívne
si hľadať zamestnanie v uvedenej profesii alebo v inej príbuznej profesii alebo inej pracovnej pozícii.
Okresný súd sa nevysporiadal so skutočnosťou, akým spôsobom došlo k ukončeniu jeho posledného
pracovného pomeru, ktorý trval do 26. 08. 2013, či k jeho ukončeniu nedošlo jeho zavinením. Podľa



jej názoru okresný súd sa nedostatočne zaoberal príjmovými pomermi otca v čase, keď bol riadne
zamestnaný. Pritom týmto prípadom je  nutné venovať zvláštnu pozornosť, kedy povinné osoby aj
zamestnávatelia evidenčne vedú a vykazujú mzdu jednotlivých pracovníkov len vo výške minimálnej
mzdy, či nepatrne jej prevyšujúcej. Vtedy je potrebné dôkladne skúmať, či vykazovaná mzda zodpovedá
skutočnosti a či zodpovedá zárobkovým možnostiam povinného (k tomu pozri Nález Ústavního soudu
ČR ze dne 16. 03. 2006, sp. zn.  III. ÚS 511/05  In : Polišenská, P.: Přehled judikatury ve věcech
vyživovací povinnosti rodiču, 2013, Tes. 43 a nasl.). Okresný súd nebral do úvahy  u otca jeho dávky
v nezamestnanosti, s ktorými už podľa jeho názoru nemožno do budúcna počítať. Posledná dávka
mala byť pritom vyplatená ešte koncom februára 2014, čo znamená, že v čase vyhlásenia rozhodnutia
prvostupňového súdu tento nemal dôvod nebrať do úvahy dávky v nezamestnanosti. Ďalej okresný súd
sa nezaujímal  o to, aká bola aktívna činnosť zo strany navrhovateľa počas obdobia poberania dávok v
nezamestnanosti, či sa zúčastňoval nejakých rekvalifikačných kurzov, či rešpektoval ponuky zo strany
úradu práce. Na ilustráciu  predkladá súdu pracovné ponuky z bratislavského kraja, tak odvetvia  blízkeho
zručnostiam otca, ako aj z takých, kde sa nevyžadujú žiadne osobitné kvalifikačné predpoklady.

Poukazuje na to, že je osobou spôsobilou podať odvolanie proti rozsudku okresného súdu, aj keď na
strane 5 zápisnice z pojednávania zo dňa 04. 03. 2014 zrejme došlo k chybe v písaní v tom smere, že
súd uviedol, že „všetci“ účastníci konania  prítomní na pojednávaní zhodne uvádzajú, že sa výslovne
vzdávajú  práva odvolania proti rozsudku vyhlásenom na dnešnom pojednávaní, čo potvrdzujú svojimi
podpismi nižšie, kde sú uvedené iba podpisy navrhovateľa a kolízneho opatrovníka. Je vôbec otázne,
či kolízny opatrovník  bol oprávnený vzdať sa odvolania a podľa jej názoru nebol zo strany kolízneho
opatrovníka v tomto smere rešpektovaný záujem maloletého. Okresný súd tiež  nesprávne zhodnotil
pomery na jej strane, keď konštatoval, že  pomery u nej aj u maloletého  sa od poslednej úpravy
výživného podstatne nezmenili, pričom konštatoval, že v čase poslednej úpravy výživného činil jej
zárobok okolo 390,- eur mesačne, súčasne činí sumu okolo 320,- eur mesačne, zmenili sa aj jej bytové
pomery, keďže býva v prenajatom byte. U nej došlo k poklesu zárobku v priemere o 70,- eur mesačne.

Otec a kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky nevyjadrili.

Krajský súd, ako súd odvolací,  vec prejednal  v medziach daných ust. § 212 ods,. 1, 2 O. s. p. a bez
nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O. s. p.  (vyhlásenie rozsudku podľa § 156 ods. 1 O.
s. p. ) rozsudok okresného súdu v napadnutej časti  vo výroku o určení vyživovacej povinnosti otca k
maloletému podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O. s. p.  ako vecne správny potvrdil.

Z vykonaného  dokazovania  vyplýva, že manželstvo rodičov maloletého bolo  rozvedené. Maloletý bol na
čas po  rozvode zverený do starostlivosti matky, súd styk otca s maloletým na čas po rozvode neupravil.
V tejto časti rozsudok okresného súdu nadobudol právoplatnosť, pretože účastníci proti nemu  nepodali
odvolanie.

Predmetom preskúmania zo strany odvolacieho súdu bola výroková časť rozsudku okresného súdu,
ktorým rozhodol o vyživovacej povinnosti otca k maloletému N. na čas po rozvode manželstva podľa
ust. § 24  ods. 1 Zákona o rodine v spojení s § 62 ods. 1, 2, 3,  ako aj § 75  ods. 1 Zákona o rodine.

Po preskúmaní rozsudku okresného súdu v napadnutej časti odvolací súd dospel k záveru, že okresný
súd  správne aplikujúc  vyššie uvedené  ustanovenia Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z.  správne rozhodol
po zhodnotení výsledkov dokazovania, ktoré vo veci vykonal ohľadom zistenia osobných, rodinných,
majetkových a zárobkových pomerov rodičov, o rozsahu vyživovacej povinnosti otca k maloletému N..

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že otec maloletého  bol do dňa 27. 08. 2013 zaradený do
evidencie uchádzačov o zamestnanie. Predtým pracoval u zamestnávateľa Compera, s. r. o.,  so sídlom
v Bratislave na základe dohody o pracovnej činnosti, kde dosiahol čistú mzdu v priemere od 38,97
eur do 42,63 eur. Pracoval ako upratovač. Od 27. 08. 2013 do 26. 02. 2014 otec poberal dávku v



nezamestnanosti vo výške 50% denného vymeriavacieho základu 22,2835 eur na obdobie 6 mesiacov
- do konca februára 2014.

Pre určenie výšky výživného  pre dieťa sú rozhodujúce reálne zárobkové možnosti a schopnosti, ako
aj majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami (fyzickou
zdatnosťou, úrovňou vzdelania, pracovnými skúsenosťami a podobne), ale aj okolnosťami objektívneho
charakteru, najmä existenciou pracovných príležitostí, ktoré sú primerané daným vlastnostiam rodičov.

Okresný súd podľa názoru odvolacieho súdu  komplexne posúdil pomery na strane rodičov a maloletého
v súlade s ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine a zaujal správny právny záver, že nie je nateraz v možnostiach
a schopnostiach otca, aby prispieval na výživu maloletého N. vyšším výživným ako v minimálnom
rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa podľa § 62 ods. 3
Zákona o rodine.  Aj, keď je nepochybné, že  by bolo potrebné, aby otec  sa podieľal vyššou čiastkou na
úhrade  odôvodnených potrieb maloletého, nie je možné otca zaviazať na platenie vyššieho výživného,
keďže otec preukázateľne nedosahuje  taký príjem, ktorý by mu to umožňoval. Nemožno mať za to, že
by otec nemal záujem hľadať si prácu, keďže vykonával do marca 2014 aj prácu mimo miesta trvalého
bydliska v E., kde pracoval ako upratovač. Aj v tejto profesii, na ktorú poukazuje aj matka v odvolaní,
však dosahoval taký minimálny zárobok, že po zaplatení jeho osobných výdavkov mu zostávala len
minimálna čiastka na plnenie si vyživovacej povinnosti. Vzhľadom na uvedené skutočnosti  odvolací
súd stotožňujúc sa v plnom rozsahu so skutkovými zisteniami  a právnymi dôvodmi rozsudku okresného
súdu, ako aj s jeho právnym posúdením rozhodol tak, že rozsudok okresného súdu vo výroku o určení
vyživovacej povinnosti otca k maloletému ako vecne správny potvrdil.

Pokiaľ matka poukazovala na to, že v zápisnici o pojednávaní zo dňa 04. 02. 2014, kedy bol rozsudok
okresného súdu vyhlásený, okresný súd nesprávne uviedol, že sa všetci  účastníci vzdali práva podať
odvolanie proti tomuto rozsudku, odvolací súd zistil, že okresný súd  toto pochybenie opravil tak, že
je správne uvedené, že len otec a matka sa vzdali práva odvolania.  Poukazuje tiež na to, že kolízny
opatrovník ako účastník konania, tak ako ostatní účastníci, má tiež právo vzdať sa odvolania podľa §
207 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.

Vo výroku, ktorým okresný súd manželstvo navrhovateľa a odporkyne  rozviedol, zveril maloletého N. na
čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky rozhodol tak, že neupravil styk otca s maloletým, krajský
súd ponechal rozsudok okresného súdu nedotknutý, pretože v tejto časti odvolaním nebol napadnutý.

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol  pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku   odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "7P/89/2013", "guid": "9672f8de-a337-45fd-8aa6-e662754ef313:189bd4c9-e3bb-46c7-b22f-8411243f80de", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}